Reďkovka: Nenáročná zelenina s bohatou históriou a výraznými účinkami

Reďkovka (Raphanus sativus) je obľúbená koreňová zelenina, ktorá sa vyznačuje svojou rýchlosťou rastu a štipľavou chuťou. Je ideálna na pestovanie v záhrade aj v nádobách a vďaka krátkemu rastovému cyklu môžete úrodu zbierať už za niekoľko týždňov. Reďkovka je jednoročná rastlina patriaca do čeľade kapustovité. Chutnou časťou na konzumáciu sú guľovité alebo podlhovasté hľuzy, ktoré dorastajú do veľkosti s priemerom 2 - 5 cm. Listy reďkovky sú pokryté jemnými chĺpkami a rastú v malej ružici nad zemou. Reďkovky sa pestujú pre chutný zdužinatelý koreň. Konzumujeme ich samostatne alebo ako súčasť jedál, ktorým dodajú šmrnc. Reďkovky sú obľúbenou a zdravou prvou jarnou zeleninou.

Reďkovka pochádza z Ázie. Ako kultúrna rastlina sa však hojne vyskytovala aj v Stredomorí. Vedľa cesnaku a cibule ju dobre poznali a používali už starí Egypťania v dobe stavieb pyramíd. V českom a slovenskom prostredí sa objavila pomerne neskoro, až v druhej polovici 18. storočia. Jej meno je odvodené od latinského radix (koreň).

Druhy a odrody reďkovky

Reďkovky sa vyskytujú v rôznych tvaroch, veľkostiach a farbách. U reďkoviek môžeme vyberať z desiatok rôznych odrôd, ktoré sa od seba líšia farbou koreňovej buľvy, dobou výsevu a zberu, chuťou i veľkosťou. Reďkovky možno rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín:

• Jarné reďkovky: Rýchlo dozrievajú a majú okrúhle alebo valcovité korene. Jedia sa hlavne surové a v šalátoch. Sú najčastejšie pestované. Bežne pestovaná reďkovka má červenú šupku s bielym stredom a má korenistú chuť.
• Zimné reďkovky: Ako reďkovka čierna, sa vyvíjajú dlhšie a zvyčajne sa s nimi zaobchádza skôr ako s červenou repou, varia sa a dusia v polievkach a iných pokrmoch. Zimné reďkovky sú listnatejšie ako ich letné sesternice. Majú tmavú šupku a výraznejšiu, štipľavú chuť. Zimné reďkovky zostávajú chrumkavé a nedrevnatejú, ani keď sú veľké.
• Orientálne reďkovky: Napríklad biela reďkovka s dlhým hrubým koreňom, ktorých pestovanie môže trvať dvakrát dlhšie v porovnaní so zimnými, pripravujeme zvyčajne varením alebo ich nakladáme. Chutné sú aj za čerstva. Reďkovka podlhovastá (tiež známa ako japonská, daikon alebo mooli) zvyčajne produkuje dlhý biely zúžený koreň, vhodný na zber koncom leta a na jeseň. Rastie pomaly, dozrievanie trvá najmenej osem týždňov, ale môže dosiahnuť dĺžku 30 cm alebo viac. Zvyčajne má jemnú chuť a dobre vydrží v zemi bez toho, aby zdrevnatela.

Ďalšie obľúbené druhy reďkovky:

• Červená reďkovka - Najčastejšie pestovaný druh reďkovky s okrúhlymi, červenými koreňmi.
• Čierna reďkovka - Má tmavú šupku a výraznejšiu, štipľavú chuť.
• Ružová a fialová reďkovka - Dekoratívne druhy, ktoré majú jemnejšiu chuť a krásne farebné korene.
• Reďkovka typu „Watermelon“ - Tento druh má zelenú alebo bielu vonkajšiu vrstvu a krásne ružovo-červené vnútro.
• Reďkovka biela - buľva je bielej farby s trochu hrubšou kožkou na povrchu, ktorá sa však dá konzumovať.
• Okrem klasických odrôd s guľatou buľvou sa môžete stretnúť s reďkovkou s podlhovastým koreňom.

Prehľad odrôd reďkovky:

Medzi obľúbené odrody patria:

• Sora - rýchlo rastúca odroda, vhodná na jarný i jesenný výsev.
• Ria - skorá raná odroda vhodná na rýchlenie.
• Viola - odroda vhodná na celoročné poľné pestovanie.
• Zlata - poloraná odroda na poľné pestovanie od jari do jesene. Má žltý povrch a bielu dužinu, je veľmi šťavnatá, s ostrejšou chuťou.
• Duo - veľmi skorá odroda s červenobielou guľovitou buľvičkou, odolná proti vyšepkaniu.
• Granát - odroda vhodná na rýchlenie aj na rané pestovanie vo voľnej pôde.
• Ilka - skorá až poloskorá odroda. Plody intenzívne, červené okrúhle, odolné proti pukaniu, a preto sa dá odroda pestovať aj neskôr na jar na zber v lete.
• Maslová obria - neskorá, bohato olistená odroda s karmínovočervenými buľvičkami maslovej chuti.
• Rampouch - skorá odroda s bielymi vretenovito valcovitými buľvičkami. Dužina ľadovo biela, krehká, odolná proti vyšepkaniu.
• Saxa - veľmi skorá odroda s guľovitými svietivo červenými buľvičkami maslovej chuti.
• Slavia - odroda reďkoviek z polovice červená a z polovice biela.
• Věra - odroda so svietivo červenou guľovitou buľvičkou.

Pestovanie reďkovky

Pestovanie reďkovky je pomerne jednoduché a nenáročné. Reďkovky sa rýchlo a ľahko pestujú zo semien a sú pripravené na konzumáciu už za štyri týždne. Tieto kompaktné rastliny sa dajú pestovať aj v tých najmenších priestoroch a na zeleninovom záhone skvele vypĺňajú medzery. Táto zelenina je nenáročná a hodí sa tak pre každého začínajúceho pestovateľa, pokojne aj do bytu.

Ideálne podmienky pre rast

• Stanovište: Reďkovka preferuje slnečné stanovište, ale znesie aj polotieň. Reďkovka vyžaduje teplejšie, slnečné miesto. V horúcom podnebí uprednostňujú úplný tieň. Na skoré jarné pestovanie vyberieme slnečný záhon. Ak pestujeme počas leta, stanovište má mať popoludňajší tieň. Celodenné horúce slnko môže spôsobiť, že niektoré rastliny reďkovky prejdú do fázy kvetu, skôr ako sa úplne rozvinú korene.
• Pôda: Reďkovky majú rady pôdu bohatú na živiny, najlepšie s prídavkom kompostu alebo organického hnojiva. Pôda by mala byť mierne kyslá až neutrálna, s pH v rozmedzí 6,0-7,0. Pôda by mala byť stredne ťažká až ľahká, nie priveľmi piesočnatá, s dostatkom živín a dobre prepracovaná. Ílovitá pôda nie je vhodná, dorastajú v nej zdeformované korene. Reďkovky rastú najlepšie v ľahkej, dobre odvodnenej pôde, pretože to umožňuje rovnomerný vývoj koreňov. Reďkovka je plodina druhej trate, a teda sa pestuje v druhom roku po hnojení maštaľným hnojom. Reďkovky pestované v prvej trati sú príliš ostré a húževnaté.
• Zavlažovanie: Reďkovky potrebujú pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby sa zabezpečil správny vývoj koreňov. Pre svoj rast bude potrebovať aj dostatok vlhkosti. Pôdu udržiavame vlhkú, aby sme zabezpečili sladkú úrodu. Nerovnomerné polievanie môže spôsobiť, že reďkovky budú drevnaté, horké alebo prasknú. Pri nedostatku vody sú bulvičky pretiahnuté, mäkké, nepríjemnej pálčivej chuti. Nadbytočná zálievka spôsobuje nadmerný rast listov na úkor koreňov.

Výsev

Reďkovky môžu byť vysievané priamo do záhrady od skorej jari až do jesene. Najlepšie je začať s výsevom už 4-6 týždňov pred posledným mrazom na jar. Semená môžete vysievať na jar aj na jeseň, ale výsev by ste mali prerušiť, keď prídu vysoké teploty (21 °C alebo vyššie). Tie totiž spôsobia, že reďkovky vybehnú do kvetu, takže sú nepoužiteľné. Pre jarný výsev, keď vonku hojne prší, je často úspešnejší ako letný, keď horúčavy a sucho môžu spôsobiť zlý vývoj koreňov alebo predčasné kvitnutie (vybiehanie do kvetu).

1. Čas výsevu: Reďkovky môžete vysievať už skoro na jar, keď sa pôda trochu zahreje, zvyčajne od marca. Najskoršie odrody je možné vysievať do teplého pareniska už vo februári. Rýchlime ich tak na zber v druhej polovici marca. Do studeného pareniska ich vysievame v polovici marca. Výsev na záhony do voľnej pôdy vykonávame od marca do polovice júna. V letnom období reďkovky nevysievame, aj keď niekedy na vlhšom mieste v polotieni a častejšie zavlažované môžu prosperovať a do kvetu vybiehať až oneskorene.
2. Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievajte do hĺbky 1-2 cm a medzi jednotlivými semenami nechávajte rozostupy aspoň 5 cm, aby mali rastliny dostatok miesta na rast. Do voľnej pôdy v záhonoch vysievame semená od apríla. Medzi jednotlivými riadkami nechávajte medzeru 10 centimetrov. Hĺbka na uloženie semien je 1-1,5 centimetra.
3. Preriedenie: Semená sú pomerne malé a dajú sa nešikovne zasiať na husto, takže ak sú sadenice príliš blízko pri sebe, čo najskôr odstráňte menšie, slabšie, kým nedosiahnete správny rozostup. Na preriedenie stačí odrezať listy na línii pôdy. Rastlinky sú jedlé, preto ich pridajte do šalátu! Alebo, ak ste ich starostlivo vybrali z pôdy s neporušenými koreňmi, listami a stonkou, znova ich zasaďte.

Pestovanie v nádobách

Áno, reďkovku môžete jednoducho pestovať aj v kvetináči. Vďaka svojej veľkosti a rýchlosti rastu môžete reďkovky pestovať takmer kdekoľvek. Na zber sú pripravené už za štyri týždne a zaberajú minimum miesta. Kvetináč by mal byť aspoň 20 centimetrov hlboký a meter dlhý. Naplníme ho kvalitným substrátom. Na výsadbu do nádob sú vhodné skoré odrody na rýchlenie, prípadne kultivary vhodné na celoročné pestovanie. V zemine v kvetináči urobíme riadok (ak je nádoba širšia, môžeme aj dva), do ktorého vysievame semená do hĺbky asi 1 centimetra, s rozostupom 4-5 centimetrov. Rozostup však nie je potrebné úplne dodržiavať, mladé rastliny bude aj tak nutné vyjednotiť. Následne semená zahrnieme zeminou a zalejeme. Substrát udržujeme stále mierne vlhký, nie premokrený. Semená možno vysievať aj do skleníka či pareniska.

Hnojenie a starostlivosť

Používajte organické hnojivá alebo kompost, aby ste zabezpečili dostatok živín pre rast reďkoviek. Vyhnite sa prehnanému používaniu dusíkatých hnojív, pretože to môže spôsobiť nadmerný rast lístia na úkor vývoja koreňov. Pôdu pre reďkovku nehnojte priamo maštaľným hnojom. Vhodné je prihnojiť ju kompostom. Pred zasiatím semien do pôdy zapracujeme kompost, aby sme zvýšili hladinu živín. Ak máme málo času, v čase výsevu posypeme na pôdu certifikované pelety organického hnojiva.

Škodcovia a choroby

Reďkovky môžu byť napadnuté slimákmi, voškami a rôznymi druhmi hmyzu. Použite organické pesticídy alebo prírodné prostriedky na ochranu rastlín, ako sú mydlové roztoky alebo pasce na slimáky. Prevencia chorôb: Zabezpečte dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňujte buriny, aby ste znížili riziko plesňových ochorení.

Bežní škodcovia a ochrana:

• Mravce - obvykle stačí jedna zálievka s prípravkom Entonem s užitočnými hlísticami (Steinernema feltiae).
• Drôtovce, larvy kováčikov (Agriotes spp.) - poškodzujú koreňový systém v mieste koreňového krčka mladých rastlín. Pôdu dezinfikujeme rastlinným výťažkom SoilTonic.
• Skočky (Phyllotreta spp.) - drobné, asi 2 mm veľké čierne chrobáky škodia požerom (listy „dierkujú“). Ich masové rozmnožovanie podporuje suché a teplé počasie. Aplikujeme rastlinný výťažok z vŕby PlanTonic.
• Kvetárka koreňová (Phorbia radicum) - táto mucha má za jeden rok až dve generácie. Prezimuje v pôde ako kukla. Rojenie prvej generácie sa začína v prvej dekáde marca. Vajíčka kladú do blízkosti rastlín do trhlín pôdy. O 2 - 14 dní sa vyliahnu larvy, preniknú do buľvy a vytvárajú chodbičky. Pôdu dezinfikujeme rastlinným výťažkom SoilTonic pri výseve.

Bežné choroby a problémy:

• Peronospóra - poškodzuje hľuzy aj listy. Na liste zvrchu sú žltozelené škvrny a zospodu biele podhubie. Na buľvičkách bývajú viditeľné tmavosivé škvrny s neostrými okrajmi, najskôr len na hornej tretine, neskôr na celej buľve. Vnútro mení farbu na tmavohnedú, sivú. Patogén prezimuje na rastlinných zvyškoch. Ako prevencia pri výseve slúži zálievka prípravkom Chitopron5%.
• Prasknutá buľvička - býva spôsobená nerovnomerným kolísaním vlhkosti.
• Zdrevnatená buľvička - buď ide o nedostatok vlhkosti, alebo prestarnutie.
• Korene nenapučiavajú - to sa môže stať z rôznych dôvodov, vrátane sucha, tepla a prehustenia rastlín.
• Vybiehanie do kvetu (alebo kvitnutie) - môže nastať v horúcom a suchom počasí, v takom prípade sa koreň nevyvinie.
• Korene sú drevité, horké alebo príliš korenisté - pravdepodobne sú príliš staré.
• Rozštiepené korene - to je zvyčajne spôsobené nerovnomerným zalievaním, preto zalievajte v období sucha, aby ste zabezpečili konzistentný rast.

Zber a skladovanie

Reďkovky sú pripravené na zber zvyčajne 3-4 týždne po výseve, keď dosiahnu veľkosť 2-4 cm v priemere. Reďkovky zberáme priebežne, postupne ako narastajú. Ak ich necháte v pôde príliš dlho, môžu drevnatieť alebo prasknúť. Prerastené reďkovky mäknú alebo naopak drevnatejú. Letnú reďkovku by ste mali zbierať asi 6 týždňov po výseve. V tomto štádiu sú korene plné a stále sladké a jemné. Čím dlhšie ich ponecháme v zemi, tým sú tvrdšie a môžu aj zdrevnatieť. Vývoj koreňov zimnej reďkovky zvyčajne trvá dlhšie, takže ich necháme v pôde asi 9 týždňov. Zimné reďkovky možno nechať v zemi a podľa potreby vykopať cez zimu a skoro na jar, alebo ich v novembri vybrať a uskladniť v chladničke alebo na podobne chladnom mieste.

Pokiaľ máte bohatú úrodu reďkoviek a nestíhate ich konzumovať, môžete ich uskladniť na chladnom a suchom mieste. Pred uskladnením odrežte vrcholky a tenký koreňový chvost reďkoviek, umyte a dôkladne ich osušte. Aby si zachovali šťavnatosť a boli stále chrumkavé, môžete ich dať do uzatvárateľnej nádoby s čistou vodou. Zozbierané reďkovky majú tendenciu rýchlo vädnúť.

Listy a kvety reďkovky

Buľvy reďkovy na tanieri nielen krásne vyzerajú, ale majú aj prenikavú chuť s jemnými štipľavými tónmi. Konzumácia buliev reďkvy siatej je najbežnejšou formou konzumácie tejto zeleniny, ktorá patrí medzi jednu z najstarších kultúrnych rastlín. Ale to nie je jediná časť tejto zeleniny, ktorá sa dá konzumovať. Ochutnali ste už niekedy jej listy, kvety či dokonca plody?

Listy reďkovky

Z buľvy vyrastá listová ružica. Listy reďkvi ste pravdepodobne vždy od buľvy oddeľovali a vyhadzovali, prípadne pridávali do kompostu. V skutočnosti však obsahujú významné množstvo železa, sú preto vhodné hlavne pre ľudí s chudokrvnosťou. Pred použitím ich vždy dôkladne umyte a osušte. Majú ostrokyslú chuť a dokážu vytvoriť príjemnú súčasť vašich šalátov. Nasekané ich môžete pridať do pomazánok alebo posypať nimi pred servírovaním polievku. Ak preferujete varené jedlá, príprava listov z reďkvi je veľmi podobná ako príprava špenátu. Ak máte radi zeleninové čipsy, ako napríklad kelové listy, pokojne si ich pripravte aj z listov reďkovky. Stačí osoliť, pridať trochu korenia a olivového oleja. V rúre si ich pomaly vysušte, až kým nebudú chrumkavé.

Kvety reďkovky

Ak si reďkovku necháte dorásť až do kvetu, kvetná stonka bude mať do 1 m. Vyrastú na nej biele až fialové kvietky, z ktorých sa vytvorí valcovitý plod so semienkami. Koruna kvetu je tvorená asi 10 mm dlhými lístkami. Kvety reďkvy môžu byť biele, fialkasté alebo žlté. Sú veľmi peknou ozdobou na pomazánkach či ako súčasť šalátov. Keďže sú veľmi malé, tak z nich síce veľkú úrodu mať nebudete, ale za ochutnanie naozaj stoja. Chuťou trochu pripomínajú brokolicu.

Plody reďkovky

Možno sa vám stalo, že ste reďkvy zabudli na hriadkach až tak, že sa veľmi vytiahli a z kvetov sa stali plody. Sú dužinaté a ide o pašešule, pripomínajúce struky. Chuťovo sú vynikajúce, šťavnaté a pripomínajú mladý hrášok. Odrody pestované pre svoje jedlé struky produkujú bohatú zásobu na mnoho týždňov, najmä v teplom počasí. Dlhé, špicaté struky zbierajte mladé - sú chrumkavé a korenisté, skvelé na pridávanie do šalátov. Ak ich necháte na rastline príliš dlho, struky budú vláknité a nepožívateľné a kvitnutie sa zastaví, ak sa struky pravidelne nezbierajú.

Zdravotné účinky reďkovky

Reďkovka na tanieri pekne vyzerá, a napriek nepatrnej veľkosti má výrazné účinky. Reďkovka je miniatúrna koreňová buľva, plná najkvalitnejších liečivých i preventívnych účinných látok. Obsahuje mnoho vitamínu C a minerálnych látok, predovšetkým síry, železa, horčíka a vápnika. Jej typickú korenistú až štipľavú chuť spôsobuje horčičný olej, ktorý sa v bulvičkách nachádza. V tele človeka pôsobí antibakteriálne, zároveň ničí plesne v črevách, sliznici a žalúdku, uľahčuje odkašliavanie (vďaka obsahu horčičných olejov).

Obsah vitamínov a minerálov v reďkovke:

Liečivé účinky:

• Antibakteriálne a antimykotické účinky: Účinok horčicového oleja pociťujeme my ľudia pri prvom zahryznutí - antibakteriálne a antimykotické účinky sa prejavujú pálením, ktoré tento olej vyvoláva. Horčicový olej, ktorý reďkovka obsahuje, poľuje na škodlivé baktérie a plesne už na jazyku a na sliznici podnebia a pokračuje v žalúdku a v črevách, čím odstraňuje nadúvanie, hnačku i zápchu.
• Uľahčenie odkašliavania: Šesť reďkoviek denne stačí na zlikvidovanie baktérií na slizniciach ústnej dutiny a nosohltana. Liečivé oleje, ktoré sa uvoľňujú pri chrumkaní reďkovky, súčasne dezinfikujú sliznicu nosa a prínosových dutín a pomáha predchádzať infekciám. Okrem toho rozpúšťa hlieny a uľahčuje odkašliavanie.
• Podpora trávenia a čriev: Reďkovka obsahuje množstvo vlákniny, ktorá podporuje peristaltiku a urýchľuje prechod potravy črevami. Rýchlejšie dochádza k vylučovaniu toxínov a škodlivín, zmierňuje sa zápcha a zlepšuje sa funkčnosť čriev.
• Posilnenie imunity: Reďkovka má pozoruhodný obsah vitamínu C, ktorý posilňuje obranyschopnosť organizmu a zabezpečuje mentálne zdravie. Reďkovka je významným dodávateľom selénu, ktorý chráni naše bunky pred nebezpečnými voľnými radikálmi a tým blahodarne pôsobí na náš imunitný systém.
• Prevencia rakoviny: Vitamín C, kyselina listová a antokyanín pomáhajú znižovať rast rakovinových buniek.
• Diuretické vlastnosti: Reďkovky majú diuretický charakter, čo znamená, že zvyšujú produkciu moču. Reďkovková šťava pomáha znížiť zápal a pocit pálenia pri močení.
• Podpora rastu svalov: Reďkovky sú veľmi bohatým zdrojom bielkovín a preto by mali byť súčasťou vašej stravy.
• Liečba žltačky: Reďkovky sú mimoriadne dobré pre žalúdok a pečeň. Je to silný detoxikátor a čistí krv elimináciou odpadov a toxínov z tela. Červená reďkovka je známa tým, že odstraňuje bilirubín z tela, ktorý je hlavnou príčinou žltačky.
• Ochladzovanie organizmu: Červené reďkovky sú známe ako prírodne chladiace potraviny. Štipľavá chuť reďkovky sa považuje za vysoko účinnú pri znižovaní prebytočného tepla v tele.
• Zdravá pokožka a vlasy: Reďkovky majú vysoký obsah vody, bojujú proti suchej a šupinatej pokožke tým, že ju hydratujú. Pomáhajú tiež predchádzať kožným ochoreniam vďaka obsahu vitamínu C a antioxidantov. Pravidelné začlenenie reďkoviek do stravy má za následok zdravú a žiarivú pleť. Reďkovka pracuje tiež ako prírodný čistiaci prostriedok. Pravidelná konzumácia reďkoviek pomôže bojovať proti vypadávaniu vlasov a odstraňovať lupiny.

tags: #redkovka #list #a #kvet

Populárne príspevky:

• Viac o Bleduľa jarná (Leucojum vernum)
• Objavte prírodné poklady pre vaše zdravie
• Symbolika tetovania ružovým kvetom
• Bezúdržbová elegancia pre váš interiér a exteriér
• Tajomstvá Strelície