Rozmnožovanie citrónovníka v byte: Kompletný sprievodca pre úspešné pestovanie

Pestovanie citrusových stromov v kvetináčoch môže byť skvelou voľbou pre tých, ktorí nemajú prístup do záhrady alebo si chcú citrusové plody vychutnať na balkóne, terase či doma. Citrusové rastliny v kvetináčoch nielen vyzerajú skvele a zaujímavo, ale pri správnej starostlivosti sú schopné aj prinášať ovocie.

Pestovanie citrusov v našich zemepisných šírkach nie je žiadna novinka. V bohatých šľachtických rodinách sa citrusy v severnejších častiach Európy pestovali už v 17. storočí. Slúžili na to špeciálne vyhrievané skleníky, v ktorých spolu s inými tropickými a subtropickými rastlinami citrusy prezimovali. Na pestovanie citrusov však v súčasnosti nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie ani veľké skleníky.

Citrusy pochádzajú zo subtropických a tropických častí juhovýchodnej Ázie, kde prospievajú pri celoročne vysokých teplotách a vysokej vlhkosti vzduchu. Atraktívne vždyzelené kríky až malé stromy, voňavé kvety a šťavnaté plody. Pestovanie citrusov v kvetináčoch má dlhoročnú tradíciu a teší sa obľube po celom svete. Veľmi im prospieva, keď leto môžu tráviť vonku na slnku. Klasický vykúrený interiér im počas zimy neprospieva, vyžadujú nižšie teploty, ale neklesajúce pod bod mrazu. V našich podmienkach sa pestujú väčšinou citrusy naštepené na vhodných podpníkoch alebo vegetatívne rozmnožené z odrezkov. Na takéto pestovanie sa väčšinou používajú druhy a variety vhodné na pestovanie v našich podmienkach.

Citrusy zaštepené na ušľachtilých slabo rastúcich podpníkoch majú silnejšiu koreňovú sústavu a zabezpečia lepší zdravotný stav rastline. Výhodou vegetatívne množených citrusov je zasa skorší nástup do rodivosti, no nevhodnou je ich bujnejší rast. Keďže citrusy ani vo voľnej prírode nedorastajú do veľkých rozmerov, všetky variety sa dajú pestovať i v kvetináčoch.

Výber vhodného druhu citrónovníka a kvetináča

Už ste sa rozhodli, že máte záujem o pestovanie citrusových plodov doma, teraz je čas vybrať si ten správny druh. Pestovaním citrusových plodov v kvetináčoch si vychutnáte čerstvé ovocie aj na balkóne či v byte. Na túto formu pestovania sa hodí viacero druhov citrusov.

• Citrón (Citrus limon): Citróny sú jedným z najobľúbenejších citrusových plodov na pestovanie v kvetináčoch.
• Mandarínka (Citrus reticulata): Mandarínky sú ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú ľahko pestovateľnú citrusovú rastlinu.
• Pomaranč (Citrus sinensis): Pomaranče sú ďalšou obľúbenou voľbou pre pestovanie v kvetináčoch.
• Citrónovník limetový (Citrus aurantiifolia): Limetky sú menšie a majú intenzívnu chuť a vôňu.
• Kumquat (Fortunella spp.): Kumquat je malé ovocie, ktoré sa môže konzumovať aj so šupkou.

Najviac sa však bude dariť trpasličím odrodám ako sú napríklad citrónovníky meyer, lisbon, sun gold, yuzu, ponderosa prípadne trpasličia eureka. Z mnohých druhov mandariniek sú vhodné na interiérové pestovanie napríklad variety kalamondin, honey, satsuma alebo mineola tangelo (hybrid grapefruitu a mandarinky). Pri výbere citrusových plodov na pestovanie v kvetináčoch stojí za to venovať pozornosť dostupnosti odrody a jej požiadavkám na svetlo, vodu a teplotu. Pri správnej systematickosti bude možné pestovať citrón doma alebo pestovať iné citrusové plody.

Najprv si vyberte črepník správnej veľkosti, ktorý poskytne dostatok miesta pre korene rastliny. Kvetináč by mal mať na dne drenážny otvor, aby sa zabránilo nadmernej vlhkosti. Na kvetináče si môžete dokúpiť tanierik. Ak kupujete už hotový veľký stromček, je dobré kúpiť aj stojan na kolieskach, ktorý uľahčí premiestňovanie rastliny. Veľkosť kvetináča závisí od priestoru, ktorý máte pre citrus v domácnosti vyhradený. Pre rastlinu veľkú 1 - 1,5 m stačí kvetináč s priemerom 30 cm, no podmienkou je, aby bol hlbší ako širší. Dostatočná hĺbka kvetináča zabezpečí rastline dobrú stabilitu i keď je už mohutnejšia. Kvôli váhe je vhodnejší plastový kvetináč.

Substrát a presádzanie

Pre citrusovníky je substrát miestom ich života, preto je citrusový substrát mimoriadne dôležitým prvkom pri pestovaní týchto rastlín. Citrusy neznášajú dlhodobo premočenú pôdu a preto je dôležité dopriať im priepustný substrát. Ideálna je zmes substrátu pre sukulenty (prípadne piesku, keramzitu či kokosového vlákna) a klasického záhradného substrátu v pomere 1:1.

Na pestovanie citrusov sú najvhodnejšie substráty, ktoré ani po dlhšom čase nestrácajú vzdušnú štruktúru, nerozkladajú sa. Použiť tiež môžete substrát z kokosového vlákna. Keďže väčšina citrusov v nádobách je pestovaná na podpníku, substrát musí zodpovedať jeho potrebám. Najčastejšie sa ako podpník používa citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata), ktorý vyžaduje kyslejšiu pôdu s pH 5,5 - 6. Citrusom na iných podpníkoch vyhovuje pH medzi hodnotami 6 - 7, teda pôdna reakcia slabo kyslá až neutrálna.

Dobrá rada: Namiešať si môžete aj vlastný substrát. Použite jeden diel rašeliny s prídavkom železa, jeden diel humusu, jeden diel záhradnej zeminy, jeden diel riečneho štrku a pol dielu perlitu. Zmiešajte a prilejte toľko vody, aby bol substrát vlhký, ale aby z neho po stlačení voda nevytekala. Dbajte na to, aby boli všetky zložky, z ktorých substrát pripravujete, bez semien burín a škodcov.

Pestovanie citrónu doma bude vyžadovať opätovnú výsadbu rastliny. Citrusy presádzame do väčších nádob len postupne a to až vtedy, keď prekorenia svoj pôvodný kvetináč a korienky začínajú prerastať zvrchu kvetináča alebo cez spodné drenážne otvory v kvetináči. Malé citrusy nepresádzame do veľkých nádob, pretože by dobre neprekorenili substrát. Vždy zvolíme kvetináč o 2 - 3 cm väčší oproti pôvodnému. Mladé citrusy presádzame raz za jeden-dva roky, staršie raz za tri- štyri roky. Alternatívu k presádzaniu predstavuje vyhrabanie čo najväčšieho množstva starej zeminy z povrchu kvetináča a jeho nahradenie čerstvým substrátom. Raz za čas je ale presadenie nevyhnutné. Staršie a väčšie dreviny sa presádzajú aj po 5 - 10 rokoch. Najvhodnejším obdobím na presádzanie je jar.

Postup presádzania

1. Na dno nádoby nasypte keramzit a vytvorte tak drenážnu vrstvu (ak má črepník iba jeden odtokový otvor), ktorá zaistí odtok prebytočnej vody. Predídete hnitiu koreňov.
2. Rastlinu opatrne vyberte z pôvodného črepníka a preneste do novej nádoby. Dajte pozor, aby sa koreňový bal pri presádzaní nerozpadol.
3. Voľné miesta v črepníku doplňte vhodným substrátom na citrusy. Opatrne pritlačte, aby ste nepoškodili jemné korienky.
4. Nakoniec nezabudnite rastlinu dôkladne zaliať. Hneď po presádzaní nehnojte. Počkajte, kým rastlina v novom substráte zakorení.

Osvetlenie a teplota

Črepníkový citrón a iné citrusové plody sú rastliny z teplých oblastí, preto si budú vyžadovať vhodné miesto. Umiestnite citrusový strom v kvetináči na miesto, kde bude dostávať aspoň 6-8 hodín slnečného svetla denne. Svetlo je pre citrusové stromy mimoriadne dôležité, a to pre ich rast aj úrodu. Ak je to možné, zabezpečte aj prístup k prirodzenej cirkulácii vzduchu. Optimálne prostredie pre jeho rast predstavuje presvetlený byt či skleník.

Najväčší omyl, ktorý sa robieva pri pestovaní citrusov v interiéroch počas zimných mesiacov, je nedostatok svetla. Vyberte si veľmi svetlú miestnosť a udržiavajte rastlinu mimo dverí, kde môže dôjsť k prievanu. V našich podmienkach je preto hlavne v jesenných a zimných mesiacoch zložité udržať rastliny v dobrej kondícii. Na pestovanie je najvhodnejšie juhovýchodné alebo juhozápadné okno. Najväčšie problémy v byte sú so svetlom. Citrusy potrebujú dobré osvetlenie a to v byte nájdeme len pri okne. Najlepšie je juhovýchodné alebo juhozápadné okno, a aj tam musí byť rastlina umiestnená do 1 m od vnútorného skla.

Ideálna teplota pre citrusové plody je väčšinu roka medzi 21°C a 29°C. Citrusové stromy dobre rastú v miernom podnebí, kde sú zimy mierne a letá teplé. Väčšina citrusových druhov však neznáša mráz, nízke teploty na pestovanie citrusov rýchlo spôsobia odumretie rastlín. Optimálna teplota na rast citrusov je 22 - 30 ° C. Bez poškodenia však vydržia kolísanie teploty v oveľa širšom rozpätí. Na chlad je veľmi citlivý hlavne citrónovník (Citrus limon).

Zálievka a hnojenie

Citrusové stromy v kvetináčoch schnú rýchlejšie ako tie, ktoré rastú v zemi, preto je mimoriadne dôležité pravidelné zavlažovanie. Rastlinu zalejte vtedy, keď je vrchná vrstva pôdy na dotyk suchá. Jeden z veľkých problémov začínajúcich pestovateľov je práve odhadnutie správneho času zalievania a správnej dávky vody. Pri citrusoch sa viac ako pri iných rastlinách nesmie stať zo zalievania pravidelný rituál. Zalievajte vtedy, keď to rastlina potrebuje, a nie každé dva alebo tri dni. Ako začínajúcemu pestovateľovi vám môže pomôcť senzor vlhkosti pôdy, ktorý vás bude informovať, kedy je už potrebné rastlinu zaliať.

Vo všeobecnosti sú na vodu citrusy najnáročnejšie v čase intenzívneho rastu a zväčšovania plodov. Naopak v čase dozrievania plodov im prospieva suchší substrát. Dlhá suchosť môže viesť k poklesu púčikov, kvetov a ovocia. Naopak, príliš veľa vody a vlhkosti môže spôsobiť, že listy zvädnú a zožltnú. Citrónovník vyžaduje mieru a pravidelnosť zálievky podľa substrátu. V letných mesiacoch by nemal byť suchý, ale vlhký, taktiež nie premočený. Zalievajte najlepšie odstátou a vlažnou vodou. V zimných mesiacoch sa citrónovník polieva len v teplom prostredí, inak ho len roste. Pri horúcich letných dňoch je niekedy potrebné zalievať citrusy v exteriéroch každý deň (vždy večer alebo skoro ráno), no na stanovišti v interiéri potreba zálievky značne klesá. Veľa pestovateľov citrusov čaká so zálievkou až na prvé náznaky vädnutia (stáčania) listov, aby sa vyhli premokreniu koreňovej sústavy, ktorá pri premočení nie je schopná vstrebávať živiny, čo sa často prejavuje žltnutím listov a zlým zdravotným stavom citrusov.

Úžitková alebo studničná voda obsahuje vápnik a horčík v uhličitanovej forme. Citrusy vyžadujú 7 - 8 nemeckých stupňov tvrdosti vody, pri frekvencii zálievky raz za 5 - 7 dní. Ak zalievate častejšie ako raz za päť dní, používajte len vodu dažďovú. Iba odstátou alebo prevarenou úžitkovou vodou sa zníži množstvo vápnika a horčíka najviac o 10 %. Ich nadbytok zvýši pH v substráte, čím sa obmedzí príjem železa a listy žltnú (tzv. chloróza). Takýto deficit železa nikdy nenahrádzajte listovou výživou. Citrusy to neznášajú. Citrusy reagujú citlivo na prebytočnú vodu v miske pod črepníkom. Radšej ju vždy vylejte.

Tabuľka: Príklady tvrdosti vody

Rastlinu pravidelne prihnojujte hnojivom určeným špeciálne pre citrusové rastliny. Tieto hnojivá obsahujú základné živiny, ktoré pomáhajú zdravému rastu a plodeniu. Huminové kyseliny sú kľúčovou zložkou pôdy pri pestovaní citrusov. Plnia mnoho dôležitých funkcií, ako je zlepšenie štruktúry pôdy, zadržiavanie vody a poskytovanie živín. Vďaka nim sa pôda stáva úrodnou, priepustnou a podporuje zdravý rast rastlín. Najvhodnejšia je kombinácia pomaly rozpustných organických hnojív so špeciálnymi tekutými hnojivami určenými špeciálne pre citrusy (s vyšším obsahom železa), ktoré pridávame najmä na jar. Tekuté hnojivo určené na citrusy aplikujeme najmä na jar a pomaly rozpustné hnojivá po zvyšok vegetačnej sezóny. Pre citrusy je nevyhnutné správne a dostatočné hnojenie. Základ tvoria prvky dusík, fosfor, draslík, ktoré obsahujú takzvané NPK hnojivá, avšak dôležité sú aj stopové prvky ako železo, bór, zinok, meď, mangán a iné.

Na citrusy sú dostupné predovšetkým kvapalné hnojivá, pomocou ktorých si podľa návodu na obale namiešate hnojivovú zálievku. Vhodné je aj univerzálne hnojivo Cererit, ktoré neobsahuje chlór. Použiť môžete aj tuhé hnojivá s dlhodobým účinkom, ktoré sa primiešajú do substrátu a postupne uvoľňujú živiny počas celej vegetácie. Vzhľadom na čas prezimovania ich však neaplikujte príliš neskoro. Dĺžka účinku v mesiacoch je vždy uvedená na obale. Vo vegetačnom období je dobré citrusy hnojiť pravidelne vhodným hnojivom, v ktorom je NPK (dusík, fosfor, draslík) v pomere napr. 8:6:8 (tzn., že je v ňom rovnaké množstvo dusíka a draslíka a znížené množstvo fosforu). Ak sa vám zdá, že špeciálne hnojivá na citrusy sú drahšie, môžete použiť i hnojivo na zelené rastliny. Horšie ako nehnojiť, je hnojiť nadmerne. Používať hnojivo treba preto s mierou. Periodicita - 1x týždenne (1-2 g/1 liter zálievky).

Rezanie a zimovanie citrónovníka

Prerezávanie citrusového stromu v kvetináči môže byť potrebné na kontrolu jeho rastu a tvarovanie rastliny. Odstráňte mŕtve alebo choré konáre, aby ste podporili nový rast. Pestovanie citrusových stromov doma nebude vždy vyžadovať rezanie. Citrusom prospieva vzdušná pravidelná koruna, ktorú docielime výchovným rezom najmä počas prvých 5 rokov pestovania rastliny. Vždy odstraňujeme konáriky, ktoré zahusťujú korunu. Rez citrónovníkov je vhodné vykonať, aby sme zahustili a tvarovali korunku. U rodiacich citrusov s rezom môžete naďalej pokračovať, reguluje to ich rast aj úrodu. Rez je rovnako dôležitý. Vykonáva sa počas neaktivity rastliny teda koncom zimy začiatkom jari. V prvom rade sa odstraňujú poškodené, suché a odumreté konáriky. Ostatné sa môžu skrátiť. Odstraňujú sa rovnako križujúce alebo do vnútra koruny smerujúce výhonky. Hlavný výhonok sa skracuje tak, aby bočné prevyšoval o cca 15 cm max. Dbajte na rez najmä u mladých rastlín, aby ste včas vypestovali pevnú a peknú korunku. Po presadení rastliny režeme. Odstránime výhonky bez listov, a veľmi silno a veľmi slabo rastúce výhonky. Z výhonkov, vyrastajúcich blízko seba, vyberieme najvhodnejší a ostatné odstránime tiež. Výhonky podľa potreby skrátime, aby sme vytvorili pravidelnú, peknú korunku. Rastlina musí byť pekná, aj keď nemá kvety a plody. Rany po reze zatrieme štepárskym voskom alebo latexovou farbou.

Ak pestujete citrusový strom v kvetináči v oblastiach s chladnejším podnebím, musíte zabezpečiť vhodné podmienky na zimovanie. V našich klimatických podmienkach je pre citrusy z pohľadu svetelného režimu kritické správne zimovanie. Ideálne je zimovanie citrusov v interiéri pri teplotách od 1 - 10 °C, v tmavej miestnosti. Zimovanie pri izbovej teplote je pre citrusy problematické, pretože nie sú zvyknuté na vyššie teploty, pokiaľ nemajú dostatok svetla. Na jeseň musíme rastliny preniesť na zimné stanovište, kde je svetlo, ale nemrzne. Teploty by mali byť ideálne pomerne nízke, okolo 5 - 10 °C. Citrusy vyžadujú zimný pokoj, čiže obmedzenie zálievky a vynechanie hnojivých dávok.

Každý rok je nástup zimy iný. Niekedy môžu prísť prvé mrazy už v septembri, inokedy až začiatkom novembra. Prezimovanie v miestnosti s teplotou, ktorá sa blíži k 15 °C, vyžaduje viac svetla. Pri teplotách 0 - 10 °C je naopak vhodné menej svetlé prostredie. Vo všeobecnosti platí - čím vyššia teplota, tým viac svetla, čím nižšia teplota, tým svetla menej. V oboch prípadoch je však vhodná veľmi mierna zálievka. V miestnosti, v ktorej budete zimovať rastliny citrusov, neuskladňujte žiadne ovocie ani zeleninu. Uvoľňovaný etylén hlavne z dozretých jabĺk môže spôsobiť úplný opad listov. Keď citrusy zimovali v chladnej miestnosti, nedávame ich hneď do tepla, pomaly ich musíme na teplo privykať. Takisto pomaly začíname zvyšovať počet závlah.

Na jeseň, keď nočné teploty klesnú na 5 °C, je čas presunúť citrusovú rastlinu späť do interiéru. Podobne ako mnoho iných tropických rastlín, citrusu často opadne veľa alebo dokonca všetky listy. Väčšinou sa to deje po premiestnení na začiatku sezóny von alebo na konci do interiéru. Táto listová spŕška je prirodzená. Je to spôsob prispôsobenia rastlín rôznym úrovniam osvetlenia. Vyvíjajú sa nové listy, ktoré lepšie vyhovujú novým úrovniam osvetlenia.

Rozmnožovanie citrónovníka

Pokiaľ citrónovník nemáte priamo zakúpený v obchode, je možné ho vypestovať v domácich podmienkach priamo zo semienka. Budete na to potrebovať citrón, z ktorého vyberiete semienka, následne ich umyjete a zbavíte prebytočnej dužiny. Tento spôsob rozmnožovania je veľmi jednoduchý a oveľa rýchlejší, ako rozmnožovanie citrónovníka pomocou kôstok. Je veľmi vhodné pre svoju jednoduchosť a krátkosť času. Odporučil by som ho hlavne pre začínajúcich pestovateľov. Semená sa premyjú vodou a zasejú do piesočnatej zeme. Keď vyrastú dva pravé listy, presadíme ich do kvetináčov ø 10 cm a pestujeme ako rodiace citrusy. Mladé sadenice citrusov a citrusových rastlín nemusia kvitnúť hneď v prvom roku po výsadbe a na citrusy zo semienka musíte často čakať naozaj dlho.

Rozmnožovanie odrezkami

Citrusy môžeme jednoducho rozmnožovať pomocou odrezkov. Je to vegetatívne rozmnožovanie a získame ním geneticky identickú rastlinu s materskou rastlinou. Týmto spôsobom môžeme zužitkovať odrezky, ktoré získame pri tom, ako rastlinu upravujeme rezom. K nevýhodám rastliniek získaných rezkovaním patrí, že rastlinka má slabší koreňový systém a je náchylnejšia na choroby, ale ak sa o rezkovance náležite staráme, získame plnohodnotnú rastlinu, ktorá skoro kvitne a plodí. Vhodné rastliny na zakoreňovanie sú hlavne citrónovníky, cedráty, fortunela, dosť ťažko sa zakoreňujú mandarínky, ale aj pomaranče. Zakoreňovanie týchto rastlín je zložité, ale nie nemožné. Vo všeobecnosti lepšie zakoreňujú rýchlo rastúce druhy.

Odrezky získame odstrihnutím koncových (jednoročných) olistených výhonkov s 3 až 5 výhonkami (listy alebo puky) zo zdravej rastliny a listy na odrezku zastrihneme na cca 1cm. Odrezky získavame zo zdravých, vitálnych a plodiacich rastlín. Najvhodnejšie sú jednoročné polodrevnaté výhony, ale zakoreniť sa dajú aj drevnaté a aj bylinné odrezky. Odrezky získavame pri reze stromčekov v predjarnom období, ale aj v iných obdobiach roka, avšak vtedy je úspešnosť ujatia nižšia. Najvhodnejšie obdobie pre rezkovanie je apríl - jún. Odrezky majú potom čas na prekorenenie a do zimy sú dostatočne silné.

Príprava odrezkov

1. Keď máme dostatočné množstvo pripravených konárikov, môžeme pristúpiť k príprave rezku. Potrebujeme ostrý nôž na úpravu rezkov.
2. Rezky si narežeme tak, že každý rezok má 4-5 očiek - t.j. miest, kde sú lístky, prípadne kvietky.
3. Spodný rez vedieme šikmo proti spodnému očku (ak nevieme presne ako, môžeme rezať aj kolmo). Spodné listy odrežeme.
4. Vrchný rez vedieme kolmo tesne nad očkom (listom) - nikdy nenechávame holé drevo bez očiek, pretože to by zaschlo. Dbáme na to, aby rez bol čistý a hladký.

Veľmi vhodné je použitie stimulátorov zakorenenia, môžu byť práškové, alebo tekuté. V tekutom stimulátore spodok rezku necháme namočený podľa návodu (obvykle 12hodín). Takto pripravené rezky môžeme sadiť do pripraveného substrátu. Na sadenie použijeme najlepšie špeciálny substrát na rozmnožovanie, ale dá sa použiť aj klasický odľahčený substrát. Na sadenie sa použijú nádobky, alebo kelímky s priemerom tak okolo 5 cm, môže byť aj viac. Na spodok nezabudneme dať drenážnu vrstvu a nádobky naplníme substrátom. Pripravíme si jamku a rezok zasadíme. Ak používame práškový stimulátor, dávame pozor, aby sme nezotreli stimulátor.

Potom, ako sme si zasadili všetky rezky, musíme navlhčiť substrát, dávame ale pozor, aby sme ho nepremokrili až príliš a rezkovanec nezadusili. Odrezky musíme držať vo vysokej vzdušnej vlhkosti, platí pravidlo, že čím vyššia teplota pri zakoreňovaní, tým vyššia vzdušná vlhkosť. Na rozmnožovanie odrezkami preto používame mini-skleníky prípadne odrezok prikryjeme odrezanou plastovou fľašou, aby sme mohli udržovať vysokú vzdušnú vlhkosť. Listy pravidelne rosíme, aby nedochádzalo k strate vody. Množiareň nezabúdame každý deň na chvíľu vyvetrať, aby sa nám nepremnožili plesne a hubové choroby. Pred sadením je dobre použiť niektorý s dostupných fungicídov, aby sme zabránili rozšíreniu húb. Čas na zakorenenie je veľmi rozdielny a pohybuje sa rádovo od niekoľkých týždňov (citrónovníky..), až po niekoľko mesiacov. To, či odrezok zakorenil, zistíme tak, že začne vyháňať nové výhonky. Neujatý odrezok zaschne, poprípade zahnije. Keď sa nám odrezok ujme, rastlinku ešte nejakú dobu rosíme a potom ju začneme otužovať a privykať na prostredie s nižšou vzdušnou vlhkosťou - tým, že častejšie množiareň vetráme. Presádzame až keď má rastlinka vyvinutý koreňový systém. Pri presádzaní dávame pozor, aby sme nepoškodili korene.

Letnenie a ochrana pred škodcami

Citrusy milujú letnenie v exteriéri. Do záhrady či na balkón ich môžete presunúť hneď ako nehrozia mrazy a citrusy sa vám za to odvďačia. Počas letných mesiacov presúvajte citrusovú rastlinu von na terasu alebo balkón. Postavte kvetináč tak, aby prijímal ranné slnko. Je potrebné, aby bola rastlina v tieni počas najteplejších hodín, aby nedošlo k spáleniu listov a teplotnému stresu. Počas letných mesiacoch ho môžete nechať na záhradke či dvore, avšak musíte mu zabezpečiť ideálne podmienky. Pestovanie citrusového stromu v kvetináči môže byť obohacujúcim zážitkom, ktorý vám umožní vychutnať si čerstvé ovocie aj na malom priestore. Cez leto sa rastlinám najlepšie darí na vonkajšom stanovišti. Postavíme ich na terasu, na balkón alebo do záhrady. Letnenie im vyložene prospieva, priaznivo pôsobí na rast a atraktívny vzhľad rastliny, významne sa podieľa aj na dobrom zdravotnom stave. Cez leto ich pravidelne zalievame a hnojíme špeciálnym tekutým hnojivom na citrusy raz za 14 dní. Od mája môžeme citrusy vyložiť do záhrady. Vyberieme si na to obdobie, keď je zamračené - aby prechod nebol náhly - a rastliny dáme do riedkeho tieňa. Výhodné je nádoby zapustiť do zeme - menej vysýchajú. Počas celého leta sledujeme rast rastlín a tvarujeme ich.

Pestovanie citrusov v našich chladnejších podmienkach má aj svoje výhody. Ide najme o fakt, že bežné bakteriálne a vírusové ochorenia napádajúce citrusy (bakteriálna škvinitosť, tristéza, melanóza, exocortis a iné) sa v našich zemepisných šírkach bežne nevyskytujú. V našich klimatických podmienkach nenájdeme ani škodcov špecializovaných na citrusy. Najväčším rizikom sú pre citrusy letnené vonku vošky a molice, proti ktorým postupujeme tak ako pri pestovaní iných rastlín (mechanickým odstránením, biologickou ochranou a v najhoršom prípade insekticídmi). V interiéri môžu citrusy napadnúť roztoče alebo smútivky, ktoré však pre citrusy nepredstavujú veľké nebezpečenstvo. Pravidelne kontrolujte rastlinu na príznaky citrusových chorôb alebo citrusových škodcov. Obzvlášť nebezpečné môže byť sušenie a opadávanie citrusových listov alebo neprirodzené sfarbenie citrusových plodov. V prípade potreby by sa mali prijať vhodné nápravné opatrenia, ako je zmena umiestnenia rastlín, zabezpečenie lepšieho svetla pre citrusy, hnojenie rastlín, kontrola požiadaviek na pestovanie a používanie prírodných alebo chemických prípravkov na ochranu rastlín.

Citrusy najviac trpia napadnutím cicavým hmyzom. Roztočec je drobný živočích, ktorý vyzerá pod lupou alebo mikroskopom ako malý pavúčik. V pazuchách listov a niekedy i na celej rastline vytvára charakteristické pavučinky. Tento škodca je veľmi vytrvalý. Štítničky a puklice vidíme dobre aj voľným okom. Na stonkách a na listoch vytvárajú voskové alebo chumáčikovité štítky, ktoré ich veľmi dobre chránia pred insekticídnymi postrekmi. Z prípravkov je vhodný napríklad Mospilan. Boj s nimi je veľmi náročný a neraz i dlhodobý, postrek je potrebné pravidelne opakovať. Z chorôb sa najčastejšie stretneme s čiernymi povlakmi na listoch. Ide o druhotné hubové ochorenie, takzvané saprofytické černe. Objavujú sa po napadnutí rastliny cicavým hmyzom, ktorý vylučuje sladkú a lepkavú odpadovú látku - medovicu.

Opeľovanie a dozrievanie plodov

Je dobré vedieť, že citrusové stromy kvitnú v rôznych obdobiach. Citrusy majú tendenciu kvitnúť v zime, keď je rastlina vo vnútri a nie je k dispozícii žiadny hmyz, ktorý opeľuje kvety. Ak vaša rastlina prichádza do kvetu v interiéri, je potrebné ju opeliť ručne. Tento nevyhnutný krok často vynechávajú tí, ktorí začínajú pestovať citrusy v kvetináčoch. V predjarí, koncom februára a v marci sa rastliny prebúdzajú, začínajú pučať a rásť. Postupne s predlžujúcimi sa dňami môžeme teplotu zdvíhať, do začiatku apríla by ale nemala vystúpiť nad 18 °C. Ak v zime opadala časť listov, čoskoro ich nahradia nové. Postupne sa začínajú tvoriť aj nové kvety. Keď rastliny zimovali pri nízkej teplote, začínajú asi v máji kvitnúť. Kvety sú nádherné, voňavé, je ich niekoľko na konci výhonkov, rozkvitajú postupne. Pri teplote okolo 15 °C vydržia na rastline dlho.

Citrusy sú prevažne samoopelivé, ale keď chceme mať zaručene plody, je lepšie ich opeľovať. Či je peľ zrelý, zistíme tak, že sa prstom ľahko dotkneme tyčiniek - peľ sa prichytí na pokožke. Na štetec naberieme peľ a dotkneme sa piestika v úplne otvorenom kvete. Opeľovanie je dobré niekoľkokrát zopakovať, aby sme mali istotu, že sa plody vytvoria. Väčšinou sa vytvorí viac plodov, ako je schopná rastlina udržať, a preto musíme prebytočné plody odstrániť. Prvý raz preberáme plody veľkosti hrášku - necháme ich raz toľko, koľko ich chceme mať dozretých. Druhý raz preberáme plody vo veľkosti čerešne - necháme len konečný počet plodov. Najťažšie je rozhodnúť sa, koľko plodov necháme. Všeobecne možno povedať, že radšej menej ako viac. Prvé kvety neopeľujeme a ak sa vytvoria plody, všetky odstránime. V ďalšom roku necháme 1-2 plody a postupne počet plodov zvyšujeme. V byte počítame na jeden plod asi 40 listov. Ak rastlina reaguje zhadzovaním listov na chybu v agrotechnike, plody nenechávame ani keď je rastlina staršia.

Plody citrusov dozrejú aj v byte, ale pre správne vyfarbenie oplodia (šupky) je ideálna teplota 14 - 16 °C. Po odkvitnutí dozrieva napríklad citrón o sedem mesiacov, mandarínka v závislosti od skupiny a odrody o 5 - 8 mesiacov, pomarančovník o 12 - 14 mesiacov, grapefruitovník alebo pomelo o 14 - 18 mesiacov. Citrusy, najmä obľúbené kumkváty, kalamondíny a citrónovníky, kvitnú 3 - 4-krát ročne, a tak sú v jednom okamihu na rastline kvety spolu so zrelými aj zelenými plodmi. Plody dorastú asi do konca septembra. Potom sa začínajú vyfarbovať. Rastliny začíname pripravovať na prezimovanie. Prestaneme ich prihnojovať a ako sa vonku ochladzuje, postupne obmedzujeme polievanie. Koncom septembra ich prenesieme do miestnosti, kde budú cez zimu. Plodom chlad nevadí, dozrejú podľa druhu a podmienok cez zimu - do januára až marca. Oberáme ich až celkom vyfarbené. Sú chutnejšie ako plody z obchodu, pretože dozreli na strome.

tags: #rozmnozovanie #citronovnika #v #byte

Populárne príspevky:

• Starostlivosť o veľkonočný kaktus
• Ako pestovať čučoriedky
• vlastnosti čierneho cesnaku
• Udržateľné riešenie pre záhradníctvo
• Všetko o Prvosienke vyššej