Metódy rozmnožovania mäsožravých rastlín: podrobný sprievodca
Mäsožravé rastliny sa vyskytujú takmer na celom svete a je známych okolo 650 druhov. Väčšina z nich žije na pôdach chudobných na živiny, hlavne na dusík a fosfor. Tieto živiny dokážu rastliny získať z ulovenej koristi. Všetky rody mäsožraviek majú v lapacích a tráviacich orgánoch enzým proteázu, ktorý štiepi bielkoviny. Živočíšna potrava u týchto rastlín nie je najdôležitejšia, pretože pre svoj život potrebujú fotosyntézu. Preto rastliny nie je potrebné kŕmiť, ale občas nejaká tá muška môže byť.
Ak ste už zvládli bežné pestovanie týchto zaujímavých rastlín, pustite sa do malého dobrodružstva a vyskúšajte si ich namnožiť rôznymi spôsobmi. Pestovanie mäsožravých rastlín nie je až také náročné, ak dodržíte niektoré zásady. Podobne to platí aj pri ich rozmnožovaní. Existuje viacero spôsobov, ako napríklad rozmnožovanie odrezkami, semenami a delením.
Podmienky pestovania mäsožravých rastlín
Mäsožravé rastliny potrebujú veľmi svetlé stanovište. Nedostatok denného svetla možno kompenzovať umelým osvetlením. Väčšina rastlín potrebuje maximálne osvetlenie, to znamená položiť na miesto, kde svieti slnko, dobre znášajú aj letnenie vonku na priamom slnku s dostatočným prúdením vzduchu. Mucholapku a aj väčšinu iných mäsožraviek pestujeme na rozptýlenom svetle. Priame slnko neznesú. Svetla potrebujú naozaj dostatok.
Pôda mäsožraviek musí byť stále vlhká. Mäsožravky by mali stáť v 1-2 cm vody od jari do jesene. Substrát nesmie nikdy preschnúť. Veľmi dôležité je polievať mäkkou vodou, ideálne dažďovou, destilovanou či prevarenou vodou. Rastliny pestujeme v kyslej rašeline, ktorá môže byť zmiešaná s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Môžete tiež primiešať perlit alebo trochu hliny. Väčšina rastlín je citlivá na hnojivá, preto ich nehnojte. Mäsožravky presádzame každý druhý rok.
Tieto rastlinky potrebujú vysokú vzdušnú vlhkosť. Môžeme ich rosiť, alebo pod ne či vedľa nich položiť misku so zaliatymi kamienkami, zvlhčovač vzduchu, alebo ich dať nad akvárium. Akvárium je najvhodnejšou nádobou pre tieto rastliny.
Metódy rozmnožovania
Rozmnožovanie mäsožravých rastlín je možné viacerými spôsobmi. Medzi nesporne cenené výhody vegetatívneho množenia patrí aj to, že takto často získame životaschopné rastliny v oveľa kratšom čase ako zo semien.
1. Generatívne rozmnožovanie - semenami
Týmto spôsobom sa rozmnožujú tie rastliny, ktoré vytvárajú kvety. Aby sa vytvorili semená, musia byť kvety opelené. V prírode je to úloha hmyzu. Pestovateľ môže použiť štetec na prenos peľu na tyčinku. Po úspešnom opelení rastlina vytvorí semená. Keď kvet odkvitne a uschne, máte pripravené semená na ďalší výsev. Opatrne odrežte stonku kvetu, aby ste zistili, či sa v ňom nachádzajú semená. Keďže pri dlhšom skladovaní strácajú klíčivosť, je dobré ich okamžite zasiať. Ak ich chcete skladovať, vyberte chladné a tmavé miesto - napríklad v chladničke.
Ak ich chcete zasiať, rozsypte ich na rašelinu a nezakrývajte ich, pretože semená potrebujú na klíčenie svetlo. Táto metóda je pomerne jednoduchá a zvyčajne úspešná.
Rozmnožovanie mucholapky semenami
Mucholapka sa rozmnožuje semenami, ktoré získame umelým opelením kvetov dvoch rastlín. Samotné kvitnutie rastlinu dosť vysiľuje a niekedy to aj neprežije. Takže ak vám začne kvitnúť mladá, nie dosť silná rastlina, kvet treba radšej odstrihnúť. Keď sa však rozhodnete kvet nechať, nesmieme zabudnúť, že na opelenie potrebujeme ešte druhú rastlinu, lebo mucholapka nie je samoopelivá. Semená dozrievajú približne po 3 až 4 týždňoch po odkvitnutí. Potom ich zabalíme do vlhkej vaty a umiestnime na 4 týždne do chladničky do teploty 0 až 5°C. Po 4 týždňoch takéhoto chladenia vykazujú semená najvyššiu klíčivosť (až 95%). Semená potom viac neskladujeme, lebo strácajú na klíčivosti, a najlepšie je sadiť ich čo najskôr. Vysievame ich na povrch substrátu pre dospelé rastliny. Semená klíčia po ďalších 3 až 4 týždňoch. Dospelé rastliny získame za 4 až 5 rokov.
Rozmnožovanie rosičiek semenami
Rosičky rozmnožujeme spravidla semenami, ktoré na jar vysievame na povrch substrátu. Väčšina druhov vyklíči do šiestich týždňov. Rastliny z hustého výsevu môžeme preriediť. Do leta utvoria listové ružice a začiatkom jesene vykvitnú. Rosička kapská sa napríklad rozmnožuje jednoducho ako burina. Postačí len drobný kúsok korienka a vznikne vám v priebehu mesiaca - dvoch nová rastlinka.
Rozmnožovanie byblis liniflora
Mäsožravú rastlinu z rodu byblis liniflora množíme iba semenami, ktoré vyklíčia za 2 - 6 týždňov.
2. Vegetatívne rozmnožovanie - odrezkami a delením
Listové odrezky
Ide o listové odrezky. Odrežte zdravý list a rozdeľte ho na 3 - 4 rovnaké časti. Tie vložte vrchnou stranou nahor - nie hlboko - do substrátu a jemne pritlačte. Prikryte ich potravinovou fóliou a umiestnite na svetlé miesto. Rašelinu udržiavajte vlhkú. Po 4 až 8 týždňoch sa vytvoria malé napučané miesta, kde sa vytvorí nová rastlina.
Rozmnožovanie mucholapky listovými odrezkami
Lístočky na množenie s citom oddeľujeme. Zhrubnutá časť, ktorou je list k rastline pripojený, má najviac energie na tvorbu budúcich korienkov, ale aj maličkých rastliniek. Lístok oddelíme miernym zatočením okolo vlastnej osi (nestriháme) a odtrhneme ho aj so zhrubnutou časťou. Takto získané lístočky položíme spodnou stranou nadol na rašelinový substrát a jeho základnú časť do substrátu jemne zastrčíme. Prikryjeme nastrihaným rašelinníkom alebo iným machom tak, aby sme maximálne zadržali vlhkosť na dlhší čas, ale zároveň aby sa k listu dostávalo svetlo a mohol asimilovať. Po čase by na zhrubnutej časti mali začať vyrastať najskôr len zárodky maličkých rastlín, ktoré sú po oddelení schopné samostatne fungovať a zakoreniť sa.
Ako si rozmnožiť ríbezle pomocou odrezkov
Rozmnožovanie rosičiek listovými odrezkami
Vegetatívne rozmnožovanie je do istej miery podobné s množením mucholapky. V tomto prípade však na úspešné rozmnožovanie nepotrebujeme široký základ listov, takže manipulácia je jednoduchšia. Lístky však odoberáme rovnako citlivo. Čím dlhší základ stopky im ponecháme, tým väčšie sú šance, že rozmnožovanie bude úspešné. Lístky teda buď ručne jemným pootočením oddelíme, alebo ich veľmi ostrými drobnými nožničkami odstrihneme. Opäť ich položíme spodnou stranou nadol na rašelinu a poprikrývame ich machom tak, aby sme udržiavali vlhkosť, no zároveň dovolili svetlu sýtiť list a vyrastajúce rastlinky energiou. Základ listovej stopky jemne zahrnieme rašelinou, aby dostával a nasával aj vodu z nej. V prípade rosičiek nové rastlinky nebudú vyrastať zo stopky listu, ale z jeho rozšírenej časti, kde sa tvoria lepivé stopkové žľazy.
Delenie rastlín
Najjednoduchší spôsob vegetatívneho rozmnožovania je delenie cibuliek rastlín. Veľké rastliny vytvárajú tzv. drobné odnože, ktoré sa dajú pri presádzaní od veľkej rastliny oddeliť. Práve v jarnom období si viete mäsožravé rastliny ľahko rozmnožiť. Pri presádzaní mucholapky podivnej do čerstvej rašeliny zmiešanej s pieskom si môžete všimnúť, že sa dospelá rastlina začala deliť, okolo jej podzemku sa vytvorili drobné, mladé rastliny. Môžete ich zasadiť samostatne a počas leta sa vám pekne rozrastú. Aj saracénie či rosičku dvojvýhonkovú viete ľahko namnožiť delením. Tučnice z materskej ružice vytvárajú novú ružicu - novú rastlinku.
Rozmnožovanie saracénií
Nemenej obľúbené mäsožravé rastliny - saracénie však listovými odrezkami nerozmnožujeme. Množíme ich delením trsov. Saracénie sa dajú rozmnožovať delením silných exemplárov tak, že narežeme ich pakorene do polovice priemeru. Dcérske ružice potom presádzame od marca do júna.
Rozmnožovanie krčiažnikov
Krčiažniky (Nepenthes) je zas celkom jednoduché zakoreňovať z vrcholových odrezkov s asi 4 -5 listami v čistom rašelinníku. Rez robíme tesne pod listom a na odrezku odrežeme jeden až dva spodné listy. Pre urýchlenie zakorenenia môžeme použiť stimulátor rastu. Rastliny sa dokážu s jeho použitím zakoreniť pri teplote prostredia 25 °C za asi 4 - 8 týždňov. Keďže sú krčiažniky dvojdomé, na získanie semien treba prenášať peľ zo samčích rastlín na samičie kvety. Rozmnožovanie krčiažnikov sa dá realizovať celoročne odrezkami so štyrmi listami.
tags: #rozmnozovanie #masozravych #rastlin