Komplexný sprievodca pestovaním papriky: Výber a použitie správneho substrátu

Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý. Tieto rastliny budú však najproduktívnejšie, ak im doprajete vhodné podmienky na rast.

Prečo pestovať papriku a aké sú jej výhody?

Paprika je bohatá na vitamíny A a C, antioxidanty a má nízky obsah kalórií. Okrem toho dodáva jedlám jedinečnú chuť a farbu. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Paprika je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí. Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.

Výber správnej odrody papriky

Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty. Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na:

Kapie: sladké, dužinaté, nepálivé. Ideálna na grilovanie a pečenie.
Klasické pálivé či nepálivé papriky: Veľké, sladké plody, vhodné do šalátov.
Čili papričky: malé aromatické, pálivé papriky, skvelé do omáčok a korenín.
Jalapeño: Stredne pálivé, vhodné na nakladanie.

Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.

Príklady obľúbených odrôd:

PCR: asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné.
Baraní roh zelený - Barkol: poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
Dolmy F1: odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
Slovakia: veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi.
Kozí roh Branko: paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
Paprika jabĺčková (alma): sladká odroda s guľatými a mäsitými plodmi.
Rafaela F1: prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe.
Slovana F1: veľmi prispôsobivá odroda. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu.

Pre balkóny zvoľte menšie druhy. Tip pre začiatočníkov: Ak ste nováčik, začnite so sladkými odrodami, napríklad odroda Amy - je nenáročná a dobre plodí. Vyberte si odrodu podľa svojich chuťových preferencií a pestovateľských podmienok.

Výsev a predpestovanie sadeníc papriky

Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Paprika je teplomilná rastlina, preto sa v našich podmienkach väčšinou pestuje zo sadeníc.

Optimálny čas na výsev

Semená papriky majú dlhšiu dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca. Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Skorší termín je vhodný v prípade, ak plánujete výsadbu do vykurovaného skleníka alebo fóliovníka.

Výber substrátu na výsev

Pri vysievaní osiva je dôležitý okrem voľby správneho osiva výber kvalitného výsevného substrátu. Použite špeciálny substrát pre priesady alebo zmes záhradníckej zeminy, kompostu a piesku. Kvalitný substrát vám zabezpečí vhodné prostredie na vzídenie a následný rast priesad. Mal by byť namiešaný z vybraných druhov rašelín s upraveným pH a vytriedený na jemnú frakciu - skladá sa z drobných čiastočiek. Musí byť vzdušný a nesmie sa zlievať a vytvárať lepkavé blato. Výsevné substráty vo všeobecnosti neobsahujú vysoké dávky štartovacieho hnojiva, aby nedošlo k zasoleniu substrátu alebo popáleniu vzchádzajúcich rastlín. Preto je dôležité po vzídení rastlín dopĺňať hnojivo, aby rastlinky netrpeli deficitom a nezastavili sa v raste.

Substrát je vyrobený z čisto prírodných surovín: rašeliny, kokosovej rašeliny a ílu s upravenou reakciou vápenca a obohatený zvýšenou štartovacou dávkou organického hnojiva. Substrát je vhodný na biopestovanie. Jedinečná štruktúra zaručuje rastlinám optimálne prevzdušnenie koreňového balu a tým urýchľuje rast koreňov. Vďaka vysokej nasiakavosti optimálne zásobuje rastliny vodou a živinami vrátane mikroprvkov.

Kľúčové vlastnosti ideálneho substrátu

Špeciálne navrhnuté pestovateľské zmesi pre paradajky, papriky a uhorky sú obohatené o zložky, ktoré podporujú optimálny rast a vývoj rastlín. Medzi tieto kľúčové zložky patria:

Dolomitický vápenec: Dodáva rastlinám potrebný vápnik, ktorý je nevyhnutný pre prevenciu problémov ako je černanie pupkov u paradajok a hniloba špičiek u paprík a tekvíc.
Základné živiny a hnojivo: Zabezpečujú vitalitu rastlín po dobu až šiestich týždňov. Dôležité je, že substráty určené pre ekologické pestovanie neobsahujú priemyselné hnojivá.

Benefity špeciálnych substrátov

Moderné substráty ponúkajú niekoľko výhod, ktoré prispievajú k zdravšiemu rastu a lepšej úrode:

Unikátne organické hnojivá: Obsahujú dva typy organických hnojív od renomovaných výrobcov, ktoré sú vyrobené z širokého spektra vstupných surovín. Vďaka patentovanej technológii mikrogranulácie je zabezpečené pozvoľné a dlhodobé uvoľňovanie živín a ich rovnomerné rozptýlenie v substráte.
Dobrá absorpcia vody a záhrevnosť: Substrát efektívne zadržiava zásobnú vodu a má priaznivú záhrevnosť, čo je dôležité pre klíčenie a rast.
Priaznivá štruktúra pre korene: Štruktúra substrátu zabezpečuje dobrý prístup vzduchu ku koreňom, čo pozitívne vplýva na vzchádzanie a zakoreňovanie rastlín.

Špeciálne zložky pre ochranu a rast

Niektoré pokročilé substráty sú obohatené o prospešné mikroorganizmy, ktoré poskytujú rastlinám dodatočnú ochranu a podporu:

Huba Trichoderma virens: Táto huba aktívne potláča pôvodcov významných hubových ochorení, ako sú Fusarium, Pythium, Sclerotinia a Rhizoctonia. Tieto patogény spôsobujú padanie a odumieranie rastlín v rôznych štádiách rastu. Prítomnosť Trichodermy predstavuje významný preventívny prvok v ochrane sadeníc. Okrem toho pozitívne ovplyvňuje zakoreňovanie a vývoj rastlín, čím navodzuje stav indukovanej rezistencie proti širokému spektru škodlivých organizmov.
Huba Metarhizium anisopliae: Táto huba účinne chráni rastliny pred škodcami, ktorí napádajú koreňový systém. Medzi týchto škodcov patria napríklad larvy kováčikov (drôtovce), lalokonoscov, chrústov a krtonožiek. Jej účinok sa vzťahuje aj na škodcov, ktorí v pôde prebývajú len časť svojho vývojového cyklu.

Výsev do nádob

Semená papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Semienka papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.

Podmienky na klíčenie

Takto vysadenej paprike musíme zabezpečiť vhodné svetelné a teplotné podmienky. Rastliny potrebujú čo najviac slnečných lúčov, aby neboli slabé, s tenkými stonkami a zle vyvinutými koreňmi. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Semená klíčia pri teplote 18 °C, no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien. Klíčenie papriky trvá približne 10-14 dní. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený.

Pikírovanie sadeníc

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami. Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast. Pikírovanie je oddelenie jednotlivých rastliniek a ich presadenie do samostatných nádob. Tento proces podporuje rozvoj koreňového systému a bráni preťahovaniu rastlín.

Presádzanie papriky

Otužovanie sadeníc

Otužovanie pripraví priesady na náhle zmeny teplôt vonku. Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.

Výsadba papriky

Kedy vysádzať von?

Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Priesada je vhodná na vysádzanie keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Paprika je citlivá na chlad, preto ju presádzame do záhrady po posledných jarných mrazoch, zvyčajne v polovici mája.

Príprava pôdy a stanovište

Papriky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v mierne kyslých až neutrálnych pôdach s pH 5,5 až 7. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie papriky priepustná, no zároveň by mala obsahovať dostatočné množstvo organickej zložky, aby zadržiavala pre rastlinu vlhkosť. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí sa najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Miesto výsadby by malo byť slnečné. Papriky potrebujú 6-8 hodín slnečného svetla denne.

Postup pri výsadbe

Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč. Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy, na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.

Pestovanie v nádobách

Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj v menších kontajneroch (10 - 20 l). Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete. Nádobu naplňte do 2/3 substrátom, rastlinu zasaďte a obsypte substrátom. Ten potom ľahko pritlačte ku koreňovému balu. Nakoniec doplňte substrát tak, aby vrchná vrstvička bola kyprá. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.

Papriky rastúce v kvetináčoch na balkóne

Starostlivosť o papriky počas rastu

Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike. Pokiaľ nemá aspoň 6 hodín slnka denne, nekvitne a teda ani nerodí.

Zálievka

Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. V horúcich dňoch polievajte každý deň, inak postačí polievanie každý druhý deň. V suchom období je pravidelná zálievka obzvlášť dôležitá.

Hnojenie

Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody. Pre dosiahnutie bohatej úrody papriku je potrebné pravidelne hnojiť. Paprika potrebuje dostatok živín: dusík - na začiatku rastu pre tvorbu listov, fosfor a draslík - pre bohatú úrodu a zdravé plody. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním.

Podpora rastlín

Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky. Okrem hnojenia môžeme bohatej úrode pomôcť aj tým, že z papriky odstránime prvé kvety. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. Vyššie odrody papriky môžu potrebovať oporu. Použite drevené kolíky alebo špeciálne klietky pre zeleninu.

Prezimovanie papriky

Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne). Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Paprika je relatívne bezproblémová plodina, no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky. Ochranu záhrady pred škodcami a chorobami rastlín je často podceňovaná. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

Najčastejšie choroby papriky

Stolbur papriky: Patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
Suchá škvrnitosť plodov: Prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
Slnečný úpal zeleniny: Ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
Vädnutie papriky: Ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.
Vírusové ochorenia: Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo.

Najčastejší škodcovia papriky

Roztočec chmeľový: malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
Vošky: dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
Strapka západná: drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Molica skleníková: známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.

Zblízka napadnuté listy papriky škodcami

Zber a skladovanie

Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline. Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.

Čerstvé plody papriky na záhone pripravené na zber

Užitočné tipy pri pestovaní papriky

Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia, je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť.
Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.
Ak si kupujete už dopestované priesady papriky, vyberajte si len zdravé rastliny so sýtozelenou farbou a bez známok žltnutia, choroby či napadnutia škodcami, ktorými by ste nakazili aj ostatné rastliny v záhrade.
Mulčovanie: Pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a potláčať burinu.
Striedanie plodín: Vyhýbajte sa pestovaniu papriky na rovnakom mieste viac rokov po sebe, aby ste predišli chorobám.

tags: #pouzitie #substratu #na #pestovanie #papriky