Rozmnožovanie ropuchy zelenej

Ropucha zelená (Bufo viridis) je obojživelník, ktorý sa vyznačuje svojím charakteristickým „maskáčovitým” sfarbením. Má svetlý podklad husto pokrytý ostro ohraničenými zelenými škvrnami. Tento druh je typický pre stepné a lesostepné oblasti a vyskytuje sa najmä v nížinách.

Ropucha zelená je prispôsobivá a môžeme ju nájsť na poľnohospodársky obrábaných plochách, poliach, lúkach, pasienkoch, v záhradách a parkoch. Vyskytuje sa aj na staveniskách a často aj v sídliskách veľkých miest. Zo všetkých našich obojživelníkov je najodolnejšia voči suchu a mimo obdobia rozmnožovania žije ďaleko od vody. Je to druh, ktorý sa najlepšie adaptoval na život v kultúrnej krajine.

Ropucha zelená je aktívna za súmraku a v noci, cez deň sa ukrýva pod kameňmi alebo v plytkých norách. Na rozmnožovanie využíva plytké vodné nádrže, ktoré však musia byť dobre osvetlené.

V období rozmnožovania sa samica prichytáva šnúry vajíčok na rastliny. Ropucha zelená je schopná prežívať aj v silne urbanizovanom prostredí, a preto ju môžeme považovať v porovnaní s väčšinou ostatných druhov našich obojživelníkov za menej ohrozenú.

Charakteristika ropuchy zelenej

Ropucha zelená je stredne veľká, robustná žaba, s dĺžkou tela zvyčajne do 8 cm, pričom samice môžu byť o niečo väčšie (až do 10 cm v južnej Európe). Jej sfarbenie je vysoko kontrastné, so zelenými škvrnami na bielom až béžovom podklade, niekedy s červenými bodkami. Brucho býva svetlé, bez pigmentácie. Za hlavou sa nachádzajú nápadné žľazy (parotidy), z ktorých v prípade nebezpečenstva vypúšťa jedovatý sekret.

Oči ropuchy zelenej majú žltú až zelenkavú dúhovku a zrenice sú eliptické a horizontálne. Pri dennom svetle sú zúžené, v noci sa rozšíria cez celé oko. Má dlhšiu a menej širokú hlavu v porovnaní s inými ropuchami. Zadné nohy sú dlhšie ako predné a na prvých troch prstoch predných nôh majú samce v období rozmnožovania zrohovatené mozoľovité výrastky, ktoré im pomáhajú udržať sa na samici.

Pokožka ropuchy zelenej je tenšia a menej bradavičnatá ako u ropuchy bradavičnatej. Samce majú vnútorný rezonátor na hrdle, ktorý im umožňuje vydávať charakteristický zvuk.

Rozmnožovanie a životný cyklus

Obdobie rozmnožovania ropuchy zelenej zvyčajne začína v apríli alebo máji, keď teplota vody dosiahne aspoň 10 stupňov Celzia. Párenie prebieha pomocou amplexusu, kde samec oblapí samicu. Na prvých troch prstoch predných nôh samcov sa v tomto období tvoria špeciálne mozole.

V populácii je často výrazná prevaha samcov, na jednu samicu pripadajú v priemere asi 3 samce. Samce o samice bojujú a snažia sa prichytiť o samicu, aby zaujali kopulačnú polohu. Samica sa bráni, ale často pod ťarchou viacerých samcov podľahne a môže dôjsť k jej uduseniu. V takom prípade samce zotrvávajú v objatí s mŕtvou samičkou aj niekoľko dní.

Samica kladie vajíčka v podobe dlhých retiazok (niekedy aj viac ako 3 metre), ktoré obmotáva na vodné rastliny v hĺbke 2 až 40 cm. Počet vajíčok sa pohybuje od 10 000 do 12 000 kusov. Pri nedostatku rastlín môžu byť vajíčka uložené voľne na dne.

Larvy, nazývané aj pulce, sú malé, po narodení merajú len asi 3 mm a sú čiernej farby. Živia sa riasami a odumretými rastlinami. K metamorfóze dochádza za 2 až 2,5 mesiaca v plytkých, dobre prehrievaných mlákach, v horských oblastiach to môže trvať dlhšie (3,5 až 4 mesiace). Tesne pred metamorfózou dosahujú dĺžku až 45 mm.

Veľkosť metamorfovaných žabiek je od 0,6 do 0,8 cm. Vzhľadom pripomínajú miniatúry dospelých jedincov. Po metamorfóze sa zdržiavajú v blízkosti vody a sú aktívne aj cez deň, neskôr sa ich aktivita posúva do nočných hodín.

Potrava ropuchy zelenej

Ropucha zelená je mäsožravec. Jej hlavnou potravou sú drobné bezstavovce, ako sú mravce, pavúky, mnohonožky, chrobáky, slimáky a dážďovky. Loví ich pomocou svojho dlhého a lepkavého, vychlípiteľného jazyka, ktorý dokáže vystreliť smerom ku koristi. Veľké jedince dokážu uloviť aj menšie stavovce, ako sú malé žaby alebo myši (hlavne ich mláďatá).

Je veľmi užitočná, pretože likviduje veľké množstvo hmyzu a slimákov, ktoré sú často považované za škodcov v záhradách. Dospelá ropucha počas krátkeho obdobia párenia vo vode neprijíma potravu. Hneď po nakladení vajíčok a ich oplodnení sa vracia na súš.

Ochrana a ohrozenie

Ropucha zelená je relatívne odolný druh, ktorý sa dokáže prispôsobiť rôznym prostrediam, vrátane urbanizovaných oblastí. V porovnaní s inými obojživelníkmi je považovaná za menej ohrozenú. Napriek tomu, podobne ako iné obojživelníky, čelí aj ona výzvam.

Jedným z hlavných problémov počas obdobia jarného ťahu na miesta rozmnožovania je usmrcovanie pod kolesami áut na pozemných komunikáciách. Štátna ochrana prírody SR preto na mnohých lokalitách buduje dočasné zábrany v cestných priekopách, aby zamedzila hromadnému hynutiu obojživelníkov. Pracovníci následne zbierajú jedince a prenášajú ich cez cestu.

Ďalším problémom môže byť uviaznutie ropúch v pasciach, ktoré pre ne človek neúmyselne vytvára zástavbou v ich životnom priestore. Staré bazény, jarky alebo iné priehlbiny sa môžu stať smrteľnou pascou. V takýchto prípadoch je dôležité žabám pomôcť ich vyslobodením a presunutím na vhodné miesto pri vodnej ploche.

Pri manipulácii s ropuchami je vhodné používať rukavice, pretože ich kožné sekréty môžu spôsobiť mierne podráždenie. Aj keď druh nie je pre človeka nebezpečný, jeho jed môže byť pre domáce zvieratá, ako sú psy, škodlivý v prípade ich uhryznutia a prehltnutia.

Je dôležité, aby sme boli ohľaduplní k týmto živočíchom, najmä počas ich obdobia ťahu a rozmnožovania. Dočasná zmena trasy prechádzky v kritických úsekoch môže zachrániť životy mnohých jedincov.

tags: #ropucha #zelena #rozmnozovanie

Populárne príspevky:

• Pestovanie a starostlivosť o echinaceu
• Starostlivosť o hríb dubový
• ako vybrať dokonalú svadobnú kyticu
• Ako vybrať podložky pod kvetináče
• Zazimovanie byliniek