Pleseň hlavičkatá: Rast a rozmnožovanie
Húby tvoria samostatnú ríšu organizmov, ktoré skúma vedný odbor mykológia. Sú to eukaryotické, heterotrofné organizmy s jednobunkovou alebo mnohobunkovou stielkou. Nikdy neobsahujú plastidy ani asimilačné farbivá, preto nie sú schopné fotosyntézy. Produktom ich metabolizmu je glykogén a oleje, pričom v bunkovej stene prevláda chitín.
Telo húb tvorí stielka, ktorá môže mať mikroskopické alebo makroskopické rozmery. Výživa húb je heterotrofická, prebieha formou saprofytizmu, parazitizmu alebo symbiózy. Saprofytické huby patria ekologicky do skupiny reducentov. Niektoré huby môžu prekonávať vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium (saproparazitické huby).
Húb sa deje rozličnými výtrusmi, ktoré vznikajú buď asexuálne (konídie, ooidiospóry, chlamydospóry), alebo po pohlavnom procese (oospóry, zygospóry, askospóry, bazídiospóry). Výtrusy nižšie organizovaných skupín bývajú bičíkaté (zoospóry), v dokonalejších skupinách bezbičíkaté (aplanospóry). Pohlavné rozmnožovanie môže byť izogamia, anizogamia, oogamia, somatogamia, ale sú známe aj špeciálne pohlavné spôsoby, ako zygogamia, gametagiogamia, hyfogamia, spermatizácia.
Podhubie a jeho funkcia
Podhubie, nazývané aj mycélium, predstavuje vegetatívne štádium húb. Medzibunkové priehradky (septá) môžu byť celistvé alebo perforované, pričom otvor (pór) je buď jednoduchý, alebo so súdočkovitým zariadením (dolipór). Zrastom mycélia môže vzniknúť nepravé pletivo húb (plektenchým), z ktorého sa tvoria plodnice húb, ale aj iné štruktúry (rizomorfy, skleróciá).
Pri parazitických druhoch sa z mycélia tvoria aj prichytávacie vlákna (apresóriá) a haustóriá, ktorými huby vnikajú do tela hostiteľa a čerpajú z neho živiny. V bunkových stenách väčšiny húb prevláda chitín, v malom množstve sa vyskytuje aj celulóza a iné glukany.
Plesne: Vlastnosti a klasifikácia
Pleseň je označenie pre viditeľný vatovitý, chumáčovitý alebo múčnatý povlak vytváraný podhubím húb na rastline, v pôde alebo organickom substráte (potravine, textile, farbe, papieri, gume a pod.). Tento povlak môže byť belavý alebo nápadne sfarbený fruktifikačnými orgánmi.
Taxón Deuteromycota, ktorý kedysi zahŕňal plesne, je dnes považovaný za neprirodzený a jeho obsah bol presunutý do taxónov Ascomycota a Basidiomycota. Prakticky všetky plesne boli presunuté z Deuteromycota do Ascomycota, s výnimkou jedného rodu, ktorý bol presunutý do Basidiomycota. Zjednodušene sa teda dá povedať, že plesne sú mikroskopické huby (mikromycéty) z taxónov Zygomycota, Ascomycota a Basidiomycota.
Pleseň hlavičkatá (Mucor mucedo) je príkladom plesne, ktorú môžeme nájsť na zahnívajúcich potravinách. Rastie na zahnívajúcich organických substrátoch, na ovocí, zelenine, mlieku, syroch, zaváraninách a pekárenských výrobkoch. Významnou mierou sa podieľa na hnilobe ovocia, zeleniny, skladovaných obilnín, krmiva, exotických plodov a semien.
Rozmnožovanie plesní
Plesne sa rozmnožujú rôznymi výtrusmi, ktoré vznikajú buď asexuálne (konídie, ooidiospóry, chlamydospóry), alebo po pohlavnom procese (oospóry, zygospóry, askospóry, bazídiospóry). Výtrusy nižšie organizovaných skupín bývajú bičíkaté (zoospóry), v dokonalejších skupinách bezbičíkaté (aplanospóry).
Pri paplesniach (trieda Eurotiales) z radu paplesnotvarých húb vyrastajú z mycélia vzpriamené nosiče výtrusov - konídiofory, ktoré produkujú veľký počet spór. Tieto plesne sa podieľajú na hnití ovocia, zeleniny, krmiva a semien. Sú to prevažne saprofytické huby.
Význam plesní
Hoci mnohé plesne spôsobujú škody na potravinách a môžu produkovať nebezpečné jedy (mykotoxíny), niektoré druhy sú pre človeka veľmi užitočné.
Užitočné plesne:
- Produkcia antibiotík: Druh Penicillium notatum je zdrojom antibiotika penicilín, ktoré objavil a jeho liečivý účinok potvrdil sir A. Fleming v roku 1928.
- Výroba syrov: Niektoré druhy rodu Penicillium sa využívajú pri výrobe plesňových syrov, ako napríklad rokfort a camembert.
- Potravinárstvo: Netoxické plesne sa používajú pri výrobe potravín, napríklad plesňových syrov či vína.
Aspergillus niger je ďalší hojne rozšírený druh plesne, ktorý spolu s niektorými druhmi rodu Penicillium vytvára na potravinách povlaky a znehodnocuje ich.
Zdravotné riziká spojené s plesňami
Niektoré plesne, napríklad druhy z rodov Penicillium a Aspergillus, vylučujú toxíny, tzv. mykotoxíny. Tieto môžu spôsobiť otravu pri konzumácii potravín alebo pri pobyte v zamorených priestoroch. U ľudí môžu plesne, predovšetkým ich výtrusy (konídie), spôsobovať alergie vo forme zápalov priedušiek, chronického kašľa, astmy, dráždenia slizníc či kožných alergií.
Priamym kontaktom s plesňami môže dôjsť k ochoreniam kože, ako sú ekzém, mykóza či psoriáza. U takmer polovice obyvateľov budov s problémami s rastom plesní sa vyskytujú symptómy ako opuchnuté oči, pískanie na hrudníku pri dýchaní či pocit nedostatku dychu, ktoré zvyčajne zmiznú po opustení postihnutého priestoru.
Rast plesní v budovách je podporovaný prítomnosťou živín (papier, drevo, koža, bavlna) a teplotou vzduchu v rozpätí 20 - 35 °C.
Mold Toxicity: Signs, Symptoms, & Treatment | Dr. Roger Seheult & Dr. Andrew Huberman
Trieda Zygomycetes
Do tejto triedy patrí napríklad rod Mucor, ktorý zahŕňa plesne rastúce na zahnívajúcich organických substrátoch. Tieto huby nemajú bičíkaté formy a majú bohato rozkonárené sifonické mycélium. Pohlavné rozmnožovanie je zygogamia, čím vzniká zygospóra. Nepohlavne sa rozmnožujú sporangiospórami a konídiami. Sú to väčšinou suchozemské saprofyty, žijúce v pôde, niektoré sú príležitostnými parazitmi.
Plesne hlavičkaté (Mucor mucedo) sa vyskytujú na zahnívajúcich potravinách a prispievajú k ich hnilobe. Napriek tomu, že sú to prevažne saprofytické huby, niektoré druhy produkujú nebezpečné mykotoxíny.
tags: #rast #a #rozmnozovanie #plesne #hlavickatej