Turecko: Viac než len dovolenková destinácia
Keď počujeme slovo Turecko, prvé, čo nám napadne, sú prázdniny! Slnečné teplé dni strávené na pláži, kúpanie v mori, prehliadka mesta a bezstarostný oddych. Turecko je už dlho medzi všetkými krajinami považované za najčastejšie navštevovanú letnú destináciu a tým zaujíma popredné miesto. Turisti milujú najmä regióny Tureckej a Egejskej riviéry. Určite k tomu prispievajú aj výborné poveternostné podmienky. Väčšinu času tu svieti slnko a je veľmi teplo. Počasie je tu stabilné a umožňuje plánovať rôzne aktivity.
Turecko je niekoľkokrát väčšie ako Slovensko. Vyznačuje sa bohatou históriou. V jeho teréne boli objavené stopy mnohých civilizácií, vďaka čomu tu môžete vidieť rôzne, miestami veľmi zachovalé pamiatky. Táto krajina sa môže pýšiť aj fenomenálnou prírodou. To všetko znamená, že každý turista si tu nájde to svoje.
Turecko je preslávené aj mnohými inými vecami, ktoré nie sú na prvý pohľad také zrejmé. Počuli ste, že Turecko je popredným svetovým producentom lieskových orechov? Je to vďaka ideálnym klimatickým podmienkam (primeraná teplota a množstvo zrážok). V dôsledku toho je kvalita tureckých orechov mimoriadne vysoká. Väčšina lieskových orechov sa pestuje v severných oblastiach Turecka.
Vo svete je preslávená turecká káva aj keď pravda je taká, že v Turecku je najpopulárnejší čaj. Je čierny, jeho chuť je veľmi intenzívna a pije sa z malých pohárikov v tvare tulipánov. V tejto krajine existuje špeciálny spôsob varenia čaju. Najlepší čaj sa pestuje v okolí Rize v severovýchodnej časti Turecka. Odhaduje sa, že každý obyvateľ krajiny spotrebuje asi 3 kg čaju ročne. Niektorí vášniví milovníci tohto čaju vypijú až okolo 30-40 šálok denne. Medzi top 5 producentov čaju patrí aj Turecko, a to aj napriek tomu, že jeho pestovanie sa tu začalo až v 20. storočí.
Možno ste sa už z našich výletov dozvedeli, že tulipány skutočne pochádzajú z Turecka. Viete, že táto krajina je najväčším producentom Damašskej ruže? Pestuje sa najmä v provincii Isparta. Vyznačuje sa intenzívnou vôňou a ružovou farbou. Kvety sa ručne zbierajú a z ich lístkov sa získava ružová voda a ružový olej. Na získanie 1 gramu oleja je potrebné získať asi 3 kg okvetných lístkov! Tento olej sa exportuje a potom sa používa pri výrobe napríklad parfumu. Odhaduje sa, že Turecko má až 60% dopytu po ružovej esencii.
Turecko ako zdroj prírodných surovín a kultúrnych tradícií
Turecko má významné nerastné zdroje. Krajina je jedným z najväčších výrobcov a vývozcov prírodných kameňov ako mramor, travertín či tiež žula. Turecko má viac ako 4000 rokov skúseností s ťažbou a spracovaním mramoru. Zásoby tejto suroviny sa odhadujú na takmer 14 000 000 ton. Turecko pravdepodobne vlastní asi 40% svetových zdrojov mramoru!
Edirne každoročne začiatkom Júla organizuje nezvyčajné zápasnícke podujatie, ktoré priťahuje pozorovateľov z celého sveta. Ide o Yağlı güreş, čiže olejový zápas. Počiatky tradície siahaú do 14.storočia. Je to zápas, počas ktorého si zápasníci natierajú na celé telo olivový olej.
Hrnčiarska výroba v Turecku má dlhú tradíciu, začala sa cca v 11. storočí. Najobľúbenejšie produkty sú vyrobené v mestách İznik, Kütahya, Avanos a Edirne. Z İznika pochádzajú modré keramické dlaždice používané v Modrej mešite (Sultanahmet Camii) v Istanbule, ktorá dostala svoje meno práve kvôli svojej farbe. V Kapadócii je dominantnou farbou piesková a hnedočervená.
Sultanit je nezvyčajný kameň používaný v klenotníckom priemysle. Jeho farba sa mení v závislosti od uhla pohľadu. Trblieta sa farbami od jantárovej po fialovú a zelenú.
Turci sú známi svojou veľkou láskou k mačkám. Súvisí to s vierou, že mačka zachránila život prorokovi Mohamedovi. Nájdeme tu veľmi zaujímavé exempláre. Najzaujímavejším plemenom sú mačky Van s bielou srsťou a očami rôznych farieb - jedna zelená a druhá modrá.
Turecko v číslach a zaujímavosti
V Turecku až 39 % elektriny zabezpečujú vodné elektrárne. Najväčšie priehrady sú Atatürkova priehrada a Buldan. Prvý z nich sa nachádza na rieke Eufrat v juhovýchodnej oblasti krajiny. Hrádza je 1819 m dlhá a 169 m vysoká. Jeho výstavba prispela k vytvoreniu umelého jazera s rozlohou 817 km2. Priehrada Buldan sa nachádza v provincii Denizli na rieke Hermos. Jeho výška je 59 m. Počas výletu na Zelený kaňon alebo Zelený kaňon a bazár máte možnosť vidieť umelé jazero, ktoré vzniklo po výstavbe priehrady Oymapınar. Je vysoká 185 metrov.
Ako suvenír z dovolenky si často nosíme turecký sos z granátového jablka. Zvyčajne sa používa v šalátoch a pri marinovaní mäsa. Je to nielen chutné, ale aj veľmi zdravé.
Počuli ste však, že sa oplatí priniesť aj... víno z Turecka? Mnoho ľudí nevie, že z hľadiska pestovania viniča je Turecko na 5. mieste, čím sa vyrovnáva Španielsku a Taliansku! Turecko má rozlohu asi 570 000 hektárov viníc, no väčšina úrody sa venuje produkcii hrozienok. Vína sa vyrábajú najmä v okolí regiónu Marmara, Izmir, Stredná Anatólia.
Vedeli ste, že Turecko je jednou zo 6 potravinovo úplne sebestačných krajín na svete? Je najväčším svetovým producentom nielen lieskových orieškov, ale aj marhúľ a fíg.
Napriek tomu, že Turecko patrí medzi najobľúbenejšie cestovateľské destinácie, málokto si uvedomuje, že ide najmä o vysokohorskú a hornatú krajinu. Najvyšším vrchom krajiny je Ararat (5165 m.n.m.), kde pristála Noemova archa. V súvislosti s vyššie uvedeným sa oplatí vedieť, že Turecko môže byť aj skvelou destináciou pre lyžiarske zájazdy! V krajine je asi 37 lyžiarskych stredísk. Najpopulárnejšie sú Erzurum, Erciyes (nachádza sa na svahoch vyhasnutej sopky), Kartalkaya a Uludağ.
Možno ste sa už z našich výletov dozvedeli, že tulipány skutočne pochádzajú z Turecka. Tulipány sú dobre známe pre svoje výrazné farby; krásny tvar a väčšina odrôd je považovaná za dokonale symetrickú. Viete, že jar je vo vzduchu, keď sa prechádzate po centre mesta Alanya, pretože nemôžete nevidieť nádherné výstavy tulipánov a narcisov rozmiestnených po našom meste. Nič neohlasuje zvýšenie teploty lepšie ako tento pekný kvietok, ktorý kýva hlavou na teplom slnku. Prekvapilo ma však, že táto veľmi obľúbená kvetina v skutočnosti nepochádza z tulipánových polí v Holandsku, ale je to pôvodná kvetina z Turecka! Tulipány sú pôvodnou divokou kvetinou Anatólie a predpokladá sa, že existovali už v roku 1000 nl. Názov „tulipán“ pochádza z tureckého slova pre turban, ktoré pôvodne pochádza z perzského slova „delband“, čo tiež znamená turban. Samotné tulipány však boli v Turecku vždy známe ako lale. Stali sa populárnymi, keď sa do kvetu zamiloval sultán vtedajšej Osmanskej ríše. V tom čase (16. storočie) umelci používali motív tulipánov na zdobenie svojho umenia, odevov a látok. Architektonické budovy z mramoru a kameňa boli vyryté s výrazným obrysom kvetu, ktorý pretrváva dodnes. Jedinečné rukopisy a knihy zdobili aj tulipán, ktorý sa spomínal aj v piesňach a básňach.
Mánia po tulipánoch a ich cibuľkách vyvrcholila začiatkom 17. storočia, keď nákup a predaj cibúľ dosiahol mimoriadne vysokú úroveň. Vyskytlo sa to najmä v Holandsku, ale účinky sa prejavili v celom modernom svete. Historici prirovnávajú mániu po dnešnom bitcoine k tulipománii minulosti. Každá hlavička alebo kvet má tri okvetné lístky a tri kališné lístky, ale v skutočnosti vyzerá ako šesťlupeňový kvet, pretože všetky sú takmer rovnako veľké. Zaujímavým faktom o tulipánoch je, že sú jedlé! Počas druhej svetovej vojny tulipánový chlieb jedli ľudia, ktorí si nemohli dovoliť jesť iné jedlá. Niektorí ľudia sú dokonca známi tým, že vyrábajú víno zo skromného tulipánu.
Tulipány symbolizujú dokonalú lásku a množstvo rôznych farieb má rôzne významy. Červené tulipány: pravá láska. Fialová: kráľovská. Žlté tulipány: radosť, veselé myšlienky. Biele tulipány: čistota, rešpekt a možno požiadať o odpustenie. Ružové tulipány: starostlivé a dobré priania. Skutočné čierne tulipány sú extrémne vzácne a symbolizujú kráľovskú hodnosť, moc a silu.
Kryptomena zažila časy svojej slávy, jej hodnota rástla raketovou rýchlosťou, potom však začala opäť upadať. Podobne to bolo aj s touto obyčajnou kvetinou. Stala sa mimoriadne cenným artiklom a v Európe po roku 1630 vyvolala doslova mániu. Vďaka tomu, že Amsterdam v 17. storočí obchodoval s korením s ázijskými krajinami, stal sa vtedy aj miestom, kde celý tulipánový ošiaľ začal. Svoj domov tu našlo mnoho bohatých obchodníkov a svoju majetnosť dokazovali tým, že sa obklopovali nádhernými kvetinami. Najväčšej popularity sa tešili tulipány, keďže boli dovážané z východu, a teda boli považované za exotické. Čím viac ich bohatí kupovali, tým viac rástla ich cena, až kým nedosiahla skutočne astronomickú hodnotu. Hodnota tulipánov sa prirovnávala k diamantom. Svoj vrchol dosiahla tulipánová mánia okolo roku 1636. V tom čase patril medzi veľmi populárne tulipán s názvom Semper Augustus a cena jediného kvetu dosahovala v prepočte viac ako 20-tisíc eur. Aj to je poriadne vysoká suma. Mnoho z tých, čo si tulipán kúpili, však nikdy nevideli jeho krásu.
Cena tulipánov porástla ešte viac, keď sa objavil nový, farebný druh, vďaka čomu mal kvet ešte exotickejší nádych. Až neskôr vedci zistili, že nešlo o nový druh ale o tulipán, ktorý bol nakazený vírusom. Ten spôsoboval zmenu v pigmentácii kvetín. Medzi ľuďmi však vyvolával doslova ošiaľ. Najcennejšie boli biele kvety s červenými pruhmi. Istý boháč dokonca vymenil svoj dom za 10 cibuliek tohto tulipánu. Napokon, keď kvety rozkvitli, stal sa z neho bezdomovec.
Hodnotné boli totiž najmä cibuľky, keď vykvitli, strácali na hodnote. Cibuľky totiž pripomínali loptičky a ľahko sa s nimi manipulovalo. Keby mali obchodníci manipulovať s krehkými kvetmi, mali by to omnoho ťažšie. Nebolo tak ničím výnimočným, že cibuľka zmenila majiteľa aj desaťkrát za deň. Čím bola farebná kombinácia kvetu raritnejšia, tým vyššiu mala cibuľka hodnotu. Botanici sa šli doslova pobiť o to, aby mali čo najviac jedinečných kvetín, takých, aké nemal nik iný.
Keď v 17. storočí začínali epidémie moru, tulipánový ošiaľ sa pomaly začal vytrácať. Ľudia sa prestali vo veľkom stretávať, aby s cibuľkami obchodovali, pretože smrť mohla zaklopať na dvere komukoľvek a ľudia sa báli, že sa pri obchodovaní nakazia. Z obchodovania sa tak čoskoro stala skôr hra. Večer, keď sa ľudia chceli pobaviť pri alkohole, nehrali sa karty o peniaze ale o cibuľky tulipánov.
S tulipánovým ošiaľom sa spája ešte jeden zvláštny príbeh. Istý obchodník predal tulipánovú cibuľku námorníkovi. Ten si myslel, že je to obyčajná cibuľa a urobil si z nej obed.
Napriek tomu, že sa ľudia išli za tulipánmi pobiť, jedného dňa v roku 1637 sa nepodarili cibuľky na aukcii predať. Bublina tak rýchlo ako narástla, tak aj spľasla. Podobne, ako sa mánia začala šíriť, tak sa začali šíriť aj myšlienky o tom, že to celé vlastne za to ani nestojí. V súčasnosti sa tulipánová mánia využíva ako metafora a ako varovanie, keď sa zdá, že prichádza ďalší podobný ošiaľ, ktorý by mohol ľudí poblázniť.
Turecko ako kultúrna a gastronomická destinácia
Ak ste našimi pravidelnými čitateľmi, určite viete, že Turecko sa môže pochváliť jednou z najchutnejších kuchýň na svete. Najobľúbenejším tureckým jedlom je samozrejme kebab. Nájdeme tu asi 100 druhov tohto jedla. Turecká kuchyňa však ponúka oveľa viac!
Často počujeme tvrdenie, že Turci nerozprávajú, ale hádajú sa. Môže za to ich nadmerná gestikulácia a ohnivý temperament. Dobrodružstvá tureckých hrdinov môžeme sledovať sledovaním tureckého seriálu. Ich temperament sa prejavuje aj počas jazdy. V Turecku by ste si ako chodci aj ako vodiči mali dávať veľký pozor. Rovnaká situácia platí aj čo sa týka ich citov. O Turkoch sa hovorí, že sú záletníci, samozrejme to však neplatí pre všetkých.
Do Turecka často prichádzame nakupovať. Keď sem prichádzame s úmyslom nakupovať, určite by sme si mali vyskúšať zjednávanie.
Bláznivé döner kebaby predvádzajú parádu! pouličné lahôdky
Turecko a jeho prírodné bohatstvo
Vavrínová rastlina, známa aj ako Laurus nobilis, má bohatú históriu a široké využitie. Táto stálozelená rastlina je nielen esteticky príťažlivá, ale aj mimoriadne užitočná. Vavrín pochádza z oblasti Stredomoria, kde rastie voľne v krajinách ako Grécko, Turecko, Taliansko a Španielsko. V týchto oblastiach sa vyskytuje v teplých a vlhkých podmienkach, často v blízkosti pobrežia. Vavrín je symbolom víťazstva a cti, čo sa odráža v jeho historickom využití na výrobu vavrínových vencov pre víťazov olympijských hier a rímskych cisárov.
Vavrínové listy sú známe svojou výraznou arómou a chuťou, vďaka čomu sú obľúbenou prísadou v kuchyni. Používajú sa na ochutenie polievok, omáčok, mäsových jedál a marinád. Ich intenzívna chuť sa najlepšie uvoľňuje pri dlhšom varení, preto sa často pridávajú na začiatku prípravy jedla. Okrem kulinárskeho využitia majú vavrínové listy aj liečivé vlastnosti. Obsahujú éterické oleje, ktoré majú antiseptické a protizápalové účinky.
Vavrín je rastlina s bohatou symbolikou a históriou. V starovekom Grécku a Ríme bol považovaný za posvätný strom, ktorý bol zasvätený bohovi Apolónovi. Vavrínové vence boli symbolom víťazstva a cti, a dodnes sa používajú ako dekoratívny prvok pri rôznych slávnostiach a ceremóniách. V niektorých kultúrach sa verí, že vavrín má ochranné vlastnosti a dokáže odháňať zlé sily.
Hoci sú niektoré odrody odolné voči mrazom, figám sa najlepšie darí v teplom prostredí. Zhruba 2000 rokov bola považovaná za vyhynutú, ale najnovšie výskumy preukazujú, že možno sa jej podarilo prežiť v Turecku. Jej sadenice boli také vzácne, že sa za ne platila rovnaká cena ako za striebro, či niekedy až za zlato. Starovekí Gréci jej hrubú stonku a zlatisté okvetné lístky drvili, pražili, dusili či varili, aby ich pridávali do jedla, liečiv a dokonca do antikoncepcie. Touto rastlinou je silfion (v origináli silphion či silphium), ktorý je malou historickou záhadou.
Vedec z Istanbulskej univerzity Mahmut Miski však verí, že najvyhľadávanejšiu rastlinu staroveku znovu objavil. Je presvedčený, že je ňou Ferula drudeana (po slovensky feruľa), rastúca napríklad na hore Hasan v tureckej Anatolii. Je to síce takmer tisíc kilometrov od miest, kde pôvodne rástla, ale stále ide o Stredomorie, dokonca o lokality, kde kedysi žili Gréci, ako napríklad známy kraj Kapadócia.
Miski získal grant na preskúmanie vzoriek Feruly drudeany, ktorý preukázal prítomnosť asi 30 sekundárnych metabolitov s možným lekárskym využitím. Medzi zložkami obsiahnutými v rastline sú mnohé s preukázanými protirakovinovými, protizápalovými a antikoncepčnými účinkami, čo opäť naznačuje, že by mohlo ísť o bájny silfion. Vedec navyše verí, že nové analýzy preukážu ďalšie zdraviu prospešné zložky.
Okrem zberu sa však ako príčina vyhynutia niekedy spomína aj postupná premena lokality, kde rástla, na púšť. Preniesť semená silfionu sa tak možno podarilo starovekým Grékom do Kapadócie, ktorá má podobné klimatické podmienky. Pripúšťa to napríklad Erica Rowanová, docentka archeobotaniky na londýnskej univerzite Royal Holloway.
Turecký jazyk je prvý jazyk, ktorým hovorí 90% obyvateľov. Medzi menšinové jazyky patrí kurdský, arabčina je hovorová asi v 1,2% tureckej populácii. Islam je náboženstvo väčšiny Turkov. Počas svätého mesiaca Ramadan musia všetci moslimovia od úsvitu do súmraku držať pôst. V tomto mesiaci dodržujú veriaci prísny celodenný pôst. Naopak, vždy po zotmení sa konajú veľké hostiny. Aj dodržiavanie ramadánu má však pre veriacich svoje výnimky - postiť sa nemusia tehotné a dojčiace ženy, malé deti, chorí ľudia a ľudia cestujúci na dlhé vzdialenosti. Počas ramadánu je na verejných miestach výrazne obmedzený predaj alkoholu.
Vedeli ste, že v polnočnej časti Turecka existuje dedinka Kuşköy v ktorej sa miestni obyvatelia dorozumievajú nie jazykom, ale pískaním pripomínajúce vtačí spev? Znamená to, že majú rôzne tóny a dĺžku vydávaných tónov. Dedina sa nachádza v hornatej oblasti, čo bráni tradičnému kontaktu medzi obyvateľmi. Na druhej strane jeho umiestnenie vo výškach podporuje šírenie pískavých zvukov. Týmto spôsobom môžete komunikovať až na vzdialenosť 5 km. Odhaduje sa, že týmto jazykom hovorí asi 10 000 ľudí. Ďalšou zaujímavosťou je, že pískaný jazyk je jedinou známou formou komunikácie, ktorá zapája obe hemisféry mozgu.
tags: #preco #kvet #v #tureckom #logu