Quercus robur: Rozmnožovanie semenom a pestovanie duba letného

Dub letný (Quercus robur L.), ľudovo nazývaný aj kremelák alebo letnák, je stredne vysoký listnatý strom s košatou korunou a tmavosivou rozpukanou kôrou patriaci do čeľade bukovité (Fagaceae). Je to náš najmohutnejší a najmajestátnejší domáci strom, ktorý dorastá do výšky 25-35 m a šírky koruny 20-30 m, výnimočne aj viac. Koruna je široká, nepravidelná, s mohutnými kostrovými vetvami. Časť jeho starých listov zostáva na strome aj v zime.

Dub letný je pôvodný európsky druh rozšírený od západnej Európy po Kaukaz, prirodzene sa vyskytujúci aj na celom území Slovenska. Rastie na nížinách aj v pahorkatinách, najmä v lužných lesoch, hájoch a pozdĺž vodných tokov. Len zriedka vystupuje do nadmorskej výšky nad 1000 m, zatiaľ čo dub zimný je drevina význačná pre podhorské oblasti.

Charakteristické znaky duba letného

• Listy: Sú opadavé, laločnaté, tmavo zelené, na jeseň sa sfarbujú do žltohnedých tónov. Sú tuhé a kožovité.
• Kvitnutie: Prebieha v apríli až máji nenápadnými jahnedami. Samčie súkvetie má charakter jahniad na tohoročných vetvičkách a samičie jahňady rastú na letorastoch. Peľ je prenášaný vetrom.
• Plody: Plodom sú žalude dozrievajúce od septembra do októbra. Sú to veľké jednosemenné nažky, uložené spodnou časťou v zdrevnatených šupinovitých kalichoch po niekoľkých dlhých stonkách.
• Kôra: Mladý stromček je striebristo sivý až nahnedlý, lesklý, neskôr silne rozpukaný, brázditý, hnedo až čiernosivý.

Ekologický a hospodársky význam

Dub letný má mimoriadny ekologický význam, poskytuje potravu a úkryt stovkám druhov hmyzu, vtákov i cicavcov. Je domovom a zdrojom potravy zrejme najväčšieho počtu druhov bylinožravých organizmov v celej Európe (vyše 400 druhov). Žalude sú dôležitou potravinovou zložkou nielen zveri, ale aj praobyvateľov Európy.

Drevo duba je veľmi tvrdé, trvanlivé a tradične využívané v stavebníctve, nábytkárstve a debnárstve. V minulosti sa používalo na stavbu lodí, dnes najmä v stavebníctve, nábytkárstve, na výrobu najkvalitnejších sudov a jeho tenšie konáre ako najhodnotnejšie palivové drevo.

Pestovanie duba letného

Pestovanie duba letného je vhodné na plnom slnku, prípadne v ľahkom polotieni, s dostatkom priestoru pre koreňový systém aj korunu. Pôda by mala byť hlboká, hlinitá až hlinitopiesčitá, živná, s mierne kyslou až neutrálnou reakciou, pH približne 5,5-7,5. Dobre znáša aj prechodne vlhšie pôdy, dlhodobé zamokrenie však nie je vhodné. Dokáže rásť vo veľmi kyslých aj v zásaditých pôdach (rozsah pH 4,5 - 8).

Výsadba sa vykonáva na jar alebo na jeseň. V prvých rokoch po výsadbe je dôležitá pravidelná zálievka a ochrana proti mechanickému poškodeniu. Hnojenie zvyčajne nie je nutné. Rez sa nevykonáva, prípadne len zdravotný v mladom veku.

Rozmnožovanie duba letného semenom (generatívne)

Rozmnožovanie semenom je hlavným generatívnym spôsobom rozmnožovania listnáčov, vrátane duba letného. Semenom môžeme rozmnožovať všetky listnáče, z ktorých získame hodnotné semeno. Obyčajne sa rozmnožuje väčšina podpníkov, skoro všetky druhy stromov a niektoré kry.

Zber a spracovanie semien (žaluďov)

Plody duba letného, žalude, dozrievajú od septembra do októbra. Zrelé a zdravé žalude sa zberajú počas jesene (október - november), pričom najchutnejšie sú po ranných mrazoch. Pri zbere ich zbavujeme osovej čiašky a po usušení aj šupky.

Semená zo zrelých šípok je potrebné stratifikovať a siať až po roku. Stratifikácia je proces, ktorý simuluje zimné podmienky a je nevyhnutný pre prerušenie dormancie (obdobia pokoja) semien a podporu ich klíčenia.

Sejba semien

Najčastejšie sa semená vysievajú na jar. Pri jesennej sejbe síce nemusíme semená stratifikovať, ale cez zimu ich môžu požierať vtáky a myši. V zime sa vysievajú chúlostivé a dlho klíčiace semená pod sklo.

Sejba pod sklo je dôležitá pri semenách chúlostivých druhov. Väčšie semená sa vysievajú na záhony v zasklených plochách, do fóliových krytov alebo do parenísk. Vzídené semenáčiky sa prepichujú.

Pestovanie sadeníc

Sadenice duba letného sa sadia na vzdialenosť 0,80 - 1,25 x 0,30 - 0,40 m. Škôlkovanie a kultivácia pôdy je rovnaká ako pri pestovaní krov. Po naškôlkovaní sa priestor medzi riadkami preplečkuje a sadenice sa mierne prihrnú, aby pôda okolo koreňov nevyschla. Počas vegetácie sa vykonávajú bežné kultivačné práce vrátane prihnojovania a ochrany. Dopestovanie okrasných stromčekov do trhovej veľkosti trvá dva roky, výnimočne rok, prípadne tri.

Liečivé účinky duba letného

Už v staroveku boli kôra, listy a žalude duba letného používané na liečebné účely. Zber kôry sa vykonáva na jar (marec - apríl) z mladých kmeňov a konárikov. Získaná droga sa vyznačuje horkou chuťou, zvieravým pôsobením a trieslovinovým zápachom po navlhčení.

Odvar z dubovej kôry sa vnútorne indikuje pri črevných a žalúdočných kataroch, zápalových procesoch v tráviacom trakte a na zastavenie hnačky. Je to vďaka vysokému obsahu trieslovín (až do 20 %), ktoré majú adstringentné (sťahujúce) a protizápalové účinky. Obklady z dubovej kôry sa zvonku používajú aj na hojenie opuchov, omrzlín a popálenín I. a II. stupňa.

Dubové plody (žalude) sú známe pre svoju vysokú nutričnú hodnotu, obsahujú škroby, sacharidy, bielkoviny, mastné oleje, vápnik a horčík. Pražené žalude sa používajú ako prostriedok proti hnačkám, na detoxikáciu organizmu a vo forme prášku ako pomocný liek pri angíne pectoris. Zber dubových listov je možný od jari do jesene, ich zápar sa podobne ako kôra ordinuje pri hnačkách a črevných ťažkostiach, hoci majú o niečo slabší účinok kvôli nižšiemu obsahu trieslovín.

tags: #quercus #robur #rozmnozovanie #semenom

Populárne príspevky:

• Pestovanie v stanoch krok za krokom
• starostlivosť o liečivé rastliny v záhrade
• Aranžmány z umelých kvetov na pohreb
• ako si vyrobiť mozaikový kvetináč
• životný cyklus a rozmnožovanie líšok