Rozmnožovanie ihličnanov: Komplexný sprievodca pre záhradkárov

Chcete si doplniť vysadené ihličnany o nové rastliny alebo sa vám páči susedova jedlička? Nemusíte nakupovať drahé výpestky. Investujte trochu času a rozmnožte si ich odrezkami alebo semenami. V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne. Pri pestovaní sú oba spôsoby rozmnožovania rovnocenné. V lesníckej praxi sa využíva vo väčšej miere generatívne rozmnožovanie, kým v sadovníckom škôlkarstve má veľký význam vegetatívne rozmnožovanie.

Vlastnosti reprodukcie ihličnanov

Ihličnany nemajú kvety alebo kvetenstvo v konvenčnom slova zmysle. Majú však mužské a ženské pohlavné orgány, ktoré sa nazývajú strobily. Samec - mikrobrobil - sú výhonky nesúce peľ, ktoré opeľujú ženské orgány - megastrobil, po ktorom sa tvoria plody (šišky alebo bobule). Semená dozrievajú v plodoch, pomocou ktorých sa množia ihličnany. Nie všetky ihličnany však majú strobily a táto metóda chovu nie je dostupná pre každého. Okrem toho výsadba ihličnanov so semenami prinesie očakávaný výsledok (to znamená, že pestovaná rastlina bude identická s materskou rastlinou), iba ak sa osivo zhromažďuje vo voľnej prírode. Odrodové, dekoratívne ihličnany s touto metódou množenia často dávajú odchýlky, to znamená, že sa nezachováva čistota odrody.

Generatívne rozmnožovanie ihličnanov semenami

Rozmnožovanie semien ihličnanov je jedným z najbežnejších metód. Semenom sa rozmnožujú všetky druhy, ktoré vytvárajú dostatok klíčivého semena. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva. Niektoré ihličnany sa navyše môžu množiť iba semenami (napríklad smrekovec, jedľa, borovica, smrek).

Zber a skladovanie semien

Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Iba semená borovice, cyprušteka nutkanského, borievky obyčajnej a niektorých ďalších druhov dozrievajú v druhom roku. Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október), neskôr na jeseň a v zime šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky, jedľovcov a pod. Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí. Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov za predpokladu zníženia obsahu vody v semenách na 5-6 % (pri jedli 7-9 %)‚ pri teplote -4 až - 10°C (jedle - 10 až - 15°C). Dužinaté plody ginka, borievok, tisov, patisov a toreje sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú. Inak rýchlo strácajú klíčivosť. Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.

Pre výber semien na výsadbu je dôležité dodržať nasledujúce kritériá:

• osivo musí byť čerstvo zozbierané alebo staršie ako 2 roky;
• kužele sa odoberajú iba vtedy, keď sú úplne zrelé;
• vonkajší obal semien by nemal mať žiadne známky poškodenia;
• semená s porušenou alebo nie úplne vytvorenou škrupinou by ste mali okamžite zasiať, pretože veľmi rýchlo stratia klíčivosť.

Príprava semien a výsev

Pred výsadbou je potrebné semená špeciálne pripraviť, to znamená, že by mala byť porušená celistvosť vonkajšej škrupiny. Za týmto účelom sú podrobené stratifikácii, konkrétne sú umiestnené v chlade na 1 - 3 mesiace (pri teplote 1 - 5 ° C). Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia. Najlepšie je stratifikáciu naplánovať tak, aby semená začínali klíčiť v marci až máji. Doba stratifikácie je u rôznych druhov odlišná, napr. semená smreka stratifikujeme jeden mesiac a vysievame najlepšie v marci až apríli, to isté platí aj pre borovicu himalájsku. Tesne pred sejbou sa semená ihličnanov zmiešajú a potrú hrubým pieskom. To všetko sa deje s cieľom pomôcť embryu prekonať tvrdú škrupinu a zvýšiť priateľské klíčenie semien.

Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony (jedla grécka, j. kórejská, cédre, cypruštek tupolistý, borievka čínska, chvojníky, smrek čierny, borovica limbová, b. hustokvetá, b. ťažká, tisovce, tisy, tuja riasnatá, jedľovce, araukárie, toreje, patisy atď.). Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Väčšinu ihličnatých druhov možno siať do voľnej vyhriatej pôdy na vopred pripravené záhony. Klíčenie trvá v závislosti od druhu 3-6 týždňov. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bez burinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov.

Starostlivosť o semenáčiky

Semenáčiky ihličnatých stromov si nevyžadujú osobitnú starostlivosť. Pôda by mala byť dobre priepustná, voľná, hlinitá a zalievanie by malo byť mierne, pretože sadenice nepotrebujú kŕmenie. Ak by boli semená zasiate do správne pripraveného substrátu, mali by sadenice dostatok výživných látok. V prípade potreby môžete prihnojovať zriedeným nálevom hnoja alebo veľmi nízkou koncentráciou minerálneho hnojiva. Semenáčiky ihličnanov bývajú napádané plesňami, preto je lepšie výsevný substrát sterilizovať. Stratifikované semená riedko rozprestrieme na substrát a zasypeme vrstvou piesku, ktorá by nemala byť hrubšia ako dvoj až trojnásobok priemeru semien. Vzchádzajúce semenáčiky sa musia zatieniť, záhon treba udržiavať v bez burinovom stave, kypriť a podľa potreby zavlažovať. Semenáčiky sa rozsádzajú až na budúcu jar na záhony vo vzdialenosti 200 x 80 - 100 mm. Po 2-3 rokoch sa škôlkujú. Mladé semenáčiky sa môžu po vzídení rozsadiť do kontajnerov a postupne presádzať do väčších nádob.

Vegetatívne rozmnožovanie ihličnanov

V záhradníckej a sadovníckej praxi sa viac používa vegetatívne rozmnožovanie. Vegetatívne časťami rastlín sa rozmnožujú dreviny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivého semena, alebo majú nepravidelné semenné roky. Vegetatívne sa rozmnožujú aj všetky vzrastové, farebné a iné kultivary s vlastnosťami, ktoré sa v semennom potomstve nededia, ako aj všetky druhy drevín, pri ktorých je vegetatívne rozmnožovanie z ekonomických a technologických príčin výhodnejšie.

Rozmnožovanie odrezkami

Odrezkami si môžete rozmnožiť takmer všetky druhy z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae), teda borievky, tuje, cyprušteky, cédrovce, cyprusy, ale aj tisy, tisovce, nízke odrody smrekov, jedlí a borovíc. Ideálny čas na vegetatívne rozmnožovanie ihličnatých drevín odrezkami je od druhej polovice augusta do polovice septembra, v prípade priaznivého počasia až do začiatku októbra. Záhradkári, ktorí majú k dispozícii vykurovaný skleník, môžu ihličnany rozmnožovať počas celej zimy. Krátko pred pučaním (apríl) sa rozmnožujú niektoré druhy borievok.

Odber odrezkov

Odrezky odoberajte z oslnenej strany koruny, vždy zo zdravých, dobre vyzretých bočných výhonkov. Len pri stĺpovitých tisoch a borievkach sa odoberajú z vrcholových konárikov. Mali by byť dlhé 40-120 mm s pätkou minuloročného dreva, ktorá sa zarovná nožom, alebo sa odrezávajú nožom na konárový krúžok. Dĺžka odrezka závisí od druhu a odrody dreviny. Napríklad pri zakrpatených smrekoch to nebude viac ako 1,5 až 3 cm, pri tujách 8 až 10 cm. Dôležité je, aby na báze odrezka zostala takzvaná pätka starého dreva. Pri odrezkoch z terminálových výhonov sa robí dlhší rez, alebo sa na boku odrezáva pásik kôry. V dĺžke 1,5 až 2 cm nad bázou odrezka opatrne odstráňte ihličie, aby po zastrčení do substrátu zbytočne nezahnívalo.

Príprava a výsadba odrezkov

Bázu odrezka navlhčite vodou a vložte do stimulátora zakoreňovania. Prebytočný prášok jemne oklepte. Ako substrát sa používa zmes riečneho piesku a rašeliny alebo perlit. Najlepšie bude, ak si substrát na zakoreňovanie namiešate sami z rašeliny a piesku v pomere 1 : 1. Môžete však použiť aj čistý agroperlit, prípadne hotový substrát určený na vysievanie a zakoreňovanie. Vrstva pôdy v zakoreňovacej miske by mala byť vysoká najmenej 5 cm. Aby sa stimulátor nezotrel, do substrátu urobte kolíkom jamku, až potom vložte odrezok. Substrát okolo odrezkov jemne pritlačte, ak treba, dosypte.

Starostlivosť o zakoreňujúce odrezky

Odrezky zavlažte vodou z rozprašovača a umiestnite do pareniska alebo skleníka, prípadne ich prekryte fóliou, pravidelne vetrajte a substrát rosením udržiavajte stále mierne vlhký. Najdôležitejším faktorom úspešného zakoreňovania ihličnatých odrezkov je vlhkosť a teplota. V dokonalých podmienkach by mala byť teplota pôdy pri zakoreňovaní v skleníku 16 °C, teplota vzduchu 12 až 15 °C. V januári až vo februári by ste mali teplotu substrátu znížiť na 8 až 10 °C, teplotu vzduchu na 5 až 6 °C. Aby ste predišli rozvoju hubových chorôb, každé tri týždne ošetrite zakoreňujúce odrezky fungicídnym prípravkom. V prípade, že odrezky zakoreňujú v studenom parenisku, počas zimy ich chráňte rohožami. Hoci premrznutiu nezabránite, oveľa nebezpečnejšie je rýchle zamŕzanie a opätovné rozmŕzanie substrátu. Zakoreňovanie trvá v závislosti od druhu dreviny 6 až 24 týždňov. Najpomalšie zakoreňujú tisy, najhoršie šľachtené odrody smrekov, jedlí, jedľovcov a borovíc, preto buďte trpezliví.

Tabuľka 1: Odhadovaná doba zakoreňovania odrezkov ihličnanov

Presádzanie zakorenených odrezkov

Prvé zakorenené odrezky začíname črepníkovať koncom mája a v črepníkovaní pokračujeme až do jesene. Črepníky zapustíme do pareniska, alebo rastliny môžeme vysádzať voľne v spone 80 x 80 mm; zakrývame ich oknami. Po zakorenení ich otužujeme vetraním. V parenisku sa pestujú ešte jeden rok a v nasledujúcom roku na jeseň alebo na jar sa vysádzajú na záhony do sponu 150-200 x 300 mm. Po dvoch rokoch sa škôlkujú. Rastliny možno pestovať aj v kontajneroch bez rozsádzania, vysádzania a škôlkovania. Po zakorenení je najkritickejším obdobím začiatok pučania. Vtedy treba udržiavať nižšiu teplotu, často vetrať, no zároveň zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť.

Rozmnožovanie vrúbľovaním

V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrúbľujú. Takto sa rozmnožujú všetky kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vrúbľujú sa predovšetkým stromovité kultivary zástupcov z čeľade borovicovitých (jedla, smrek, borovica, jedľovec, duglaska, smrekovec, céder), niektoré kultivary cyprušteka nutkanského a c. okrúhlolistého, borievok, tují, tujovky, tisov a pod. V škôlkarskej praxi sa často vrúbľujú aj niektoré pôvodné druhy, ktoré pre nedostatok semena nemožno rozmnožovať generatívne. Dôvodom takého rozmnožovania sú často ekonomické záujmy.

Čas a podmienky vrúbľovania

Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku. Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov, ale môžu sa použiť aj semenáče iných druhov, prípadne podpníky rozmnožované odrezkami alebo vlastné korene (dáždnikovec). Dvoj až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie), alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať. Vrúble sa režú tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach. Na vrúbľovanie sa používajú jednoročné koncové konáriky, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj dvojročné (duglaska, jedľovce, tisy, tuje, ale aj niektoré taxóny borovice).

Techniky vrúbľovania a starostlivosť

Najčastejšími spôsobmi vrúbľovania je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch (jedle, borovice, smreky) a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch. Pri štepení sa skracujú len prerastené podpníky. Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Zakladajú sa na záhon do vlhkej rašeliny šikmo tak, aby vrúbeľ stál kolmo. Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Pri zimnom vrúbkovaní sa črepníky s vrúbľovancami ukladajú v skleníkoch podobne na stoly alebo na záhony pod fóliové tunely. V lete sa udržuje stála teplota 18-20 °C. V zime sa prvý týždeň udržiava teplota 10-12°C a potom sa zvýši na 12-15 °C. Na vyššiu teplotu sú náročné najmä tisy, ale aj niektoré druhy borievok, duglaska a tuje.

Po zrastení

Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať. Pri tisoch, borievkach a tujách zrastanie trvá asi o týždeň dlhšie. Hneď po zrastení sa celá časť podpníka nad miestom vrúbľovania odstráni, pri ostatných druhoch sa podpník odstráni až vtedy, keď vrúbeľ začne intenzívne rásť. Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bolo v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.

tags: #rozmnozovanie #ihlicnatych #stromov #sistice

Populárne príspevky:

• Návod na pestovanie javorového bonsaja
• pestovanie muchovníka
• Ochrana paradajok pred chorobami pomocou medu
• Sprievodca pestovaním zemiakov Flavia
• Pučanie u organizmov