Umenie bonsajov: Výber rastlín a starostlivosť

Pestovanie bonsajov je starodávne umenie, ktoré spája prírodu a estetiku v jedinečnom živom diele. Bonsaje, známe ako „stromy v miskách,“ majú za sebou tisícročnú históriu a sú symbolom trpezlivosti, rovnováhy a harmónie. Pestovanie miniatúrnych stromov v miskách sa začalo v starovekej Číne, kde táto forma umenia vznikla pod názvom „penjing“. V Číne boli bonsaje považované za symbol bohatstva a vysokého spoločenského postavenia. O niekoľko storočí neskôr sa tento zvyk rozšíril do Japonska, kde sa z umenia pestovania bonsajov stala ucelená kultúrna tradícia. Dnes sa bonsajové umenie šíri po celom svete a bonsaje sú obľúbené medzi záhradkármi i milovníkmi interiérového dizajnu. Hoci sú bonsaje malé, ich starostlivosť vyžaduje veľa pozornosti, času a trpezlivosti. Pestovanie bonsajov môže na prvý pohľad vyzerať náročne, no s trochou vedomostí a praxe sa dá úspešne zvládnuť aj doma.

Bonsaj nie je špecifický druh stromu, ale skôr technika jeho tvarovania. Môžete si vybrať rôzne druhy stromov, ktoré sú vhodné na tvarovanie bonsajov. Výber správneho črepníka je dôležitou súčasťou procesu pestovania bonsaja. Črepník by mal byť dostatočne veľký, aby poskytol priestor pre korene, no zároveň nie príliš veľký, aby sa zachoval správny pomer medzi stromom a nádobou.

Pre pestovanie bonsajov je dôležitý aj výber vhodného substrátu. Ten by mal byť dobre priepustný, aby zabránil premokreniu koreňov, a zároveň mal dostatočnú schopnosť zadržiavať vlhkosť. Tajomstvo malej veľkosti bonsaju je v jeho zmenšenom koreňovom systéme.

Vhodné rastliny na pestovanie bonsajov

Pri výbere rastliny na bonsaj je dôležité zvážiť, či máte záujem o listnatý alebo ihličnatý strom. Výnimočnú pozornosť pútajú i bonsaje zo sukulentov alebo bonsaje okrasné kvetom. S výberom rastliny súvisí aj umiestnenie bonsaja.

Ihličnaté stromy

Tradične sa však v bonsajoch používajú ihličnany. Je to spôsobené ich trvanlivosťou. Medzi populárne typy patria borovica, smrek, thuja, smrekovec, cyprus, borievka, dub, Japonská kryptoméria.

Takmer všetky druhy borievok (Juniperus) možno úspešne pestovať ako bonsaje.
Veľmi dobre znášajú rez a majú široký rozsah tvarovania.
Ich drobné ihlicovité alebo šupinovité listy prepožičiavajú tvarovaným ministromom dramatický vzhľad.

Smrek obyčajný patrí k veľmi rozšíreným pôvodným lesným drevinám nášho podnebného pásma, no rozhodne to nie je fádny strom. Krásu a silu smrekov si cenili už staré európske národy.

Listnaté stromy

Fikusy patria k najvďačnejším tropickým listnatým drevinám, ktoré sa výborne dajú pestovať i v bytových podmienkach. Ak začínate s pestovaním bonsajov v byte odporúčame vám napríklad odolný a pekný Ficus retusa. Jeho pestovanie i tvarovanie zvládnu aj šikovné deti. Zároveň má i veľmi zaujímavý habitus a aj v pomerne mladom veku pripomína dospelý, alebo dokonca veľmi starý strom. To sa u bonsajov vysoko cení.

Fikus malolistý (Ficus benjamina) predstavuje jednu z najobľúbenejších rastlín vhodných na bonsaje. Okrem sýtozelených lesklých listov dopĺňa vzhľad i kmeň so svetlou kôrou a viditeľné nadzemné korene so zaujímavou členitosťou. Výborne zvláda rez a prípadné tvarovanie.

Krásne členité červeno-bordové listy sú na javore japonskom (Acer palmatum) neprehliadnuteľným poznávacím znakom. V každom ročnom období vyžaduje inú starostlivosť.

Krušpán drobnolistý (Buxus microphylla) je vždyzelený, pomaly rastúci ker s typickými kožovitými lístkami tmavozelenej farby. Je priam stvorený na tvarovanie a vykazuje solídnu mrazuodolnosť. Z času na čas odpustí dokonca i mierne preschnutie.

Kvitnúce a plodiace bonsaje

Vonkajšie kvitnúce a plodiace stromy sú tiež vhodné pre bonsaje. Môžete pestovať čerešňu, marhuľu, broskyňu, magnóliu, olivový strom, vistériu, jabloň.

Jedna z najkrajších kvitnúcich záhradných rastlín sa môže pestovať i v podobe malého stromu. Na bonsaje sú vhodné odrody s menšími listami. Japonská azalka (Azalea japonica) patrí k pomaly rastúcim krom s bohatým kvitnutím od apríla do júna.

Muraja krásne kvitne a aj jeden jediný kvietok zaplní miestnosť sladkou aktivizujúcou vôňou. Jej biele kvety krásne vyniknú na zložených 9-početných sýtozelených listoch. Muraja ako bonsaj prináša pestovateľovi veľa radosti a je veľmi vďačným, krásnym, zdravým, prítulným, no jednoducho jedinečným stromom, ktorý sa ľahko spriatelí s človekom.

Punica granatum L. vďačí za svoj názov Kartágu, odkiaľ sa dostal do Ríma. "Punica" je totiž rímsky názov Kartága (spomeňme si napr. na púnske vojny). Je to mimoriadne dekoratívna okrasná rastlina - krovitý, opadavý, tŕnistý strom, dosahujúci vo voľnej prírode výšku 5 m a vek 200 i viac rokov. A zároveň je to aj veľmi cenná ovocná rastlina, reprezentovaná viacerými formami a druמי (má vyše 150 odrôd). Granátovník je teplomilná a svetlomilná rastlina, ktorá dobre odoláva suchu. Počas vegetačného obdobia potrebuje výdatnú zálievku, ale rastliny pestované v črepníkoch veľmi ťažko znášajú premokrenie. Granátovník nie je náročný na pôdu, ale ľahšia humózna pôda je vítaná.

Sukulenty ako bonsaje

SUKUENTNÉ BONSAJE - I. Pestovanie sukulentov má v Európe o čosi dlhšiu tradíciu ako pestovanie bonsajov. Tam, kde zanechala stopu civilizácia európskeho typu, sa ťažko nájde milovník rastlín, ktorý by aspoň raz neskúsil pestovať kaktus. Už 19. storočie sa vyznačovalo pozornosťou všetkému neobvyklému a kurióznemu a stalo sa zlatým vekom pestovania sukulentov. Biedermeier objavil kaktusy, aloy, tučnice a iné sukulenty ako súčasť výzdoby interiéru. Pestovanie sukulentov akoby sa stalo odrazom filozofie človeka západnej kultúry.

SUKULENTNÉ BONSAJE - II. Niektoré sukulenty sú povestné svojimi nádhernými kvetmi. Všeobecne známe sú napríklad prekrásne kvety kaktusov. Kvety adénií však iba zriedka zažiaria na niektorom z kvetinových veľtrhov, hoci krása ich kvetov sa nezahanbí ani pred orchideou. A vidieť kvitnúce pachypódium, to sa zatiaľ podarilo iba niekoľkým pestovateľom.

SUKULENTNÉ BONSAJE - III. V južnej Afrike, ktorá je domovinou množstva nádherných sukulentov, sa vyvinulo aj niekoľko rastových foriem sukulentov čeľade Crassulaceae. Rastliny tejto čeľade poznáme hlavne ako listové sukulenty, krasule, ale pred niekoľkými rokmi sa pestovatelia začali zaujímať aj o nádherne groteskné bonsajovité formy, ktoré patria k druhu Tylecodon. Tylekodony nie sú vždyzelené rastliny. Listy začínajú vyháňať na jeseň, cez zimu vegetujú a na jar, keď sa dni opäť predĺžia a je stále teplejšie, zastavujú rast. Uprostred letných horúčav, hlavne ak ich pestujeme vonku alebo v skleníku, úplne zhadzujú listy.

SUKULENTNÉ BONSAJE - IV. Rod Trichodiadema zahrňuje asi 30 kríčkovitých druhov s krátkymi konárikmi, na ktorých vyrastajú guľaté alebo valcovité lístky. Povrch lístkov býva pokrytý papilami, ktoré im dávajú striebristý vzhľad. Trichodiadémy rastú v južnom Karoo na juhu Afriky, od Worcesteru na západe až po Cradock na východe, s niekoľkými rozptýlenými populáciami smerom na sever na Richtersveld.

SUKULENTNÉ BONSAJE - V. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia sa medzi pestovateľmi sukulentov zdvihla vlna záujmu o kaudiciformné rastliny. Termín kaudiciform, alebo kaudiciformná rastlina, zaviedol medzi pestovateľov anglický botanik Gordon Rowley ešte v roku 1948. Vychádzal z Linného definície termínu, ktorým označoval kombináciu koreňa a kmeňa. Slovenská botanika pozná termín "koreňová hlava", ale vzhľadom na medzinárodný charakter zberateľského záujmu o tieto rastliny sa zaužíval termín kaudiciform, kaudiciformná rastlina. U sukulentných rastlín býva toto miesto tela zhrubnuté, pretože obsahuje aj vodozásobné pletivo. Pri uvádzaní príkladov foriem tela kaudiciformov uviedol Gordon Rowley aj Dioscorea elephantipes ako príklad kaudiciformnej rastliny s opadavými výhonkami.

Tučnolist vajcovitý (Crassula ovata) je ako stvorený pre bonsajistov-začiatočníkov. Táto sukulentná rastlina nemá veľké nároky na umiestnenie ani na starostlivosť. Vyhovuje mu polotienisté či tienisté miesto, no veľmi rád si privykne aj na slnko. Polieva sa vždy až po kompletnom preschnutí pôdy.

Starostlivosť o bonsaje

Pri pestovaní bonsajov sa pripravte na to, že vás čakajú pravidelné aktivity súvisiace s úpravou nadzemnej aj podzemnej časti s cieľom uchovať miniatúrny vzrast budúcej dreviny. Korene bonsajov sa pre obmedzenie rastu prerezávajú a skracujú. Nadzemná časť sa zase pravidelne usmerňuje prestrihávaním a tvarovaním pomocou drôtu (tzv. drôtovanie).

Tvarovanie

Tvarovanie bonsajov prestavuje umenie a pestovateľský štýl, ktorý sa rozvíjal tisícročia. Ide o spôsob, ako vytvoriť živé miniatúry, ktoré sa verne ponášajú na stromy vysokého veku v prírode.

Pri bonsajoch (ako stromoch zasadených v miskách) sa stretnete s mnohými štýlmi, ktoré súvisia s tvarom a vzhľadom stromu.

Klasický vzpriamený štýl (Chokkan) - Bonsaj verne napodobňuje rast stromu, ktorý nemá v priestore obmedzenia a dostáva sa mu dostatok svetla.
Voľne vzpriamený štýl (Moyogi) - Bonsaj rastie prirodzene. V spodnej časti je hrubší, smerom nahor sa zužuje. Jeho kmeň však nie je rovný, ale rastie do tvaru písmena „S“.
Šikmý štýl (Shakan) - Stromy, ktoré sú v oblastiach, kde fúka silný vietor, rastú pod sklonom.
Kaskádový štýl (Kengai) - Imituje rast stromov na prudkých skalách. Koruna bonsaju sa kaskádovo skláňa cez okraj nádoby.

Rezanie vetiev je dôležité pre kontrolu rastu stromu. Odstraňujte nežiaduce vetvy, aby ste dosiahli požadovaný tvar. Pomocou drôtu môžete ohýbať a tvarovať vetvy do požadovaného tvaru. Drôt by mal byť aplikovaný opatrne, aby nepoškodil kôru stromu.

Na spomalenie rastu môžete na kmeni urobiť malé zárezy, čím sa reguluje cirkulácia šťavy.

Zálievka a hnojenie

Bonsaje potrebujú pravidelnú, ale miernu zálievku. Dôležité je nenechať substrát úplne vyschnúť, no zároveň sa vyhnúť premokreniu. Najlepší spôsob, ako zistiť, či strom potrebuje vodu, je skontrolovať vlhkosť substrátu.

Bonsaje rastú v malom priestore, čo znamená, že substrát nemá dostatok živín na dlhodobý rast. Preto je potrebné pravidelné hnojenie. Používajte špeciálne hnojivá pre bonsaje alebo slabé univerzálne hnojivá, aby ste poskytli stromu potrebné živiny.

Presádzanie a umiestnenie

Bonsaje potrebujú pravidelné presádzanie, aby sa korene mali kde rozrastať a strom zostal zdravý. Presádzanie sa zvyčajne vykonáva každé 2 až 3 roky, v závislosti od veku a druhu stromu.

Väčšina bonsajov potrebuje dostatok prirodzeného svetla, takže ich umiestnenie blízko okna je ideálne. Ak pestujete interiérový bonsaj, zabezpečte mu čo najviac svetla, ale vyhnite sa priamemu slnečnému žiareniu, ktoré by mohlo spôsobiť popáleniny listov. Teploty by mali byť stabilné, bez veľkých výkyvov.

Symbolika a história bonsajov

Domáci bonsaj má veľa významov: je symbolom usilovnosti, trpezlivosti, duševného pokoja, mieru, tvrdej práce a lásky k rozjímaniu. Správne ošetrovaný, prežije niekoľko generácií pestovateľov.

Bonsaje majú hlboký duchovný význam. V mnohých kultúrach sú považované za symboly harmónie, trpezlivosti a rovnováhy.

Podľa starých čínskych malieb sa práve sagerécie pestovali ako bonsaje už za starej dynastie Tchang. A aj dnes patria k najtypickejším bonsajom Číny a ich obľuba dávno prerástla hranice tejto nádhernej krajiny.

Loropetalum začalo svoju cestu k srdciam záhradkárov a milovníkov prírodných skvostov vlastne iba nedávno, keď opustilo územie Ázie a v roku 1989 bolo zo záhradníctva Nihonkaki z japonského mesta Kawaguči prenesené do Národného arboréta USA. Vtedy sa naň uprela pozornosť mnohých šľachtiteľov a záhradníkov z viacerých krajín sveta.

Vo výklenku tokonoma, ktorý zdobil čajovňu v centre Čikufu-en neďaleko od Tokia, stál starý brest ešte bez listov. Bol začiatok februára, prvý deň japonského Nového roka a do príbytkov sa vnášali bonsaje symbolizujúce dlhý a zdravý život. Brest bol považovaný za strom sily, života a zdravia.

Podocarpus, čiže nohovec, patrí k najodolnejším a najatraktívnejším bytovým bonsajom. Dokáže si nadobro získať srdce svojho pestovateľa. Dávna mystika, pre ktorú bol tak uctievaný a obdivovaný, je stále skrytá v jeho korune a vnímavému človeku rozjasňuje rozmery bytia...

Tis obyčajný (Taxus baccata) je zvláštny, naozaj mystický strom. Vo všetkých starých kultúrach, ktoré tis poznali, bol spájaný so smrťou. Je to tak možno vďaka tomu, že celý strom, okrem červeného mieška ukrývajúceho semená, je prudko jedovatý a od doby kamennej sa z neho zhotovovali jedovaté šípy a vďaka tvrdému, neobyčajne pružnému drevu i luky, rúčky na meče, dýky a nože.

Baobab je jedným z najúžasnejších stromov sveta, ktorý dráždi obrazotvornosť milovníkov rastlín na celej planéte. Čosi magické sa vznáša okolo neho, preto je v niektorých častiach Afriky uznávaný ako posvätný strom. Verí sa, že strom je duchovným domovom pre mnohých Afričanov. Baobaby patria k pôvodným stromom Afriky a môžeme ich nájsť v suchých tropických častiach južne od Sahary až po severnú hranicu Južnej Afriky. Baobaby sú obzvlášť odolné. Dokážu zniesť tie najväčšie suchá rovnako ako hrubé poškodenia ich kôry, spôsobené človekom alebo slonmi.

Červené listy javorov, ležiace na sýtozelenom koberci machov v klasických japonských záhradách, uvádzali japonských básnikov a učencov do extázy svojou prirodzenou a zároveň expresívnou krásou.

Pestovať santal ako bonsaj sa naozaj nevidí často, hoci v Ázii patrí k uctievaným a posvätným stromom.

Mnoho dní sa díval starý Noe zo svojej archy do modrej diaľky k úzkemu pásu horizontu, kde veľké, nekonečné vody splývali s nebom a čakal na znamenie zmierenia od svojho Boha. Bola ním olivová ratolesť, ktorú priniesla v zobáčiku holubica, keď opadli vody, ktoré mali očistiť svet.

Japonské azalky satsuki (Rhododendron indicum) rozhodne patria k najkrajším a najobdivovanejším kvitnúcim bonsajom sveta.

Čo je tak zvláštne na záhrade Rjóandži? Prázdno medzi kameňmi ...

STAROBYLÉ KYOTO. Bol to naozaj skvelý nápad predĺžiť si pobyt v Japonsku o niekoľko dní a navštíviť i starobylé Kyoto.

Bonsajom satsuki sa od jari do jesene dobre darí v záhrade v jemnom polotieni. Chránime ich pred ostrou slnečnou páľavou, ktorá ich môže poškodiť a zapríčiniť rýchle opadávanie kvetov. V tieni a relatívnom chlade by mal byť najmä koreňový systém a substrát, v ktorom satsuki rastie.

Cestu k srdciam záhradkárov a milovníkov prírodných skvostov začalo Loropetalum vlastne iba nedávno, keď opustilo územie Ázie a v roku 1989 bolo zo záhradníctva Nihonkaki z japonského mesta Kawaguči prenesené do Národného arboréta USA.

Medzi pozoruhodné dreviny pestované ako bytové bonsaje patrí zantoxyl (Zanthoxylum piperitum L. synonymum Fagara piperita,L.

Fascinujúca história a umenie bonsajov

Najstarší bonsaj na svete: Jeden z najstarších bonsajov na svete, borovica z Japonska, má viac ako 1000 rokov.

Cena bonsajov: Niektoré bonsaje môžu stáť tisíce až desiatky tisíc eur. Cena sa zvyčajne odvíja od veku stromu, jeho druhu a umenia tvarovania.

Bonsajová filozofia: Pre mnohých ľudí nie je pestovanie bonsajov len záľubou, ale aj cestou k vnútornému pokoju.

Miniatúrne lesy: Okrem jednotlivých stromov sa pestovatelia často venujú vytváraniu miniatúrnych lesov z bonsajov.

Pestovanie bonsajov je umenie, ktoré si vyžaduje trpezlivosť, lásku a odhodlanie. Hoci to môže byť časovo náročné, výsledky sú odmenou v podobe krásneho, živého umeleckého diela. Bonsaje nie sú len dekoráciou, ale aj cestou k osobnej harmónii a spojeniu s prírodou.

tags: #rastliny #vhodne #na #bonsaj