Rozmnožovanie človeka: Od počatia po narodenie
Rozmnožovanie je jedným z charakteristických znakov živých organizmov. Zabezpečuje zachovanie druhu a je základom ontogenézy budúceho jedinca. U človeka znamená najmä počatie, vývoj plodu v maternici a narodenie dieťaťa.
Rozmnožovanie je biologický proces, pri ktorom vzniká nový jedinec. V sexuálnej výchove nás zaujíma predovšetkým pohlavné rozmnožovanie človeka - teda spojenie mužskej pohlavnej bunky (spermie) a ženskej pohlavnej bunky (vajíčka), vznik oplodeného vajíčka (zygoty), vývoj embrya a plodu v maternici a pôrod dieťaťa.
Z biologického hľadiska má rozmnožovanie najmä tieto funkcie: zabezpečiť pokračovanie rodu - bez rozmnožovania by populácia postupne vymrela, a umožniť pohlavné rozmnožovanie - pri ktorom sa mieša genetická informácia otca a matky, čo vedie k vzniku genetickej rozmanitosti. Tá zvyšuje odolnosť populácie voči chorobám a zmenám prostredia.
Typy rozmnožovania
Rozlišujeme dva hlavné spôsoby rozmnožovania: nepohlavné a pohlavné.
Nepohlavné rozmnožovanie
Pri nepohlavnom rozmnožovaní sa netvoria pohlavné bunky. Základom nového jedinca sú telové (somatické) bunky rodičovského organizmu. Nové jedince vznikajú delením, pučaním vždy zo skupiny buniek rodičovského organizmu. Je typické pre prvoky. Materský jedinec sa rozdeľuje pozdĺžne (bičíkovce) alebo priečne (nálevníky) na 2 rovnaké jedince, alebo na viac jedincov. Mnohobunkové organizmy sa nepohlavne rozmnožujú len zriedka (hubky, pŕhlivce).
Pohlavné rozmnožovanie
Pri pohlavnom rozmnožovaní sa v pohlavných žľazách (gonádach) tvoria špecializované pohlavné bunky - gaméty. Môžu byť nerozlíšené - izogaméty alebo rozlíšené anizogaméty na samičie vajíčka - ovum a samčie spermie. Gaméty sú vždy haploidné. Splynutím pohlavných buniek (haploidných) v procese oplodnenia, ktorému predchádza kopulácia (pohlavné splynutie), vzniká diploidná zygota - základ nového jedinca.
Pre väčšinu živočíchov platí, že sú oddeleného pohlavia, t.j. majú buď len samčie alebo len samičie pohlavné orgány, v ktorých sa vyvíjajú pohlavné bunky. Tento jav sa nazýva gonochorizmus (hlavonožce, článkonožce, stavovce). Pohlavia sú rozlíšené aj druhotnými - sekundárnymi pohlavnými znakmi, napr. veľkosť a sfarbenie tela, sfarbenie a tvar zobáka. Vzniká tak pohlavná dvojtvarosť - sexuálny dimorfizmus.
Hermafroditizmus je jav, keď sa samčie aj samičie pohlavné bunky vyvíjajú v organizme toho istého jedinca. Samooplodnenie nastane len vtedy, keď je znížená pravdepodobnosť vzájomného párenia. Sú to napr. slimáky a dážďovky, ktorých samčie a samičie bunky nedozrievajú naraz. Pri kopulácii si vymieňajú spermie.
Partenogenéza je spôsob rozmnožovania bez oplodnenia, keď sa vajíčko vyvíja bez účasti spermie. Napr. kôrovce, hmyz, niektoré ryby. Niektoré živočíchy využívajú partenogenézu v čase, keď je dostatok potravy a priaznivé životné podmienky (vo veľkom množstve).
Rozmnožovacia sústava človeka
Samčia pohlavná sústava
Mužské pohlavné orgány tvoria semenníky (testes) a pomocné pohlavné orgány. Semenníky sú párový orgán, mimo dutiny brušnej. Nachádzajú sa v miešku (scrotum), kde je teplota o 4°C nižšia. Majú zmiešanú funkciu: tvorba spermií a produkcia testosterónu - sekundárnych pohlavných znakov. Tvorba spermií začína asi v 14. roku života (vo veľkom množstve a po celý život, kým spermia dozrie prejde 72 dní). Väčšina druhov má spermatozoidy (bičíkaté spermie). Veľkosť, tvar a počet je druhovo rozdielny.
Ženská pohlavná sústava
Ženské pohlavné orgány sa skladajú z pohlavných žliaz - vaječníkov (ováriá), ktoré sa nachádzajú v podbrušku. Sú to párové orgány rôzneho tvaru a veľkosti (hroznovitý, vajcovitý, guľovitý, fazuľovitý). Funkcia ovárií je zmiešaná, pretože tvoria hormóny (estrogény, progesterón) ale aj pohlavné bunky - vajíčka. Vajíčka majú guľovitý tvar a sú nepohyblivé. Vo vajíčku je jadro a žĺtok, ktorý je zásobárňou živín. Vajíčka majú vždy 1 alebo viac obalov a zabezpečujú ochranu zárodku. Vajíčka obojživelníkov majú rôsolovité obaly. U vtákov je obalené bielkom, papierovitými blanami a škrupinou. Produkcia vajíčok je rôzna a druhovo špecifická.
Menštruačný cyklus je obdobie pohlavnej aktivity ženy (menarché) začína medzi 12. - 13. rokom dievčat a končí okolo 45. až 50. roku, keď začína obdobie prechodu - klimaktérium. Menopauza - obdobie života ženy, keď sa cyklus zastaví (aj počas tehotenstva). Ovariálny cyklus - zmeny vo vaječníkoch pri vývine vajíčka, zahŕňa tri fázy: folikulovú - rast a dozrievanie folikulu, výsledkom je zrelý Graafov folikul s vajíčkom, obal folikulu produkuje estrogény; ovuláciu - medzi 14. a 16. dňom cyklu, Graafov folikul praskne a vajíčko sa uvoľní, v tejto fáze je vajíčko pripravené na oplodnenie; luteínovú - po ovulácii, vytvorenie žltého telieska (funguje ako endokrinná žľaza), vylučuje progesterón. Žlté teliesko menštruácie funguje iba dočasne, ak nenastane oplodnenie, zaniká, mení sa na belavú jazvu. Ak nastane oplodnenie, mení sa na tehotenské žlté teliesko, rastie a zabezpečuje priaznivý vývin zárodku v maternici.
Uterinný cyklus - menštruačný - zmeny sliznice maternice. Počíta sa od prvého dňa menštruácie a prebieha v štyroch fázach: menštruačná - 4. deň cyklu, ak nedošlo k oplodneniu, odplodnenie a odstránenie sliznice maternice prestúpenej krvou, krvácanie z pošvy; proliferačná - 14. deň cyklu, maternica je pod vplyvom estrogénov z vaječníkov, regeneruje sa a hrubne; sekrečná - sliznica maternice rastie, hrubne, presakuje tekutinou, ktorá slúži na výživu vajíčka (ak je oplodnené), rozvoj mliečnych žliaz.
Proces oplodnenia a vývoja
V čase párenia sa živočíchy správajú špecificky. Väčšina voľne žijúcich živočíchov sa pári len v presne vymedzenom období. V čase ovulácie je pravdepodobnosť oplodnenia najväčšia, trvá 24 hodín a spermie môžu na ovuláciu počkať 4-5 dní. Vajíčko je oplodnené len 1 spermiou. Spermia prejde do vajíčka, bičík odpadá a hlavička splýva s jadrom vajíčka a vzniká zárodok 2n - jednobunkový, ktorý sa mitoticky delí.
Rozmnožovanie človeka - počatie, vývoj plodu a narodenie dieťaťa. Pohlavný styk a prenos spermií: pri pohlavnom styku (vaginálnom) sa stoporený penis zavádza do pošvy, pri ejakulácii sa z penisu uvoľní semenná tekutina (semeno) obsahujúca milióny spermií. Spermie putujú z pošvy cez krčok maternice, maternicu až do vajíčkovodov.
Oplodnenie (počatie): ak je v čase pohlavného styku vo vajíčkovode prítomné zrelé vajíčko (po ovulácii), jedna spermia môže preniknúť do vajíčka - to je oplodnenie (koncepcia, počatie). Vzniká zygota - prvá bunka nového jedinca s genetickou výbavou od otca aj od matky.
Vývoj v maternici: zygota sa začína deliť a postupne sa mení na embryo. Pri svojej ceste vajíčkovodom sa dostane do maternice, uhniezdi sa v sliznici maternice (nidácia). Z embrya sa neskôr vyvíja plod (fetus), ktorý rastie v maternici obklopený plodovou vodou a prepojený s matkou cez placentu a pupočnú šnúru.
Ontogenéza sa začína oplodnením vajíčka a končí sa smrťou. Zahŕňa obdobie od splynutia gamét a vzniku zygoty až po vyliahnutie alebo narodenie nového jedinca. Toto obdobie je rozhodujúce pre organizáciu - vnútorné usporiadanie a stavbu tela jedinca.
Oplodnené vajíčko sa mitotickým delením postupne brázdi, až vznikne guľovitý útvar - morula (pripomína morušu). Množením buniek dochádza ku vzniku dutej gule - blastula, ktorej vnútro vypĺňa prvotná telová dutina - blastocél. Z jednovrstvovej blastuly vznikne vakovitý, dvojvrstvový útvar - gastrula (vonkajšia vrstva - ektoderm a vnútorná - endoderm). Pri dvojstranne súmerných živočíchov sa vo vývine celómu medzi ekto a endodermom tvorí aj tretia zárodočná vrstva - mezoderm.
Na 3-5 deň sa ako gastrula zárodok dostane do maternice (uterus). Zárodok sa vnára do mäkkej, mokom presiaknutej sliznice - zahniezdenie (nidácia) až ho úplne ponorí. Z trofoblastu sa vytvára vonkajší plodový obal chorion (vytvára výbežky a z nich sa vytvára orgán placenta - plodový koláč). V placente sú cievy matky ale aj plodu. Prvé mesiace ide o zárodok (embryo), na začiatku 3. mesiaca, kedy už funguje placenta aj niektoré orgány, ide o plod (foetus). S placentou je plod spojený pupočnou šnúrou, tam sú cievy a žily, ktoré vstupujú do placenty, ale krv matky sa s krvou dieťaťa nemieša. Objem maternice je 50 ml a počas tehotenstva až do 5000 ml (za 270 dní sa hmotnosť ženy zväčší o 10-12 kg). Gravidita vyžaduje správnu životosprávu (výživa s bielkovinami, sacharidy, tuky min. 1 l vody denne).
Pôrod
Po približne 9 mesiacoch tehotenstva (okolo 40. týždňa) je plod pripravený na narodenie. Sťahy maternice (kontrakcie) postupne otvárajú krčok maternice a vytláčajú plod von. Dieťa sa rodí cez pošvu (pri prirodzenom pôrode) alebo je vybraté cisárskym rezom (operačný pôrod). Po narodení dieťaťa sa vypudí aj placenta a plodové obaly.
Pôrod prebieha v troch dobách: prvá pôrodná doba (otváracia) - začína rytmickými sťahmi maternice a končí roztvorením maternicovej bránky, praskajú plodové obaly, odtečie plodová voda, pôsobí tu hlavne oxitocín, táto doba trvá od 8 do 12 hodín; druhá pôrodná doba (vypudzovacia) - vlastný pôrod plodu, začnú fungovať pľúca plodu, pupočná šnúra sa na dvoch miestach podviaže a prestrihne, trvá to do 1 hod.; tretia pôrodná doba (placentárna) - slabšími sťahmi maternice sa odlúpi placenta a s ňou sa porodia i plodové obaly, trvá to 1 - 10 minút, tým je pôrod ukončený a nastupuje šestonedelie, regeneruje sliznica maternice, upravuje sa materský organizmus.
3 fázy pôrodu
Rozmnožovanie a zodpovednosť
U človeka však rozmnožovanie nie je len biologický proces - je úzko spojené aj s citovým vzťahom partnerov, rodičovstvom, zodpovednosťou a starostlivosťou o dieťa, spoločenskými a právnymi aspektmi (rodina, priezvisko, povinnosti rodičov).
Pretože rozmnožovanie u človeka znamená vznik nového života, v sexuálnej výchove sa zdôrazňuje: význam plánovaného rodičovstva - mať dieťa v čase, keď sú rodičia fyzicky a psychicky dostatočne zrelí, pripravení prevziať zodpovednosť za jeho výchovu; potreba antikoncepcie, ak nechceme, aby pohlavný styk viedol k tehotenstvu; význam vzájomného súhlasu, úcty a bezpečia vo vzťahu - dieťa by malo vzniknúť z dobrovoľného a zodpovedného rozhodnutia, nie z nátlaku či násilia.
tags: #rozmnozovanie #cloveka #oskole