Mrkvovité rastliny: Pestovanie, škodcovia a choroby
Mrkva je základnou zložkou mnohých jedál a jej pestovanie, hoci sa na prvý pohľad môže zdať jednoduché, skrýva v sebe mnoho zaujímavostí. Pre mnohých je mrkva len obyčajná zelenina, no pre iných je aj bylinka a liečivá rastlina, ktorej je potrebné venovať patričnú pozornosť.
Mrkva obyčajná je rastlina z čeľade mrkvovité / zelerovité (Apiaceae/Daucaceae). Mrkvovité rastliny patria medzi krytosemenné a dvojklíčnolistové rastliny. Sú to prevažne byliny, často mohutného vzrastu, 1, 2 ročné až vytrvalé. Stonka je priama, dutá, člámkovaná. Listy majú jednoduché, zväčša laločnaté, striedavé. Kvety sú malé, obojpohlavné, päťpočetné. Podobne ako sa jednotlivé kvety združujú do súkvetí, jednoduché súkvetia vytvárajú zložené súkvetia, v tomto prípade ide o zložený okolík, ktorý je pre mrkvovité rastliny charakteristický. Semená sa rozširujú v uzavretých plodoch. Tie sú suché a tvrdé. Nepukajú, rozpadávajú sa bez otvárania. Tieto plody mrkvovitých rastlín sa nazývajú dvojnažky.
Medzi základných predstaviteľov čeľade mrkvovitých patrí koreňová zelenina, a to mrkva obyčajná, mrkva siata, petržlen kučeravý, záhradný, paštrnák siaty, zeler voňavý, buľvový. Ďalej sú to korenia ako kôpor voňavý, koriander siaty, fenikel obyčajný, či rasca lúčna. Medzi mrkvovitými však nájdeme i "nezničiteľné" buriny al. tzv. rumoviskové rastliny, napr. kozonohu hostcovú, bolševníka obyčajného a mnoho ďalších. Nebezpečný je bolehlav škvrnitý, má zelenú, oinovatenú a dolu škvrnitú byľ, obsahuje prudký jed koniín.
Pestovanie mrkvy
Mrkva miluje ľahkú, piesočnatú až hlinito-piesočnatú pôdu, bez kameňov a hrúd. Mrkva nemá rada presádzanie. Kým semienka vyklíčia, pôda nesmie preschnúť. Na pestovanie zvoľte miesto, ktoré bolo hnojené minulú jeseň, aby mala koreňová zelenina dostatok živín pre svoj rast. V ideálnom prípade by to, zároveň, malo byť miesto, ktoré je čo najďalej od stanoviska, kde ste predtým túto zeleninu pestovali.
Pri výseve treba dodržiavať normy výsevku (nepresievať veľkým množstvom osiva) a neprehnojiť dusíkom. Pri pestovaní mrkvy je dôležité zabezpečiť jemne rozdrvenú a dobre usadenú pôdu. Význam pestovania na hrebeni brázd stále viac vytláča pestovanie na lôžku. Medzi výhody pestovania na hrebeni brázdy patria lepšie podmienky zberu a lepšia kvalita, najmä v prípade ťažkých pôd. Hrebene brázd sa zvyčajne vytvárajú vo vzdialenosti 50 alebo 75 cm. Čas výsevu je od marca do polovice júna v závislosti od regiónu, odrody, spôsobu použitia a obdobia zberu.
Mrkvu a petržlen môžete vysadiť aj neskoro na jeseň. Ich semienka prezimujú v pôde a vyklíčia až na jar. Jesenné sadenie koreňovej zeleniny vám zabezpečí skorú jarnú úrodu. Semienka začnú klíčiť hneď, ako pôda dosiahne optimálnu teplotu. Obávať sa nemusíte ani nedostatku vlahy, keďže po zime je jej v pôde dostatok. Semienka mrkvy a petržlenu vysievajte až tesne pred prvými mrazmi, aby ste zamedzili predčasnému klíčeniu. Pokojne až v novembri alebo dokonca v decembri, v závislosti od počasia - zemina by nemala byť zmrznutá. Záhon na siatie si však pripravte už skôr, ideálne v priebehu októbra.
Semienka sejte nahusto, hustejšie ako pri klasickom jarnom sadení. Určité percento semienok totiž zrejme nevyklíči - stáva sa, že začnú klíčiť už počas zimy. Dochádza k tomu v prípade, ak počas decembra či januára príde výraznejšie oteplenie. Na jesenné sadenie s jarnou úrodou je vhodná odroda mrkvy „Cascade F1“. Ide o šťavnatú a sladkú odrodu s kratšími koreňmi. Vďaka ich menšej dĺžke je odolnejšia voči vetveniu a hodí sa aj do stredne ťažkých pôd. Z petržlenu je na tento typ pestovania najvhodnejšia odroda „Konika“ alebo „Alba“.
Škodcovia mrkvy
Mrkva je náchylná na rôzne druhy škodcov, ktorí môžu významne znížiť úrodu alebo ju dokonca úplne zničiť.
Voška mrkvová
V niektorých oblastiach je veľmi závažným škodcom mrkvy, pretože pri silnom napadnutí môže zničiť celú rastlinu. Príznakom napadnutia sú skučeravené listy, ktoré zostávajú zelené, no zároveň sa stáčajú. Listy najmä „srdiečkové„ a mladé sú veľmi zvráskavené, skrútené a znetvorené. Dospelé listové muchy a ich larvy vysávajú šťavu z listov mrkvy, čím spôsobujú kučeravosť listov a utláčanie rastlín, najmä mladých. Voška mrkvová spôsobuje škody predovšetkým v suchých ročníkoch. Voška prezimuje vajíčkami na rastlinných zvyškoch. Na jar sa tam liahnu bezkrídle vošky. V ďalších generáciách sa objavujú krídlaté samičky, ktoré preletujú v porastoch. V priebehu roka sa vyvíja niekoľko generácií.
Preventívne spočíva v odstraňovaní pozberových zvyškov. Používajte hustú, UV-stabilnú sieť proti hmyzu nad kapustovou zeleninou alebo nad mrkvou! Čo na rastlinu nedosadne, to na ňu nepoloží vajíčka. Vyskúšajte aj žihľavový výluh alebo umývanie mydlovou vodou.
Drôtovce
Kováčik lesklý a Kováčik sivý sú z poľnohospodárskeho hľadiska bezvýznamní. Veľmi veľká je však škodlivosť ich lariev (drôtovcov). Škodia na podzemných častiach rastlín, ničia klíčky vzchádzajúcich hostiteľských rastlín. Najväčšie škody spôsobujú na jar a na jeseň. Kováčiky prezimujú v štádiu imág alebo lariev. Larvy žijú v pôde veľmi dlho a veľmi sa nevzdiaľujú od miesta, kde sa vyliahli. Larvy žijú najmä vo vlhkej pôde, s postupným zasychaním pôdy zaliezajú hlbšie do vlhkejších vrstiev pôdy.
Ochrana spočíva v prísnom dodržiavaní striedania plodín a sadení aksamietnic (afrikánov). Aksamietnica má koreňový systém, ktorý vylučuje špeciálnu látku (alfa-terthienyl), ktorá odpudzuje pôdne háďatká. Jej silná vôňa navyše mätie lietajúci hmyz.
Háďatko koreňové
Robí najväčšie škody na porastoch koreňovej zeleniny, ale napáda aj iné druhy zelenín. Mimoriadne veľké škody robí v skleníkoch. Na bočných korienkoch sa tvoria milimeter veľké nádory. Najvhodnejšie na rozmnožovanie sú teplé piesčité a rašelinové pôdy. Škodca sa vyskytuje lokálne.
Zabezpečenie priestorovej izolácie a dodržiavanie osevného postupu sú kľúčové. Škodca nenapáda obilniny.
Pochmurnatka
Vytvára na povrchu koreňov hrdzavočervené chodbičky. Vo vnútri buliev zeleru sa objavuje fialové zafarbenie. Mladé rastliny odumierajú. Staršie rastliny petržlenu a zeleru reagujú žltočerveným sfarbením listov a spomalením rastu. Larvy prezimujú v napadnutých koreňoch a v pôde. Pochmurnatka má počas vegetácie dve generácie.
Ochrana spočíva v zabezpečení priestorovej izolácie a dodržiavaní osevného postupu.
Vŕtavka mrkvová
Samičky vŕtavky mrkvovej cicajú šťavu z listov mrkvy. Vajíčka kladú do listov a stopiek. Vyliahnuté larvy prevŕtavajú koreň od hlavovej časti a vytvárajú chodbičky. Pri zeleri, ktorý má silnejšie listy, zostávajú larvy väčšinou v nadzemnej časti. Škodca má dve generácie, v máji až júni a v septembri až októbri.
Ochrana zahŕňa zabezpečenie priestorovej izolácie a dodržiavanie osevného postupu.
Psota rascová
Napáda predovšetkým rascu, mrkvu, paštrnák. Najväčšie škody robia húsenice v semenných porastoch rasce. Neskôr sú okolíky obtočené pradivom, húsenice pod ním ukryté žerú mladé stopky, púčiky, kvety a nedozreté semená. Škodca prezimováva v rôznych starých budovách, pod kôrou stromov. Vylieta v marci až apríli. Škodca má v roku jednu generáciu.
Preventívna ochrana je zameraná na likvidáciu pozberových zvyškov. Na pozemkoch robíme hlbokú orbu.
Choroby mrkvy
Mrkva je náchylná aj na rôzne hubové a bakteriálne choroby, ktoré môžu postihnúť listy, stonky aj korene.
Vírusová kučeravosť mrkvy
Prejavuje sa na mladých rastlinách, ktorým sa stáčajú listy a redukuje sa ich dĺžka. Neskôr rastliny zakrpatejú. Mrkvový vírus Y je vírus ss-RNA, ktorý ovplyvňuje plodiny čeľade mrkvovitých, ako je okrem mrkvy aj aníz, žerucha, koriander, kmín, kôpor a paštrnák. Mrkva je jedinou známou plodinou infikovanou v teréne.
Proti vírusovej kučeravosti bojujeme likvidáciou hostiteľských burín, ochranou proti voškám a dodržiavaním osevného postupu.
Mokrá hniloba mrkvy
Patrí medzi bakteriózy. V porastoch mrkvy sa vyskytuje zriedkavo, veľký význam má ako skladová hniloba. Na napadnutých miestach patogén spôsobuje rýchlo sa rozširujúcu mokrú hnilobu. Postupne sa celý koreň mení na kašovitú hmotu. Výskyt ochorenia podporuje trvalé zamokrenie a napadnutie škodcami. Choroba napáda aj ostatné koreňové zeleniny.
Pri zbere by sa nemali poškodzovať korene, v prípade zberu za vlhkého počasia je potrebné ich pred uskladnením osušiť.
Biela hniloba mrkvy
Patrí k najvýznamnejším skladovým chorobám mrkvy, petržlenu, zeleru, paštrnáku. Napáda prakticky všetky koreňové zeleniny. Na napadnutých koreňoch pozorujeme biely práškovitý povlak. V jeho strede sa tvoria tmavosivé až čierne hrudky dlhé 2 až 5 mm. Pletivá pod povlakom sú vodnaté a hnijú, pričom zapácha. Okolo napadnutého koreňa vzniká „ohnisko“ hnijúcich koreňov. Huba môže napadnúť koreň mrkvy počas celej vegetačnej doby, ale najväčšie škody spôsobuje počas skladovania.
Optimálna agrotechnika, hlavne vyvážené dávky živín a podobne, ako pri všetkých mrkvovitých, zabezpečiť kvalitný zber a optimálne podmienky na skladovanie.
Čierna hniloba mrkvy
Patrí taktiež k najdôležitejším skladovým chorobám koreňovej zeleniny. Napáda mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák. Na mladých klíčiacich rastlinkách dochádza k černeniu korienkov, hypokotylu, nakoniec k padaniu rastlín. Na starších listoch sa vyskytujú malé, hnedé nekrotické škvrny, ktoré neskôr černejú. Škvrny sa rozširujú aj na ďalšie časti listov a napadnutá vňať postupne odumiera. Hniloba prechádza aj na koreňový kŕčok, ktorý hnedne a hnije a hlavne preniká hlboko do koreňa. Na vyvinutom koreni mrkvy sa po napadnutí najprv objavia tmavé, neskôr čierne nepravidelné, mierne vpadnuté škvrny, ktoré sa postupne prehlbujú. Pletivá vodnatejú, černejú a sú pokryté čiernozeleným povlakom. Infekcia sa prenáša osivom, infikovanými skladovanými koreňmi, kontaminovanými skladovými priestormi a rastlinnými zvyškami v pôde, na ktorých huba prežije až sedem rokov.
Dodržiavanie osevného postupu, používanie zdravého osiva a správne skladovanie nenapadnutých koreňov. Skladovanie pri teplote 0 °C spomaľuje šírenie nákazy.
Múčnatka mrkvová
Napáda všetkých predstaviteľov čeľade Apiaceae. Počas horúceho a suchého leta sa objavuje na hornej a spodnej strane listov biely múčnatý povlak. Huba prezimuje na napadnutých zvyškoch rastlín, na ktorých sa nachádzajú blanky s krátkymi nitkovitými úponkami. V blanke sa nachádza 4-8 vreciek a v každom 2-5 vreckatých výtrusov. Na jar blanky i vrecká pukajú a z nich sa vysypú výtrusy, ktoré infikujú rastliny v poraste. Počas vegetácie sa huba rozširuje pomocou konídiových výtrusov. V zahustených porastoch a porastoch prehnojených dusíkom sa rozširuje rýchlejšie.
Dôležitá je prevencia. Na obmedzenie výskytu huby sú najúčinnejšie a úplne postačujúce preventívne opatrenia. Náchylné sú predovšetkým husté, zaburinené a tienené porasty. Na tom istom pozemku sa odporúča mrkvovité rastliny pestovať v odstupe 3-4 rokov (v malej záhradke treba striedať jednotlivé záhony) a zároveň uplatňovať priestorovú izoláciu od iných hostiteľských rastlín huby, teda petržlenu, zeleru a paštrnáku. Pri výseve treba dodržiavať normy výsevku (nepresievať veľkým množstvom osiva) a neprehnojiť dusíkom.
Pleseň sivá
Okrem mrkvovitých napáda väčšinu kultúrnych rastlín. Huba vytvára jemné biele povlaky, neskôr sivé. Hniloba väčšinou začína na vrchole alebo na špičke hlavného koreňa. Optimálne podmienky pre rozvoj choroby sú za vlhkého počasia a teplote 15 až 20 °C.
Optimálna agrotechnika, hlavne vyvážené dávky živín a podobne, ako pri všetkých mrkvovitých, zabezpečiť kvalitný zber a optimálne podmienky na skladovanie.
Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy
Je to huba, ktorá napáda predovšetkým nadzemné časti mrkvy, petržlenu a feniklu. Prvé príznaky sa objavujú na najstarších listoch ako drobné žlté škvrny veľkosti 1 až 2 mm. Postupne listy hnednú až sčernejú. Listy vyzerajú ako spálené a odumierajú. Podobné škvrny sa objavujú aj na stonkách rastlín, na kvetoch a na okolíkoch. Alternária môže napadnúť aj podzemné časti rastlín. Tvoria sa na nich vpadnuté škvrny modrosivej alebo čiernej farby. Huba prežíva v pôde, na pozberových zvyškoch a na semenách. Rozširuje sa najmä za daždivého počasia a pri vyšších teplotách.
Dodržiavanie osevného postupu, priestorovej izolácie, semenné porasty pestujeme na vzdušných miestach, kde listy rýchle presychajú. Uskutočníme morenie osiva 1% roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %, spolu s prípravkom BorOil v koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonic v koncentrácii 0,5 %.
Cerkosporióza mrkvy
Napáda kultúrnu i divo rastúcu mrkvu. Na okrajoch mladých listov, listových stopkách a stonkách sa objavujú malé okrúhle chlorotické škvrny o priemere 1 až 2 mm. Škvrny môžu byť žltohnedé, hnedé až čierne. Škvrny sa zväčšujú a postupne môže dôjsť až k odumretiu listov. Huba prezimováva v pôde na odumretých zvyškoch napadnutých rastlín a na osive. Počas vegetácie sa huba rozširuje vetrom na nové porasty. Huba nemá veľké nároky na teplo, infekciu podporujú časté zrážky.
Dodržiavanie osevného postupu, likvidácia pozberových zvyškov hlbokou orbou. Uskutočníme morenie osiva 1 % roztokom prípravku Chitopron 5 %. V semenných porastoch môžeme použiť meďnaté prípravky (napr. Kocide 2000), v koncentrácii 0,2 %, spolu s prípravkom BorOil v koncentrácii 0,2 % alebo prípravkom CuproTonic v koncentrácii 0,5 %.
Liečivé a úžitkové vlastnosti mrkvovitých rastlín
Mrkva obyčajná je dvojročná bylina, čo značí, že prvý rok má vyživovacie orgány a koreňom pretrvá zimu, druhý rok má vyživovacie a rozmnožovacie orgány, teda vykvitne, vydá plody a zahynie. Je štetinovo chlpatá. Má mohutný koreň s bočnými koreňmi, kt. sú uložené v ornici. Z prízemnej listovej ružice vyrastá 2. rok priama, rýhovaná, jednoduchá alebo hore rozkonárená stonka dosahujúca výšky až 90 cm.
Mrkva divá je pre mňa predovšetkým bylinka, nie koreňová zelenina. Používam ich čerstvé alebo suším v tieni. Kvitnúce okolíky zbieram v plnom rozkvete (jún - september). Mrkva divá je malý chemický poklad. Zber záhradnej mrkvy je u mňa každoročná malá slávnosť. Ja osobne ju najčastejšie používam v čerstvých šťavách.
Tinktúra z divej mrkvy patrí medzi obľúbené bylinkové prípravky. Je silná, aromatická a veľmi účinná. Postup je rovnaký ako pri semienkach, len koreň pred maceráciou nakrájam na drobné kúsky alebo nastrúham. Olejový macerát z divej mrkvy je obľúbený kozmeticko-liečivý prípravok. Maceruje sa 3 týždne na slnku alebo teplom mieste.
Saturejka záhradná, ktorá patrí do čeľade hluchavkovitých, je jednoročná bylina s drevnatým koreňom. Má kríčkovito rozkonárenú, naspodku drevnatú stonku, vysokú 15-30 cm, drsne ochlpenú a na nej sú úzkokopijovité, drobné, na oboch stranách žľaznatobodkované listy a biele, alebo ružové pyskaté kvety s fialovým nádychom. Plody sú tvrdky. Kvitne od júna do septembra. Prenikavo vonia. Je medonosná. Obsahuje triesloviny, éterický olej (hlavné zložky karvakrol, cymol, ďalej fenoly a fenolétery), cukor a iné látky. Používa sa pri hnačke, nadúvaní, ako aj proti črevným parazitom a pri oneskorenej menštruácii. V domácnosti sa používa ako korenie pri príprave jedál spôsobújúcich nadúvanie (strukoviny, napr. fazuľa a hrach, hlúboviny, napr. kapusta, kel a iné), ako aj do polievok, omáčok a pri spracovaní údenín. Silným pachom odpudzuje hmyz, event. aj blchy a iných príživníkov v byte (priamo, alebo vo forme záparu).
Pečená mrkva s kôprovým dipom 🥕 | Beautifood | Kuchyňa Lidla
tags: #rozmnozovanie #mrkvovitych #rastlin