Rozmnožovanie borovice zo semienka: Kompletný návod a tipy pre úspešné pestovanie
Chcete získať nové rastliny ihličnanov? Máte viacero možností. Hoci to nejaký čas potrvá, budete sa môcť popýšiť vlastnými výpestkami. Zo semien získame nové rastliny smrekov, jedľovca, tisovca, borovíc, tují, smrekovca, douglasky, cyprušteka aj jedle. Dokonca si zo semien môžeme vypestovať aj nové cédre. Najprirodzenejší a najefektívnejší spôsob rozmnožovania drevín je výsev ich semien. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva.
Zber a príprava semien borovice
Dôležité je včas pozberať plody - šišky, inak hrozí, že sa semená z nich uvoľnia a vypadnú. Šišky zberáme v októbri až novembri. Aj pri koncoročných potulkách v parkoch a prírode nájdeme spadnuté šišky - ideálne polootvorené, ktoré ešte zopár semien obsahujú. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť. Ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú.
Semená opatrne vytrasieme zo šišiek nad rozprestretým papierom. Nemiešame spolu viac druhov. Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie ne nechať semená až do výsevu v šiškách. Dôvodov, prečo semená mnohých ihličnanov nevyklíčia okamžite, môže byť viac. Semenám niektorých druhov ihličnanov bráni vo vyklíčení napr. Aby zárodok, pokiaľ sú ochranné obaly pre vodu príliš nepriepustné, v suchom prostredí vo vnútri semena nezahynul, uchovávame semená v chlade a vlhku, čím sa uľahčí odstraňovanie zábran klíčenia.
Niektoré semená sa skladujú určitú dobu v suchu a stratifikujú sa neskôr. V takom prípade ich pred stratifikáciou namočíme na 24 hodín do vody. Semená sa premiešajú s vlhkým, pokiaľ možno ostrozrným pieskom. Zmesou semien a piesku naplníme kvetináč, ktorý umiestnime napr. do vlhkej pivnice. Najlepšie je stratifikáciu naplánovať tak, aby semená začínali klíčiť v marci až máji. Doba stratifikácie je u rôznych druhov odlišná, napr. semená smreka stratifikujeme jeden mesiac a vysievame najlepšie v marci až apríli, to isté platí aj pre borovicu himalájsku.
Uskladnenie semien
Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.
Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov za predpokladu zníženia obsahu vody v semenách na 5-6 % (pri jedli 7-9 %)‚ pri teplote -4 až -10 °C (jedle -10 až -15 °C).
Výsev semien borovice
Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, do perlitu. Ten bežne kúpime v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Pri menších semenách, ako má borovica sosna, smrek, smrekovec, či tuja, stačí výsevná nádoba s hĺbkou 6-7 cm.
Perlit nasypte do väčšej nádoby, výdatne zalejte a premiešajte. Až takto pripravený ho naplňte do 2/3 výsevnej misky a mierne utlačte. Semená bez krídiel môžete pred siatím namočiť do roztoku manganistanu draselného - hypermangánu, ktorý zničí zárodky plesní, húb a pôsobí aj ako stimulátor klíčenia.
Semienka rozložte na povrch perlitu rovnomerne tak, aby mali dostatok priestoru na rast, najlepšie 2-3 cm od seba. Zasypte ich asi centimetrovou vrstvou perlitu, pri väčších semenách, ako má napríklad jedľa alebo céder, môže byť vrstva hrubšia, aby sa korienky aj so semienkom pri raste nedvíhali nad povrch, ale celé pekne zakorenili. Takto pripravené výsevy zľahka zalejte a kým semená asi do dvoch týždňov začnú klíčiť, prikryte ich sklom. Udrží vlhkosť i teplotu vhodnú na rast.
Výsevy si označíme názvom druhu a uložíme do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C. Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar. Semenáčiky ihličnanov bývajú napádané plesňami, preto je lepšie výsevný substrát sterilizovať.
Is it better to sow seeds directly into the ground or to make seedlings?
Svetlo a voda pre klíčiace semená
Misky s výsevmi umiestnite na svetlé miesto - okno orientované na východ, juh alebo západ, do zimnej záhrady alebo skleníka s teplotou 17-22 °C. Môže sa stať, že prázdne semienka sfarbia perlit dohneda. Ak sa objaví pleseň, hneď ju odstráňte, aby ste zabránili šíreniu infekcie. Keď semienka začnú klíčiť, odložte sklo a perlit udržiavajte mierne vlhký.
Starostlivosť o priesady borovice
Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.
Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob. Počas prvých mesiacov po výsadbe sú pre mladú borovicu kritickým obdobím, počas ktorého si vyžaduje zvýšenú pozornosť. Najdôležitejšou úlohou je zabezpečenie pravidelnej a dostatočnej zálievky. Pôdu okolo koreňového balu je potrebné udržiavať mierne vlhkú, ale nie premočenú. V prvom roku po výsadbe je potrebné polievať raz až dvakrát týždenne, v závislosti od poveternostných podmienok.
Počas prvých rokov je tiež dôležité udržiavať bezburinnú zónu okolo kmeňa. Burina konkuruje mladému stromu o vodu a živiny, čo môže spomaliť jeho rast. Pravidelné odstraňovanie buriny a udržiavanie vrstvy mulču sú najefektívnejšími spôsobmi, ako tento problém riešiť. Mladé borovice spravidla nepotrebujú hnojenie v prvom roku po výsadbe, najmä ak bola pôda dobre pripravená. Príliš skoré alebo nadmerné hnojenie môže poškodiť citlivé mladé korene. S prvým prihnojením je lepšie počkať až do nasledujúcej jari.
Is it better to sow seeds directly into the ground or to make seedlings?
Špecifické prípady klíčenia ihličnanov
Nie všetky ihličnany možno jednoducho rozmnožiť výsevom semien. Napríklad semená tisu klíčia veľmi dlho, niekedy až rok. Počas celého tohto obdobia musíme substrát udržiavať mierne vlhký. Pred výsevom je nutné zbaviť ich červenej dužiny, ktorá ich chráni. Podobne dlho klíčia aj semená borievok. Semená ihličnanov majú charakteristické krídelká, ktoré slúžia na dobré rozširovanie pomocou vetra. Manipulujme s nimi preto opatrne, hlavne nie v prievane.
Druhy, ktorých semená sú v dužine, ako má borievka, alebo v tvrdom obale, ako je to pri tise po úplnom dozretí preliehajú. Znamená to, že po vysiatí klíčia až o rok, niekedy aj neskôr. Počas tohto obdobia by pôda nemala celkom vyschnúť. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (jedľa grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.).
Borovica sibírska - Majestátny ihličnan
Majestátna, voňavá a slnko milujúca borovica je najrozšírenejší ihličnan na svete. Ľudovo nazývaná aj sibírsky céder. V Európe tento strom už takmer nenájdete. Existuje asi 100 druhov, ktoré rastú v rozľahlých lesoch a na okrajoch slnečných čistín. Jej najbližším u nás rastúcim príbuzným vo vysokohorských polohách je Borovica limba - Pinus cembra. Jeho domovom je sibírska tajga.
Borovica sibírska je tiež obľúbený okrasný strom, vysádzaný hlavne v parkoch a veľkých záhradách v chladných klimatických podmienkach. Odoláva silným mrazom až do -60°C, ale aj voči silným vetrom. Tento majestátny strom sa dožíva viac ako 500 rokov. Ide o rýchle rastúcu, veľmi prispôsobivú drevinu, ktorá rastie i na vyprahnutých vrcholoch pieskovcových skál, ale potrebuje dostatok svetla. Neopadavý ihličnan môže rásť až do výšky 40 metrov. Borovice majú hrubú, ochrannú, platničkovitú kôru, sviecovité jarné výhonky, špicaté ihlice, šišky so špirálovito usporiadanými šupinami a krídlaté semená.
Liečivé a iné využitie borovice sibírskej
- Semená sa zbierajú ako píniové oriešky, ktoré sú jedlé.
- Vzduch v cédrových lesoch je prakticky bez baktérií.
- Antimikrobiálne vlastnosti - sibírsky céder je odolnejší ako iné ihličnany voči dymu a iným znečisťujúcim látkam.
- Borovica je vhodná na liečbu vlhkého kašľa a na masírovanie boľavých svalov.
- Teplá borovicová miazga pomáha pri infekciách a bolesti.
- Peľ je bohatý na vitamíny aj minerály a využíva sa ako tonikum.
- Žuvanie vetvičiek zbavených kôry zabraňuje nepríjemnému zápachu z úst.
- Z vnútornej kôry sa dá pripraviť múka.
- Jedlé semená sú vhodné do šalátov.
- Borovicové drevo sa používa na stavbu budov, na výrobu podlahovín, okenných rámov, nábytku, buničiny, kanoe - a truhiel.
- Živica je vhodná do lepidiel, terpentínu a na vytvorenie vodovzdornej vrstvy, používame ju aj na utesnenie člnov.
Vegetatívne rozmnožovanie borovice
Vegetatívne rozmnožovanie borovice lesnej, na rozdiel od mnohých iných drevín, je pomerne náročné. Rozmnožovanie odrezkami je veľmi nespoľahlivé a má nízku mieru úspešnosti, preto sa v bežnej praxi takmer nepoužíva. Odrezky borovice veľmi ťažko zakoreňujú. Táto metóda si vyžaduje špeciálne podmienky, ako je kontrolovaná teplota, vysoká vzdušná vlhkosť a použitie silných koreňových stimulátorov, čo je v domácich podmienkach ťažko dosiahnuteľné.
Vrúbľovanie borovice
Najbežnejšou a najúspešnejšou metódou vegetatívneho rozmnožovania borovíc, najmä ich šľachtených kultivarov, je vrúbľovanie. Táto technika spočíva v spojení časti ušľachtilej odrody (vrúbľa) s koreňovým systémom inej, odolnej rastliny (podpníka). Ako podpník sa zvyčajne používa silný semenáčik borovice lesnej alebo borovice čiernej. Vrúbľovanie sa najčastejšie vykonáva koncom zimy alebo na začiatku jari, keď sú rastliny ešte v období vegetačného pokoja.
Najpoužívanejšou technikou je bočné vrúbľovanie, pri ktorom sa na podpníku vytvorí šikmý zárez a do neho sa vloží rovnako upravený vrúbeľ (jednoročný výhonok z požadovanej odrody). Spoj sa pevne zviaže vrúbľovacou páskou a často sa ošetrí štepárskym voskom, aby sa zabránilo vysychaniu a infekcii. Po navrúbľovaní sa rastliny umiestnia do skleníka alebo fóliovníka, kde je udržiavaná optimálna teplota a vlhkosť na podporu zrastania pletív. Počas niekoľkých týždňov až mesiacov by mal vrúbeľ začať rásť, čo je znakom úspešného spojenia. Keď je spoj dostatočne pevný, postupne sa odstraňuje vrchol podpníka nad miestom vrúbľovania, aby sa všetka energia sústredila do rastu nového vrúbľa.
tags: #rozmnozovanie #borovice #semienkom