Poniklec slovenský: Symbol jari a stupeň ochrany na Slovensku
Slovensko, hoci patrí medzi menšie štáty, je krajinou s mimoriadnou prírodnou rozmanitosťou. Na jeho území sa stretávajú stepné spoločenstvá, lužné lesy, mokrade, hornatá zalesnená krajina s pralesmi, a vysokohorská oblasť Tatier s rozsiahlym výskytom endemitov. Táto jedinečnosť sa odráža aj vo faune a flóre, kde prežívajú veľké šelmy ako medveď, vlk, rys a mačka divá, ktoré sú v mnohých európskych krajinách už vyhynuté.
Medzi vzácne rastlinné druhy, ktoré sú predmetom ochrany, patrí aj
Poniklec slovenský: Charakteristika a výskyt
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica), synonymá Anemone wahlenbergii, Pulsatilla styriaca, je západokarpatský endemit. To znamená, že sa vyskytuje iba na Slovensku a v Poľsku, konkrétne v Západných Tatrách v doline Chocholowska. Ide o trvácu, celú chlpatú až huňatú bylinu z čeľade iskerníkovitej (Ranunculaceae), ktorá rastie do výšky až 30 cm. Je považovaný za jeden zo symbolov a poslov jari.
Kvitne výraznými fialovými až modrými zvonkovitými kvetmi, ktoré na niektorých lokalitách vytvárajú doslova farebný koberec. Listy sa vyvíjajú až po odkvitnutí a sú nepárne perovito zložené. Rozdiel medzi poniklecom slovenským a poniklecom prostredným je najzreteľnejší pri listoch, kde poniklec slovenský má jednotlivé segmenty širšie.
Rastie na suchých a slnečných stanovištiach od nížin až po podhorský vegetačný stupeň, preferuje vápencové podložie - skaly, trávnaté stráne a krovinaté oblasti, často v porastoch reliktných borín. Centrum výskytu ponikleca slovenského (bez prechodných typov k Pulsatilla subslavica) je v Krivánskej Malej Fatre a priľahlej časti Západných Beskýd, v Chočských vrchoch, Západných Tatrách (vrch Osobitá, skupina Sivého vrchu) a v severnej časti Nízkych Tatier. Okrem toho sa vyskytuje (spolu s P. subslavica) aj vo Veľkej Fatre, v okolí Slovenskej Ľupče, na Muránskej planine, v Slovenskom raji, Spišských kotlinách, Spišských vrchoch, Slovenskom rudohorí a v strednom Pohornádí. V niektorých lokalitách sa kríži (prebieha introgresívna hybridizácia) s druhom Pulsatilla subslavica (napríklad vo Veľkej Fatre, v Slovenskom raji, Strednom Pohornádí a Spišských kotlinách).
Jedovatosť a spoločenská hodnota
Celá rastlina ponikleca slovenského, najmä jej nadzemná časť, je jedovatá. Obsahuje jedovatú účinnú látku proanemonín. Vonkajší účinok tejto látky pôsobí silne dráždivo, spôsobuje zápal na pokožke. Jej vnútorné požitie pôsobí utlmujúco na centrálny nervový systém a vyvoláva zvracanie a hnačky.
Poniklec slovenský je zaradený do zoznamu ohrozených druhov rastlín. Jeho spoločenská hodnota je stanovená na 400 eur. Oba druhy poniklecu (slovenský a prostredný) patria k potenciálne ohrozeným druhom rastlín. Dôvodom ohrozenia je často zber pre jeho nádherný vzhľad. Keďže sa najčastejšie vyskytujú na nedostupných miestach, možnosti manažmentu sú výrazne obmedzené.
Hrozba pokuty by určite nemala byť jediným dôvodom, prečo by ste nemali zbierať ohrozené druhy rastlín, akou je aj poniklec slovenský. Totiž, tieto druhy majú v ekosystémoch dôležitú funkciu, a to aj preto, že v nich rastú a žijú iné rastliny a živočíchy.
Stupne ochrany prírody na Slovensku
Na Slovensku poznáme pri ochrane životného prostredia a krajiny 5 stupňov ochrany. So zvyšujúcim sa stupňom ochrany prichádzajú aj rôzne obmedzenia. Čím vyšší stupeň ochrany, tým unikátnejšie prírodné spoločenstvo, ktoré je potrebné uchrániť pred tlakom civilizácie.
- 1. stupeň ochrany: Uplatňuje sa na celom území Slovenska. Platí tu všeobecná ochrana prírody a krajiny bez významných obmedzení.
- 2. stupeň ochrany: V tomto stupni je zakázané napríklad stáť či jazdiť s motorovými prostriedkami mimo ciest a zastavaných plôch (s výnimkami pre obhospodarovanie pozemkov). Peší turisti sa môžu pohybovať slobodne aj mimo turistických ciest.
- 3. stupeň ochrany: Pohyb je povolený výlučne len po vyznačených turistických chodníkoch a cestách. Zakázané je stanovanie, táborenie s ohňom a zber rastlín a ich plodov. Skialpinizmus a horolezectvo sú zakázané.
- 4. a 5. stupeň ochrany: Ide o územia s najvyššou ochranou. Okrem obmedzení z 2. a 3. stupňa je tu pridaný aj zákaz zberu nerastov a skamenelín. Pohyb je povolený výlučne po vyznačených chodníkoch. Vstup na územia s 5. stupňom ochrany je možný najskôr hodinu pred východom slnka a opustiť ho je nutné najneskôr hodinu po západe. V niektorých lokalitách platia uzávery a časové obmedzenia (napr. v TANAPe sú viaceré chodníky uzatvorené od 1. novembra do 15. júna). V 4. a 5. stupni ochrany musí byť pes na vôdzke a napr. v TANAPe aj s náhubkom.
Chránené územia sú v teréne označované tabuľami a červenými pásmi na lesných porastoch. Turistické mapy majú jasne zvýraznené hranice území s najvyššou ochranou. Medzi najunikátnejšie oblasti v 4. a 5. stupni patria chránené areály, prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie (napr. Vihorlatský prales, Kyjovský prales, Suchá Belá v Slovenskom raji) a prírodné pamiatky.
Poniklec slovenský v Prírodnej rezervácii Baba
Prírodná rezervácia Baba je jedným z miest, kde sa poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) hojne vyskytuje. Toto územie bolo v roku 1988 vyhlásené za prírodnú rezerváciu práve z dôvodu ochrany tejto vzácnej endemickej rastliny. Na území PR Baba platí najvyšší 5. stupeň ochrany prírody. Vápencový podklad a lesostepný charakter s porastom reliktných borovíc vytvárajú dokonalé podmienky pre rast ponikleca slovenského.
Okrem ponikleca slovenského sa v PR Baba vyskytujú aj ďalšie vzácne a ohrozené druhy rastlín, čo ju radí medzi flóristicky významné územia. Je dôležité si uvedomiť, že aj keď poniklec slovenský je obľúbenou okrasnou rastlinou v záhradách, jeho zber z voľnej prírody je prísne zakázaný a trestný.
tags: #poniklec #slovensky #stupen #ochrany