Pestovanie figovníka na Slovensku: Od A po Z
Sladké figy sa darí vypestovať už aj na Slovensku, a to nielen v južných oblastiach. Vďaka zmenám klímy a šľachteným odrodám sa do našich záhrad dostávajú nové druhy exotického ovocia. Chutné a zdravé figy si skutočne môžete odtrhnúť z vášho figovníka, ktorý si zasadíte voľne v záhrade, do skleníka či do kvetináča na balkón a terasu. Figovník obyčajný (Ficus carica) je menší listnatý strom alebo ker, ktorý pochádza z oblasti západnej Ázie a juhovýchodnej Európy, pričom patrí medzi najstaršie pestované ovocné stromy. Figovník je opadavý vyšší ker, dorastajúci do výšky aj 3 m. Na plody fíg sa môžete tešiť už v druhom roku pestovania figovníka. Figovník začína rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne a väčšina pestovaných odrôd v dvoch vlnách. Prvá úroda dozrieva na vlaňajších výhonkoch začiatkom leta, druhá úroda sa tvorí na letorastoch a dozrieva neskoro na jeseň. Zaujímavosťou je, že v našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia. Plody, resp. súplodie - figy dozrievajú u nás od augusta do konca októbra.
Exotický figovník má svoj domov v subtropických oblastiach východnej a západnej Ázie. Ker figovníka dorastá do výšky 3 až 5 metrov, v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť až 2-násobnú výšku. Dospelý figovník dorastá do výšky približne 7-10 metrov, má hladkú, bielu kôru a kmeň dosahuje priemer do 90 cm. Figovník obyčajný rastie v teplých a miernych podnebných pásmach. V oblastiach s tuhými zimami je lepšie figovník pestovať v črepníku, pretože voľnej pôde by mohol zamrznúť. Figovníky si nachádzajú čoraz viac priaznivcov aj v našich končinách. Figovník (Ficus carica) je ker alebo nižší strom so zaujímavými dlaňovito laločnatými listami a výrazným habitom. Bežne ho poznáme z dovoleniek v Taliansku či Grécku, kde rastie prakticky na každom kroku.
Spôsoby pestovania figovníka
Figovník sa v našich podmienkach pestuje dvoma hlavnými spôsobmi: v nádobách alebo vo voľnej pôde. Prvým spôsobom bolo pestovanie v nádobách v bytoch či v zimných záhradách. V lete sa rastliny vynášali na balkóny a terasy, v zime bolo potrebné ich umiestniť do chladnej miestnosti, kde prezimovali. Druhým spôsobom bolo pestovanie v studených skleníkoch alebo fóliovníkoch. Tu nebol problém dosiahnuť vysoké úrody. Posledný spôsob je pestovanie vo voľnej pôde. Využíval sa najmä v oblastiach južného Slovenska, kde málokedy dochádzalo k takým silným mrazom, ktoré by dokázali radikálne rastliny poškodiť. Práve táto metóda sa vďaka už spomenutým faktom začína rozširovať čoraz viac na sever našej krajiny. Tento spôsob pestovania figovníka zabezpečí vyššiu úrodu fíg vďaka dobrej kombinácii voľnej pôdy a chráneného miesta. V posledných rokoch sa však začína táto hranica posúvať smerom na sever.
Podmienky pre pestovanie figy
Figovník vyžaduje teplé a slnečné miesto, najlepšie orientované na juh alebo juhozápad. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal. Na pôdu je figovník nenáročný, ocení však hlbšie, ľahšie a dostatočne vlhké pôdy. Figovníky nie sú náročné na pôdu. Stačí im bežná záhradná zemina - ideálne slabo alkalická. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie než bol pestovaný v kvetináči. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Figovník obyčajný rastie v širokej škále pôd, od ľahkých pieskov až po bohaté, organické íly a ťažké íly, ak je tam dostatočná drenáž. Figovníky celkom dobre znášajú sucho a väčšinu roka nevyžadujú príliš veľa vody. Uprednostňujú však trvalo vlhkú, avšak dobre odvodnenú pôdu, najmä keď je na strome ovocie. Nedostatočná vlhkosť negatívne ovplyvňuje kvalitu a veľkosť plodov. Aby ste udržali správnu vlhkosť, odporúča sa mulčovať organickým mulčom okolo základne stromu.
Sadenie figovníkov do voľnej záhrady
Na výsadbu do záhrady sú vhodné najmä teplé a chránené lokality na juhu Slovenska. V týchto lokalitách však treba uprednostňovať predovšetkým dobre chránené južné polohy, ideálne čo najbližšie pri domoch, kde rastliny využívajú tepelné žiarenie budov. Kontajnerované rastliny sa vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Rastlinky figovníka si najjednoduchšie zaobstaráte kúpou v záhradníctve, v záhradníckych obchodoch či na záhradníckych výstavách. Pri výsadbe figy vonku je dôležité zabezpečiť dobre priepustnú pôdu, ideálne s mierne kyslým pH (okolo 6,0 - 6,5). Rastlinu umiestnite do jamy tak, aby bola vo výške, v akej rástla v kvetináči.
Presádzanie figovníkov v kvetináčoch
Mladé, 1-ročné rastliny pestujeme najprv v kontajneri alebo v nádobe z plechu či plastu. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách vyžadujú min. Figovníky pestované dlhodobo v kvetináčoch presádzame každé 4 roky. V kvetináčoch sa dajú pestovať aj špeciálne figovníky, určené pre pestovanie len ako izbové rastliny. Patria sem figovník lesklý, figovník kaučukový alebo figovník lýrovitolistý. Je pre ne typické, že nemajú radi zmenu prostredia a hneď po prenesení na iné miesto začnú zhadzovať listy. Stromy v črepníkoch potrebujú zálievku častejšie, aspoň raz za pár dní. Pri pestovaní voľnej pôde v lokalite, kde sa pravidelne vyskytujú silné mrazy, rastliny pred zimou obalíme jutovinou, papierom, kartónom či iným vhodným obalovým materiálom. Dobrou možnosťou je tiež ohnutie výhonkov k zemi a ich prikrytie v tejto polohe.
Polievanie figovníka
Zálievka musí byť primeraná a pravidelná. Kontajnerované rastliny vyžadujú vyššiu zálievku aj celkovú starostlivosť. Figovníky potrebujú najviac vody v jarných a letných mesiacoch. V čase dozrievania plodov je veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutne potrebné minimum. To zabezpečí dobré vyzretie plodov a ich vysokú cukornatosť. Figa v nádobe potrebuje pravidelné zalievanie, ale dávajte pozor, aby substrát medzi zálievkami vyschol. Figa potrebuje pravidelnú zálievku, najmä v období rastu a kvitnutia. Je však dôležité, aby pôda medzi zalievaním trochu preschla, pretože figa neznáša premokrenie. V prípade pestovania v nádobe je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa voda v nádobe nehromadila. Figovníky vynikajúco znášajú sucho, čo je veľmi dobrá vlastnosť najmä v súčasnosti, kedy máme čoraz teplejšie a suchšie letá. Aj obdobia bez dlhotrvajúcich zrážok dokážu totiž prežiť bez väčšej ujmy. Figovníky zvyknú v zime uschnúť, lebo nie sú polievané a zimy bez snehu sú suché. Doplnkovú zálievku ocenia najmä počas rastu plodov, ale v období ich dozrievania už polievanie obmedzte, inak môže dôjsť k praskaniu plodov. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa vyhýbame v období dozrievania plodov, kedy nadmerná závlaha môže spôsobiť praskanie plodov. Závlahu a výživu úplne vylúčime počas zimovania figovníka.
Hnojenie figovníka
Hnojenie figovníkov je dôležitým krokom k zdravej a bohatej úrode. Malo by sa vykonávať najmenej dvakrát ročne, alebo ak spozorujete žltnutie a nedostatok živín v listoch. Kry figovníkov vo voľnej pôde hnojíme špeciálnym hnojivom dostupným v záhradníctve najlepšie na jeseň. Pre vyzrievanie pletív sa tiež používajú hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Hnojenie odporúčame do konca septembra. Figovníky nie sú náročné na pôdu. Vyhovuje im bežná záhradná zemina. Kyslosť pôdy môže byť dokonca vyššia ako neutrálna, slabo alkalické pôdy priam vítajú. Rastliny figovníka vynikajúco znášajú sucho. Podobne je to aj s hnojením. Stačí im síce málo, no na prihnojenie v čase intenzívnej vegetácie a rastu plodov dobre reagujú. Na výživu a závlahu si treba dať pozor najmä v prípade pestovania figovníka v nádobách, kde sú rastliny odkázané vyslovene na doplnkové prihnojovanie. Po ujatí rastliny opatrne prihnojte, odporúča sa využívať najmä organické formy hnojenia - vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost. Od apríla do júla: mesačne pridajte NPK hnojivá s vyšším podielom draslíka (napr. Hnojivo je ideálne použiť s postupným uvoľňovaním. Figovníky pestovaným vo voľnej pôde zabezpečte vždy dostatok čerstvého kompostu, môže byť aj maštaľný hnoj na jeseň zarýľovaný v okolí koreňa.
Dôležitý rez figovníkov
Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode. Pre figovníky je typické „ronenie“ mliečnej lepkavej tekutiny pri akomkoľvek poranení kríka. Figovníky rez nevyžadujú ale čiastočne je nutný. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 - 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. Na jednoročných výhonkoch sa úrody nedočkáte. Vytvoria sa len plody, ktoré dozrú až na jar, teda v bytových nemrznúcich podmienkach. Z koruny kríka odrežte dvojročné výhonky. Rez je potrebný aj z ďalších dôvodov. Rezanie: pravidelné orezávanie figovníka môže pomôcť udržiavať strom kompaktný a zlepšiť tvorbu plodov. Najlepší čas na prerezávanie figy je na jar, pred začiatkom rastu. Odstráňte všetky suché, poškodené alebo prekrížené konáre. Zrozumiteľne o reze figovníka: Kedy a ako správnym zásahom podporiť tvorbu rodivých výhonkov a udržať si úrodu? Pozrite si Video o reze s prof. Najdôležitejšou časťou v slede celoročnej starostlivosti v prvých rokoch je príprava rastlín na zimu. Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou.
Prichádza čas na rez figovníka! Záhradkári, nabrúste nožnice | ZÁHRADKÁR PODCAST
Rozmnožovanie figovníkov odrezkami
Druhým spôsobom zaobstarania si rastliny figovníka je jeho rozmnožovanie odrezkami. Zárukou dobrej odrody figovníka a bohatej úrody je zasadenie novej rastlinky z odrezkov kra figovníka, ktorý sa už týmito vlastnosťami vyznačuje. Najlepšie v januári pri plusových teplotách. Rez ošetrite stimulátorom rastu a nechajte vysušiť pri teplote 10 °C. Z dovolenky z Talianska alebo z Chorvátska si však môžete priniesť i modernejšie veľkoplodé odrody. Niektorí pestovatelia využívajú aj ďalšie spôsoby ochrany pred zimou. Zrežú napríklad korunu po zbere druhej úrody nakrátko, ako pri jarnom reze a takto vzniknutú malú a nízku korunku jednoducho prikryjú drevenými debnami.
Nevyhnutné zazimovanie figovníka
Pri silnejších mrazoch môžu konce výhonkov zmrznúť, počas veľmi chladných zím môže rastlina celá vymrznúť až po zem. Počas zimy sa odporúča ochrana figovníkov prihrnutím pôdy, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. U mladých rastlín spojte výhony do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom. Niekedy však figovník po zime nezačne pučať vôbec. Dajte mu však ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom. Najdôležitejšou časťou v slede celoročnej starostlivosti v prvých rokoch je príprava rastlín na zimu. Mladé rastliny treba dôkladne ochrániť pred zimou. Výhony spojte do jedného trsu a zviažte ich. Potom ich obaľte vhodným materiálom, napríklad vrecami, jutovinou alebo hrubým papierom. Vhodným spôsobom je aj ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje. Niektorí pestovatelia využívajú aj ďalšie spôsoby ochrany pred zimou. Zrežú napríklad korunu po zbere druhej úrody nakrátko, ako pri jarnom reze a takto vzniknutú malú a nízku korunku jednoducho prikryjú drevenými debnami. Staršie rastliny stačí obaliť v spodnej časti. Ak dôjde vplyvom silných mrazov k poškodeniu jednoročných výhonkov, spodná časť ostane nepoškodená. Pre úspešné pestovanie figovníka je zásadné správne zazimovanie. Rastliny pestované v nádobách treba preniesť do svetlej miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. alebo výhony ohnite k zemi a prikryte (napr. Dobre zazimované figovníky na jar rýchlo rašia a prinášajú bohatú úrodu. V prípade pestovania vo voľnej pôde v lokalite, kde sa pravidelne vyskytujú silné mrazy, rastliny pred zimou obalíme jutovinou, papierom, kartónom či iným vhodným obalovým materiálom. Dobrou možnosťou je tiež ohnutie výhonkov k zemi a ich prikrytie v tejto polohe.
Odrody figovníkov
Najčastejšie sa u nás predáva odroda 'Brown Turkey' s červenými plodmi, 'Ronde de Bordeaux' s hnedými plodmi a sortiment so žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je však v predaji odroda 'Dottato'. Nie každá odroda figovníka je vhodná pre naše klimatické podmienky. Vhodnosť ohraničuje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. Ďalším faktorom limitujúcim vhodnosť odrôd figovníka na pestovanie u nás sú opeľovacie pomery. Opelenie figovníka totiž zabezpečuje drobná osička, ktorá u nás nežije, a teda túto službu pre nás nevie zabezpečiť. Dobrou správou je, že existujú aj odrody plodiace takzvane partenokarpicky, čiže nevyžadujú opelenie. Minimálna teplota, ktorú daná odroda znesie. Opeľovanie figovníkov zabezpečuje drobná osička, ktorá sa u nás nevyskytuje, preto je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie.
Choroby figovníkov a možní škodcovia
V našich podmienkach netrpia figovníky prakticky žiadnymi chorobami a škodcami. Z chorôb sa môže vyskytnúť antraknóza. Po jej zistení neodkladne odstráňte napadnuté časti a následne preventívne aplikujte jesenný a jarný postrek vhodnými prípravkami. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejší škodca figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka a to začiatkom leta a na jeseň. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava môžu prilákať mravce. Ak sa na figovníku vytvoria plody, no ešte zelené opadnú, dôvodom môžete byť to, že u nás nemajú špeciálnych hmyzích opeľovačov, ktorých potrebujú. Tento problém je preto častý pri výpestkoch dovezených napríklad z dovoleniek vo forme odrezkov. Hniloba koreňov je závažný problém, ktorý môže viesť až k úhynu rastliny. Je spôsobená nadmernou vlhkosťou v pôde, ktorá podporuje rast hubových patogénov. Figa môže byť napadnutá rôznymi škodcami, ako sú roztoče, vošky alebo červce. Títo škodcovia môžu spôsobiť žltnutie a opadávanie listov, ako aj oslabenie rastliny.
Plody figovníka
Plody sú chutné, podľa odrody žlto, zeleno alebo modrofialovo sfarbené, plné semienok a vitamínov. Dužina je sladká, šťavnatá. Plody sa môžu uchovávať v chladničke max 2 dni. Výborné sú sušené alebo na priamy konzum. Zrelé figy sú mimoriadne sladké, šťavnaté a majú špecifickú arómu. Konzumujú sa čerstvé, ale možno ich sušiť, kompótovať, vyrábať z nich džemy či dokonca víno. Plody rôznych farieb majú zväčša hruškovitý tvar a sú veľmi sladké, príjemne šťavnaté, špecifickej chuti. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, možno ich však s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov či vyrábať z nich džem alebo víno. Plody sú typické aj svojim raritne vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch.
Figa je rastlina, ktorá dobre znáša suché podmienky, ale potrebuje dostatok slnka a tepla, aby plodila. Figa je rastlina, ktorá potrebuje dostatok slnečného svetla a tepla, aby mohla plodiť. Preto je dôležité vybrať pre ňu správne miesto. Ideálnym miestom pre pestovanie figy je slnečné stanovisko, kde rastlina dostane aspoň 6-8 hodín priameho slnka denne. V prípade pestovania v interiéri je dôležité umiestniť figu na najviac osvetlené miesto v dome, napríklad blízko veľkého okna orientovaného na juh. Figovníky si nachádzajú čoraz viac priaznivcov aj v našich končinách. Figovník (Ficus carica) je ker alebo nižší strom so zaujímavými dlaňovito laločnatými listami a výrazným habitom. Bežne ho poznáme z dovoleniek v Taliansku či Grécku, kde rastie prakticky na každom kroku. V našich podmienkach sa pestuje dvoma spôsobmi - buď ako mobilná zeleň v nádobách v interiéri, s letnením na balkónoch či terasách, alebo tiež ako vonkajšia rastlina v exteriéri. Na exteriérové pestovanie sú vhodné najmä lokality južného Slovenska, okrajovo tiež stredné polohy. V týchto lokalitách však treba uprednostňovať predovšetkým dobre chránené južné polohy, ideálne čo najbližšie pri domoch, kde rastliny využívajú tepelné žiarenie budov. Na pôdu nie sú náročné. Vyhovuje im bežná záhradná zemina. Kyslosť pôdy môže byť dokonca vyššia ako neutrálna, slabo alkalické pôdy priam vítajú. Rastliny figovníka vynikajúco znášajú sucho, čo je veľmi dobrá vlastnosť najmä v súčasnosti, kedy máme čoraz teplejšie a suchšie letá. Aj obdobia bez dlhotrvajúcich zrážok dokážu totiž prežiť bez väčšej ujmy. Podobne je to aj s hnojením. Stačí im síce málo, no na prihnojenie v čase intenzívnej vegetácie a rastu plodov dobre reagujú. Na výživu a závlahu si treba dať pozor najmä v prípade pestovania figovníka v nádobách, kde sú rastliny odkázané vyslovene na doplnkové prihnojovanie. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa vyhýbame v období dozrievania plodov, kedy nadmerná závlaha môže spôsobiť praskanie plodov. Závlahu a výživu úplne vylúčime počas zimovania figovníka. Dôležité je dôkladné zazimovanie figovníkov, pretože len dobre prezimované a nenamrznuté rastliny sa v jarnom období naštartujú do silného vitálneho rastu a nahodia bohatú úrodu. Namrznuté rastliny budú za nimi zaostávať, nakoľko si musia vytvoriť nové výhony. Ak figovníky pestujeme v nádobách, na konci jesene ich umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 0 °C. V prípade pestovania vo voľnej pôde v lokalite, kde sa pravidelne vyskytujú silné mrazy, rastliny pred zimou obalíme jutovinou, papierom, kartónom či iným vhodným obalovým materiálom. Dobrou možnosťou je tiež ohnutie výhonkov k zemi a ich prikrytie v tejto polohe. V našich podmienkach kvitnú a plodia figovníky dvakrát za rok. Z jarného kvitnutia sa vyvinú plody ešte v aktuálnej vegetácii v priebehu leta. Plody, ktoré sa vyvinú na jeseň, v našich podmienkach nedokážu dozrieť. Niektorí odborníci odporúčajú tieto plody, s výnimkou tých najmenších, obrať. Sú vynikajúcou surovinou na lahodné kompóty. Celkovo ide v prípade figovníka o veľmi plodný ovocný druh. Existuje množstvo odrôd figovníka, nie všetky sú však vhodné na pestovanie u nás. Ich vhodnosť ohraničuje najmä minimálna teplota, ktorú jednotlivé odrody znesú. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. Ďalším faktorom limitujúcim vhodnosť odrôd figovníka na pestovanie u nás sú opeľovacie pomery. Opelenie figovníka totiž zabezpečuje drobná osička, ktorá u nás nežije, a teda túto službu pre nás nevie zabezpečiť. Dobrou správou je, že existujú aj odrody plodiace takzvane partenokarpicky, čiže nevyžadujú opelenie. Plody rôznych farieb majú zväčša hruškovitý tvar a sú veľmi sladké, príjemne šťavnaté, špecifickej chuti. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, možno ich však s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov či vyrábať z nich džem alebo víno. Plody sú typické aj svojim raritne vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch.
Figovník (Ficus carica) sa v posledných rokoch opäť dostáva do centra pozornosti záhradkárov. Ide o nenáročný subtropický ovocný ker, ktorý v našich podmienkach výborne rastie a zároveň pôsobí mimoriadne dekoratívne. Veľké laločnaté listy, krehká silueta a sladké, zdravé plody dodávajú každej záhrade nádych Stredomoria. Plody - figy - sú bohaté na vlákninu, antioxidanty, železo, draslík aj vápnik a predstavujú cenný doplnok výživy.
tags: #radio #slovensko #pestovanie #figovnika