Poniklec veľkokvetý: Výskyt, ohrozenie a ochrana
Poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) je trváca rastlina z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae), ktorá patrí medzi naše najvýraznejšie teplomilné a suchomilné rastliny.
Tento druh je zaradený do Červeného zoznamu ohrozených rastlín Slovenska, kde je klasifikovaný ako zraniteľný (VU). Zároveň je to druh európskeho významu, čo znamená, že jeho ochrana je dôležitá na celoeurópskej úrovni.
Výskyt na Slovensku
Na Slovensku sa poniklec veľkokvetý vyskytuje predovšetkým v panónskej oblasti južného Slovenska a v predhoriach južnej časti Západných Karpát. Severnú hranicu jeho areálu tvoria Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie a Nízke Beskydy až po Vihorlat. V nížinách je jeho výskyt vzácny, rastie iba na svahoch kopcov, nikdy nie na rovine.
Medzi mestami Ulm v Nemecku a Linec v Rakúsku sa vyskytujú morfologicky a geneticky prechodné typy medzi poniklecom veľkokvetým (P. grandis) a poniklecom obyčajným (P. vulgaris). Okruh P. grandis je na našom území reprezentovaný tromi blízko príbuznými druhmi: P. grandis s. str., P. slavica a P. subslavica. Tieto druhy sa líšia nielen morfologicky, ale aj ekologicky a geograficky.
Uvádza sa, že na Slovensku sa poniklec veľkokvetý vyskytuje v oblasti južného Slovenska, predhoriach Západných Karpát. Severnú hranicu areálu tvoria Strážovské vrchy, Slovenské rudohorie a Nízke Beskydy až po Vihorlat. V panónskej oblasti južného Slovenska a v predhoriach južnej časti Západných Karpát. Severná hranica areálu prechádza od Skalice cez Brezovské kopce, južné časti Strážovských vrchov, Slovenského rudohoria a Nízkych Beskýd až po Vihorlat.
Našou najbohatšou no zároveň najviac ohrozenou lokalitou u nás je Podskalka v k. ú. Humenné. Prírodná rezervácia (PR) Chlmecká skalka predstavuje ďalšiu lokalitu s hojnejším výskytom tohto druhu. V Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Humenský sokol v okolí turistického chodníka je táto rastlina ohrozená najmä kvôli ilegálnemu zberu.
Charakteristika rastliny
Poniklec veľkokvetý je trváca, chlpatá bylina vysoká 5-30 cm, pričom byľ sa po odkvitnutí predlžuje. Listy sú v čase kvitnutia dlhé len do 1,5 cm, alebo nevyvinuté, a úplne sa vyvíjajú až po odkvitnutí. Čepeľ listov je 2-3x perovito delená s 2-3 jarmami a listové úkrojky sú široké 2-6 mm. Kvet je fialový, zriedka biely, zvonkovitý alebo miskovitý, s priemerom 5,5-6,5 cm. Plodom je nažka.
Rastie na suchých, kamenistých, výslnných svahoch, lúkach a pasienkoch, krovinách a svetlých dubinách. Obľubuje predovšetkým výslnné kamenisté stráne na vápencoch a svojimi nápadnými ružovými až modrofialovými kvetmi neunikne našej pozornosti.
Trváca rastlina vysoká 6-22 (-50)cm; stonky má priame, striebristo až hrdzavo chlpaté; listy sú vajcovité, 2-3 krát perovito strihané až zložené (úzkočiarkovité segmenty - narozdiel od podobných druhov), listové úkrojky 2-6 mm široké, lístkové jarmá 4-5; kvety ružové alebo modro fialové, kalichovité, resp.
Poniklec veľkokvetý je vysoko jedovatá rastlina, ktorá vytvára srdcové toxíny a oxytoxíny spomaľujúce srdcový tep. Požitie tak spôsobuje zníženie krvného tlaku, hypotenziu a kómu.
Monitoring a ohrozenie
V jarných mesiacoch prebieha v územnej pôsobnosti CHKO Východné Karpaty monitoring chráneného druhu poniklec veľkokvetý. V rámci monitoringu sa sledujú a vyhodnocujú viaceré kritériá: plocha výskytu, počet jedincov, vitalita a dynamika populácie, ohrozenie a trendy vývoja.
Po vyhodnotení výsledkov sa získané údaje spracúvajú a vkladajú do Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS). Početnosť jedincov na sledovaných lokalitách sa pohybuje od niekoľko desiatok až stoviek, ale bohužiaľ sú miesta, kde jedince môžeme spočítať na jednej ruke. Početnosť jedincov je na väčšine miest stabilizovaná, iba na niektorých dochádza k pomalému poklesu početnosti. Tieto zmeny sú ovplyvňované predovšetkým počasím, zmenou biotopu a zarastaním drevinami.
Najväčšou hrozbou pre túto rastlinku je zarastanie jej prirodzeného biotopu najmä borovicami a expanzívnymi bylinnými druhmi, ťažba horniny, zber a zošliapanie, úmyselné zalesňovanie lokality, vypaľovanie biotopu vo vegetačnom období a hnojenie okolitých plôch.
Na miestach, kde je poniklec veľkokvetý jednoducho prístupný, v okolí turistických chodníkov, je ohrozovaný ilegálnym zberom a zašľapávaním. Ľudia sa ho pokúšajú vysadiť do svojich záhrad pri domoch a chatách. Poniklece veľkokveté nie sú ohrozované len človekom, ale dokonca aj diviačou a vysokou zverou.
V zime 2019/2020 bol vybudovaný oplôtok okolo plochy s najväčším výskytom Pulsatilla grandis. Na pletivo boli navyše zavesené odpudzovače zveri. Menšia plocha výskytu bola len vytýčená kolíkmi, na ktoré boli zavesené odpudzovače zveri. Na oboch plochách bolo spolu zaznamenaných 186 kusov rastlín. Mimo plôch rástlo 46 jedincov, z čoho 19 rastlín malo odhryznuté kvety, čo predstavuje 42% nechránených exemplárov. Zver teda zlikviduje cca polovicu kvitnúcich rastlín, ktoré následne nie sú schopné dokvitnúť a vytvárať semená.
Manažmentové opatrenia
Pre zachovanie priaznivého stavu biotopu druhu poniklecu veľkokvetého je potrebné vykonávať vhodné manažmentové opatrenia. Na lokalitách, v ktorých je pokročilá sukcesia, je potrebné preriedenie krovín a sukcesných drevín, kosenie lokality každoročne v mesiacoch jún až júl s následným odstránením pokosenej biomasy alebo extenzívna pastva oviec.
V rámci Správy Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty (CHKO VK) sa pravidelne monitoruje stav ponikleca veľkokvetého a jeho biotopu. Je dôležité zabezpečiť vhodný manažment biotopu tohto druhu pre zachovanie jeho populácie.
Poniklec patrí medzi chránené druhy preto druh v jeho prirodzenom biotope neohrozujte!
Počas roka je poniklec najlepšie viditeľný v marci až apríli, kedy kvitne a kedy je aj najvhodnejšie obdobie pre vykonanie monitoringu.
Tabuľka: Porovnanie počtu rastlín na chránených a nechránených plochách
| Plocha | Počet rastlín | Počet rastlín s odhryznutými kvetmi | Percento nechránených exemplárov |
|---|---|---|---|
| Oplotené plochy | 186 | 0 | 0% |
| Neoplotené plochy | 46 | 19 | 42% |
tags: #poniklec #velkokvety #vyskyt