Pestovanie zeleniny v skleníku: Hygiena, predpisy a najčastejšie chyby
Pestovanie v skleníku je vynikajúci spôsob, ako si dopestovať zeleninu a ovocie skôr ako vonku v záhrade, a to takmer po celý rok. Vďaka skleníku môžete sadiť plodiny aj počas chladnejších mesiacov, čo znamená, že máte prístup k čerstvým plodinám skoro po celý rok. Skleník chráni rastliny pred nepriaznivým počasím, ako sú silné dažde, mrazy alebo veľké teplotné rozdiely. Keďže pri pestovaní zeleniny v skleníku viete kontrolovať klimatické podmienky, môže vám to priniesť väčšiu úrodu v porovnaní s pestovaním na otvorenom poli a umožňuje lepšiu kontrolu nad škodcami a chorobami. Flexibilita skleníkov tiež umožňuje efektívne využívať priestor, čo je výhodné aj pri malom priestore.
Výber a umiestnenie skleníka
Skôr než začnete s pestovaním, je kľúčové zvoliť vhodné miesto na vašom pozemku. Skleník by mal byť umiestnený tam, kde je dostatok slnka a kde nie je veľmi veterno. Najlepšie je umiestniť skleník tak, aby naň svietilo slnko čo najdlhšie, čiže na juh. Druhým riešením je juhovýchod až východ, treťou voľbou by mal byť juhozápad. Neodporúča sa umiestňovať skleník v orientácii na sever. Pri umiestňovaní skleníka treba dbať nielen na správnu orientáciu, ale netreba zabudnúť ani na stromy a budovy v okolí, ktoré by mohli tieniť alebo ich hlboké korene vyčerpávať živiny. Ak viete, že sa chcete venovať celoročnému pestovaniu, je dobré umiestniť skleník na zadnú stenu domu, stavby či garáže. Takým skleníkom sa hovorí pultové a svedčia im južne či juhovýchodne orientované múry, pričom využijete aj teplo, ktoré poskytuje stena domu (stavby).
Typy skleníkov a ich konštrukcia
Skleníky sa líšia podľa materiálu a konštrukcie. V minulosti boli bežné skleníky zo skla, avšak v posledných rokoch sa prechádza na zdravotne vyhovujúci polykarbonát. Veľkou výhodou dutinového (komôrkového) polykarbonátu je predovšetkým nízka hmotnosť a oveľa väčšia odolnosť proti rozbitiu, čo oceníte na frekventovaných miestach. Najčastejšie sa používa komôrkový polykarbonát s hrúbkou 4 mm alebo 6 mm. Plastové dutinové dosky majú lepšie tepelnoizolačné vlastnosti, sú teda vhodné pre vykurované skleníky. Nevýhody plastových dosiek sú nižšia priepustnosť svetla (71 až 86 percent), kratšia životnosť a vyššia cena oproti sklu. Skleník s veľkosťou približne 2,5 x 3 m by mal stačiť dvom osobám na základné zásobovanie čerstvou zeleninou. Výška by mala byť aspoň dva metre, aby ste sa v skleníku nekrčili.
Konštrukcia skleníka môže byť z hliníkových alebo oceľových profilov. Hliník najlepšie odoláva korózii, je výborne tvarovateľný, ale pomerne drahý. Profily by mali byť upravené - eloxované. Výhodou je nízka hmotnosť, takže je možnosť stavať ich bez podmurovky (s kúpenou základňou). Tento spôsob sa neodporúča na miestach s vyšším rizikom prudkého vetra. Pevnejšie sú konštrukcie z profilového valcovaného železa, tieto skleníky vynikajú odolnosťou aj pri veterných alebo snehových kalamitách a veľmi dlhou životnosťou. K pevnosti prispieva aj to, že ide prevažne o zváranú konštrukciu s minimom skrutkovaných spojov. Žiarové zinkovanie dokonale chráni oceľovou konštrukciu pred koróziou, preto nie je nutné ju natierať. Zatiaľ čo u žiarovo zinkovaných skleníkov sa uvádza životnosť 20 až 30 rokov bez nutnosti údržby, skleník z pozinkovaného plechu sa po čase musí pretrieť farbou, aby nezačal korodovať.
Skleník z POLYKARBONÁTU - Kdy dává SMYSL a kdy ne?
Základy a vetranie skleníka
Stabilita skleníka závisí aj od základov - podmurovky. Betónové základy do strateného debnenia sú najvhodnejšie, zapustené do takzvanej nemrznúcej hĺbky, čo je približne 80 až 140 cm. Minimálna odporúčaná výška betónového základu je 15 až 25 cm nad úrovňou terénu. Klasická podmurovka, zapustená do hĺbky po celom obvode, je dobrou ochranou proti prehrabávaniu sa hlodavcov dovnútra. Skleníky musia byť vybavené otvormi kvôli vetraniu. Približne na každých 5 m² by malo pripadnúť jedno strešné vetracie okno. Vetraním sa odvádza prebytočná vlhkosť a teplo, nočné vetranie slúži na otužovanie rastlín pred vysadením von. Vetranie dverami sa príliš neodporúča, pretože sa chladný vzduch dostáva priamo ku koreňom rastlín, a to im nesvedčí.
Príprava pôdy a pestovanie
Pôda a hnojenie
Základom dobrej úrody je vždy dobrá zem. Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Tú nie je nutné každoročne vymieňať, stačí, ak ju po každej sezóne iba dobre pohnojíte kompostom doplneným o vápno. Zmes dobre zapracujte do pôdy, povrch urovnajte a dobre zalejte. Každý druh zeleniny si však vyžaduje iné podmienky a taktiež iné druhy hnojív. Rastliny je dôležité pravidelne kontrolovať, zavlažovať a hnojiť, pričom nezabudnite skontrolovať príslušný návod od hnojiva, aby bol jeho pomer správny a neuškodili ste tak plodinám.
Chyby pri pestovaní a ako sa im vyhnúť
Medzi najčastejšie chyby pri pestovaní v skleníku patria:
- Nesprávne umiestnenie skleníka: Slnko je kľúčové, preto orientujte skleník na juh.
- Zabúdanie na tienenie: Pri vysokých teplotách a silnom slnku sa rastliny prehrejú, preto je tienenie nevyhnutné.
- Nevhodne namiešaná zem: Pôda musí byť prispôsobená potrebám konkrétnych rastlín.
- Prelievanie rastlín alebo málo polievania: Každá rastlina má vlastné nároky na polievanie.
- Neudržiavaná vlhkosť vzduchu v skleníku: Stabilná vlhkosť je kľúčová pre zdravý rast.
- Nedostatočné vetranie skleníka: Zabezpečte minimálne 20 % podlahovej plochy pre vetracie otvory.
- Vysoká či nízka teplota vzduchu v skleníku: V lete by sa teplota mala pohybovať od 20 do 30 °C cez deň a v noci by nemala klesnúť pod 15 °C.
- Vyčerpanie pôdy: Nezabúdajte na striedanie plodín a hnojenie.
- Nevhodná kombinácia rastlín: Nie všetky zeleniny sa vzájomne znášajú. Paprika, rajčiak a uhorky sú najuniverzálnejšou zeleninou pestovanou v skleníkoch. Paprika a rajčiak napríklad nie sú dobrými susedmi v záhone. Paprika a čakanka sa, naopak, znášajú mimoriadne dobre.
Tip: Spíšte si potreby každej rastliny, ktorú chcete do skleníka vysádzať. Následne si rozličnými farbami vyznačte plodiny, ktoré potrebujú napríklad rovnaké hnojivo, zálievku, vlhkosť vzduchu či podobne.
Výsadba a starostlivosť o rastliny
V závislosti od druhu zeleniny a podľa toho, či máte vyhrievaný alebo nevyhrievaný skleník, môžete s výsadbou začať v rôznych časoch. Pritom platí: Rastliny s najdlhším časom zrenia by si mali v skleníku nájsť miesto ako prvé. Pre druhy zeleniny s krátkou dobou klíčenia je pritom významná priama výsadba do skleníka - k tomu patrí napríklad reďkev červená a šalát. Pri druhoch zeleniny s dlhšou dobou klíčenia sa najprv odporúča predkultivácia a až potom pestovanie v skleníku. Tak je tomu napríklad v prípade rajčiakov, papriky a čili. Ak sú priesady nasadené, príp. semená vysiate, nastáva čas starostlivosti o vaše rastliny. V závislosti od druhu zeleniny dbajte na individuálne zavodnenie a zabráňte hromadeniu vlhkosti. Dodatočne myslite na to, aby mala vaša zelenina pravidelný prísun čerstvého vzduchu, aby napríklad v lete nedošlo k akumulácii tepla alebo aby sa v dôsledku veľkej vlhkosti nezačala tvoriť pleseň. Pre optimálny rast vašich rastlín je rovnako rozhodujúca správna teplota. Nevyhnutná je aj pravidelná kontrola, či neprišlo k napadnutiu škodcami alebo či nie sú prítomné choroby, pretože v skleníku dochádza k rýchlemu šíreniu, ale za to je im možné predchádzať rýchlejšie a úspešnejšie.
Hygiena a predpisy
Potravinový kódex Slovenskej republiky, ktorý bol aktualizovaný viacerými výnosmi a oznámeniami, stanovuje prísne pravidlá pre hygienu potravín, ktoré sa vzťahujú aj na pestovanie a spracovanie zeleniny, hoci sa priamo nezameriava na domáce pestovanie v skleníkoch. Avšak, základné hygienické princípy sú aplikovateľné aj v domácom prostredí. Napríklad, zariadenia určené na prípravu potravín musia byť osobitne vybavené, pitná voda sa musí používať na umývanie a skladovanie potravín sa musí riadiť teplotnými predpismi (napr. teplota do +4 °C pre niektoré zmesi). Vajcia sa musia skladovať v chladných skladoch alebo v chladničkách. Základom je používanie bezchybných čerstvých surovín.
Údržba skleníka a prevencia chorôb
Aj pri skleníkoch a pareniskách platí, že je nutná ich priebežná údržba. Pestovanie rovnakej plodiny na tom istom mieste v záhrade vždy prináša určité riziko reinfekcie, najmä ak ide o skleník či parenisko. V prvom rade odstráňte zo skleníka všetko, čo ste tam počas zimy uskladnili - nádoby, oporné tyče či špagáty a ostatné aktuálne nepotrebné veci. Odstráňte tiež všetky rastlinné zvyšky a buriny, ktoré v nich rástli aj počas zimy. Následne začnite s dezinfekciou a čistením skla. Úplne vám na to postačí ocot zriedený vodou s kvapkou saponátu. Ocot má fungicídny účinok, v spojení so saponátom vám pomôže vyčistiť aj sklené tabule a konštrukciu skleníka.
tags: #potrebuje #byt #sklennik #schvaleny #hygienov #na