Rizling vlašský: Pôvod, pestovanie a charakteristika odrody

Rizling vlašský (skratka RV, názov podľa VIVC Welschriesling), známy aj ako vlašský rizling, je starobylá a mimoriadne cenená muštová odroda viniča (Vitis vinifera), určená na výrobu bielych vín. Hoci jeho názov evokuje spojitosť s prestížnym Rizlingom rýnskym, je dôležité zdôrazniť, že tieto dve odrody nemajú okrem čiastočne podobného názvu nič spoločné.

Pôvod a rozšírenie

Presný pôvod Rizlingu vlašského nie je doposiaľ jednoznačne stanovený. Najčastejšie sa uvádza, že vznikol vo Francúzsku, odkiaľ sa rozšíril do Porýnia a neskôr prenikol do Dolného Rakúska a Maďarska. Existuje aj názor, že vznikol v Taliansku. Názov „vlašský“ vznikol údajne v Nemecku na rozlíšenie od „Rizlingu rýnskeho“, hoci v súčasnosti sa v Nemecku pestuje len v malej miere. Vo väčšom rozsahu sa dnes pestuje najmä v Maďarsku, ďalej v Rakúsku, v talianskej Lombardii, v Srbsku, Slovinsku, Chorvátsku, Bulharsku, Rumunsku a v Moldavsku.

Na Slovensku je Rizling vlašský druhou najrozšírenejšou odrodou so zastúpením 16,77 % výmery vinohradov a bol zaregistrovaný v roku 1941. Pestuje sa vo všetkých vinohradníckych oblastiach okrem Tokajskej.

Moderný zber hrozna - úžasné súčty

Morfológia a fenológia

Listy Rizlingu vlašského sú stredne veľké, s neurčito zvlnenou čepeľou, hladké, na spodnej strane jemne chĺpkaté. Sú výrazne 3 až 5 laločnaté. Strapec je malý až stredne veľký, cylindrický, veľmi hustý, na dlhej stopke. Pri základe strapca vytvára typický prívesok v podobe malého hustého strapčeka, nazývaného „uško“. Bobuľa je malá až stredne veľká, guľatá, svetlozelená až žltozelená s bodkami.

Fenologicky má Rizling vlašský neskorý nástup do všetkých vývojových fáz. Vyhovujú mu slnečné, vzdušné a teplé polohy. Patrí do najteplejších vinohradníckych rajónov, do južných polôh miernych svahov.

Agrobiológia: Pestovanie a starostlivosť

Vzhľadom na dlhé vegetačné obdobie vyžaduje Rizling vlašský dostatočne teplé lokality, aby mohlo hrozno dozrieť. Na pôdy nie je náročný, ale najviac mu vyhovujú piesočnaté, hlinité, kamenisté a vápenaté pôdy. Na vysoký obsah vápnika v pôde reaguje chlorózou, preto do veľmi vápenatých pôd nepatrí.

Prehľad pestovateľských parametrov

Rez: Miešaný rez na ťažne so zásobnými čapíkmi.
Zaťaženie: 8 - 10 plodonosných očiek na m².
Úroda: 8 - 10 t.ha⁻¹ pri strednom vedení.
Cukornatosť: Priemerná 16 - 18 °NM.
Kyseliny: 9 - 12 g.l⁻¹.

Technológia výroby a charakteristika vína

Rizling vlašský sa najčastejšie používa na výrobu akostných a kabinetných vín. Je však vhodný aj na výrobu ľadových vín a často sa používa do kupáží určených na výrobu šumivých vín. Pri spracovaní hrozna je potrebné venovať veľkú pozornosť odrodovej aromatickosti. Vhodná sa javí metóda odkalenia muštu s následným chladným kvasením pri teplote 13 - 15 °C.

Víno z Rizlingu vlašského je charakteristické predovšetkým vyšším obsahom kyselín. V chuti je plné a harmonické. Pri nízkom výnose a správnej polohe na vápenatom podloží ponúka unikátne medovo-korenisté vína s nadpriemerným potenciálom zrenia. Vo vôni a chuti môžeme hľadať tóny červených ríbezlí, egrešov, lúčnych kvetov, hrozienok, sladkého citróna alebo medu, často s vôňou pripomínajúcou horké mandle.

Gastronomické párovanie

Suchý Rizling vlašský je všestranným spoločníkom k jedlu. Je ideálnym spoločníkom k studeným predjedlám, zeleninovým jedlám a polievkam, bielym syrom, ale aj k jemným paštétam, šunke či bravčovej pečienke. Rovnako dobre sa dopĺňa s jedlami z rýb, najmä sladkovodných, grilovanou hydinou a hubovým rizotom. Ako mladé víno je vhodné aj k zabíjačkovým špecialitám.

tags: #rizling #vlassky #povod #a #pestovanie