Pomôcky pre pestovanie mäsožravých rastlín

Mäsožravé rastliny fascinujú ľudí už stáročia. Sú krásne, tajomné a zároveň desivo dômyselné - namiesto toho, aby čerpali živiny len z pôdy, dokážu loviť hmyz a drobné živočíchy, vďaka čomu patria medzi najzaujímavejšie výtvory rastlinnej ríše. Hoci pôsobia exoticky a náročne, ich pestovanie doma nie je až také zložité, ako sa môže zdať. Mäsožravá rastlina je druh, ktorý si dopĺňa živiny chytaním a trávením hmyzu alebo iných drobných organizmov. Vyvinuli sa v oblastiach s chudobnou pôdou, kde im pôda neposkytovala dostatok dusíka a fosforu. Tieto živiny dokážu rastliny získať z ulovenej koristi. Všetky rody mäsožraviek majú v lapacích a tráviacich orgánoch enzým proteázu, ktorý štiepi bielkoviny. Ale živočíšna potrava u týchto rastlín nie je najdôležitejšia. Sú to rastliny ako každé iné a pre svoj život potrebujú fotosyntézu. Tým chcem povedať, že rastliny nie je potrebné kŕmiť, ale občas nejaká tá muška môže byť.

Mäsožravky sa vyskytujú takmer na celom svete. Je známych okolo 650 druhov. Mäsožravé rastliny rastú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, v najrôznejších klimatických oblastiach a často v podmienkach s veľmi špecifickou mikroklímou, preto nie je možné zovšeobecniť ich nároky na pestovanie. Pri ich pestovaní je potrebné vychádzať z klimatických a geologických podmienok na prírodnej lokalite konkrétneho druhu. Mnohé druhy však rastú v takých podmienkach, ktoré, v určitom rozsahu tolerancie, sme schopní zabezpečiť na jedinom mieste a preto tam môžeme vytvoriť i pomerne druhovo bohatú kolekciu.

Mapa rozšírenia mäsožravých rastlín

Nároky na pestovanie

Osvetlenie

Takmer všetky druhy mäsožravých rastlín vyžadujú maximálne možné oslnenie. Výnimku tvoria 3 druhy pralesných tropických rosičiek, niektoré krčiažniky a niektoré tučnice (európske, ale tie skôr kvôli teplu), ktoré pestujeme na rozptýlenom svetle. Všetky ostatné druhy, pokiaľ ich pestujeme v bytových podmienkach, je potrebné umiestniť na parapet okna orientovaného optimálne na juhovýchod. Vhodná je i východná až západná expozícia (pozor treba dať na uzavreté kultúry orientované na JZ, v horúcich dňoch tam najľahšie dôjde k extrémnemu prehriatiu). V skleníkových podmienkach s nedostatkom svetla zvyčajne problém nebýva.

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) potrebuje jasné priame svetlo: Mucholapky potrebujú aspoň 4 - 6 hodín priameho slnečného svetla denne, aby správne prosperovali. Prirodzené svetlo je kľúčové pre ich fotosyntézu a celkový rast. Najlepším miestom pre ich pestovanie je slnečný okenný parapet orientovaný na juh alebo západ. Ak pestujete mucholapku v interiéri a nemáte dostatok prirodzeného svetla, môžete zvážiť použitie rastlinných svetiel. LED alebo fluorescenčné osvetlenie môže nahradiť prirodzené svetlo, ak je správne nastavené na približne 12 - 14 hodín denne.

Rosička kapská nízka má lapacie orgány v podobe listov. Špirlica purpurová je mäsožravá rastlina, ktorá miluje vlhké prostredie. V prírode rastie hlavne v močiaroch či pri potokoch. Má tzv. lapacie orgány v podobe listov, ktoré sú pokryté žliazkami. Mucholapka podivná sa zaraďuje medzi najznámejšie mäsožravé rastliny, ktoré lovia hmyz prudkým pohybom pasce. Špirlica je mäsožravá rastlina pochádzajúca z oblasti Severnej Ameriky. Rastlina je teplomilná a znesie aj miernejšiu zimu. Tvoria veľké listy a veľké biele kvety, ktoré sú podobné orchideám.

Teplota

Úplne iné teploty potrebuje kultúra druhov tropického, iné mierneho pásma. Tropickým druhom (nezaťahujúce svetlomilné a pralesné tropické rosičky, bublinatky, mexické tučnice, krčiažniky, byblis, genlisea, heliamfora) vyhovujú izbové teploty našich príbytkov (s rozdielmi v zimnej teplote, v zime sú krčiažniky najnáročnejšie, potrebujú min. 18 °C, mexické tučnice sú v zime chladnomilné, 10-15 °C je ich optimum). Problémom sú teploty letné, najmä počas horúčav, keď v čiastočne uzavretých pestovateľských vitrínach za oknom dosahujú hodnoty vyššie, ako je rastlinné pletivo fyzicky schopné zniesť. Preto počas kritických dní je nevyhnutné vyriešiť situáciu kompromisom na úkor hladiny oslnenia - čiastočným pritienením. Vo vonkajšej kultúre sú tieto problémy zriedkavejšie.

V zime, pri znížení svetelných podmienok by sa mala teplota pohybovať okolo 10 stupňov aj nižšie.

Ideálne teploty pre mucholapku sú medzi 18 - 26 °C. Mucholapky preferujú teplejšie prostredie, kde sa teploty pohybujú medzi 18 a 26 °C. Tieto teploty napodobňujú podmienky, v ktorých prirodzene rastú, a zabezpečujú, že rastlina zostane aktívna a zdravá počas vegetačného obdobia. Počas zimy, keď mucholapky prechádzajú do obdobia odpočinku, znesú aj nižšie teploty okolo 5 - 10 °C.

Vlhkosť a zálievka

Väčšina druhov vyžaduje subtrát trvalo vlhký až mokrý. Preto sa bežné druhy pestujú v kvetináčoch postavených vo vode. V letnom období substrát podmáčame viac, v zimnom stačí, aby bol vlhký (najmä v chlade zimujúce druhy neprelievame).

Veľmi dôležité je rastliny polievať mäkkou vodou! To znamená dažďovou, destilovanou alebo aspoň poriadne aspoň 5 min. prevarenou (nie v rýchlovarnej kanvici, to nie je prevarená voda). Rastliny polievajte podmokom (do podmisky) - od jari do jesene by mali stáť 1-2 cm vo vode. Substrát nesmie nikdy preschnúť.

Dôležitá je kvalita vody. V prírode rastú mäsožravé rastliny na minerálne chudobných pôdach, vápenaté i iné soli neznášajú. Výnimkou je väčšina druhov rodu tučnica (Pinguicula), ktoré sú kalcifilné, či aspoň tolerantné voči vápenatým soliam. Zálievková voda musí byť mäkká, optimálne kvalitou blízka vode destilovanej (technická destilovaná voda je podľa mnohých zdrojov nevhodná). Najlepšie je vyrábať ju filtrom na princípe reverznej osmózy. Prípadne sa uhličitanová tvrdosť dá odstrániť prevarením. Vodu varíme asi 10 minút, necháme ochladiť a uhličitany sa vyzrážajú na dne. Siričitany vo vode síce zostávajú.

Mucholapka podivná: Pôda by mala byť neustále mierne vlhká, ale nie premočená, aby nedošlo k hnilobe koreňov. Ideálne je pestovať mucholapky v kvetináčoch s podmiskou, kde bude vždy trochu vody. Mucholapky majú radi vyššiu vlhkosť, ideálne medzi 50 - 70 %. Vyššia vlhkosť pomáha udržiavať listy a pasce v optimálnom stave a zabraňuje ich vysušovaniu. Ak pestujete mucholapky v suchom prostredí, môžete zvýšiť vlhkosť okolo rastliny umiestnením podmisky s vodou pod kvetináč alebo použitím zvlhčovača vzduchu.

Rosička, známa ako rosička, žije aj u nás na Slovensku. Na koncoch listov má chápadielka, na ktorých sa tvoria drobné lepkavé kvapôčky tráviacej tekutiny. Pinguicula je známa ako tučnica, pretože jej listy sú tučné, slúžia zároveň aj na hromadenie vody. Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium.

Substrát

Najbežnejším substrátom je čistá, hrubo vláknitá vrchovisková rašelina. Rašelina musí byť neupravená, s pôvodným kyslým pH. Najlepšia je s nízkym stupňom rozkladu (biela). V čistom stave, alebo prípadne v kombinácii s kremičitým pieskom (max. 1/3 objemu) ju používame pre väčšinu rosičiek, mucholapku, darlingtoniu, saracénie, väčšinu bublinatiek, genlisey, byblis, cefalotus a heliamfory. Pre druhy rodu Nepenthes miešame epifytický substrát, zložený z dubovej (alebo topoľovej) kôry (borovicová nie je úplne vhodná), koreňov papradí, lignocelu, vermikulitu, perlitu, keramzitu, seramisu, (nie všetky vymenované zložky sú nevyhnutné)... Rašelina je v substráte krčiažnikov nevhodným materiálom, rýchlo podlieha rozkladu a nie je tak vzdušná ako ostatné zložky. Pre Drosophyllum, hľuznaté rosičky a tučnice miešame špeciálne substráty. Aj keď sa možno niekde dočítate o sterilizovaní substrátu, je to proces veľmi nevhodný. Mäsožravé rastliny rastú na pôdach veľmi chudobných na živiny v (pre rastliny) dostupnej forme (preto sa u nich mäsožravosť napokon vyvinula) a akékoľvek hnojenie je vylúčené. Končiť môže vytiahnutím rastliny až jej úhynom.

Rastliny pestujeme v kyslej rašeline, ktorá môže byť zmiešaná s kremičitým pieskom v pomere 2:1.

Rastlinkovo Mäsožravky mix je substrát špeciálne určený pre mäsožravé rastliny, ako sú mucholapky, rosičky či saracénie. Zmes pozostáva z univerzálneho substrátu, rašeliníka, perlitu a piesku. Rašeliník udržuje potrebnú vlhkosť, zatiaľ čo piesok a perlit zabezpečujú priepustnosť a zabraňujú zhutneniu pôdy. Substrát neobsahuje žiadne pridané živiny, aby napodobnil prirodzené prostredie týchto rastlín, ktoré získavajú živiny zo svojho lovu.

Mucholapka podivná: Pre ich optimálny rast je najvhodnejšia zmes rašeliny a perlitu v pomere 1:1. Nízky obsah živín: Mucholapky sú prispôsobené na pestovanie v pôde chudobnej na živiny, pretože živiny získavajú hlavne z chyteného hmyzu.

Mucholapku a aj väčšinu iných mäsožraviek pestujeme na rozptýlenom svetle. Priame slnko neznesú. Svetla potrebujú naozaj dostatok. Mucholapku presádzame na jar raz za 1-3 roky do čistej rašeliny (kyslej pôdy). Zmiešame ju s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Môžeme primiešať aj trochu perlitu.

Jednotlivé druhy mäsožravých rastlín

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula)

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) je jednou z najznámejších mäsožravých rastlín, známa aj ako mäsožravá rastlina, ktorá fascinuje pestovateľov aj laikov svojou schopnosťou chytať hmyz. Táto malá, ale úžasná rastlina pôvodne pochádza z močaristých oblastí Severnej Karolíny a Južnej Karolíny v USA. Dionaea muscipula alebo Mucholapka obyčajná je jediným druhom rodu Dionaea. Patrí do čeľade Droseraceae (rosičkovité), kam patrí aj Rosička okrúhlolistá, ktorá rastie aj na Slovensku. Pôvod slovenského názvu mucholapky je snáď jasný. Svojimi pascami chytá muchy. Rastie na slatiniskách, kde tvorí podrasty tráv. Mucholapka má na koncoch listov papuľky, ktorými loví hmyz. Na ich okrajoch sú zúbky, ktoré slúžia ako taká klietka, keď sa papuľka zavrie s ulovenou korisťou. Vnútri sú chĺpky, väčšinou tri, ktoré reagujú na podráždenie zatvorením papuľky. Podráždenie musí v priebehu niekoľkých sekúnd prebehnúť aspoň na dvoch chĺpkoch, aby sa pasca zavrela. Je dôležité, aby deti nedávali prsty do pascí. Každá pasca sa za život môže zatvoriť 3-5 krát a potom odumiera (čierne pasce sú odumierajúce). Keď sa pasce budú často zatvárať, rastlinke žiadne neostanú a nebude môcť loviť výživu.

Dionaea muscipula 'Typical' - Toto je najbežnejší druh mucholapky, ktorý má zelené listy s červenými pascami. Dionaea muscipula 'Akai Ryu' - Tento kultivar má nádherne tmavočervené listy a pasce. Dionaea muscipula 'B52' - Tento kultivar je známy svojimi obrovskými pascami, ktoré môžu dorásť až do veľkosti 5 cm.

Mucholapka je schopná chytiť a stráviť hmyz vďaka pasciam, ktoré sa uzatvoria po dotyku s chĺpkami na vnútornom povrchu listov. Pasce sa otvárajú a zatvárajú len niekoľkokrát, po čom zhnednú a odumrú. Hoci je mucholapka známa chytaním hmyzu, potrebuje tiež svetlo a vodu na prežitie.

Chytanie hmyzu: Mucholapky sú známe svojou schopnosťou chytať a tráviť hmyz. Hoci to nie je pre rastlinu nevyhnutné, občasný hmyz môže podporiť jej rast a vitalitu. Neprekrmujte rastlinu: Dôležité je rastlinu neprekrmovať, pretože to môže spôsobiť stres a oslabiť jej schopnosť tráviť potravu.

Zimná „spiaca" fáza: Mucholapky vyžadujú zimný odpočinok, počas ktorého ich rast spomaľuje a listy sa môžu začať zmenšovať alebo odumierať. Toto obdobie je pre rastlinu prirodzené a neznamená, že je chorá. Obnovenie na jar: Počas zimného odpočinku sa rastlina pripravuje na nový rast. Na jar, keď sa teploty opäť zvýšia, mucholapka začne produkovať nové, väčšie listy a pasce.

1. Mucholapku udržiavajte neustále vlhkú. Najlepšie je použiť destilovanú alebo dažďovú vodu a dbať na to, aby pôda nikdy nevyschla. 2. Nie, nikdy nekŕmte mucholapku mäsom alebo inými potravinami pre ľudí. Tieto rastliny sú prispôsobené na chytanie hmyzu a spracovanie potravy zložením vlastných tráviacich enzýmov. 3. Ak sa pasce neotvárajú, môže to byť znak toho, že rastlina má dostatok potravy alebo je v období odpočinku. 4. Proces trávenia môže trvať 5 - 12 dní v závislosti od veľkosti koristi. Po trávení sa pasca opäť otvorí a čaká na ďalší úlovok. Táto mäsožravá rastlina je fascinujúcim doplnkom do každej domácnosti či pracovného priestoru. S týmito tipmi na starostlivosť bude vaša rastlina prosperovať a fascinovať vás svojimi schopnosťami chytať hmyz.

Darlingtonia kalifornská

Darlingtónia kalifornská pochádza zo Severnej Ameriky. Darlingtónia má určité podobnosti so špirlicou, láčiky majú však trochu odlišnú stavbu.

Špirlica purpurová

Špirlica purpurová je mäsožravá rastlina, ktorá miluje vlhké prostredie. V prírode rastie hlavne v močiaroch či pri potokoch. Má tzv. lapacie orgány v podobe listov, ktoré sú pokryté žliazkami.

Špirlica

Špirlica je mäsožravá rastlina pochádzajúca z oblasti Severnej Ameriky. Rastlina je teplomilná a znesie aj miernejšiu zimu. Tvoria veľké listy a veľké biele kvety, ktoré sú podobné orchideám.

Nepenthes (krčiažnik)

Nepenthes - krčiažnik, ktorý sa nazýva aj opičí pohár, pretože v prírode z jeho pascí v tvare krčahov pijú opice. Nachádza sa v nich špeciálna tráviaca tekutina. Keď sa do pasce dostane hmyz, utopí sa a následne ho rastlina pomocou tejto šťavy strávi. Tieto rastlinky vyrastajú oveľa väčšie a väčšinou sú popínavé, niektoré sú dokonca epifyty.

Drosera (rosička)

Drosera, známa ako rosička, žije aj u nás na Slovensku. Na koncoch listov má chápadielka, na ktorých sa tvoria drobné lepkavé kvapôčky tráviacej tekutiny.

Pinguicula (tučnica)

Pinguicula je známa ako tučnica, pretože jej listy sú tučné, slúžia zároveň aj na hromadenie vody.

Sprievodca pre začiatočníkov s láčkovkami | Všetko, čo potrebujete vedieť!

Tipy pre pestovateľov

Mäsožravé rastliny sú oveľa citlivejšie na pestovateľské prešľapy ako bežne pestované izbové rastliny. Preto, kde sa udáva, že rastlina znesie max. PS: mäsožravé rastliny sú oveľa citlivejšie na pestovateľské prešľapy ako bežne pestované izbové rastliny. Preto, kde sa udáva, že rastlina znesie max.

Mäsožravky hnojiť nemusíme. V rok, keď nepresádzame, môžeme na jar použiť okysľovač pôdy v slabšej koncentrácii. Rastlinku množíme listovými odrezkami. List by mal byť stredne starý. Treba použiť aj stimulátor rastu a priamo zasadiť do lignocelu alebo substrátu.

Nie sú jedovaté.

Môžu deti zatvárať pasce mucholapky? Jednotlivé mäsožravky pre začiatočníkov aj skúsených pestovateľov vám predstavíme na nasledujúcej strane >>>

Ukážka rôznych druhov mäsožravých rastlín

Prajeme vám veľa úspechov pri pestovaní.

tags: #pomocky #pre #pestovanie #masozravych #rastlin

Populárne príspevky: