Rakytník rešetliakový: Kvitnutie, pestovanie a liečivé účinky
Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides L.) je opadavý, objemný, tŕnistý a bohato rozvetvený ker, niekedy aj malý strom, ktorý dorastá do výšky 6 (10) m. V našich končinách je čoraz obľúbenejšou rastlinou. Cenený je najmä pre mimoriadne zdravé plody, ktoré obsahujú veľké množstvo zdraviu prospešných látok ako sú vitamíny, sacharidy či karotenoidy. Okrem plodov získate aj výbornú drevinu na živý plot alebo dokonalé a husté vytvorenie pozadia. Plocha záhrady na pestovanie by však mala byť väčšia. Sú to naozaj mohutné kry a pre získanie maxima z plodov, potrebujete 2 dreviny.
Rakytník rešetliakový pochádza z Východnej Ázie. Jeho pôvod siaha do Himalájí. Prvá zmienka o ňom sa objavuje už pred 1300 rokmi v tibetskej knihe liečiteľského umenia. V ľudovom liečiteľstve Mongolska, Sibíri a niektorých oblastí Číny bol rakytník známy už v dávnej minulosti. Už naši predkovia, ktorí boli múdri a nezaťažení súčasnou dobou odporúčali pri ťažkostiach či už žalúdočných, črevných, infekčných alebo akýchkoľvek bolestiach tela alebo duše požívať niekoľkokrát denne čaje, tinktúry, maceráty, odvary, oleje z liečivých bylín. Vojaci Alexandra Macedónskeho (356 - 323 pred n. l.) používali odvary rakytníka na regeneráciu svojich síl, čo malo vplyv na ich vysokú bojaschopnosť. Starí Gréci zasa pozorovali, že kone, ktoré ohrýzali kôru tejto dreviny, mali zdravú a lesklú srsť. Názov rastliny hippophae pochádza teda z gréčtiny a v preklade znamená kôň (hippos) a svetlo alebo žiara (phaos). Alchymista, astrológ a lekár Paracelsus (*1493 - †1541) používal v súvislosti s týmto rastlinným druhom aj symboliku farieb. Tŕne a bodliaky pôsobia podľa neho priamo na pečeň, ktorú liečia. Podlhovasté listy boli určené na hojenie vonkajších rán. Červená farba plodov predstavovala symbol liečenia chorôb krvi.
Rakytník rešetliakovitý patrí medzi najmenej náročné rastliny z hľadiska fyzikálnych aj biologických vlastností pôdy. Znáša kyslú aj mierne zásaditú pôdu, dokáže rásť rovnako na suchých aj vlhkých stanovištiach. Vďaka hlbokým koreňom a tvorbe výmladkov rýchlo pokrýva pôdy a bráni jej erózii na svahoch. Pri raste vytvára rakytník rozsiahly koreňový systém, a preto je ideálny na prevenciu pôdnej erózie. Z ekologického pohľadu má rakytník rešetliakovitý veľmi pozitívny vplyv na vlastnosti pôdy tým, že vo svojich koreňových uzlinách viaže pomocou baktérií dusík (aktinomycétová symbióza). Na pestovanie nie je veľmi náročný. Dusík viažúce baktérie v jeho koreňoch obohacujú pôdu o dusík. Aj preto sa využíva na regeneráciu a ozeleňovanie zdevastovaných pôd po skládkach, nevadia mu výfukové plyny - preto sa často využíva aj na výsadby vegetačných pásov v okolí ciest. Je svetlomilný a pri zatienení zle rastie. Pri výsadbe volíme slnečné stanoviská s priepustnou, suchšou až mierne vlhkou vápenatou pôdou. Rakytník je vysoko odolný voči mrazu, znečistenému mestskému prostrediu i zasoľovaniu v zimných mesiacoch. Koreňová sústava znáša mrazy do -22 °C a nadzemná časť až do -50 °C. Veľmi dôležité sú optimálny vodný a vzdušný režim a neutrálna pôdna reakcia. Rakytník neznáša zamokrenie, aj keď nároky na vodu pri kultivácii sú pomerne vysoké. Pestovanie rakytníka v záhradách je nenáročné. Nemá žiadne špeciálne nároky na pôdu, netrpí chorobami ani škodcami a prináša zároveň aj estetický prvok do exteriéru.
Kvitnutie rakytníka
Rakytník kvitne nenápadne. Kvety sú hnedasto zelené a objavujú sa už pred rašením listov, či zároveň s nimi v marci a apríli. Kvety sú malé (3 mm) a nenápadné, jednopohlavné a vyrastajú na báze minuloročných výhonkov. Po odkvitnutí sa samičie kuželovité kvetenstvo predlžuje a mení sa na listnatý výhonok. Rakytník kvitne v apríli pri priemernej dennej teplote 7 - 12 0C. Kvitnúť začína takmer súčasne s otváraním listov. Skôr (o 1 - 2 dni) kvitnú kvietky prašnicové. Doba kvitnutia sa pohybuje za slnečného počasia okolo 7 - 8 dní, v nepriaznivých podmienkach aj 10 - 11 dní.
Dvojdomá rastlina a opeľovanie
Z botanického hľadiska patrí medzi tzv. dvojdomé rastliny. Jednotlivá rastlina tvorí v dospelosti len samčie, alebo samičie kvety. Zároveň je však vetroopelivá, čo znamená, že pre tvorbu plodov na samičích rastlinách je potrebné, aby v primeranej vzdialenosti rástla aj samčia rastlina. Rakytník je dvojdomá, cudzoopelivá drevina. Pre opelenie a získanie plodov potrebujete vysadiť samčiu a samičiu rastlinu. Samčia rastlina dokáže opeliť až 7 samičích rastlín. Sú vetrom opelivé, teda ak výsadba bude v smere prevládajúceho vetra, je to len výhoda. Vo výsadbe pre dostatočné opelenie stačí 1 samčia rastlina na 1-8 samičích. V praxi sa najčastejšie pestujú odrody Leikora alebo Hergo; ako opeľovač sa používa odroda Polmix. Samčí ker má viditeľné a veľké, zložené púčiky pripomínajúce šišku cédra, odstupujúce od výhonku. Naozaj ich neprehliadnete. So samčích sú najznámejšie opeľovače K+ a Pollmix. Samičích je oveľa viac, konkrétne kultivary nájdete nižšie. Rozlíšenie samčích a samičích rastlín je relatívne jednoduché: púčiky samčích rastlín sú veľmi veľké, púčiky samičích sú malé a pritisnuté k výhonu. Samčiu a samičiu rastlinu sadíme na vzdialenosť minimálne 2 m, pričom k jednej samčej rastline môžeme vysadiť až 8 samičích. Samčia rastlina rakytníka, ktorá je nevyhnutná pre opelenie samičích rastlín.
Pestovanie a rozmnožovanie
Vysádza sa na jar od konca marca do polovice novembra do vopred pripravenej pôdy. Pôda by mala byť priepustná a môžete do nej pridať kompost. No aj bez neho sa bude rakytníku dariť. Rozostupy medzi jednotlivými drevinami by mali byť dodržané na 2 m. V bežnej záhrade stačí jedna samčia a 2 samičie dreviny. Dosahujú výšku 2-4 m, teda jeho výsadbu dobre zvážte. Stačí mu slnko a zálievka tesne po výsadbe, kým sa zakorení. Rakytník rastie pomerne rýchlo a v krátkom čase dosiahnete veľký ker. V pestovateľskom postupe sa využíva vegetatívne aj generatívne rozmnožovanie. Pri generatívnom sa získavajú semená rozdrvením plodov, ktoré sa premývajú vo vode. Semená sú tmavohnedé asi 4 mm dlhé a 2 mm široké. Hmotnosť 1000 semien sa pohybuje od 10 do 12 g. Rastlina množená zo semena pohlavne dospieva v 3. - 4. roku života. Sadenice rakytníka začínajú rodiť do troch rokov a sadíme ich vo vzdialenosti 2 - 3 metre od seba. Pokiaľ si chcete vypestovať rakytník zo semienka, tak to bude trvať o niečo dlhšie (rodia od 4. až 6. roku).
Rez rakytníka
Rez nie je podmienkou kvalitnej úrody, plodil by aj bez rezu, avšak udržať sa bez rezu nedá vzhľadom na jeho veľkosť. Už pri oberaní plodov oceníte, ak orežete celý konár a tak plody získate. Rakytník rašetliakový je bujne rastúcou drevinou, ktorá si vyžaduje pravidelný rez. Pri reze odstraňujeme všetky poškodené, preschnuté či neperspektívne výhonky, ale aj zahusťujúce výmladky a odrodené výhony. Rez treba robiť každý rok. Dlhé výhonky zakracujeme a rastlinu presvetlíme prestrihaním vnútorných konárov, aby mala dostatok miesta a svetla. Rezom dodáme viac energie novým výhonkom, čo sa prejaví na bohatšej úrode a taktiež ním tvarujeme rastlinu. Odstrániť treba aj zoschnuté alebo napadnuté konáre. Pri 6- až 7-ročných kríkoch a stromoch sa vyrezáva 1/3 − 1/2 koruny.
Plody a ich zber
Plody sú drobné, kyslé, ale plné vitamínov. Nevýhodou je, že sa zle oberajú. Majú krátke stopky, po silnejšom stačení sa rozpučia a šťava vytečie. Preto sa nechávajú prejsť mrazom a pod ker natiahnete veľkú plachtu a plody strasiete. Kry majú aj ostré tŕne aj kvôli tomu je manipulácia s plodmi ťažšia. No stojí to zato. Zber rakytníka je veľmi náročný a zdĺhavý proces. Bobule rakytníka sa pri silnejšom stlačení rozpučia a niektoré odrody majú ešte aj ostré tŕne, takže musíme byť veľmi opatrní. Ak chceme zbierať ručne, je vhodné použiť aspoň nožnice, aby sme sa vyhli popučeniu plodov pri zbere. Ďalším spôsobom je odstrihnúť celé jednoročné konáre obsypané plodmi a dať zamraziť do mrazničky na 2 hodiny. Po zmrazení konáre otrasieme a bobule nám pekne opadajú. Nevýhodou mrazenia je narušenie štruktúry plodu vznikajúcimi kryštálikmi ľadu. Zber prebieha v septembri a októbri alebo až v zime pri mínusových teplotách, keď sa môžu striasať do rozprestretých plachiet. Konáre s plodmi sa pozbierajú a odstránia sa listy. Takto upravené vetvy sa uložia do mrazničky. Na druhý deň sa zmrznuté plody z konárov ľahko oklepú. Skoré odrody dozrievajú v auguste, septembri, neskoré formy dokonca až v októbri. Plody na kríkoch je možné zbierať počas celej zimy, lebo neopadávajú.
Zloženie a účinky plodov
Plody obsahujú množstvo vitamínov (A,C,E, B2, K, kyselina listová), karotenoidov (α, β, ð, lykopén), flavonoidov, sterolov (ergosterol, stigmasterol, lanosterol, amyrín), minerálov a antioxidantov. Obsahujú 10-krát viac vitamínu C ako citrusové plody. 100 g rakytníka obsahuje až 400 % dennej dávky a jediný plod rakytníka pokryje dennú dávku vitamínu C. Vitamín P posilňuje kapiláry ciev, zároveň zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje tak jeho pôsobenie. Obsah vitamínu E v rakytníku je najvyšší zo všetkých plodových rastlín. Má rovnako vysoký obsah karotenoidov - vitamínov skupiny A (karotin, kryptosantin), ktorým vďačí za svoju žltočervenú, oranžovú až červenkastú farbu. Rakytník sa vyznačuje vysokým obsahom flavonoidov. Bioflavonoidy spevňujú cievnu stenu, čím znižujú priepustnosť kapilár a znižujú tvorbu edémov. Pektíny, ktoré sa vo veľkom množstve nachádzajú v dužine plodov, sa aktivujú v žalúdku, kde na seba dokážu naviazať soli ťažkých kovov. Pri chorobách napomáha pri vykašliavaní hlienov a uvoľňuje ich. Rakytník je priam nabitý vitamínmi a zdraviu prospešnými látkami. Rakytník obsahuje najmä veľké množstvo vitamínu C. Obsahuje aj vitamíny A, B, E, F, P, organické kyseliny, silice, flavonoidy, triesloviny a minerály. Je veľmi dobrým zdrojom karoténu. Používa sa aj v očnom a kožnom lekárstve. Rakytníkové plody, ktoré sú plné vitamínov, majú rôznu chuť od kyslej s mierne horkastou príchuťou až po sladkú s príjemne kyselkavou chuťou. Rakytník. Plody rakytníka majú jedinečnú príjemnú chuť. Jeho plody sa jedia čerstvé alebo sa z nich pripravujú rôzne produkty. Plody rakytníka si zaslúžia zvláštnu pozornosť práve vďaka obsahu vitamínov C a P a znásobeniu ich účinkov. Oranžovo-červené zafarbenie plodov je podmienené obsahom karotenoidov - vitaminov skupiny A rozpustných v tukoch (karotén, kryptoxantin a pod.), ktorých obsahuje až 40 mg v 100 g hmoty, z toho 10 - 12 mg samotného karoténu. Množstvo karoténu (provitamínu) je niekoľkokrát vyššia než v mrkve alebo tekvici. Najviac ho obsahujú plody červených odrôd v plnej zrelosti, mrazením sa jeho obsah neznižuje. Vo vetvách a listoch rakytníka je obsiahnutých asi 10 % trieslovín, v kôre vetvičiek serotonín.
Liečivé vlastnosti a využitie
Rakytník rešetliakový sa stále viac presadzuje v kozmetickom priemysle ale najmä vo farmácii. V lekárňach možno kúpiť mnohé výrobky obsahujúce časti alebo extrakty z rakytníka. Olej získaný zo semien má vysoký obsah vitamínu E a karoténov s antioxidačnými ale aj hojivými účinkami. Preto sa pridáva do hojivých a regeneračných mastí na popáleniny. Bol preukázaný vplyv rakytníkového oleja na obmedzenie následkov rádioaktívneho žiarenia. Olej z plodov priaznivo vplýva na pokožku, urýchľuje hojenie rán a spomaľuje starnutie pokožky. Rastlinka nazývaná aj ako rastlina budúcnosti má dlhú históriu využívania (asi 2500 rokov) v lekárstve a jej tonizujúce účinky boli známe v starom Grécku a Ríme. Taktiež staromongolské a tibetské liečiteľstvo využívalo rakytník pri žalúdočných chorobách. Podporuje tvorbu serotonínu - hormónu dobrej nálady. V Indii je džem z plodov rakytníka považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj používali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník bol cenený aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Na liečebné účely sa zberajú plody. Z nazbieraných plodov sa získava šťava, ktorá sa za čerstva spracúva na sirupy, želé a marmelády. Neodporúča sa používať kovový riad a nástroje, aby sa pri spracovaní šťavy uchovalo množstvo obsiahnutých vitamínov. Celá rastlina je bohatá na množstvo účinných látok, najvyššia koncentrácia je však v plodoch. Obsahujú karotény, vitamíny B1, B2, B3, B6, C, E, K a iné. Liečivo rastliny obsahuje komplex vitamínov s biostimulačnými účinkami, ktoré výrazne podporujú imunitný systém človeka a sú prospešné pri rekonvalescencii. Podporuje tiež tvorbu žlče a tráviacich enzýmov, stimuluje činnosť pečene a pľúc, reguluje krvný obeh. Rakytník hojí rôzne kožné ochorenia vrátane akné a je schopný tlmiť bolesť. Rakytníkové masti tiež regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách. Rakytník zabraňuje taktiež vypadávaniu vlasov. Dužina plodov obsahuje od 4 do 13 percent oleja. Má tmavooranžovú farbu, pretože obsahuje 180 − 240 mg.kg-1 karotenoidov, z toho 40 − 100 mg.kg-1 karoténu a 110 − 330 mg.kg-1 vitamínu E. Rakytníkový olej obsahuje vitamíny zo skupiny A, C, E, K, B1, B2, B6, P, kyselinu listovú, organické kyseliny, triesloviny a minerálne soli. Bohatý je na esenciálne mastné kyseliny omega 3, 6 a 9. Je zdrojom vzácnej omega-7 mastnej kyseliny, ktorá sa v prírode vyskytuje len zriedka. Triterpénové kyseliny - kyselina ursulová a oleanolová - sú charakteristické svojimi špecifickými vlastnosťami. Majú protizápalové a tonizujúce účinky, pomáhajú pri hojení rán a znižovaní krvného tlaku. Obsiahnuté sú aj biologicky aktívne látky, ako sú cholín, betaín a vitamín K1. Olej v dužine je teda v podstate prírodný koncentrát provitamínu A, vitamínu E, K a P. Aktuálne bol v rakytníku objavený alkaloid hippophein, z ktorého sa tvorí biologicky aktívny amín serotonín s výraznými antidepresívnymi a protinádorovými účinkami. Rakytníkový olej zvlhčuje kožu na tele a dodáva jej vitamíny. Ak sa pridáva do denného krému, sfarbí pokožku broskyňovým odtieňom, a tak kryje prejavy albinizmu. Neodporúča sa osobám s tmavými škvrnami na koži, lebo ich zvýrazní. V čerstvom stave sa chuťovo výrazné ovocie najčastejšie konzumuje po zaliatí čerstvým medom. Med vytvára prostredie, ktoré bráni kvaseniu alebo napadnutiu plesňami. Nemusíme pridávať žiadne konzervačné prísady. Po určitej dobe sa osmotické tlaky oboch komponentov vyrovnajú a plody sa v mede vznášajú. Rakytníková šťava. Už pred dvoma storočiami boli mrazené plody spolu so smotanou považované na Sibíri za vynikajúcu lahôdku. Plodové ovocie sa tu spracováva na likér, víno či pálenku. Vo Fínsku sa z rakytníka vyrába okrem iného aj pikantná omáčka k mäsu. Kôru rastliny používame mladú a usušenú. Pridáva sa po 10 až 20 g denne priamo do pokrmu alebo je možná konzumácia s kyslými mliečnymi výrobkami. Rakytník rešetliakovitý patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. V Indii je džem z plodov rakytníka považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. Jeho používanie bolo známe aj v starovekej Európe. V starom Grécku a Ríme ľudia poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj používali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník bol cenený aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Najhlavnejším predmetom zberu sú plody. Z nich sa robí čaj. Výborné sú aj kompóty, džemy, sirupy, a najmä prírodný ovocný rakytníkový likér. Najviac vitamínov a biologických zložiek obsahuje na začiatku dozrievania (koniec leta); jedinou nevýhodou je problematický zber. Na tŕnitých vetvičkách sa plody držia veľmi pevne, pretože nemajú stopky a sú mäkké. Obyčajne sa pri trhaní rozmačkajú a šťava predčasne vytečie. Plody sa preto zbierajú až v zime - najlepšie pri mínus 10 stupňov Celzia. V zime se odstrihnú celé vetvičky, dajú sa do mraziaceho boxu a potom sa ľahko oškrabávajú; prípadne pod krom rozprestrieme plachtu a zamrznuté bobule strasieme. Plody sa konzumujú ako ovocie, a to buď čerstvé alebo zmrznuté. Spracovávajú sa na džúsy, džemy a pod. Aj v týchto produktoch zostáva zachovaný vysoký obsah vitamínu C. Šťava z dužiny má baktericidné účinky. Stimuluje trávenie, pozitívne ovplyvňuje celkovú odolnosť organizmu voči infekciám. Plody a používajú pri celkovom oslabení organizmu, pri rekonvalescencii. Odvar z plodov sa aplikuje pri kožných chorobách. Odvar zo semien sa používa ako preháňadlo. V lekárskej praxi sa najčastejšie používa rakytníkový olej (len 20 l z 1000 kg plodov). Má výborné regeneračné schopnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodení kože, rast vlasov. Používa sa k liečbe ekzémov a hemoroidov. Rakytník je tiež známym a veľmi ceneným kozmetickým prostriedkom, pretože má pozitívny vplyv na pokožku a vlasy. Rakytníkové masti regenerujú tkanivá pri omrzlinách a popáleninách. Rakytník sa vývojom líši od väčšiny stromov a krov mierneho pásma, ktoré majú uzavreté pupene s hustými šupinami, a ktoré zakončujú hlavné obdobie rastu letorostov koncom mája až začiatkom júna. Hlavný rast rakytníka začína oproti nim až po odkvete a trvá do začiatku augusta, niekedy až do podzimných mrazov. V priebehu vegetácie, asi uprostred júla, sa v očkách v úžlabiach šupín zakládajú budúce kvetné orgány. Na rozdiel od iných krovitých rastlín sa kvetné orgány zakladajú v zmiešanom pupeni, tj. spolu so základmi listov a budúceho predlžovacieho výhonu. Základy kvetov sú vždy v úžlabí spodných šupín, teda v päte budúceho výhonku. Kvetné pupene na jar vytvárajú krátke plodonosné vetvičky, 3 - 5 cm dlhé, s chumáčmi kvetov. Z nich sa po opelení vytvára 2 - 11 plodov. Po dozretí plodov plodové výhonky odumierajú. Rakytník rešetliakovitý rastie od pobrežia západnej Európy a Škandináviu, Alpy, Apeniny, Karpaty až po Malú Áziu, Kaukaz, strednú Áziu a Mongolsko, Himaláje a severnú Čínu. Na našom území rastie iba druhotne. Rakytník rešetliakovitý patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. V Indii je džem z plodov rakytníka považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. Jeho používanie bolo známe aj v starovekej Európe. V starovekom Grécku a Ríme ľudia poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj používali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník bol cenený aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Najväčšiu pozornosť upútal rakytník v Rusku. Ako jediný ovocný druh aj v klimaticky nepriaznivých oblastiach pretrvával a poskytoval ovocie. Porasty rakytníka v Rusku sú veľmi rozmanité a už pôvodné rastliny majú veľké plody, priamo vyzývajú k šľachteniu. Na začiatku 20. storočia jeho význam ďalej narastal, zvlášť, keď boli stanovené obsahové látky plodov. Množstvo vitamínov, minerálnych a iných cenných látok predurčilo rakytník k ďalšiemu zkúmaniu, šľachteniu odrôd a neskôr k veľkovýsadbám pre priemyslové spracovanie. Ruskí šľachtitelia sa najviac zaslúžili o zavedenie nových odrôd. Obsahom biologicky aktivnych látok patrí rakytník medzi nejcennějšie potravinárske a liečivé rastliny. Jeho plody sa jedia čerstvé alebo sa z nich pripravujú rôzne produkty. Plody rakytníka si zaslúžia zvláštnu pozornosť práve vďaka obsahu vitamínov C a P a znásobeniu ich účinkov. Vitamín P nielen posiluje kapiláry ciev, ale taktiež svojov prítomnosťou zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje jeho pôsobenie. Oranžovo-červené zafarbenie plodov je podmienené obsahom karotenoidov - vitaminov skupiny A rozpustných v tukoch (karotén, kryptoxantin a pod.), ktorých obsahuje až 40 mg v 100 g hmoty, z toho 10 - 12 mg samotného karoténu. Množstvo karoténu (provitamínu) je niekoľkokrát vyššia než v mrkve alebo tekvici. Najviac ho obsahujú plody červených odrôd v plnej zrelosti, mrazením sa jeho obsah neznižuje. Vo vetvách a listoch rakytníka je obsiahnutých asi 10 % trieslovín, v kôre vetvičiek serotonín. Zvláštny význam má rakytníkový olej - tmavo oranžová alebo svetlá tekutina s charakteristickou chuťou i vôňou. Ide v podstate o prírodný koncentrát vitamínov F, E, P, K, A atď. Je v ňom obsiahnutýchh 250 mg karotenoidov, až 300 mg vitamínu E (hlavne olej vyrobený z plodov tmavého zafarbenia), 50 mg kyseliny olejovej a 15 mg kyseliny linolovej. Množstvo oleja, vitamínu C a karotenoidov značne kolíše v závislosti na odrode, stanovišti a klimatických podmienkach v priebehu roku. Chladné a vlhké leto je priaznivé pre hromadenie kyselín a sníženie obsahu cukrov. Pri skladovaní čerstvých plodov sa s prebiehajúcim procesom dozrievania znižuje množstvo vitamínu C a cholínu. Plody ďalej obsahujú kumaríny, aminokyseliny a mnoho minerálnych látok (Pb, Ni ,Mo, V, Mn, Cu, Si, Fe, Al, Ca a ďalšie). Ruskí vedci získali z kôry rakytníka alkaloid hippophain, ktorý neskôr v kryštalickej forme identifikovali ako 5-oxytryptamin. Je známe, že tento fyziologicky aktívny amín nazývaný serotonín alebo entenamín sa vyskytuje v živočíšnom organizme. U rastlín bol práve u rakytníka zistený prvý krát. Jeho obsah v rakytníku kolíše od 0,3 do 0,4 %. Plody rakytníka sa odšťavia, šťava sa nechá v chladnej miestnosti. Olej sa pozbiera po vyplávaní na povrch šťavy. Po odšťavení rakytníka sa použije dužina, ktorá sa zomelie a následne sa zaleje rastlinným olejom, potom sa scedí. Prírodný rakytník (zaváranina bez varenia): plody dobre umyjeme, vysušíme, zasypeme cukrom v pomere 1:1. Šťava z rakytníkových plodov: plody umyjeme, rozdrvíme, zalejeme vychladnutou prevarenou vodou (v pomere 1 kg plodov na 0,7 litra vody). Povzbudzujúci vitamínový čaj: 200 gramov plodov rakytníka, 2 lyžice medu, 1,5 lyžice zeleného čaju, 0,5 litra vody. Pripravuje sa z čerstvých alebo zo zmrazených plodov (zmraziť plody je najvhodnejšie v malých mikroténových vreckách v množstve 100 až 200 gramov plodov. Vhodné je pridávať plody rakytníka do jogurtu alebo acidofilného mlieka. Vitamínové maslo na sladké raňajky: maslo vopred vyberieme z chladničky, keď sa zohreje vyšľaháme ho spolu s podrvenými plodmi, môžeme pridať aj práškový cukor. Omáčka pre gurmánov: šťavu z plodov rakytníka zmiešame s podrveným cesnakom, pridáme trochu soli a cukru podľa chute. Víno z rakytníka: Potrebujeme 5 litrov šťavy z rakytníka, 4 litre vody, 1,5 kg cukru. Šťavu zmiešame s vodou (aby sme sa zbavili vysokej kyslosti), pridáme cukor, necháme kvasiť. Po ukončení procesu kvasenia víno prelejeme do fliaš, uskladníme ho na rok v chladnej miestnosti. Pyré z jabĺk a rakytníka: Uvaríme plody rakytníka, prepasírujeme. Uvarené jablká tiež prepasírujeme, pridáme cukor, všetko premiešame, zohrejeme na 70 °C, rozlejeme do fliaš. Rakytníkový džem: umyté a prebraté plody rakytníka zalejeme vodou, pridáme cukor, na slabom ohni necháme rozpustiť cukor, pridáme oheň, varíme ako klasický džem. Plníme do fliaš, sterilizujeme. Rakytníkové želé: 1 liter šťavy z rakytníkových plodov zohrejeme na 70 °C, pridáme cukor. Želé je hotové vtedy, ak po kvapnutí na studený tanier zostane pevná konzistencia. V hrnci má zostať okolo 2/3 pôvodného objemu. Kým varíme želé, zberáme penu vznikajúcu na povrchu. Hotové želé plníme do sterilizovaných fliaš. Sú najviac upotrebiteľnou časťou rakytníka. Užívajú sa čerstvé alebo sušené v čajoch a spracovávajú sa do rôznych výrobkov, ktoré si môžeme pripraviť doma. Je to džús, šťava, marmeláda, olej, masť, obklad, plody rakytníka použité v čaji môžeme zjesť. ( Niektoré z nich sme už spomenuli). Je možné použiť čerstvé i sušené plody, čerstvé sú o máličko účinnejšie ako sušené, čo vo všeobecnosti platí u všetkých liečivých bylín. Rakytník môžeme pridať do orechov, ríbezlí, mrkvy, jabĺk, hrušiek, šípok, čučoriedok, do mliečnych výrobkov ako sú jogurty, do kyslej kapusty, do rakytníka môžeme pridať aj cesnak a potom túto zmes požívame na mäso, alebo ako prílohu. Obsahujú takmer všetky biologicky aktívne látky, ako plody a dužina. Listy, výhonky a kôru môžeme využiť na prípravu čaju. Do ¼ litra vody - 1 čajová vrchovatá lyžička drogy a necháme 5 min. lúhovať a potom pijeme. U kôry boli preukázané proti nádorové aktivity. Zvyšky semien a šupky po odfiltrovaní, prípadne iné zvyšky z produkcie a tiež prebytky z úrody môžeme použiť ako výborné kŕmenie pre domáce zvieratá. Z čerstvého Rakytníka vyrobený olej je o máličko lepšej kvality než zo sušeného. Rakytníkový olej si pripravíme tak, že rozdrvíme plody rakytníka a dáme do pohára. Zalejeme olivovým, slnečnicovým alebo repkovým olejom tak, aby Rakytník bol pod hladinou oleja, a necháme lúhovať. V sparnom lete po dobu 3 týždňov na okne ožiarené slnkom, po troch týždňoch scedíme a uložíme na tmavé miesto na použitie. Ak vyrábame olej v období, kedy nie je sparné leto, je to trochu náročnejšie na energiu. Postup je rovnaký, rozdrvené plody zalejeme olejom tak, aby plody rakytníka nevyčnievali nad hladinu, a náplň zahrievame na miernom ohni vo vodnom kúpeli po dobu 8 až 10 hod denne a to opakujeme po 3 dni, potom scedíme a uchováme. Vodný kúpeľ je dôležitý, pretože v nej príprava rakytníkového oleja prebieha v teplotách 40 - 45 ° C, táto nižšia teplota neznehodnotí liečivú silu rakytníka. Aby sme splnili všetky kritériá liečivosti, tak by teplota pri spracovaní nemala presiahnuť 50 ° C. Vodný kúpeľ vytvoríme z väčšieho hrnčeka s vodou, do ktorého vložíme menší hrnček s rakytníkom a olejom. Masť si vyrobíme z rozohriatej bravčovej masti, alebo vazelíny na masti, opäť pozor na teplotu a do základu primiešame rakytníkový olej. Akné - olej, artritída - vlhké obklady z plodov, listov, kôry vetvičiek, vredy predkolenia - olej, dermatózy - olej, ožarovanie - olej, padanie vlasov - odvar z plodov, listov a kôry vetvičiek, popáleniny - olej, popraskaná koža - olej, preležaniny - olej, rakovina kože - olej, reumatizmus - obklady z plodov, listov, kôry vetvičiek, vyrážky - olej. Podľa aktuálnej európskej legislatívy sa však takéto odporúčania považujú za zdravotné tvrdenia, ktoré musia byť vedecky dokázané a nemôžu sa pri bylinných produktoch uvádzať. Podľa aktuálnej legislatívy EÚ pri bylinkách a bylinných produktoch nesmieme uvádzať podrobnejšie informácie, ktoré by v nás mohli vzbudiť dojem zdravotného alebo liečebného účinku bylín - hoci sa konkrétne bylinky používajú stovky rokov a pomohli miliónom ľudí. Rakytník rešetliakový je ker pochádzajúci z Himalájí. V ľudovom liečiteľstve Mongolska, Sibíri a niektorých oblastí Číny bol rakytník známy už v dávnej minulosti. Užíval sa pri zápaloch pľúc, žalúdočných vredoch, na reguláciu krvného obehu, urýchlenie hojenia rán a mal pozitívne účinky aj na ochorenia pečene. V tibetskej tradičnej medicíne patrí dodnes medzi efektívny regeneračný prostriedok, používaný pri intoxikácii a kardiovaskulárnych ochoreniach. Rakytník bol v Rusku nazývaný „sibírskym zázrakom“ či „citrónovníkom severu“. Voľne rastúci rakytník je rozšírený po celom svete. Bežne rastie v Európe a Ázii, ale aj na piesočnatých dunách na pobreží Severného mora či na horských svahoch. Pestuje sa v tvare stromu alebo kra ako ovocná aj okrasná drevina. Pomerne ťažko sa zberá a trvá dlhšiu dobu, kým rastlina začne rodiť (6 až 8 rokov), preto je rakytník relatívne drahou surovinou. Rakytník je priam nabitý vitamínmi a zdraviu prospešnými látkami. Rakytník obsahuje najmä veľké množstvo vitamínu C. 100 g rakytníka obsahuje až 400 % dennej dávky a jediný plod rakytníka pokryje dennú dávku vitamínu C. Vitamín P posilňuje kapiláry ciev, zároveň zabraňuje rozkladu vitamínu C a zvyšuje tak jeho pôsobenie. Obsah vitamínu E v rakytníku je najvyšší zo všetkých plodových rastlín. Má rovnako vysoký obsah karotenoidov - vitamínov skupiny A (karotin, kryptosantin), ktorým vďačí za svoju žltočervenú, oranžovú až červenkastú farbu. Rakytník sa vyznačuje vysokým obsahom flavonoidov. Bioflavonoidy spevňujú cievnu stenu, čím znižujú priepustnosť kapilár a znižujú tvorbu edémov. Pektíny, ktoré sa vo veľkom množstve nachádzajú v dužine plodov, sa aktivujú v žalúdku, kde na seba dokážu naviazať soli ťažkých kovov. Pri chorobách napomáha pri vykašliavaní hlienov a uvoľňuje ich. Rakytníkový olej má mimoriadne široké využitie. Pleti zabezpečí rakytníkový olej hydratáciu, výživu a celkové rozžiarenie. Rakytníkový olej je mimoriadne užitočný pri peptických vredoch, ale bobule a šťava sú kontraindikované. Kyseliny v bobuliach výrazne zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, čo môže vyvolať exacerbáciu, t. j. nové, opätovné prepuknutie choroby. Z rovnakého dôvodu by sa rakytník nemal jesť, ak máte gastritídu, ochorenia pečene a pankreasu.
Onkolog odhalil: Tato 1 věc každé ráno snižuje riziko rakoviny o 61 % – proč vám to nikdo neřekl?
Odrody rakytníka
Medzi najzaujímavejšie, staršie a odskúšané odrody rakytníka patria Slniečko, Leikora, Krasavice, medzi novšie a atraktívne Baltik, Podruga, Botanika, Žemčužina, Perčík, či Inja. Významnou odrodou rakytníka rešetliakového je LEIKORA, ktorá pochádza z Nemecka. Má veľké plody sladkokyslej chuti, väčší podiel výživných látok, dobre znáša rez a má menej tŕňov. Rakytník rešetliakový ´HERGO´ je bohato rodiaca odroda pochádzajúca z Nemecka. Rastie ako rozvetvený ker, dorastajúci do výšky 2-3 m. Výhony sú iba riedko obrastené tŕňmi. Plody sú oranžové, veľké, oválne, sladkokyslej chuti. Dozrievajú od polovice augusta až septembra. Rastlina je dvojdomá, preto potrebuje opeľovača. Plod váži 0,45 g. Vysoko mrazuvzdorná.
Chemické zloženie a nutričné hodnoty
100 gramov rakytníka má 1,2 g bielkovín, 5,4 g tuku, 5,7 g sacharidov, 2 g vlákniny a 83 g vody. Plody rakytníka obsahujú takmer všetky biologicky aktívne látky, ako plody a dužina. Listy, výhonky a kôru môžeme využiť na prípravu čaju. Z čerstvého Rakytníka vyrobený olej je o máličko lepší kvality než zo sušeného. Rakytníkový olej si pripravíme tak, že rozdrvíme plody rakytníka a dáme do pohára. Zalejeme olivovým, slnečnicovým alebo repkovým olejom tak, aby Rakytník bol pod hladinou oleja, a necháme lúhovať. V sparnom lete po dobu 3 týždňov na okne ožiarené slnkom, po troch týždňoch scedíme a uložíme na tmavé miesto na použitie. Ak vyrábame olej v období, kedy nie je sparné leto, je to trochu náročnejšie na energiu. Postup je rovnaký, rozdrvené plody zalejeme olejom tak, aby plody rakytníka nevyčnievali nad hladinu, a náplň zahrievame na miernom ohni vo vodnom kúpeli po dobu 8 až 10 hod denne a to opakujeme po 3 dni, potom scedíme a uchováme. Vodný kúpeľ je dôležitý, pretože v nej príprava rakytníkového oleja prebieha v teplotách 40 - 45 ° C, táto nižšia teplota neznehodnotí liečivú silu rakytníka. Aby sme splnili všetky kritériá liečivosti, tak by teplota pri spracovaní nemala presiahnuť 50 ° C. Vodný kúpeľ vytvoríme z väčšieho hrnčeka s vodou, do ktorého vložíme menší hrnček s rakytníkom a olejom. Masť si vyrobíme z rozohriatej bravčovej masti, alebo vazelíny na masti, opäť pozor na teplotu a do základu primiešame rakytníkový olej.
tags: #rakytnik #resetliakovy #kvitnutie