Rododendron hybridný: Vzácne fialové odrody a ich pestovanie
Rododendrony patria medzi najobľúbenejšie okrasné kry, ktoré si získali popularitu vďaka svojim veľkolepým kvetom a vždyzeleným listom. Ich bohaté kvitnutie na jar vytvára doslova farebný festival v záhrade - od jemných pastelových tónov až po výrazné sýte farby. Okrem estetickej hodnoty sú cenené aj pre svoj kompaktný rast a schopnosť vytvárať husté, dekoratívne porasty.
Čo je rododendron a ako vznikol názov?
Botanické meno Rhododendron (z gréckeho rhodos = ružový, načervenalý, dendron = strom) mu dal slávny švédsky botanik Linné. Jeho predchodcovia v 17. storočí ho nazývali Chamaerhododendros (grécke chámai sa dá preložiť ako pri zemi, alebo nízky, dendros = drevina, ker). Tento názov používal aj francúzsky botanik Tournefort, ktorý ako prvý súhrnne popísal všetky vtedy známe druhy rastlín. Z nich 5 dnes radíme do rodu Rhododendron L. Je zaujímavé, že grécky názov Rhododendron bol používaný už skôr.
Dioscorides (1. storočie n. l.) vo svojej Materia Medica a takisto rímsky prírodovedec Plinius (23-79) ho používali pre rastlinu, ktorú nazývame oleandrom (Nerium oleander L.). Toto označenie bolo bežné dlhé storočia. Ešte francúzsky spisovateľ Matthias de l´Obel ho použil vo svojej knihe v roku 1576. Tournefort ho však uvádza len ako synonymum. Vráťme sa však k Linnému. Vo svojich knihách Species plantarum z roku 1753 a v ďalších vydaniach z roku 1762 a 1763 a v Genera plantarum z roku 1754 a 1764, ktoré sa stali základom moderného botanického názvoslovia, nepopísal len rod Rhododendron ale vedľa neho aj rod Azalea. Názov odvodil od gréckeho azaleós, čo znamená suchý, vyprahnutý. Snáď sa chybne domnieval, že tieto rastliny rastú na suchých stanovištiach, alebo príčinou bola opadavosť listov. Každopádne neskôr spôsobil tento omyl problémy v názvosloví.
Linné v zmienených knihách popisuje 6 druhov rododendronov a 6 druhov azaliek. Z nich 10 dnes radíme k rodu Rhododendron L. a dva k iným rodom. Viac druhov vtedy známych nebolo. Neskôr, keď známych druhov rododendronov pribúdalo, sa ukázalo, že rody Rhododendron a Azalea majú spoločné znaky a že ich nemožno deliť. Prvý na túto skutočnosť poukázal anglický botanik Salisbury. Jeho názor však zostal nepovšimnutý. O mnoho rokov neskôr v roku 1834 G. Don vo svojej knihe General System Of Gardening and Botany zaraďuje všetky vtedy známe azalky do rodu Rhododendron L. To však nebolo známymi botanikmi prijaté. K všeobecnému uznaniu tohto názoru došlo knihou ruského botanika Maximowicza Rhododendrae Asie Orientalis, ktorá vyšla v Sv. Petrohrade v roku 1870. Záhradnícka prax sa drží nesprávneho názvu azalka. Je to pre ňu totiž praktickejšie. Preto bola pred niekoľkými rokmi snaha zachovať tento názov pre podrod. Platné názvoslovné predpisy to však nedopustili. Aj Linném opísaný rod Rhodora bol neskôr Gmelinom priradený k rodu Rhododendron.
V súčasnosti zahŕňa rod rododendronov viac ako 900 druhov ich hybridov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Existujú tisícky variet pôvodných druhov rododendronov a ich hybridov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Rod rhododendron (patriaci do čeľade vresovcovité) predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod rhododendron sa rozdeľuje do ôsmych hlavných skupín z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky. Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendronov sú väčšinou kožovité a väčšie. Záhradkári často označujú pojmom rododendron ďalšie dve skupiny rastlín v rámci rodu rhododendron (Rhododendron a Hymenanthes).
Charakteristické znaky rododendronov
Za posledných 150 rokov sa znalosti o rode Rhododendron L. veľmi rozšírili. Bolo opísaných 850 botanických druhov. Sú medzi nimi druhy vysoké až 25 m (napríklad himalájsky Rhododendron arboretum Smith.), alebo naopak sotva 15 cm (napríklad Rhododendron parviflorum Adams.). Stonku majú všetky rododendrony drevnatú, sú to teda dreviny. Pretože sa všetkým druhom rozvetvuje hneď od zeme, vyrastajú ako kry. Môžu byť aj plazivé, alebo v ojedinelých prípadoch vytvárajú aj kmeň s korunou, teda strom. Kôra je zelená alebo červenohnedá, korková vrstva býva väčšinou slabá, šedá alebo šedohnedá, ale i červenohnedá.
Listy rododendronov
List má veľmi dôležité rozlišovacie znaky. Stopka býva väčšinou krátka. Čepeľ je prevažne celistvookrajová, zriedka s pílkovitým alebo mierne zubatým okrajom, ojedinelo zvinutým alebo podvinutým, niekedy i zvlneným. Jej tvar je pre jednotlivé druhy charakteristický a môže byť: eliptický, vajcovitý, okrúhly, kopijovitý, obrátene kopijovitý i obrátene vajcovitý. Zakončenie na vrchole býva špicaté, zašpicatené, tupé i zaokrúhlené. Na báze je zúžený, pretiahnutý, klinovitý, stiahnutý, srdcovitý i tupý. Listy vyrastajú striedavo a môžu byť vždyzelené, opadavé i prezimujúce. Listy vždyzelené vytrvávajú na rastline 3-7 rokov. Rôzna dĺžka vytrvalosti je podmienená v prvom rade druhom, niekedy však aj poveternostnými podmienkami.
Sú to listy kožovité, na líci prevažne tmavo zelené, niekedy s modravým nádychom, na rube niekedy svetlejšie až šedé, alebo hnedé, hnedočervené i hrdzavé. Rozmery listov sú veľmi rozdielne. Napríklad Rhododendron impeditum Balf. F. et W. W. Sm., ktorý sa často u nás pestuje na skalkách, má jedny z najmenších listov. Sú 8-13 mm dlhé a 6 mm široké. Najväčšie listy vôbec má Rhododendron sinogrande Balf. F. et W. W. Sm. Pochádza z horských pralesov Jün-nanu, juhovýchodného Tibetu a severnej Barmy. Najčastejšie bývajú listy 3-20 cm dlhé a 2-5 cm široké.
Listy opadavé rašia na jar pred kvetom alebo zároveň s ním, prípadne i po odkvitnutí. Bývajú svetlo zelené až šedozelené, na rube o niečo svetlejšie ako na líci. Na jeseň opadávajú. U niektorých druhov sa pred opadom nápadne sfarbujú. Rozdiely nie sú tak výrazne rozdielne ako u vždyzelených. Dĺžka kolísa medzi 2-15 cm. Listy prezimujúce vytrvávajú na rastline približne jeden rok. Sú kožovité, na líci tmavo zelené, na rube svetlejšie, spravidla sú širšie. Ich dĺžka kolísa medzi 2-7 cm. U jednotlivých druhov sa obyčajne vyskytuje jeden z menovaných typov listov. Sú však aj druhy, ktoré majú listy dimorfné: jedny opadavé, ktoré rašia skoro na jar, druhé prezimujúce. Tie sú drobnejšie, kožovité, rašia neskôr a pretrvávajú cez zimu. Veľkosť listov neodpovedá vzrastu jednotlivých druhov. Samozrejme, že listy dosahujúce výšky 50 cm nemajú listy 20 cm dlhé. Sú však druhy dorastajúce 2-3 m aj viac s listami iba 3-5 cm dlhými. Aj stromovité druhy majú listy len strednej veľkosti. Avšak v rámci jednotlivých druhov jedinci rastúci v lepších podmienkach sú vzrastnejší a majú aj väčšie listy. Výrazne sa to prejavuje u druhov, ktorých areál prirodzeného rozšírenia zasahuje do viacerých vegetačných pásiem, ale aj u druhov introdukovaných. Tak druhy dorastajúce v južnej Číne 6-7 m sú pri pestovaní v Európe sotva dvojmetrové a aj ich listy sú drobnejšie.
Korene rododendronov
Rododendrony korenia plytko. Do neveľkej hĺbky smeruje málo rozvetvený koreň, ktorý má upevňovaciu funkciu. Zato postranné korene, prispôsobené k prijímaniu živín, rastú horizontálne a rozvetvujú sa veľmi bohato. Svojou dĺžkou dosahujú a niekedy až presahujú obvod koruny.
Kvety rododendronov
Kvetné puky sa zakladajú už v dobe rastu výhonov. Majú guľovitý alebo podlhovastý tvar. Sú málo alebo viac špicaté. Mnoho druhov rododendronov tvorí bohaté súkvetia. Vyrastajú z vrcholových pukov. U niektorých druhov vyrastajú kvety z postranných pukov a to buď jednotlivo, alebo po niekoľkých. Kvety v súkvetiach rozkvitajú od okraja ku stredu. Kvet sa skladá z kalichu, väčšinou päťpočetného, ktorý môže byť značne redukovaný, alebo naopak niekedy je zložený z 5(-6)-10 lístkov, ktoré svojou dĺžkou môžu presahovať i 2 cm. Kvetná stopka je rôzne dlhá. U kompaktných súkvetí krátka, u voľných dlhšia. U druhov, ktorých kvety vyrastajú jednotlivo až po troch, je v niekoľkých prípadoch v pomere k veľkosti kvetu značne dlhá i 3 krát dlhšia ako kvet.
Koruna, ktorá svojou farebnosťou je hlavnou okrasou celého kra je lievikovitá, zvonkovitá alebo miskovitá, menej často kolovitá. Máva niekedy dosť dlhú a nápadnú rúrku s 5, vzácnejšie 6-10 cípmi. Tie sú nerovnako veľké a rôzne hlboko, výnimočne až k báze oddelené. Kvety nie sú teda celkom pravidelné, ale len mierne súmerné. Plnokvetosť a zdvojenie koruny je spôsobené premenou tyčiniek na korunné plátky. Väčšina druhov buď vôbec nevonia, alebo len slabo, nevtieravo. Sú však i druhy, ktorých kvety vydávajú silnú aromatickú vôňu. Veľkosť koruny a tým aj celého kvetu nie je priamo závislá na veľkosti rastliny. Medzi jednotlivými druhmi sú veľké rozdiely. Je celá rada drobnokvetých druhov. Napríklad u alpského Rhododendron ferrugineum L. má koruna priemer 1,5 cm a u Rhododendron micranthum Tutcz. Je ešte menšia. Za veľkú sa považuje u pôvodných druhov koruna s priemerom 5-6 cm. Veľmi veľkú korunu, a to s priemerom 13-16 cm má sikkimskobuthanský druh Rhododendron griffithianum Wight. Je značne chúlostivý, ale pre neobyčajne veľký a voňavý kvet býval často používaný v krížení. Jeho kríženci sú síce odolnejší, ale pre naše územie len nedostatočne. Veľkosťou koruny ho predčia len niektoré druhy domáce na Novej Guinei. Je to Rhododendron konori Becc., ktorý rastie niekedy ako epifyt a Rhododendron leucogigas Sleum., údajne s najväčšou korunou vôbec. Má byť až 20 cm dlhá. Počet tyčiniek je jedným z rozlišovacích znakov. Sú nerovnako dlhé. Je ich 5-10, ojedinelo aj viac. Keď dozrie peľ, peľnice sa otvoria na konci dvoma pórmi. Semenník má 5-10, vzácne i viac puzdier. Má štíhlu čnelku a hlavičkatú bliznu.
Plody a semená rododendronov
Plodom je tobolka väčšinou s kolmými priehradkami. Je úzko až dlho elipsoidná, vajcovitá, okrúhla, ale aj kyjovitá alebo cylindrická. Je 0,5-5 cm dlhá, ojedinele i dlhšia. V každej tobolke je veľké množstvo drobných, niekedy až 3 mm dlhých semien, ktoré sú valcovité, sploštené alebo hranaté. Mnoho druhov má semená s menšími či väčšími krídelkami. Veľmi dlhé krídelka majú druhy rastúce v lesných formáciách, zatiaľ čo vysokohorské druhy ich často postrádajú. Neobyčajne veľké a široké krídelká majú epifyty. Tobolky rododendronov dozrievajú u niekoľkých druhov už koncom leta, u iných až v zime. Semená nemajú tvrdý obal. V umelých podmienkach prakticky klíčia po celý rok a to za 5-28 dní. V prirodzených podmienkach potrebujú vhodnú teplotu a vhodný povrch pôdy. Omnoho lepšie klíčia tam, kde bola pôda mechanicky porušená. Majú schopnosť značne dlho čakať na vhodné podmienky. I v umelých podmienkach môžu vyklíčiť ojedinelé semená za veľmi dlhú dobu, napríklad niektoré semená Rhododendron ponticum, získané z Adžárie, vyklíčila za 150-268 dní.
Fialové hybridné rododendrony
RHODODENDRON HYBRIDES predstavuje skupinu vyšľachtených kultivarov rododendronov s bohatým a výrazným kvitnutím. Vytvára hustý, kompaktný ker s tmavozelenými, kožovitými listami, ktoré zostávajú na rastline počas celého roka. Na jar sa objavujú veľké guľovité súkvetia v širokej škále farieb - od bielej, ružovej a fialovej až po sýto červenú. Ideálny do kyslomilných záhonov, pod vyššie dreviny, do lesných záhrad alebo ako solitér v polotieni. Vyžaduje kyslú pôdu a pravidelné dopĺňanie rašeliny alebo špeciálneho substrátu pre rododendrony. Koreňový systém je plytký, preto je vhodné mulčovanie kôrou. Rez je minimálny - odstraňujú sa odkvitnuté súkvetia a poškodené konáre.
Odrody s fialovými kvetmi
- Rhododendron hybridný (Rhododendron hybridum) - HAPPYDENDRON ´PUSHY PURPLE´: Táto odroda je unikátna svojím trojfarebným efektom kvetov. Okraje okvetných lístkov majú intenzívny purpurovo-fialový až ružovo-fialový tón, ktorý kontrastuje so svetlým až takmer bielym stredom. Ten je doplnený výraznou žltozelenou kresbou v hrdle kvetu, čo vytvára silný vizuálny kontrast a „živý“ vzhľad kvetu. Celkový efekt pôsobí ako kombinácia troch farieb v jednom kvete - fialovej, bielej a žltej - a práve táto farebná premenlivosť robí z tejto odrody skutočný unikát. Dorastá do výšky 30-50 cm.
- Rododendron ´Kazimierz Odnowiciel/Royal Violet´: Je to stálozelený, rýchlo a bujne rastúci krík so vzpriameným, polguľovitým habitusom. Je to vyšľachtená veľkokvetá odroda, ktorá v závislosti od podmienok pestovania dorastá do výšky až 200 cm. Vyznačuje sa bohatým kvitnutím, ktoré zdobí krík počas mája. Bohaté zvončekovité kvety sú zoskupené do guľovitých úborov a majú sýto fialovo-ružovú farbu na okraji, s takmer bielym stredom a výraznou oranžovohnedou škvrnou na hornom okvetnom lístku. Listy sú tmavozelené a majú podlhovastý tvar.
- Kompaktný a hustý ker: Dorastá do výšky 50, maximálne 100 cm. Listy sú mierne lesklé a majú tmavozelenú farbu. Kvety sú modrej až fialovej farby.
- Stálozelený hustý ker: Dorastá do výšky 150 cm a podobnej šírky. Kvety v púčikoch sú fialové (levanduľové) s jemným červeným bodkovaním. Ker kvitne hojne v druhej polovici mája.
Výsadba, prerezávanie a starostlivosť o rododendron | RHS
Pestovanie a starostlivosť o rododendrony
Rododendrony sú nádherné a majestátne rastliny. Väčšina z nich pochádza z Ázie, no vo voľnej prírode ich môžeme nájsť na celej severnej pologuli. Rododendrony už dlho patria medzi obľúbené a vyhľadávané okrasné dreviny. Táto početná skupina druhov, krížencov a odrôd s kvetmi rôznych veľkostí i farieb má hádam iba jediného konkurenta, a to ruže, ktoré však kvitnú neskôr.
Výber stanovišťa
Rododendrony sa darí v oblastiach s vysokými zrážkami, kde v lete nie je nadmerné teplo a v zime nie sú silné mrazy. Rododendron je ideálne zasadiť na polotienisté stanovisko, ktoré je chránené pred vetrom. V polotieni totiž rastú aj vo voľnej prírode. Najvhodnejšie je pre ne polotienisté stanovište (ideálne pod stromami), s dostatkom vlahy. Rododendrony znesú na pár hodín i priame slnko, pričom platí že rododendrony s menšími listami (napr. azalky) znášajú slnko lepšie. Stanovište v úplnom tieni by spôsobilo, že rododendrony by nekvitli. Nevhodné miesto je bezprostredne pri dome z južnej strany, kde bývajú v pôde zvyšky vápna a cementu a hrozí slnečný úpal.
Ak vysádzame rododendron v blízkosti drevín, zrežte niektoré vetvičky, ktoré by mohli zavadzať v raste. Nesadí sa do tesnej blízkosti stromov (tlak na kořeny). Najlepšie je vysádzať trochu ďalej od stromu s vysokou korunou a listnaté kríky v takej vzdialenosti, aby mal rododendron dostatok svetla a vlhka. Chráni rastlinu pred vetrom a v zime pred vysušením a mrazmi. Chránené stanovište podporuje i rast. Pri výbere a výsadbe rododendronov v našich klimatických podmienkach musíme rešpektovať ich osobité nároky na prostredie. Je to predovšetkým vyššia vzdušná i pôdna vlhkosť, nižšia intenzita svetla.
Požiadavky na pôdu
Kľúčová je kyslá pôda - ideálne substrát pre rododendrony s dostatkom humusu a dobrou priepustnosťou. Všetky druhy rododendronov vysádzame do ľahkej, živnej a hlavne kyslej pôdy (pH 4-5). Optimálny obsah humusu je asi šestnásť až osemnásť percent. Najlepšie sa mu bude dariť v mierne kyslej pôde, ktorej pH sa pohybuje od 4,5 do 5,5.
Pôda: Pri pestovaní rododendronov je nutné mať na pamäti, že sú to rastliny chudobných lesných pôd s dostatkom humusu a že pochádzajú z oblastí bohatých na zrážky. Pôdu vyžadujú v prvom rade priepustnú, vzdušnú a kyslú (pH = 4,5-5,5). Túto požiadavku spĺňajú niektoré substráty, ktorých zdroje sú obmedzené. Môžeme ich však nahradiť zmesou týchto substrátov s kypriacimi zložkami.
Najvhodnejšou zeminou pre rododendrony je hrubá, vláknitá rašelina. Spĺňa všetky požiadavky: je vzdušná, ľahko prijíma vodu a dobre ju drží. Reakciu má silne kyslú (pH = 3,5). Vhodná je rašelina vrchovisková, prechodová a aj machová rašelina povrchová. Rozložená zemitá rašelina je síce použiteľným substrátom, ale je menej vzdušná, horšie prijíma vodu a ľahšie presychá. Jej reakcia sa pohybuje okolo pH = 5. Borovicová ihličnatka (hrabanka) obsahuje z najväčšej časti čerstvé i zotleté borovicové ihličie, ale aj čiastočne rozležané drobné vetvičky vrátane zvyškov bylín. Je veľmi vhodná. Má podobné vlastnosti ako hrubá rašelina. Reakciu má pH = 4,5-5. Listovka dvojročná z čiastočne rozložených listov sa pripravuje buď zo zmesi listov rôznych druhov, alebo z jednotlivých druhov. Najmenej použiteľná je z listov Aesculus hippocastanum L. Celkovo však listovka nie je pre pestovanie rododendronov príliš vhodná. Možno ju použiť ako prídavok do zeminových zmesí a to maximálne 30 %. Mladá borka (borovicová kôra) má výbornú nakyprovaciu schopnosť a aj dobre drží vlahu. Je veľmi vhodná ako prídavok do zmesí zemín. Podobné vlastnosti majú drvené borovicové vetvičky. Piliny a hobliny z mäkkého dreva sa pridávajú do zemín hlavne v USA. Sú vhodným nakyprovacím materiálom, udržujú i dostatočne vlahu. Nutná je však úprava pH. K tomuto účelu je najvhodnejšia 0,2 % kyselina fosforečná, ktorou dodáme do pôdy súčastne i fosfor (Soukup 1964). Spotreba na 1 m2 je 3 l v opakovanej zálievke. Piesok je veľmi dobrou zložkou do zmesí. Najvhodnejší je riečny, kremičitý, preosiaty sitom s veľkosťou otvorov 5 mm. Zmesi zemín pre pestovanie vo voľnej pôde ho môžu obsahovať približne 10 %. Pre zvýšenie vzdušnosti možno použiť aj perlit s polyesterom. Požiadavky rododendronov na zeminu sa počas vývinu menia.
Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre rododendrony toxické). Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže rododendrony a azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov. Plytká koreňová sústava rododendronov obľubuje vlhké no nie premočené pôdy. Pre rododendrony nie sú preto vhodné ťažké, ílovité pôdy. Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. V takom prípade je vhodné vysádzať azalky na kopčekoch (vyvýšených miestach), aby mohla prebytočná voda odtiecť.
Výsadba
Rododendrony a azalky môžeme vysádzať počas celého roka, no najvhodnejším obdobím na výsadbu je jar, keď už nehrozia mrazy. Výhodou jesenného sadenia je to, že pôda je ešte teplá a rastliny môžu rýchlo vytvoriť korene a dobre prečkať zimu. Rododendrony a azalky sa väčšinou predávajú v kontajneroch alebo jutových koreňových baloch. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme a rukami uvoľníme. Pri výsadbe je dôležité aby vrch koreňového balu nebol pod úrovňou pôdy do ktorej sa sadí (je lepšie ak je o 1-2 cm vyššie). Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané. Rododendrony sadíme s koreňovým balom a neupravujeme rezom. Najvhodnejšie obdobie je jar.
- Vykopeme jamu 3x tak širokú a 1x tak hlbokú ako koreňové baly. Vykopanú zeminu zmiešajte s jedným dielom rašeliny (1:1) a primiešajte piesok.
- Jama sa vyplní pripravenou zmesou a vloží sa rastlina. Bal sa prikryje 3 cm hrubou vrstvou zmesi.
- Rastlina sa dôkladne poleje - 8 - 12 litrov na 1 rastlinu.
- 3-4 týždne po zasadení sa odporúča prikryť krk 5 cm vrstvou rašeliny alebo mulčovacej nástielky.
Pri výsadbe dbáme na to, aby kríčky neboli zasadené hlbšie ako pôvodne a aby koreňový bal bol pevne spojený so zemou. Pôdu okolo rododendronov môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú.
Zalievanie
Dostatok vody je pre rododendrony absolútne nevyhnutný. Najviac vody potrebujú na jar, aby sa dobre rozvinuli kvetné puky, potom, a to veľmi výdatne, v dobe tvorby nových výhonov, t. j. v júni až v júli a na jeseň pred príchodom mrazov. Zvlášť vždyzelené rododendrony odparujú vodu aj v zime, transpirujú i v tomto období. Ak trpeli suchom už pred príchodom mrazov, prípadne premrzne pôda príliš hlboko, takže nemôžu prijímať vodu, nezamŕzajú, ale usychajú. Zalievame najlepšie vodou dažďovou alebo povrchovou. Nevhodná je studená voda, zvlášť za teplého počasia. Dostatok vlahy zabezpečíme dôkladnou zálievkou hneď po vysadení i počas suchých letných dní. Používame iba vodu, ktorá neobsahuje vápnik, najlepšie dažďovú. Často kropíme aj okolie, aby sa odparovaním vody vytvorila vlhká mikroklíma. Dôležité je pravidelné mulčovanie (napr. kôrou). Rododendrony sú náchylnejšie na dlhšie obdobie sucha a keďže majú plytkú koreňovú sústavu, je potrebné ich častejšie polievať. Pôda okolo nich by mala byť stále vlhká. Rododendrony a azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú plytkú koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a je ich potrebné častejšie polievať (najmä počas obdobia teplých slnečných dní). Preto je vhodné okolo rastliny nastlať mulč z borovicovej kôry (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy. K základným pestovateľským podmienkam patrí i polievanie v zime. Polievajte vtedy, keď nemrzne. Keď zistíte, že „trpí“, je to príznak toho, že má nedostatok vody. Pretože rododendron má i v zime listy, odparuje cez ne vodu, ktorú potom potrebuje doplniť. Ako ju však nenájde, usychá.
Hnojenie
Hrubé organické substráty, v ktorých sa rododendrony pestujú, sú väčšinou chudobné na živiny. Predovšetkým ich treba obohatiť dusíkom, pretože ten sa z nich ľahko vyplavuje. Z kompletných hnojív je možné použiť Cererit. Absolútne nevhodné sú všetky druhy hnojív, ktoré obsahujú uhličitan vápenatý. Z čistých dusíkatých hnojív je možné použiť napríklad síran amónny (50 g na 1 m2). V tom prípade musíme obohatiť substrát ešte draslíkom a fosforom a to v takom množstve, aby pomer dusíku k draslíku a kyseline fosforečnej bol 3:2:1. Z draselných hnojív je vhodný síran draselný, z fosforečných superfosfát. Dusíkaté hnojivá dodávame rododendronom len na jar, v apríli až máji, najneskôr do polovice júna. Neskoršie hnojenie podporuje rast nových výhonov, ktoré už nestíhajú do zimy vyzrieť a zamŕzajú. Hnojiť rododendron sa odporúča najskôr 4 týždne po výsadbe. Ak má však výživnú pôdu, hnojiť netreba, alebo len minimálne. Dôležité je použiť správny typ hnojiva - nesmie obsahovať vápnik. Volíme hnojivá určené pre kyslomilné rastliny. Živiny dodávame počas vegetácie najlepšie roztokmi špeciálnych hnojív bez obsahu vápnika alebo prirodzenými hnojivami, najčastejšie kompostovaným hnojom, ktorý opatrne zapracujeme do vrchnej vrstvy pôdy, prípadne necháme s rašelinou na povrchu. Minerálne hnojivá používame v nižšej koncentrácii a menej. Rododendrony a azalky nie sú náročné ani na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia. V menej výživných pôdach môžeme aplikovať hnojivo v predjarnom období, no len vo veľmi obmedzenom množstve v porovnaní s inými rastlinami, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov. Rododendronom sa darí, keď sú živiny vázané na humus. Hnojenie 1x ročne zvyšuje obsah humusu v pôde a stará sa tak o vyrovnaný prísun živín. Keď pôda obsahuje nadmerné množstvo vápniku, kořeny rododendronů trpí nedostatkem železa. V důsledku toho se listy rostliny zbarvují do žluta, listové žilky zůstavají zelené. Přidejte ihned hnojivo s vysokým obsahem železa a když ani po dvou týdnech není vidět žádné zlepšení, vyberte rostlinu z půdy a vysaďte ji znovu. Vyberte opatrně kořenové baly a rostlinu postavte do stínu. Jámu trojnásobně zvětšete a odstraňte špatnou půdu. Nové lůžko připravte ze substrátu pro rododendrony a z hnojiva.
Rez
Rez je minimálny - odstraňujú sa odkvitnuté súkvetia a poškodené konáre. Najvhodnejším obdobím na strihanie rododendronov a azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Kríčky nerežeme ani v ďalších rokoch, iba výhonok, ktorý rastie veľmi bujne, po odkvitnutí skrátime. Kvety je potrebné po odkvitnutí odstraňovať, aby kvitnutie rododendronov bolo bohatšie.
Presádzanie
Presádzanie rododendronov je rizikové, stačí presádzať raz za dva až tri roky, keď je to kvôli rozširovaniu rododendronu nevyhnutné. Všetky druhy i odrody vysádzame, respektíve presádzame s koreňovým balom a neupravujeme rezom.
Choroby a škodcovia
Rododendrony dokážu byť veľmi odolné voči chorobám a škodcom, najmä ak majú vytvorené vhodné podmienky pre život (priepustná, kyslá pôda, polotieň a dostatok vlahy). Z chorôb rododendronov sú najbežnejšími hniloba koreňov spôsobená hubou fytoftóra (pri nedostatočne priepustnej pôde) a parazitická huba podpňovka obyčajná, ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. Najvýznamnejším škodcom rododendronov a azaliek v našich zemepisných šírkach je malý (1 cm), čierny chrobák nosánik ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), ktorý obžiera okraje listov a jeho larvy napádajú korienky a kmeň azaliek a rododendronov. Proti Nosánikovi je účinná napríklad biologická ochrana v podobe parazitických hlístic napadajúcich larvy nosánika. V mesiaci august môžu puky vašej rastliny nadobudnúť čiernu farbu, nekvitnú a po čase odumierajú. Príčinou je hubové ochorenie. Súčasne môžete na rastline zbadať cikády, ktoré toto ochorenie prenášajú. Mladý škodca prepichne puky a vloží vajíčka. Dospelí škodcovia sa zdržiavajú na spodnej strane listov. V júni ich môžete odstrániť žltými lepovými doštičkami. Keď sa rastlina pohne, škodca sa snaží uletieť a prilepí sa na doštičku. Ak je napadnutie výraznejšie, je nutné rastlinu postriekať špeciálnym prípravkom. Napadnuté puky rozhodne odlomte a zničte. Rastliny, ktoré sú správne pestované, sú menej ohrozené.
tags: #rododendron #hybridny #violet