Presádzanie jahôd v auguste: Kľúč k bohatej úrode

Koncom leta, konkrétne v júli až začiatkom augusta, sa naskytá v záhrade množstvo príležitostí, okrem sadeníc na chladné obdobie môžete jahody aj vysádzať. Výhodou výsadby na konci leta a začiatku jesene je, že do príchodu mrazov sa jahody stihnú dobre zakoreniť a vytvoriť si dostatočnú ružicu listov. Vďaka tomu sa z úrody môžete tešiť už v prvom roku po ich vysadení. Augustová výsadba jahôd má oproti jarnému termínu viacero výhod. Sadenice jahôd vysadené koncom leta majú dostatok času zakoreniť sa, vytvoriť silnú listovú ružicu a pripraviť sa na zimu. Vďaka tomu sa už na ďalší rok na jar môžete tešiť na prvú serióznu úrodu, namiesto čakania až do ďalšieho leta. Jahodovisko sa zakladá na viac sezón - spravidla okolo troch rokov, potom úrodnosť klesá a porast je vhodné obnoviť. Augustová výsadba vám zároveň umožní vybrať si z veľkého sortimentu sadeníc. V tomto období už bývajú mladé zakorenené sadenice jahôd bežne dostupné - či už od známych záhradkárov, alebo v odborných záhradníctvach. Ak to nestihnete v lete, nezúfajte - jahody je možné sadiť aj na jar (apríl-máj). Po jarnej výsadbe však spravidla získate plnú úrodu až o rok neskôr.

Príprava pôdy a výber stanovišťa

Skôr než začnete sadiť, doprajte čas dôkladnej príprave pôdy. Keďže jahodovisko bude na jednom mieste niekoľko rokov, oplatí sa mu venovať zvýšenú pozornosť. Vyberte slnečné a vzdušné miesto - jahody potrebujú aspoň 6 hodín slnka denne. Pôda by mala byť priepustná, hlinito-piesočnatá, s dostatkom humusu a približne neutrálneho pH. V ťažkých ílovitých pôdach pomôže zapracovanie piesku alebo perlitu na prevzdušnenie. Naopak, veľmi ľahkú pôdu vylepšite kompostom. Veľmi dôležité je, čo rástlo na pozemku predtým. Jahodovisko nezakladajte na mieste, kde ste pestovali zemiaky - mohli by v pôde zanechať choroby a škodcov, ktoré jahodám neprospievajú. Rovnako nie je vhodné miesto po paradajkách či paprike, ktoré trpia podobnými pôdnymi patogénmi. Ideálnou predplodinou sú naopak hrach, fazuľa a iné strukoviny, ktoré obohacujú pôdu o dusík. Ak obnovujete staré jahodovisko, zvoľte pre nové sadenice radšej iný záhon, alebo počkajte aspoň pár rokov, než dáte jahody opäť na to isté miesto. Dôkladne odstráňte všetky buriny, najmä vytrvalé druhy s podzemkami (pýr, púpava a pod.), ktoré by jahodám silno konkurovali o vodu a živiny. Pôdu prekyprite aspoň do hĺbky rýľa. Pri príprave záhona zapracujte do pôdy kvalitný kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj - cca 5 cm vrstvu, ktorú zapravíte motykou alebo kultivátorom. Tým dodáte pôde humus a živiny na štart. Vhodné je aj organické hnojivo s postupným uvoľňovaním (napr. na báze rohoviny alebo vermikompostu). Umelým hnojivám sa pri výsadbe radšej vyhnite - pri priamom kontakte s koreňmi by koncentrované priemyselné hnojivo mohlo sadenice “spáliť”. Na špeciálne prihnojenie jahôd existujú aj hotové prípravky, napríklad organominerálne hnojivo na jahody s optimálnym pomerom živín. Ak nemáte ideálnu pôdu, môžete si pomôcť dovozom substrátu. Existuje špeciálny substrát na jahody, obohatený o potrebné živiny a s upraveným pH - napríklad AGRO Substrát na jahody 45 l vhodný do záhonov aj kvetináčov.

Pri pestovaní jahôd niektorí pestovatelia preferujú čiernu netkanú textíliu. Môžete ju položiť na pripravený záhon a vyrezať do nej otvory na sadenice. Textília obmedzí rast buriny, udrží vlahu v pôde a plody ostanú čisté, keďže neležia priamo na zemi. Alternatívou je mulčovanie slamou - po vysadení a zaliatí rozložte okolo jahôd vrstvu čistej slamy.

Výber a výsadba sadeníc

Keď je pôda pripravená, môžete sa pustiť do sadenia. Výsadbu jahôd naplánujte ideálne na podvečer alebo na deň, keď nie je úmorné poludňajšie slnko. Pred výsadbou sadenice dôkladne zalejte. Ak sú v multiplate alebo kvetináčoch, namočte celé balíčky koreňov do vedra s vodou - korene nasajú vodu a lepšie sa ujmú. Frigo sadenice (chladené sadenice s holým koreňom) pred sadením rozbaľte a takisto namočte. Nedajte sa odradiť ich neduživým vzhľadom. Napriek tomu, že sú takéto jahody počas výsadby bez listov, majú veľmi dobre vyvinuté srdiečko a naozaj mohutný koreňový systém. Bohaté olistenie chýba preto, že z pôdy sa vyberajú na prelome jesene a zimy a do času výsadby sa uskladňujú v chladiarni. Veľkou výhodou frigo sadeníc jahôd je, že sa môžu vysádzať na jeseň aj na jar. Dôvodom je fakt, že rastlina si pred vyoraním z pôdy už stihla vytvoriť zásobné látky na to, aby prežila zimu, no nemala príležitosť spotrebovať ich.

Rozostupy a hĺbka výsadby

Jahody nesaďte príliš husto. Odporúčaný spon je približne 30-40 cm medzi rastlinami a okolo 40 cm medzi riadkami. Pri hustej výsadbe by si jahody konkurovali a ľahšie by sa šírili choroby. Ak máte málo miesta, zvoľte radšej menší počet sadeníc - na 1 m² sa zmestí asi 6-10 jahôd (podľa rozstupov ~40×40 cm).

Na vyznačených miestach vykopte jamky dostatočne hlboké a široké, aby sa do nich vošli korene rozložene vejárovito smerom nadol. Nezahýbajte korene nahor - ak sú príliš dlhé, radšej jamku prehĺbte alebo koreň skráťte. Do každej jamky môžete pridať za hrsť vyzretého kompostu alebo substrátu pre jahody. Sadenicu vkladajte do jamky opatrne, držte ju za srdiečko (stred rastliny, odkiaľ vyrastajú nové lístky), nie za lístky či korene. Veľká pozornosť patrí hĺbke výsadby: srdiečko jahody musí zostať tesne nad povrchom pôdy. Nesmie byť ani úplne zahrabané (hrozí zahnívanie), ani príliš vysoko odhalené (korene by presychali). Správne zasadená jahoda má srdiečko na úrovni povrchu a korene celé zakryté pôdou. Pri zasýpaní pôdou dbajte na správne umiestnenie srdiečka (koreňového kŕčika), čo je v tomto prípade obzvlášť dôležité. Rastliny ešte raz zalejte a o jeden-dva dni, keď pôda okolo nich uľahne, skontrolujte, či sa kŕčik s koreňmi neodhalil, prípadne veľmi „utopené“ rastlinky opatrne povytiahnite.

Starostlivosť po výsadbe

Po výsadbe všetky jahody dôkladne polejte - ideálne tak, aby sa voda dostala ku korienkom každej rastliny. Ak ste nepoužili textíliu, povrch pôdy okolo rastlín zamulčujte slamou alebo posekanou suchou trávou. Mulč udrží v pôde vlhkosť a ochráni nové jahody pred prerastaním buriny. V prípade veľmi teplého a suchého počasia môžete krehké nové výsadby spočiatku tieniť netkanou bielou textíliou alebo vetvičkami, aby sa na prudkom slnku nepopálili.

V nasledujúcich týždňoch dbajte na pravidelnú zálievku. Pôda by mala byť vlhká, nie však premokrená. Zalievajte ideálne ku koreňom (napr. kanvičkou ku každej rastline), aby ste zbytočne nemáčali listy - vlhké listy sú náchylnejšie na hubové choroby. V chudobnejších pôdach odporúčame dať do jamiek hrsť dobrého kompostu. Po uložení sadenice oboma rukami prihrnieme na korienky pôdu a pevne ich pritlačíme. Najčastejšia je riadková výsadba a pásová výsadba. Ostatné spôsoby sú len variantmi týchto dvoch spôsobov.Niektorí záhradkári uprednostňujú spôsob udržiavania jednotlivých trsov jahôd. Pri tomto spôsobe sa po zbere úrody v júli až auguste jednorazovo odstraňujú všetky poplazy a nechávajú sa iba stále - pôvodné rastliny. Udržiavanie jednotlivých trsov sa osvedčilo vo vyšších polohách. V záhradkách sa stretávame aj s ďalšími spôsobmi: zahustené riadky, pásový spôsob, výsadba dvojriadkov vo voľnej pôde i vo fólii a aj skupinová výsadba. Vo vyšších polohách Slovenska sa odporúča aj „hrobčekový“ spôsob, ktorý je pomerne málo známy. Ak jahody sadíme do riadkov, volíme radšej ich orientáciu smerom sever - juh. Pri tejto orientácii je pôsobenie slnečných lúčov na všetky rastliny najúčinnejšie. Vzdialenosť jednotlivých riadkov dodržiavame v rozmedzí 60 - 70 cm. Ak máme záhradu v miernom svahu, môžeme viesť riadky po svahu, pričom musíme rátať so zavlažovaním „podmokom“. Na strmších svahoch riadky vždy vedieme po vrstevnici, aby sme zabránili splavovaniu pôdy.

Pri zasýpaní pôdou dbajte na správne umiestnenie srdiečka (koreňového kŕčika), čo je v tomto prípade obzvlášť dôležité. Rastliny ešte raz zalejte a o jeden-dva dni, keď pôda okolo nich uľahne, skontrolujte, či sa kŕčik s koreňmi neodhalil, prípadne veľmi „utopené“ rastlinky opatrne povytiahnite. Čítajte aj Už roky sadíme jahody takto a nestíhame ich oberať. Čo v praxi naozaj funguje a s čím netreba strácať čas? Podmienkou úspechu každej, teda aj jarnej výsadby je zdravý biologický materiál s deklarovaným pôvodom so špecializovaných pracovísk.

Po výsadbe jahôd zavlažujeme tak často, aby sme udržali pôdu stále primerane vlhkú. Jahody patria medzi rastliny, ktoré sú v našich podmienkach na pestovanie veľmi prispôsobivé. Za väčšie rozširovanie pestovania jahôd sa prihovára ich vynikajúca chuť, aróma, možnosť rôznych spôsobov spracovania a konzervovania, ako i vysoký obsah nutričných látok. V plodoch je najviac zastúpený vitamín C, v menšej miere provitamín A, vitamín B1 a vitamín P. Jahody obsahujú aj fosfor, vápnik, draslík a železo, navyše aj bielkoviny, organické kyseliny a vlákninu.Jahody sa oplatí pestovať v každej záhradke. Pri výsadbe dbáme na to, aby srdiečko rastliny nebolo zakryté pôdou, pretože by mohlo vo vlhkom počasí začať hniť. Plytko vysadené sadenice môžu však zasychať, lebo korienky sú príliš plytko pod povrchom pôdy. V takomto prípade zasychajú aj nové korienky vyrastajúce z koreňového krčka a rast celej rastliny sa spomaľuje.

Výber vhodných odrôd

Pre výsadbu a úrodu je dôležité, akú odrodu jahôd si vyberieme. Spomedzi raz ročne rodiacich odrôd je ešte stále vhodná odroda Senga Sengana, zo skorších rodiacich Andrea, zo stredne skorých Magura, Induka, Bounty, Karmen, Elsanta, Dagmar, Kama, Dar Select a iné. Sadenice musia mať bohaté, dobre vyvinuté koreňové sústavy a nepoškodené terminálne púčiky so zdravými listami.

Na trhu dnes existuje veľké množstvo odrôd jahôd - líšia sa obdobím dozrievania, veľkosťou a chuťou plodov, odolnosťou aj spôsobom pestovania. Pri plánovaní nového jahodoviska sa oplatí nakombinovať viac odrôd tak, aby ste pokryli čo najdlhšie obdobie zberu. Klasické jahody (tzv. jednoročné alebo jednorazovo rodiace) plodia raz za sezónu, najčastejšie v priebehu júna. Ak vysadíte z každej skupiny niečo, budete mať jahody kontinuálne niekoľko týždňov - od prvých skorých v máji/júni až po neskoré koncom júna. Okrem toho existujú stále rodiace jahody (remontantné), ktoré plodia opakovane počas celej sezóny - obyčajne prvý raz v júni a potom znova od konca leta až do jesene. Tieto stálerodiace jahody vám zaistia čerstvé plody priebežne, hoci nie v takom veľkom jednorazovom objeme ako jednorazovo rodiace odrody. Sú ideálne na postupný zber na priamy konzum - môžete si ich chodiť zobkať celé leto. Mnohé z nich majú dokonca dekoratívny previsnutý rast a krásne ružové kvety, takže sa dajú pestovať aj v závesných kvetináčoch na balkóne ako okrasa s chutným úžitkom. V ponuke nájdete napríklad previsnuté stálerodiace jahody ´Gasana´, jahody ´Toscana´ či jahody ´Ruby Ann´, ktoré majú pôvabné ružové kvety a hodia sa do črepníkov. Nižšie uvádzame niekoľko odporúčaných odrôd jahôd z rôznych skupín, ktoré sa osvedčili v našich podmienkach. Pri každej je uvedená jej hlavná charakteristika a prednosti. Moderná talianska stáleplodiaca odroda - rodí od júna až do októbra (s krátkou prestávkou v najteplejšom lete). Ako vidíte, výber je pestrý - od extrémne skorých sladkých jahôd Honeoye a Rumba, cez tradičné záhradkárske “stálice” Korona či Senga Sengana, až po stále rodiace novinky ako Murano. Pri výbere kombinujte viac typov odrôd.

tags: #presadzanie #jahod #v #auguste

Populárne príspevky:

• Symbolika svadobnej kytice Meghan Markle
• Slávik a ruža: analýza literárno-hudobných súvislostí
• sprievodca vegetatívnym rozmnožovaním hrušiek
• Múdrosť kvetov v ústnej tradícii
• Hloh: Zdravé srdce a cievy