Bojnický zámok: História, architektúra a okolie
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Nachádza sa v Trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti Hornej Nitry. Stojí na travertínovej kope nad mestom.
Prvá písomná zmienka o pravdepodobnej existencii hradu v Bojniciach je z roku 1113 v druhej Zoborskej listine, kde sa spomínajú „bojnickí podhradčania“. Pôvodne bol hradom dreveným a vyvinul sa na mieste staršieho hradiska. Postupne v priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov. V priebehu 13. storočia bol budovaný z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. Po Matúšovi Čákovi sa v Bojniciach v 14. a 15. storočí vystriedalo niekoľko majiteľov. V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval Bojnický hrad spolu s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi. Po vymretí ich rodu prešiel hrad do vlastníctva Jána Korvína, ktorý bol nemanželským synom Mateja Korvína. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Alexejovi Turzovi. Po smrti Jána Korvína hrad získali Zápoľskovci, ktorí boli jeho majiteľmi od konca 15. storočia až do roku 1526. Po nich získali v roku 1527 hrad Turzovci. František Turzo hrad značne rozšíril a nechal spevniť opevnenie. Keď rod Turzovcov vymrel, zámok sa stal kráľovským majetkom. V roku 1637, keď rod Turzovcov vymrel, hrad opäť pripadol korune. O rok neskôr, v roku 1637, dal cisár Ferdinand III. Bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu. V roku 1644 ho kráľ daroval rodine Pálfiovcov, ktorí ho v druhej polovici 17. storočia prestavali do barokového štýlu. V roku 1645 dostali Pálfiovci Bojnický hrad za 200 000 zlatých do dedičnej držby. V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. V rokoch 1889 až 1910 uskutočnil posledný feudálny majiteľ Ján František Pálfi poslednú rozsiahlu prestavbu zámku, ktorá bola v neogotickom štýle. Práve vďaka tejto prestavbe zámok nadobudol svoje charakteristické črty a súčasný vzhľad. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia menila. Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom v roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok. Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert. No architekt sa zjavne stal iba nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil, zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec. V roku 1939 zámok a k nemu patriace pozemky kúpila firma Baťa. O päť rokov neskôr, dňa 9. mája 1950 zámok vyhorel. Na náklady štátu sa odstránili následky požiaru a previedla sa celková obnova zámku. Súčasne sa rozhodlo, že tu bude zriadené múzeum, ktoré je súčasťou Slovenského národného múzea. Zámok bol v roku 1970 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Bojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a je prístupný verejnosti. SNM-Múzeum Bojnice v Bojniciach zverejňuje výzvu na podávanie projektov na dodanie hudobno- divadelného podujatia site specific realizovaného v priestoroch NKP-Zámok Bojnice s pracovným názvom „Rozprávkový zámok 2026“, v termíne od 17.06.2026 do 21.06.2026 a od 24.06.2026 do 28.06.2026.
Myšlienkou zriadiť v zámku v Bojniciach múzeum sa zaoberal jeho posledný šľachtický majiteľ, gróf Ján Pálfi. Vo svojom testamente zo 14. novembra 1907 vyslovil želanie, aby bol zámok sprístupnený pre verejnosť a aby umelecké diela ostali na pôvodných miestach a prehliadka bola umožnená všetkým záujemcom.
Múzeum Bojnice je v súčasnosti špecializovaným umelecko-historickým múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou. SNM-Múzeum Bojnice má pre návštevníkov k dispozícii aktuálne dva prehliadkové okruhy. Absolvovaním oboch prehliadkových okruhov spoznáte všetky krásy zámku a múzea v ňom sídliacom.
Súčasťou Bojnického zámku je aj prírodná travertínová jaskyňa s priemerom 22 m a výškou 6 m. Nachádza sa 26 metrov pod úrovňou 4. nádvoria. Jaskyňa vznikla účinkom atmosférických zrážok vody, ktorá sem vtekala kráterom a vonkajšími puklinami do stredu travertínovej kopy. Voda travertín rozrušovala a odplavovala. Obyvatelia hradu určite dávno vedeli o existencii jaskyne, ktorá im slúžila ako úkryt a zároveň zásobáreň vody. Znovu ju však objavili až v roku 1888, keď počas poslednej prestavby čistili a opravovali hradnú studňu.
K Bojnickému zámku patrí aj priľahlý zámocký park, v ktorom rastie veľa rôznych exemplárov stromov a vzácna, približne sedemstoročná, lipa pred vchodom do zámku. Táto lipa je pravdepodobne najväčší strom na Slovensku. Podľa povesti zasadil túto lipu Matúš Čák Trenčiansky v roku, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov, Ondrej III., teda roku 1301. Kráľ Matej Korvín (1458 - 1490), o ktorom sa verí, že sa rád zdržiaval v Bojniciach, vraj pod ňou usporadúval veľké hostiny a zhromaždenia. O jeho domnelom vzťahu k lipe svedčia aj údajné kráľovské listiny datované vraj „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ - Pod našimi milými bojnickými lipami. Krásny strom mali v úcte nielen obyvatelia Bojníc a zámku, ale dokonca aj nepriatelia. Ginko dvojlaločné je opadavým stromovitým dvojdomým nahosemenným stromom pochádzajúcim pravdepodobne z juhovýchodnej Číny. Do Európy bol zavedený r. 1727. Je to liečivá rastlina, ktorá rozširuje lumen vlásočníc a tým spôsobuje lepšie prekrvenie mozgu, končatín a pod.
Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, v ktorej sa nachádzajú vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov.
Terasy sprístupnené
Bojnický zámok so svojou romantickou architektúrou je miestom ako stvoreným na sobášne obrady. Civilné sobášny obrady sa konajú v reprezentatívnej Zlatej sále.
Pozrite si vybrané priestory Bojnického zámku prostredníctvom moderných technológií.
Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských vrchov. Je to územie s labyrintom starých banských štôlní. Dubnícke ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu, a tak dávno. Najväčší opál Harlekýn bol nájdený v koryte potoka na Dubníku v roku 1775, vážil 607 gramov.
Na trávnatých svahoch pod Kapušianskym hradom nájdeme kosatec uhorský (Iris hungarica) a poniklece. V blízkosti hradného areálu sa nachádzajú rozsiahle porasty chráneného klokoča perovitého (Staphyllea pinnata). Je to xerotermná lúka na andezitovom podklade, ktorá sa nachádza v Slánskych vrchoch medzi obcami Zlatá Baňa a Červenica. Rastie tu najbohatšia populácia ponikleca veľkokvetého (Pulsatila grandis) v celých Slánskych vrchoch.
Chránené územie predstavuje zachovalé lesné spoločenstvá na vyvrelinách južnej časti Slanských vrchov a významné hniezdiska chráneného dravého vtáctva. Nachádza sa na severozápadných svahoch Miliča, v nadmorskej výške od 610 do 806 m n.m.
Jazero Malá Izra sa nachádza v geografickej oblasti severovýchodného Miliča, katastrálne patrí k územiu obce Slanská Huta. Malá Izra nie je pre turistov natoľko atraktívna ako jazero Izra, avšak svojou unikátnosťou má oveľa väčší význam. Rozloha jazera je 0,77 hektára, pričom vodná plocha nie je odkrytá, ale nachádza sa v prírodnej priehlbine lesa. Postupným zarastaním sa mení na mokraď, rašelinisko.
Lúky Drahos a Oláh predstavujú vzácne prírodné spoločenstvá na maďarskej strane svahov prírodnej rezervácie Veľký Milič, resp. životné prostredie pre komplexné spoločenstvá ako sú Hradný vrch a vrch Tolvaj za dedinkou Pusztafalu.
Hermanovské skaly sú najväčším skalným komplexom v Slanských vrchoch a zároveň dokladom geologického vývoja pohoria. Územie bolo vyhlásené na ochranu rozsiahleho skalného komplexu s reliktnými rastlinnými spoločenstvami, s vhodnými podmienkami pre hniezdenie dravých vtákov a výskytom zriedkavých druhov živočíchov. Predmetom ochrany je 150 m dlhá a 80 m vysoká skalná stena bizarného tvaru so svojráznou vegetáciou. Na skalách hniezdi krkavec čierny.
Krajinársky mimoriadne malebný úsek je v doline Starého potoka - Údolie obrov. Nachádza sa v doline potoka medzi Čiernou skalou a hrebeňom Zámutovských skál v nadmorskej výške 520 m.
Prírodná pamiatka bola vyhlásená na ochranu erózneho zárezu na úseku Stravného potoka pri obci Pavlovce. Charakteristické sú turisticky atraktívne kaskády, pereje a jaskynky v zlepencových súvrstviach. Súčasťou je aj Vodopád na Stravnom potoku. Nachádza sa 50 m od minerálneho prameňa. Jeho výška je asi 3 m a je vytvorený spätnou eróziou.
Územie európskeho významu Kamenná Baba - NATURA 2000 pozostáva z dvoch nerovnako veľkých častí predelených cestou medzi obcami Lipovce a Lačnov.
tags: #pr #zbojnicky #zamok #kosatec