Presádzanie semien bonsajov: Kompletný sprievodca

Pre správne pestovanie, rast, vitalitu a dobrú kondíciu bonsajov je dôležité vybrať správny pestovateľský substrát. Mal by umožniť drevine dobre sa zakoreniť, prijímať dostatok vody i živín a pritom nepodliehať hnilobným procesom. Ak zemina nie je dostatočne ľahká a vzdušná, je lepšie použiť zeolit. V žiadnom prípade nesaďte strom z prírody rovno do bonsajovej misky! Vyhnete sa tak mnohým sklamaniam.

Zostaňme však pri bonsajoch, ktoré sa už dlhšie pestujú v bonsajových miskách alebo menších kontajneroch, a venujme sa ich presádzaniu. K problematike yamadori sa ešte dostaneme neskôr v našom magazíne, a aj na ďalších seminároch Nitrianskej bonsajovej školy.

Výber správneho substrátu pre bonsaje

Najvhodnejším univerzálnym substrátom na pestovanie bonsajov je jednoznačne japonská akadama. Jej prednosti využívajú a odporúčajú mnohí známi majstri v Japonsku i v Európe. My sami máme s jej používaním výborné skúsenosti. Presadením do čistej akadamy sa dokážu stimulovať k rastu i oslabené, neduživé stromy.

Významnými vlastnosťami akadamy sú jej vzdušnosť a ľahkosť, ktoré umožňujú dokonalé prekorenenie drevín v substráte. Tak hustú a homogénnu koreňovú sústavu, aká vzniká pestovaním bonsajov v akadame, je ťažké dosiahnuť v bežných zemitých substrátoch.

Akadama sa do Európy vozí z Japonska, kde sa ťaží a spracováva najmä na bohatých ložiskách červených ílov hory Akayi, ležiacej na ostrove Honšú severne od Tokija. Akadama (Červená zem) sa po povrchovej ťažbe zhruba tri týždne pomaly suší, krytá prístreškami z fólie. Základ substrátu sa prevracia, drví, triedi, balí a expeduje k pestovateľom do celého sveta.

Zrná akadamy výborne prijímajú vodu, pozvoľna ju uvoľňujú do medzipriestorov substrátu ku koreňom rastliny a udržujú tak vhodnú mikroklímu rastu. Akadama neobsahuje výživné mikroelementy, preto je nevyhnutné bonsaje pravidelne hnojiť organickými, najlepšie pozvoľna sa uvoľňujúcimi hnojivami. Nedá sa to však označiť za jej nedostatok, skôr naopak. Živiny sa denným polievaním rýchle vymývajú i z černozemných substrátov a pravidelné hnojenie je pre bonsaje v každom prípade nevyhnutné. Neutrálna akadama je pre pravidelné hnojenie ideálne vhodná a prehľadná aj preto, že výživové elementy hnojiva akadama výborne naviaže a pritom udržuje stálosť prostredia.

Presádzanie do akadamy

Korene dreviny pred presadením do akadamy dokonale vymyjeme od predchádzajúcej zeminy (pozor na dreviny, ktoré majú na koreňoch potrebnú mykorízu) a čisté upevníme drôtmi o dno misky vysypanej vrstvou hrubozrnnejšej akadamy. Strom musí byť v substráte pevný a nepohyblivý. Nestačí korene len jednoducho zasypať.

Pomocou drevenej paličky sa snažíme do objemu misky dostať čo najviac akadamy, a ak používame dve frakcie, tak hrubozrnnejšiu akadamu doplníme ešte drobnejšou frakciou. Rýchlymi pichavými pohybmi paličky sa akadama zahustí tak, že budeme prekvapení, koľko sa jej do misky vojde.

Ak môžeme, volíme pre pestovanie drevín v akadame radšej hlbšie misky, aby sme zabránili jej prudkému presychaniu počas slnečných letných dní. Vlhká akadama je tmavá, čo je výborným indikátorom dostatočného polievania. Bonsaje v akadame neprepolievate, pretože voda sa viaže len v granulách substrátu a z voľných priestorov jej prebytok ľahko odteká.

Akadama je výborná aj na zakoreňovanie odrezkov a klíčenie semien, pretože vznikajúcej koreňovej sústave nekladie žiadne prekážky a ideálne podporuje jej rast. Treba počítať s tým, že po dlhšom čase sa akadama drví na prach a treba ju vymeniť. Napriek tejto spotrebnej tendencii jej hojné využívanie vrele odporúčame.

Alternatívne substráty a ich vlastnosti

NÁŠ TIP: Akadama sa v ideálnom prípade používa čistá bez akýchkoľvek prímesí. Napriek tomu niektorí autori píšu o jej premiešaní s inými substrátmi (černozemou, rašelinou, pieskom, záhradnou zeminou...). V tom prípade sa však vlastnosti výslednej zmesi menia a akadama stráca svoju ideálnu vzdušnosť. A hoci sa takéto substráty tvoria predovšetkým z úsporných dôvodov, pre pestovateľa je skôr finančnou stratou prisypať akadamu do zemitého substrátu.

Japonci často využívajú ako doplnok pestovateľských substrátov rozdrvený lávový kameň alebo piesok, ktorý výborne viaže vodu a je jemne porézny.

Kanuma

Kanuma je vynikajúcim japonským vulkanickým substrátom na pestovanie azaliek a rododendronov. Ťaží sa v okolí mesta Kanuma neďaleko Tokya. Oblasť Kanuma sa vďaka dostupným ložiskám a ťažbe tohto jedinečného substrátu stala zároveň aj centrom pestovania azaliek. Všetky sú, samozrejme, sadené do čistej hustej kanumy, ktorú podobne ako akadamu do bonsajových misiek bonsajisti poctivo nabíjajú bambusovými alebo drevenými paličkami.

Kanuma je tvrdšia ako akadama, má kyslejšie pH a je typickej bledožltej farby.

Kiryu

Kiryu je pôvodný japonský vulkanický substrát mimoriadne vhodný pre pestovanie ihličín (najmä pre druhy Pinus a Juniperus). Svojím kyslejším pH a bohatším obsahom minerálnych látok podporuje ich zakorenenie a rast. Ihličnaté stromy, ktoré nie sú v dobrej kondícii a vyžadovali by na niekoľko rokov vysadenie do voľnej pôdy, aby sa dostali opäť do ideálnej kondície a rovnováhy, môžeme alternatívne zasadiť do hlbšieho kontajnera s kiryu. V tomto priaznivom substráte pri dobrej starostlivosti strom opäť zosilnie po 2-3 rokoch.

NÁŠ TIP: Akadama a kiryu sa vzhľadom na svoju štruktúru môžu miešať.

Keto

Keto (Ketotsuchi) je čierny hutný japonský lepivý íl. Bonsajisti ho ocenia najmä pri výsadbe bonsajov na strmé vertikálne skaly a na ploché kamene. Keto správnej konzistencie je výborné na modelovanie okrajov oblasti s pôdnym substrátom.

Zeolit

Veľmi zaujímavým substrátom, ktorý už roky testujeme pre pestovanie bonsajov a ďalších rastlín, je zeolit. Má pôvabnú, inšpiratívnu tyrkysovomodrú farbu a výborné vlastnosti, podporujúce dobrý rast a zakoreňovanie rastlín. Predpokladáme, že keby tak krásny a kvalitný substrát poznali dávni Japonci, prenikol by ich umením, kultúrou a estetikou minimálne tak, ako mysticky čierne vulkanické kamene tvoriace základ nejednej japonskej záhrady.

Zeolit sa však ťaží na našom území a je jedným zo vzácnych darov prírody, ktoré dnes ešte zrejme nevieme dostatočne oceniť. Vytvoril sa hydrotermálnou premenou vulkanického skla v priebehu miliónov rokov ako minerál so zvláštnou štruktúrou a vlastnosťami. Jeho podstatnou súčasťou je klinoptilolit (kryštalický hydratovaný alumosilikát alkalických kovov a kovov alkalických zemín, Ca, K, Na, Mg). V zeolite je ho 55-60%. Má zvláštnu, veľmi charakteristickú priestorovú štruktúru s veľkým výskytom dutých priestorov pospájaných kanálikmi a trojrozmernú alumosilikátovú kostru zloženú z tetraedrov navzájom pospájaných cez atómy kyslíka.

V praxi to znamená, že má výborné vlastnosti ako pôdny substrát, hydroponický materiál, výborný selekčný sorbent, molekulárne sito, katalyzátor a má svoje využitie pri čistení pitných vôd a záhradných jazierok. Okrem toho sa ním dajú odstraňovať i naftové havárie a neutralizovať kyslé lesné pôdy.

Vráťme sa však k jeho využitiu ako pôdneho substrátu pre pestovanie bonsajov. Zeolit využívame v čistej forme bez prímesí napríklad na pestovanie fíkusov (Ficus retusa) a ďalších bytových bonsajov najmä v období, keď sa potrebujú dobre zakoreniť. Dá sa použiť ako obdoba japonskej akadamy, len pozor na ľahšie presychanie. Preto odporúčame dreviny v zeolite pestovať v hlbších miskách a upevniť ich drôtom o misku tak, aby sa pri manipulácii v sypkom zeolite vôbec nepohybovali. Odpar vody zo zeolitu sa zníži, ak na povrch substrátu uložíme vrstvu machu.

Zeolit výborne viaže vo svojej štruktúre vodu i organické hnojivá, pomaly ich uvoľňuje a umožňuje výborné a bezproblémové prekorenenie rastlín. Na rozdiel od akadamy, ktorá má ílovitý charakter, dal by sa zeolit opísať skôr ako drobný porézny kamenný substrát, ktorý sa tak ľahko nerozdrobí.

NÁŠ TIP: Odporúčame použiť zeolit ako súčasť pôdnych zmesí, v ktorých sa nám osvedčil oveľa lepšie ako akadama. Zeolit substrát prevzdušní, zľahčí a vybalansuje. Dá sa povedať, že v zeolite rastie všetko, čo naň padne. Či už sú to čerstvé semienka nohovcov (Podocarpus) alebo iných drevín, ale pozor, aj nežiaducich burín.

Klasická zemina

Klasikou v pestovaní bonsajov stále zostáva dobrá pôdna zmes zložená z ornice (černozeme), piesku a rašeliny v pomere 1:1:1. Môžeme použiť skompostovanú pareniskovú zeminu, alebo lesnú pôdu, ktorá je hlavnou výživovou zložkou zmesi. Premiešame ju s riečnym pieskom a s kyprou vláknitou rašelinou. Zmes je dobré preliať niekoľkokrát vriacou vodou, prípadne povariť vo veľkom hrnci, aby sa eliminovali buriny a choroboplodné zárodky, a potom ju ešte nechať asi 2 týždne sušiť na slnku a dobre odležať.

Túto základnú zeminu môžeme modifikovať podľa uváženia a vlastných skúseností. Môžeme do nej pridať viac piesku alebo zeolit (akadamu neodporúčame).

Základné princípy starostlivosti o bonsaje

Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov má svoje korene v Číne, odtiaľ sa dostalo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Prináša so sebou viac než len pravidlá, ktoré treba dodržiavať pri pestovaní. Podľa skúsených bonsajistov pestovanie bonsajov nie je náročné. Napriek tomu mnohí ľudia spájajú bonsaje s prehnanou starostlivosťou, ktorú im treba venovať. Tvrdenie, že bonsaj je strom ako každý iný, si každý overí až na vlastnej skúsenosti.

Zálievka

Bonsaj by ste mali polievať pravidelne, ale nechajte pôdu trochu vyschnúť medzi zálievkami. Vo všeobecnosti sa odporúča polievať raz až dvakrát týždenne, v závislosti od druhu bonsaja a podmienok v interiéri. Nesmie byť ani premočený. Nepríjemným dôsledkom nedostatku vlahy môže byť zhadzovanie listov a postupné vysychanie rastliny, opačnou situáciou je premočený substrát, vtedy môžu začať korene zahnívať.

Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas.

Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište.

Pri organických substrátoch, keď trocha preschnú, čo sa dá zistiť zapichnutím špajdle do substrátu, treba polievať. Pozor na rovnomerné poliatie. Anorganický substrát treba poliať po celej ploche tak, aby spodkom misky pretiekla voda. Použiť sa dá krhla s jemnými kvapkami, alebo špeciálna násada na 2l PET fľašu, prípadne improvizovaná násada vyrobená z vrchnáka prederaveného horúcim špendlíkom na 15-20 miestach. Organický substrát sa polieva ľahšie, nakoľko voda sa postupne dostane všade. Zaliať sa tak dá hocijako. Keď už substrát drží spolu po viacerých poliatiach, je možné zalievať aj ponáraním celej misky do nádoby s vodou.

Svetlo a umiestnenie

Na otázku, kam umiestniť bonsaj v interiéri, je len jedna správna odpoveď - tam, kde bude mať dostatok denného svetla. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Ak stromček umiestnite niekde do kúta, hoci aj svetlej izby, nemusí to byť práve najšťastnejšie riešenie. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu.

So svetlom je to trochu komplikované aj pri exteriérových bonsajoch. Niektoré druhy, najmä okrasné listom či kvetom, treba zatieňovať, to znamená postaviť nad nimi striešku zo špeciálnej siete, ktorá prepúšťa od 20 do 80 % slnečného žiarenia. Takéto tienenie je nevyhnutné najmä počas letných horúčav. Veľmi háklivé sú napríklad javory - za jeden deň im po pobyte na priamom slnku môžu zhorieť listy.

Jasné nepriame svetlo: Väčšina bonsajov vyžaduje dostatok svetla, ale nie priame slnečné žiarenie. Umiestnite bonsaj na miesto, kde dostáva jasné, nepriame svetlo, ideálne k východne alebo západne orientovanému oknu.

Vlhkosť vzduchu

Najmä v panelákoch je vhodné bonsaj aj rosiť. Predovšetkým v zime počas vykurovacieho obdobia treba okolo rastliny vytvárať vlhkejšie prostredie. V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno (aby nevznikali plesne na listoch).

Bonsaje bývajú často umiestnené na parapetnej doske, pod ktorou je radiátor - tu vzniká sálavý vzduch. Niektorým rastlinám neškodí, iné ho vyslovene neznášajú. Táto situácia sa dá vyriešiť tak, že na parapetnú dosku položíte väčšiu a hlbšiu plastovú alebo keramickú nádobu, do ktorej nasypete štrk a na dno nalejete vodu. Na to dáte misku s bonsajom.

Pri častom rosení sa na listoch môže vytvárať biely povlak (usádza sa na nich vodný kameň). Aj tento neduh sa dá vyliečiť - pomocou špeciálnych lakov na listy.

Vyššia vlhkosť vzduchu: Bonsaje potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, najmä počas zimných mesiacov, keď je vzduch v interiéri suchší kvôli vykurovaniu. Zvýšte vlhkosť pomocou misky s vodou a kamienkami pod bonsajom, pričom korene nesmú byť ponorené vo vode.

Hnojenie

Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú.

Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zase tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy.

Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka - vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často.

Pravidelné hnojenie pre zdravý rast: Používajte špeciálne hnojivo pre bonsaje a aplikujte ho každé dva týždne počas vegetačného obdobia (jar a leto). Toto hnojenie podporí silný rast a zdravý vývoj stromu.

Hnojiť je jednoduché. Špecializované bonsaj hnojivo neexistuje, je to iba marketing, aby sa klasické zriedené hnojivo so správnou nálepkou dalo predať 3x drahšie. Použiť sa dá hocijaké plnohodnotné hnojivo, tzn. obsahujúce NPK (dusík, fosfor a draslík). Fáza rastu, kedy potrebujeme, aby bonsaj rástol, napr. na dopestovanie obrastu, vetvičiek a pod. Vtedy treba hnojiť podľa návodu na hnojive.

Presádzanie a strihanie koreňov

Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý - to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier).

Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie...

1. Jednoduché presadenie: Vhodné pre zapestované stromy, kde sa bal rozoberá len na okrajoch a spodnej časti (asi 1-2 cm). Tento zásah minimálne oslabí strom, pretože neporuší vlásočnice hlbšie v bale.

2. Výraznejšia redukcia balu: Postup podobný ako pri jednoduchom presadení, ale s výraznejšou redukciou balu. Je možné odrezať značnú časť koreňového systému.

3. Vymytie koreňového balu: Používa sa najmä vtedy, ak nie je známe zloženie pôvodného substrátu alebo pri výkope yamadori. Bal sa dôkladne vymýva prúdom vody, pričom sa snažíme zachovať čo najviac koreňov.

4. Postupná výmena substrátu: Odporúča sa pre novo zakúpené bonsaje alebo pri problémoch s pôvodným substrátom. Starý substrát sa postupne nahrádza novým, aby sa minimalizoval šok pre rastlinu.

Pri presádzaní je dôležité, aby korene boli vystavené vzduchu čo najkratší čas. Substrát nemusí byť suchý, pri väčších stromoch je to kvôli váhe praktickejšie a pri zlom substráte menej špinavé. V prípade moderných substrátov na tom nezáleží.

Každý strom potrebuje na svoje fungovanie huby, s ktorými žije v symbióze. Väčšina rastlín využíva endomykorhízu, čiže huby priamo prenikajú do buniek rastliny. Huby v pôde neznamenajú automaticky lepšie podmienky pre strom.

Presádzanie bonsajov doma:

Pripravte si vhodnú nádobu s drenážnymi otvormi.
Na dno nádoby umiestnite drôtené pletivo na upevnenie, aby sa zabránilo vysypaniu pôdy.
Pripravte si drôty alebo rafiou na upevnenie stromčeka, kým nezapustí korene.
Opatrne vyberte bonsaj z pôvodnej nádoby.
Pomocou háku alebo paličky vyčistite korene od starej pôdy. Nebojte sa odrezať asi 1/3 koreňov, ale nepreháňajte to.
Na dno nádoby nasypte vrstvu nového substrátu.
Umiestnite bonsaj na substrát a jeho koreňový systém zasypte novou zeminou, jemne ju pritlačte rukami.
Po zasadení bonsaj výdatne polejte.

Bonsaje je potrebné pravidelne presádzať, aby strom mal čerstvú pôdu bohatú na minerály a udržala sa rovnováha medzi korunou a koreňovým systémom. Väčšina bonsajov vyžaduje presádzanie každé dva až tri roky, mladé stromčeky každý rok. Najlepší čas na presádzanie je jar alebo jeseň.

Pestovanie bonsajov sa v našich končinách teší obľube už niekoľko rokov. Toto umenie pestovania a tvarovania malých stromčekov v okrasných miskách k nám prišlo z Ázie. Bonsaj je miniatúrny stromček alebo ker, ktorý sa pestuje v malých okrasných miskách buď v záhrade, alebo v interiéri. Bonsaj svoj tvar získava starostlivým tvarovaním konárov i korienkov za pomoci drôtov, špagátov alebo kamienkov. Bonsaj sa tvaruje tak, aby získal zaujímavý vzhľad a pripomínal ním zmenšenú verziu reálneho stromu.

Bonsaje pochádzajú z Číny, odkiaľ sa toto umenie rozšírilo do Japonska. Keď sa Japonsko v 19. storočí otvorilo západnému svetu, jeho kultúra, umenie, tradície a s nimi aj pestovanie bonsajov sa postupne rozšírili do celého sveta. Na pestovanie bonsaja sa používajú rôznorodé druhy stromov a drevín, ktoré je možné pestovať v menších nádobkách. Druh dreviny sa vyberá podľa podnebia, v ktorom sa bude bonsaj pestovať, ale aj podľa toho, či rastlinu budete mať v interiéri, alebo exteriéri.

Bonsaje sú najčastejšie listnaté dreviny ako javor, buk, zelkova či wisteria, ktoré na jeseň krásne menia farbu listov. Na jar sú nádherné kvitnúce odrody, ako čerešňa, japonská sakura, slivka, marhuľa, figovník alebo rododendron. Bonsaje sa delia aj na základe tvaru dreviny. Jestvujú desiatky rôznych tvarov, ktoré majú svoje japonské pomenovania.

Bonsaj si nemusíte len kupovať. Ak sa na to cítite, môžete si ho vypestovať aj sami zo semien. Pôjde síce o dlhší proces, no o to zaujímavejší, keďže sa o stromček budete starať od samého začiatku a vy sami určíte jeho tvar. Semienka bonsajov môžete buď zakúpiť, alebo si ich nazbierať. Vhodné obdobie na zber je jeseň, kedy si môžete zadovážiť semienka borovice z lesa alebo semienka gaštanu či javora z parku.

Predtým, než si bonsaj zadovážite, si premyslite, kam ho umiestnite. To, či ho chcete mať vonku alebo vo vnútri ovplyvní, aký typ rastliny si kúpite. V interiéri sa väčšine bonsajom darí na južne orientovaných oknách, kde budú mať dostatok osvetlenia. To je dôležité pre ich rast, ktorý sa v tmavších miestach výrazne spomalí. Vo vnútri sa darí tropickým a subtropickým druhom. Umiestnenie exteriérových druhov vonku závisí od ročného obdobia.

Kvalita substrátu je pre bonsaje dôležitá - potrebujú totiž prísun vlahy, no nesmú byť premočené. Vyberá sa preto taká pôda, ktorá vlahu mierne zadržiava, ale nie úplne. Na bonsaje sa používajú špeciálne substráty pre bonsaje, ktoré zvyknú mať granulovanú štruktúru, pričom malým bonsajom vyhovujú jemné substráty (2 - 5 mm) a väčším drevinám môžete dopriať hrubší granulovaný substrát (do 12 mm). Pri výbere substrátu je dôležité aj jeho pH. Bonsajom vyhovuje pH v neutrálnom rozmedzí 6,5 - 7,5 v závislosti od druhu, pričom ak pestujete rododendron a iné rastliny potrebujúce kyslú pôdu, siahnite po substráte s pH 5,5. Niektorí pestovatelia substráty miešajú s pemzou alebo podobnými materiálmi (láva), ktoré majú vyhovujúce pH a pôde domôžu lepšie odvodniť, aby bonsaj nestál vo vlhkej zemine.

Pri zakúpení bonsaja už síce misku získate, no možno sa pri presádzaní rozhodnete pre zmenu. S miskou treba zohľadniť najmä veľkosť bonsaja, aby mal dostatok priestoru na rast, no nie príliš, aby si zachoval svoj typický bonsajový vzhľad. Okrúhle a oválne misky by mali mať spravidla tretinu výšky bonsaja a dlhšie obdĺžnikové misky zas 2 tretiny z výšky rastliny.

To, ako často potrebuje bonsaj zálievku, opäť raz závisí od druhu bonsaja, ale aj od toho, aké má svetelné podmienky, aká je teplota vzduchu a podobne. Frekvencia polievania sa môže pohybovať kdekoľvek medzi 2x - 7x za týždeň. Sami však najlepšie zistíte, kedy je voda potrebná. Bonsaj sa zalieva rovnomerne, miernym prúdom odstátej vody, najlepšie izbovej teploty. Zalieva sa veľkým množstvom vody tak, aby prenikla do celého substrátu, preto po poliati nechajte misku na chvíľu odkvapkať. Ďalšou metódou je zaliatie ponorením do nádoby s vodou - celú misku ponorte do vody na krátku dobu, aby substrát úplne nasiakol, vyberte a nechajte odkvapkať. Zálievke venujte špeciálnu pozornosť v lete, pri extrémnych horúčavách, a v zime, keď domácnosť vykurujete. Vtedy sa zemina vysuší rýchlejšie a je potrebné častejšie kontrolovať potrebu vody.

Bonsaje milujú svetlo a potrebujú ho pre zdravý rast. Preto je ideálne, ak ich umiestnite na okno, na balkón a do svetlých miestností. Pozor, v lete sa vyhnite priamemu slnku, ktoré by napoludnie mohlo bonsaje na oknách spáliť. Čo by sa stalo, keby ste bonsaj umiestnili do tmavej miestnosti? V kútoch a izbách bez okien by bonsaj rástol len veľmi pomaly, kvetnaté druhy by zase nekvitli.

Bonsaje hnojenie jednoznačne potrebujú, žijú totiž v malých miskách s malým množstvom zeminy a výživy, ktorá sa navyše prelievaním rýchlo vyplaví, preto ju treba dopĺňať. Hnojenie sa mení počas leta a zimy - v lete sa hnojí 2 - 4x za mesiac, v zime 1 - 2x, pričom exteriérové bonsaje sa v zime nehnoja. Na jar môžete siahnuť po dusíkatých hnojivách, v lete hnojivách s fosforom a draslíkom. Na bonsaje môžete jednoducho zakúpiť hnojivo určené špeciálne bonsajom, prípadne im vyhovuje aj hnojivo na citrusy.

Na to, aby si bonsaj zachoval svoj tvar, bude potrebné jeho pravidelné zastrihávanie. To je vhodné vykonávať od marca až do septembra. Ak ste si bonsaj zakúpili už s vyvinutým tvarom, bude to celkom jednoduché - stačí, ak poodstrihávate prerastajúce lístky a konáriky. Zároveň odstráňte aj konáriky, ktoré sú zlomené alebo poškodené a konáriky, ktoré rastú v opačnom smere. Ak máte mladý bonsaj, ktorý ešte nedosiahol požadovaný tvar, môžete mu v ňom dopomôcť priviazaním konárikov drôtikom alebo špagátom v požadovanom smere rastu. Vzhľad koruny môžete upraviť aj úmyselným zmenšovaním veľkosti listov. To dosiahnete tak, že staré listy jednoducho poodstrihujete. Odstrihuje sa len list, nie jeho stonka, a strihá sa približne 1/7 listov, nie všetky listy. Po zostrihaní vyrastú nové listy, ale už menšie.

Tvarovať môžete aj korene. Koreňový bal môžete pri presádzaní zredukovať a ak chcete dosiahnuť efekt vytŕčajúcich koreňov, stromček zasaďte o čosi vyššie, aby bola vrchná časť koreňov odkrytá.

Rozmnožovanie z odrezkov je jedným zo spôsobov, ako vypestovať nový bonsaj. Tak, ako pri pestovaní zo semien, ide o dlhodobý proces, ktorý si bude vyžadovať trpezlivosť. Na rozmnožovanie budete v prvom rade potrebovať odrezky. Tie získate buď odrezaním stonky s listami z bonsaja, alebo si môžete priniesť odrezok zo stromu pri prechádzke lesom. Následne si pripravte misku na bonsaje s typickým substrátom - spodok vysypte pemzou alebo lávou a zvyšok pokryte substrátom na bonsaje. Pred zapichnutím odrezkov ich môžete opäť trochu zrezať (najlepšie v 45 ° uhle), aby stonka dokázala naplno prijímať živiny a vodu. Odrezky pozapichujte do pripraveného substrátu a dostatočne pokropte vodou. V nasledujúcich týždňoch zapustia korenie, preto je dôležité udržiavať pôdu vlhkú a misku uložiť na teplé a svetlé miesto.

Častou chybou začínajúcich pestovateľov je, ak v zime stiahnu exteriérové bonsaje dovnútra, kde prejdú zmenou teploty šokom. Izbová teplota im v zime neprospieva - potrebujú chlad. Mnohým bonsajom vonkajšia teplota vyhovuje, pretože ich mráz nezničí. Preto je možné nechať ich po celú zimu vonku. Ak chcete predsa len bonsaj dôkladnejšie ochrániť, obaľte jeho misku fóliou a zahrabte ju do zeme. Ak sa rozhodnete bonsaj presunúť do interiéru, rozhodne ho nepoložte do obývačky k radiátoru. Bonsajom v zime chlad vyhovuje, preto vyhľadajte chladnejšie miestnosti, v ktorých sa nekúri, napríklad garáž alebo pivnica. Vyvarujte sa vlhkých priestorov, ako napr. kúpeľňa.

Či chcete alebo nie, každému začínajúcemu pestovateľovi sa môže stať, že jeho prvý pestovateľský pokus nedopadne úspešne. Bonsaj môže zoschnúť, získať žlté lístky a nezdravú farbu alebo začne hniť. Tak či onak, ide o výsledok nedôkladnej starostlivosti. Vaším prvým krokom by v tomto prípade malo byť zistenie, aký druh bonsaja doma máte, napr. fikus alebo borovicu, a naštudovať si, čo konkrétny druh k životu potrebuje. Medzi najčastejšie chyby patrí zabúdanie bonsaj poliať, resp. polievanie nevhodným spôsobom. Ak si na bonsaj spomeniete raz za 2 týždne, určite začne vysychať, a to isté platí, ak ho pokropíte len minimom vody. Túto chybu môžete identifikovať zoschnutými lístkami a suchým substrátom. Ďalšou chybou je aj presný opak - prílišné zalievanie bonsaja. To sa prejaví hnijúcimi korienkami a žltnúcimi lístkami. Chybu napravíte jednoducho naštudovaním si, koľko vody váš druh bonsaja potrebuje a dodržiavaním tohto pokynu. Nevhodné umiestnenie bonsaja taktiež môže za jeho zlý stav. Bonsaje potrebujú dostatok slnečného svetla, preto ak ho uložíte na skrinku v rohu miestnosti, možno sa vám tam bude esteticky hodiť, ale určite to neprospeje jeho rastu a vzhľadu. Podobne bude reagovať aj exteriérový bonsaj, ktorý umiestnite v dome - jeho listy začnú žltnúť a bonsaj začne osychať. Pri záchrane bonsaja je najdôležitejšie identifikovať dôvod, prečo sa rastline nedarí a následne sa o ňu začať starať tak, aby mala podmienky, ktoré potrebuje. Jeho zdravie môžete podporiť aj hnojením. Ak je váš bonsaj zoslabený, je suchý alebo začína hniť, doprajte mu najprv čas na regeneráciu. Až keď opäť naberie zdravý vzhľad, je možné ho presádzať.

Bonsaje nie sú len rastliny; sú aj formou umenia, ktorá vznikla pred tisíckami rokov. Zaujímavé je, že bonsaje môžu mať v skutočnosti veľmi rôzne veky - niektoré z najstarších exemplárov sú staré aj viac než 1 000 rokov! Bonsaje potrebujú dostatok prirodzeného svetla na rast a prosperitu. Umiestnite ich v miestnosti s množstvom rozptýleného svetla. Niektoré druhy vyžadujú priame slnečné lúče, iné zas zvládnu pobyt aj na tmavších miestach.

Zalievanie je jedným z najdôležitejších aspektov starostlivosti o bonsaje. Je potrebné neprelievať ich, pretože to môže viesť k hnilobe koreňov. Zalievanie bonsajov zhora je efektívny spôsob, ako zabezpečiť, že rastlina dostane dostatočné množstvo vody.

Kontrola vlhkosti substrátu: Pred zalievaním skontrolujte, či je povrch substrátu suchý.

Zalievanie: Pomaly nalejte vodu priamo na povrch substrátu, aby sa rovnomerne nasýtil. Snažte sa zalievať aj okolo okrajov nádoby, aby sa voda dostala aj k vonkajším koreňom.

Prebytočná voda: Po zalievaní skontrolujte, či voda vyteká z odtokových otvorov. Ak áno, znamená to, že rastlina dostala dostatočné množstvo vody.

Zalievanie s ohľadom na sezónu: V letných mesiacoch, keď je rastlina aktívna, môže byť potrebné zalievať častejšie. Vlhkosť vzduchu je tiež dôležitá - bonsaje uprednostňujú vyššiu vlhkosť, ktorú môžete zabezpečiť zvlhčovačom.

Pri zalievaní bonsajov je dôležité používať mäkkú vodu, ako je dažďová voda alebo voda, ktorá bola odstátá, aby sa odstránili chlórové a iné chemikálie.

Presádzanie bonsajov je potrebné vykonávať každé 2 - 3 roky, aby sa zabezpečil ich zdravý rast. Nový substrát dodá rastline potrebné živiny a zlepší drenáž. Pri presádzaní je dôležité opatrne manipulovať s koreňmi.

Hnojenie bonsajov je dôležité pre ich rast a zdravie. Používajte hnojivo určené pre bonsaje, ktoré obsahuje potrebné živiny. V Japonsku je bonsaj považovaný za symbol pokoja a harmónie, a preto je často darovaný pri špeciálnych príležitostiach.

Tvarovanie bonsajov je umenie samo o sebe. Pravidelné rezanie a tvarovanie pomáha udržiavať bonsaj v požadovanej forme a podporuje hustotu listov.

Bonsaje môžu byť skvelým doplnkom interiéru. Môžete ich umiestniť na stoly, parapety alebo do vitrín či poličiek. Rôzne výšky bonsajov a ich rôzne tvary môžu pridať dynamiku do vášho priestoru.

Presádzanie stromu, ak ste si ho práve kúpili alebo už vyrástol z kvetináča, nie je pre začínajúceho pestovateľa bonsajov jednoduchá úloha. Je veľmi dôležité vybrať si pre túto rastlinu správnu pôdu. Rovnako dôležité je vybrať si vhodnú nádobu pre rastlinu - dostatočne priestrannú, ale nie príliš veľkú a harmonicky ladiacu s vzhľadom bonsaja.

Keď si pripravíte pôdu a vyberiete nádobu, môžete začať s výsadbou bonsaja. Najprv si musíte pripraviť kvetináč. Na to si pripravte kúsky drôtu na upevnenie pletiva (urobte to podľa obrázku), ktoré zabráni vysypaniu pôdy cez drenážne otvory pri zalievaní bonsaja. Pripravte si tiež kúsky drôtu alebo rafie, ktorými upevníte stromček, kým nezapustí korene v pôde, potom ich môžete odstrániť.

Teraz prichádza tá najťažšia časť, buďte opatrní a neponáhľajte sa, inak si môžete strom poškodiť. Bonsaj by ste mali vybrať z nádoby a pomocou háku alebo palíc sa pokúsiť čo najviac vyčistiť korene od pôdy. Nebojte sa, ak sa korene zlomia, asi 1/3 z nich sa aj tak odreže. Ale nepreháňajte to, inak by bonsaj mohol ochorieť alebo zomrieť.

Teraz môžete strom zasadiť. Na tento účel nasypte zeminu do stredu kvetináča. Niekedy musíte na dno kvetináča nasypať tenkú vrstvu piesku alebo kamienkov, aby ste zabezpečili odvodnenie. Potom rastlinu umiestnite na tento kopček a jej koreňový systém zasypte zeminou. Odporúča sa to robiť rukami, pretože nástroj môže poškodiť tenké korene. Na konci tejto operácie zeminu pritlačte a nezabudnite bonsaj poliať!

tags: #presadzanie #semien #bonsajov