Rozmnožovanie rosničky zelenej (Hyla arborea): Od lákania po ochranu
Rosnička zelená (Hyla arborea) patrí medzi najznámejšie a najpôvabnejšie druhy žiab v Európe. Je to malý obojživelník - dorastá do dĺžky len 3 až 5 centimetrov, maximálne do 50 mm, pričom bežne sa nájdu jedince s veľkosťou 30-40 mm. Má zavalitejšie telo, zväčša zelenej farby s hladkým povrchom, biele až šedavé bruško je však drsné.
Zaujímavosťou je, že rosnička dokáže meniť farbu - od svetlozelenej cez žltohnedú až po sivú, tmavohnedú, čiernu alebo dokonca puntíkovanú, v závislosti od teploty a „nálady“. Táto schopnosť jej v statickej polohe poskytuje veľmi dobré krytie. V rovine očí má výrazný tmavý až čierny pásik s bielym lemom, ktorý sa tiahne od nozdier cez oko a ušný bubienok až k predným končatinám. Biela alebo nažltlá spodná strana tela je jemne zrnitá, hrdlo samičky je biele, belavé alebo ľahko nažltlé. Samce majú na rozdiel od samíc vonkajší rezonančný vak na hrdle, ktorý sa v dobe párenia výrazne nafukuje.
Rosnička zelená je aktívna najmä v noci, keď sa vydáva na lov drobného hmyzu, komárov a múch. Jej potrava sa skladá prevažne z chrobákov, pavúkov a blanokrídleho hmyzu. V letnom období žerú rosničky viac škvore a dvojkrídlych. Pulce sa živia riasami, vyššími rastlinami, odumretými vodnými živočíchmi a detritom.
Rosnička má lepivé prísavky na prstoch, vďaka ktorým dokáže liezť po listoch, konároch, ale aj po skle. Zadné končatiny má pomerné dlhé a prsty sú spojené plávacími blanami. Zadné končatiny sú viditeľne silnejšie ako predné, čo umožňuje rýchle skákanie. Na oboch končatinách má priľnavé chodidlá určené na šplhanie. Na končatinách má špeciálne prísavky, ktoré jej umožňujú bezproblémové lezenie po vegetácii. Je to naša jediná stromová žaba.
Rozšírenie a biotop rosničky zelenej
Rosnička zelená je rozšírená od nížin do stredných polôh, miestami vystupuje až do nadmorskej výšky 1000 m. Vyskytuje sa v Európe s výnimkou Pyrenejí, časti Talianska, Francúzska a severnej Európy. Konkrétne obýva takmer celé územie Európy: Ukrajinu, Bielorusko, Balkán, Krétu, Taliansko, Benelux, Slovensko, Poľsko, Česko, väčšiu časť Nemecka, väčšinu Francúzska a Holandsko, severozápadnú časť Pyrenejského polostrova.
Jej biotopom sú vlhké svetlé listnaté lesy, parky, sady, záhrady, kroviny a bylinné porasty v okolí vôd. Vyskytuje sa na rôznych mokradiach, okrajoch lesa, v poliach, na lúkach, pastvinách, ale aj v záhradách a parkoch. Rosnička nepreferuje malé ani veľké vodné plochy, využíva všetky vrátane malých kaluží. Rosnička zelená obýva listnaté lesy, lúky s krovinami a záhrady nížin a stredných polôh celého Slovenska, vystupuje do nadmorskej výšky 1 000 m n. m. až po okraj ihličnatých lesov. Rosnička je menej náročná na kvalitu suchozemských i vodných biotopov.
Rozmnožovanie rosničky zelenej
Najznámejšou črtou rosničky je jej hlasité kvákanie. Samce sa ozývajú najmä na jar a začiatkom leta, keď lákajú samičky počas obdobia rozmnožovania. V strednej Európe obdobie rozmnožovania prebieha v závislosti na klimatických podmienkach od polovice apríla do polovice júna, niekedy ale až do júla. Párenie rosničiek prebieha od marca do júna, alebo od apríla do augusta. Rosnička zelená dosahuje pohlavnú dospelosť zhruba vo veku jedného roka. Samce rosničiek môžu byť niekedy pohlavne dospelé už v prvom roku života po prezimovaní, ale väčšinou až v druhom či treťom roku. Samice sú väčšinou pohlavne zrelé po druhom prezimovaní.
Párenie a kladenie vajíčok
Samce pri skrehotaní ležia v plytkej vode na vodnej hladine, kde sa držia vďaka mäkkej vodnej vegetácii. Individuálna vzdialenosť samcov od seba je 30-60 cm. Párenie začína ihneď po prilákaní samice. Pretože býva samec menší, ľahne si na chrbát samice. U rosničiek často prebieha sexuálny parazitizmus - silní a hlasití samci hája svoje teritórium a slabší samci sa počas toho skryto spária so samičkou.
Samica kladie vajíčka v menších zhlukoch, ktoré upevňuje na vegetáciu ponorenú pod hladinou. Samice vajíčka kladú väčšinou v priebehu mája, najskôr, ale to je veľmi výnimočné, na konci marca. Samica kladie 200-1400 vajíčok za sezónu. Vajíčka sú spojené do chumáčov, ktoré sú veľké približne ako vlašské orechy (max. do 4 cm). V jednom chumáči je zvyčajne 10 až 50 vajíčok, maximálne do 100 vajíčok.
Vajíčko meria asi 1,5-2 mm v priemere a rosolovitý obal 3-4 mm. Vajíčka sú nápadne menšie ako napríklad vajíčka kuniek či skokanov. Vajíčka sú uložené vo vode vo forme malých zhlukov, ktoré sú uchycované k vodnej vegetácii, vetvičkám alebo k rôznym predmetom vo vode, obvykle snôška „objíma“ lodyhu či vetvičku okolo dokola. Vajíčka sú zprvu dvojfarebné, horná časť obvykle svetlohnedá, spodná väčšinou nápadne biela, čo je rozdiel oproti vajíčkam iných druhov žiab. V ďalšom vývoji sú potom vajíčka jednofarebné, okrové až svetlohnedé.
Rosnička zelená (Hyla arborea)
Vývoj lariev (žubrienok)
Vývoj lariev trvá približne 3 mesiace. Po vyliahnutí je pulec veľký 3-5 mm. Pulci rosničiek dosahujú maximálnu veľkosť približne 50 mm. V závislosti na teplote vody a kvalite výživy sa pulec premení po 78 (17°C) alebo po 50 (20°C) dňoch v metamorfovaného jedinca. Mladí jedinci merajú 12-21 mm. Väčšina lariev sa v strednej Európe premení od júla do augusta.
Pulce majú jednoduché (jednořádkové) rady retných zúbkov so zubným vzorcom 2/3. Ústny disk je skôr trojuholníkovitého tvaru. Sfarbenie trupu je spočiatku veľmi tmavé, neskôr typicky žltozelené, okrovo zelenavé až čiernozelené so striebritým či zlatavým leskom a svetlým, belavým bruchom. Oči sú umiestnené nápadne na okrajoch trupu (zboku) a sú nápadne veľké v pomere k veľkosti tela. Okraj trupu je nepriehľadný.
Plútenné lemy sú u tohto druhu veľmi variabilné. V zásade sa vyskytujú dva typy pulcov:
- s horným plútnym lemom väčšinou veľmi vysokým, dosahujúcim pri bočnom pohľade do prednej časti trupu až do úrovne očí a výrazne tmavo škvrnitým (najmä v jeho zadnej časti);
- s horným plútnym lemom nižším, ktorý nesiaha až do úrovne očí a je takmer neškvrnitý, alebo len jemne škvrnitý.
Nasadenie horného plútného lemu je na chrbte nápadne zosilnené (to sa prejavuje tmavšou farbou). Horný plútenný lem má v bočnom pohľade obvykle najvyššie miesto v prednej polovici tela.
Ochrana a ohrozenie rosničky zelenej
Rosnička zelená je na Slovensku zákonom chránený druh so spoločenskou hodnotou 300 €. V súčasnosti je ohrozená najmä zánikom brehových porastov a vhodných mokraďných biotopov. Pre pulce takmer všetkých našich žiab platí, že im vadí hlavne anorganické znečistenie vody. Ukazuje sa, že ďaleko významnejším ohrozením sú vysoké rybie osádky, skôr než napríklad stav suchozemských biotopov.
Možnosti ochrany rosničky sú podobne ako u rady iných druhov obojživelníkov najmä vo vhodnej starostlivosti o jej biotopy a vytváraní nových biotopov. Je potrebné najmä v krajine zabezpečovať (udržiavať) mozaiku s časťami extenzívnejšie obhospodarovanými. Pri starostlivosti o lúky sa snažiť viac presadzovať extenzívnu pastvu pred kosením, alebo aspoň niekde vykonávať extenzívne kosenie. Je potrebné do krajiny vniesť (vybudovať) viac menších vodných prvkov. Pre rosničku, podobne ako napríklad pre kuňku ohnivú, sú vhodné plôdikové rybníky a tie by teda v našej krajine mali byť podporované.
Dôležitá je tiež obnova starostlivosti o brehové porasty rybníkov, ktoré by mali byť pravidelne prerezávané - husté brehové porasty bránia vzniku litorálnych porastov (málo svetla, zahnívanie opadu a pod.). Rosničky nepreferujú malé ani veľké vodné plochy, využívajú všetky vrátane malých kaluží. Preto by sme v krajine mali vytvárať tône rôznych veľkostí. Je potrebné sa snažiť zabezpečiť vhodné podmienky pre rozmnožovanie rosničiek v rybníkoch - aby na nich bola znížená rybia obsádka (do 400 kg rýb/ha pri výlove) aspoň raz za 2-3 roky.
tags: #rosnicka #zelena #rozmnozovanie