Komplexný sprievodca pestovaním hrozna: od výsadby po bohatú úrodu

Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok.

Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou. Pestovanie hrozna v záhrade je výborným spôsobom, ako pridať do vášho exteriéru viacročné ovocie. Ďalším benefitom je, že si môžete vyrobiť vlastné džemy, marmelády, džúsy, mušty aj domáce víno. Pestovanie hrozna v záhrade môže vyústiť až do veľkej produkcie hrozna a dokonca máte šancu dosiahnuť pekné výnosy po ďalšie desaťročia.

Benefity konzumácie hrozna

Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodávajú energiu a podporujú sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna. Pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres. Vedeli ste, že červené a tmavomodré odrody hrozna v porovnaní so zeleným obsahujú množstvo antioxidantov, ktoré chránia telo pred rôznymi ochoreniami?

História a rozšírenie pestovania hrozna

Hrozno sa na našom území začalo pestovať už v 3. storočí nášho letopočtu. Pre Rimanov bolo hrozno veľkou pochúťkou a jeho pestovanie rozšírili do viacerých oblastí. Vinohradnícke oblasti sa v priebehu storočí zapĺňali novými odrodami. Významné vinohradnícke oblasti si svoju tradíciu držia dodnes. V polovici minulého storočia dosahovala výmera viníc na Slovensku približne 12 600 hektárov a postupne sa zvyšovala. Stavy neskôr ovplyvnila prítomnosť chorôb, najmä múčnatky. V súčasnosti sa mnohé vinice revitalizujú. Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách.

Výber vhodného stanovišťa a pôdy

Ak sa rozhodneme začať s pestovaním hrozna, začíname výberom vhodného stanovišťa. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie. Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Ideálne sú aj záhrady so svahovitým terénom. Najlepšie sú miesta, na ktoré svieti ranné a popoludňajšie slnko.

Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča. V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou. Vinič potrebuje teplé, slnečné podmienky, aby dobre rodila, a neskoré mrazy môžu poškodiť nové výhonky, čo môže znížiť plodnosť. Vyberte si veľmi teplé, chránené a slnečné miesto, ako je napríklad južne orientovaná stena. Vyhýbajte sa polohám náchylným na neskoré mrazy, ktoré môžu na jar poškodiť nové výhonky.

Pre vinohrady sú najlepšie polohy na svahoch, podľa možnosti na južných, kde sa získava oveľa viac slnečného svitu ako na rovinách. Veľmi výhodné sú aj svahy chránené lesným porastom pred vetrami, ako napríklad svahy jazerných a riečnych údolí. Teplé pôdy, napríklad štrkovité a piesčité, najmä na svahoch uľahčujú dozrievanie hrozna. Studené pôdy zase vyzrievanie spomaľujú. V našej otepľujúcej sa klíme sa rozsah pestovateľských lokalít neustále rozširuje.

Príprava pôdy

Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. Pôda by mala mať mierne kyslú až neutrálnu reakciu (pH 6-7). Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Vhodná je väčšina pôdy, pokiaľ možno s pH 6,5 až 6,8, a miesto musí byť voľne odvodňované, nikdy nesmie byť podmáčané.

Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Pred vysadením je taktiež potrebné dobre pripraviť pôdu. Vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit). Zem dvakrát prekopte a potom zapracujte vrstvu dobre prehnitého hnoja alebo kompostu plus základné hnojivo v množstve 100 g na meter štvorcový.

Výber sadeníc a výsadba

Pred samotným sadením je samozrejme dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd. Vinná réva je k dispozícii v záhradných centrách a u mnohých online predajcov. Najširší výber odrôd a najlepšie rady, ktoré sa budú hodiť pre vašu lokalitu, nájdete u špecializovaných dodávateľov ovocia. Vinná réva sa často predáva ako vrúbľované rastliny, ale dostupné sú aj zakorenené odrezky. V našej ponuke nájdete väčšinou zakorenené, kontajnerové odrody viniča. To znamená, že ich môžete sadiť takmer celý rok - pokiaľ nie sú mrazy.

Rôzne druhy viniča prežívajú aj v extrémnych teplotných podmienkach. Väčšina odrôd viniča, ktoré sa používajú na výrobu vína, správne vegetuje a rastie len v miernych pásmach. Podľa toho, na akú svetovú stranu je otočená vaša záhrada, podľa toho sa bude dariť aj jednotlivým plodinám. Pokiaľ máte záhradu orientovanú na juh, zvoľte odrody viniča: Rizling rýnsky, Rizling vlašský alebo Frankovku. Na východnej a západnej strane sa bude dariť odrodám - Müller Thurgau a Veltlínske červené.

Medzi obľúbené, bohato úrodné odrody patrí Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová. Vitis labrusca - americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre. Eurázijský variant je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou. Vitis amurensis - rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom. Rozmnožujú sa aj pomocou odrezkov. Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí.

Ako sadiť hrozno

Najlepší čas na výsadbu hrozna je na jar alebo na jeseň. Vinič sa najčastejšie sadí na jar alebo na jeseň. Zdravé kontajnerové sadenice ale môžeme vysádzať celoročne. Vinič kupovaný v kontajneroch/nádobách by mal byť vysadený v rovnakej hĺbke, v akej bol v kvetináči. Prostokorenný vinič by mal byť umiestnený tak, aby prvé korene boli tesne pod povrchom pôdy - ako pomôcku použite značku pôdy na spodnej časti stonky. Ak je rastlina vrúbľovaná, uistite sa, že bod štepu na stonke je vysoko nad povrchom pôdy. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi.

Vykopeme výsadbovú jamu, do ktorej sa sadenica pohodlne zmestí. Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Jamu do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia).

Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy, prihrnúť ho pôdou a dobre utlačiť. Miesto štepenia musí byť nad povrchom pôdy v takej výške, ako bolo v kontajneri. Posledným krokom je dôkladné zalievanie. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou. Na záver sadenici doprajeme dostatočnú zálievku. Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Kontajnerové sadenice majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody.

Starostlivosť o vinič

Zavlažovanie a hnojenie

Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Po nástupe vegetácie následne začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Hoci hrozno znáša sucho pomerne dobre, počas prvých rokov vývoja je dôležité zabezpečiť pravidelnú zálievku, najmä v suchých obdobiach. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.

Tabuľka: Odporúčané hnojenie viniča

Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody. Hnojenie by malo byť vyvážené. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov. Pri pestovaní hrozna vonku naneste koncom zimy mulč zo záhradného kompostu alebo dobre prehnitého hnoja, aby ste potlačili burinu a pomohli udržať vlhkosť v pôde. Aplikujte, keď je pôda vlhká, vo vrstve hlbokej 5-7,5 cm. Na podporu plodenia hnojte vinič skoro na jar všeobecným hnojivom s vysokým obsahom draslíka. Hrozno pestované v skleníku a v nádobách hnojte mesiac po začatí rastu na jar, a to pomocou tekutého hnojiva s vysokým obsahom draslíka, ako je napríklad hnojivo pre paradajky, každé dva až tri týždne. Toto hnojenie môže byť prospešné aj pre vonkajšie viniče, najmä dezertné odrody. Keď je vinič v plnom liste, zvýšte hnojenie na týždenné.

Rez viniča

Jedným z najdôležitejších aspektov pestovania hrozna je rez. Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Vinič totiž rodí iba na jednoročných výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká. Podľa dĺžky ponechaných púčikov na výhonku rozlišujeme viaceré druhy rezu: krátky - kde ponecháme 1 až 4 púčiky, stredný - ponecháme 5 až 8 púčikov a dlhý - ponecháme 9 až 15 púčikov.

Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, keď pominú hlboké mrazy. Zimný rez sa vykonáva v období vegetačného pokoja, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz. Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu. Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli. Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení.

Vinič rodí na jednoročnom dreve. Základy plodov sa preto tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva. Počas prvého roka by ste z rastliny mali odstrániť všetko hrozno, ktoré sa tvorí na viniči. To zabezpečí, aby všetka sila rastliny smerovala k rastu silných stoniek a koreňov. Jednou z úloh pri pestovaní hrozna je aj takzvaný dlhodobý rez. Je dôležitý pre udržanie rastlín v dobrej kondícii. Zároveň zaistíte, že vaše rastliny budú produktívne.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. Vinič je citlivé na rôzne plesňové ochorenia, ako sú múčnatka, peronospóra a botrytída. Vinič je náchylný na viaceré hubové choroby, ktoré môžu ovplyvniť jeho vitalitu a úrodu. Hrozno najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu.

Najčastejšie choroby viniča:

• Múčnatka viniča: spôsobuje ju huba Erysiphe necator, ktorej sa darí v teplom a vlhkom prostredí. Infikuje všetky zelené tkanivá viniča, vrátane listov a mladých bobúľ. Počas suchších klimatických podmienok všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku.
• Peronospóra viničová: pleseň, ktorú spôsobuje huba Plasmopara viticola, je považovaná za najničivejšie ochorenie viniča v podnebí s relatívne teplými a vlhkými letami. Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
• Sivá (šedá) hniloba (botrytída): huba Botrytis cinerea, ktorá postihuje mnoho rastlinných druhov, hoci jej najvýznamnejším hostiteľom je vinič. Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne. Huba sa šíri počas daždivého a teplého počasia i mechanickým poškodením.
• Červená spála viniča: huba Pseudopezicula tracheiphila, ktorej sa darí hlavne v chladnejších oblastiach. Postihuje väčšinou listy, na ktorých vytvára škvrny (farba sa líši podľa odrody hrozna).

Najčastejšie škodce viniča:

• Akarinóza (kučeravosť) listov viniča: spôsobuje ju roztoč Hálkovec viničový, ktorého dospelé jedince cicajú nerozvinuté listy a púčiky. Neskôr napáda spodnú stranu listov a spôsobuje ich výrazné kučeravenie. Výhonky a súkvetia usychajú a bobule zo strapcov opadávajú.
• Nosánik viničový (Byctiscus betulae): zeleno modrý až tmavo modrý chrobák s kovovým leskom. Samička nahryzáva listovú stopku a tak sa pripravuje na kladenie vajíčok.

Počas vegetačného obdobia sa staráme o rast nadzemnej časti rastliny aj koreňového systému. Okolie rastliny pravidelne zbavujeme buriny a ak je to potrebné, vinič polievame, hnojíme, prípadne ošetrujeme fungicídmi. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy. V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime. Počasie nemôžeme ovplyvniť, ale čiastočne možno zmierniť jeho následky vhodným ošetrovaním viniča.

Podpora rastu a úrody

Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Vinná réva sú rýchlo rastúce popínavé rastliny, ktoré potrebujú dostatok priestoru. S radosťou sa budú škriabať cez pergoly a oblúky, alebo sa dajú tvarovať pozdĺž vodorovných drôtov pripevnených k slnečným stenám, plotom, pevným stĺpom alebo vnútornej konštrukcii skleníka. Podpery by ste mali umiestniť pred výsadbou a v ideálnom prípade by mali smerovať zo severu na juh. Medzi riadkami nechajte 1,5-1,8 m. Uistite sa, že stĺpiky sú pevne ukotvené v zemi. Mali by byť vysoké 1,6-1,8 m, jeden každých 4-6 m, v závislosti od vzdialenosti viniča a dĺžky riadkov. Koncovým stĺpikom dajte výstuhu na vnútornej strane pod uhlom 45°, aby stĺpiky zostali vertikálne, keď sú horizontálne drôty utiahnuté.

Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Vinič je energická rastlina a ak ju necháte bez povšimnutia, čoskoro prerastie svoj priestor a vytvorí veľa bujných listov a zamotaných výhonkov. Aby ste ich udržali pod kontrolou a maximalizovali plodnosť, mali by ste ich na konci zimy, keď je vinič ešte vo vegetatívnom období, no už nehrozia silné mrazy (február až marec), ostrihať a vytvarovať na podpery - zvyčajne vodorovné drôty pripevnené k slnečnej stene alebo plotu alebo do vnútra skleníka.

V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy. Pri novovysadených viničoch počas prvých dvoch rokov po výsadbe odstráňte všetky kvety, aby sa energia rastliny upevnila. Potom v treťom roku nechajte vyrásť len tri strapce hrozna a vo štvrtom roku nechajte asi päť - alebo o niečo viac, ak rastlina dobre rastie. Veľkosť, sladkosť a kvalitu hrozna môžete zlepšiť znížením počtu strapcov na každej stonke a dokonca aj počtu bobuliek na strapci. Ideálne množstvo strapcov na rastlinu závisí od veku viniča a tvarovacieho systému, ktorý používate. Zníženie počtu bobuliek v strapci podporuje rovnomerné dozrievanie a zlepšuje cirkuláciu vzduchu, čo znižuje hubové choroby. Je to však piplavá práca, takže sa zvyčajne oplatí robiť iba na stolových odrodách. Použite nožnice s dlhými, úzkymi čepeľami alebo nožnice na nechty a opatrne odstrihnite asi každú tretiu bobuľu na strapec. Ak má stolové hrozno neuspokojivo malé plody, skúste v budúcnosti znížiť počet strapcov.

Pestovanie v nádobách a skleníkoch

Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Hrozno môžeme pestovať aj na slnečnom balkóne alebo na terase. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu. Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Ak máte málo miesta, môžete vinič zasadiť do veľkej nádoby a štandardne tvarovať v tvare malého stromčeka s jednou hlavnou stonkou a zaoblenou hlavou. Vyberte si črepník široký a hlboký približne 30-38 cm a použite pôdny kompost bez rašeliny. Ak hroznu doprajete väčší kvetináč a veľa slnka, vlastnému hroznu sa môžete tešiť aj v bytových podmienkach.

Pestovanie hrozna v záhrade alebo v skleníkoch nie je jedinou možnou alternatívou. Pestuje sa dokonca aj v kvetináčoch na parapetoch, ale aj na balkónoch a terasách. Hrozno často plní aj dekoratívnu funkciu a dobre zatieňuje. Deje sa tak nielen kvôli jeho atraktívnemu vzhľadu, ale aj kvôli schopnosti prinášať svoje plody dokonca aj v byte. Vinič je možné pestovať aj vo vnútri skleníka alebo zimnej záhrady, vyžaduje si však veľa priestoru. Hrozno pestované v skleníku najlepšie rastie, keď sú korene zasadené mimo skleníka a vinič sa do skleníka vedie cez medzery blízko zeme. Vetracie otvory nechávajte v lete a na jeseň otvorené, najmä v čase kvitnutia a plodenia. Niektoré odrody profitujú z extra tepla, preto na jar (na podporu rastu) a na jeseň (na podporu dozrievania ovocia) umiestnite do skleníka malý ohrievač s ventilátorom. Vinič pestovaný v skleníku môže potrebovať pomoc s opeľovaním. Počas kvitnutia, asi na poludnie za slnečného dňa, keď je sucho a skleník je dobre vetraný, stonky buď rázne, ale pevne zatraste, alebo potiahnite dlaňou po každom strapci, aby sa medzi nimi preniesol peľ.

Zber hrozna

Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia. Hrozno dozrieva od konca leta do neskorej jesene v závislosti od odrody a poveternostných podmienok. Stolové hrozno je pripravené na zber, keď je mäkké a má sladkú chuť. Šupka bieleho hrozna sa často mení zo sýtozelenej na priesvitne žltú a stáva sa oveľa tenšou. Ale najlepší spôsob, ako zistiť, kedy je hrozno zrelé, je ochutnať ho - zberať ho iba vtedy, keď je najsladšie, pretože po zbere už nedozrieva.

tags: #pozitavie #pestovanie #hrozna

Populárne príspevky:

• Charakteristika ďateliny
• dielo Kytica prelúdií pre organ
• kompletný sprievodca pre pestovanie čerešní
• najväčší kvet na svete
• komplexný prehľad o rozmnožovaní netopierov