Rozmnožovanie ovocných stromov a krov: komplexný sprievodca metódami a technikami
Rozmnožovanie rastlín je fascinujúci proces, kedy vzniká z materskej rastliny nový jedinec. Môže ísť o pohlavné (generatívne) a nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie. Pri pohlavnom rozmnožovaní ide o množenie semenom. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny. Záhradné rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu. Ovocné stromy môžeme vypestovať (rozmnožiť) až tromi spôsobmi: generatívne (semenami), vegetatívne - ide o priame vlastnokoreňové rozmnožovanie (odrezkami, oddelkami, odkopkami, potápaním, poplazmi, delením trsov) a vegetatívne - ide o nepriame rozmnožovanie = štepenie, v rámci ktorého rozlišujeme očkovanie a vrúbľovanie.

Generatívne rozmnožovanie ovocných stromov
V súčasnom ovocinárskom škôlkárstve sa generatívne rozmnožovanie využíva prakticky len na získanie podpníkov. Postup zahŕňa získanie osiva z uznaných materských semenných stromov, hodnotenie vlastností osiva, úprava osiva (najčastejšie stratifikácia), výsev osiva. Ak sa osivo vysieva hneď na jeseň po jeho získaní, potom sa nestratifikuje. Ak sa vysieva na jar, potom sa stratifikuje počas zimných mesiacov a do termínu sejby sa uskladňuje vo vhodných priestoroch.
Výsev osiva a starostlivosť o semenáčiky
Životnosť osiva ovocných rastlín je relatívne krátka, preto sa vysieva väčšinou na jar roka nasledujúceho po získaní osiva. Dlhodobé skladovanie osiva sa využíva len v tzv. génobankách. Výsev osiva môže byť do voľnej pôdy alebo v krytých priestoroch. Podľa spôsobu výsevu poznáme výsev na široko, výsev do riadkov, presný výsev, výsev do kontajnerov a výsev do hniezd na trvalé stanovište. Hustota sejby a hĺbka sejby závisí od mnohých faktorov, vrátane kvality osiva a pôdnych podmienok.

Starostlivosť o výsevy zahŕňa kyprenie pôdy, likvidáciu burín, tienenie, zavlažovanie, hnojenie a ochranu proti mrazom, chorobám a škodcom. Husté porasty semenáčikov je potrebné rozsadiť, aby mali dostatok miesta pre svoj vývoj. Rozsádzanie môže byť za zelena (koncom apríla až začiatkom mája) alebo v zdrevnatenom stave (v období vegetačného pokoja na jeseň alebo na jar). Dopestovanie podpníka trvá zvyčajne rok.
Vegetatívne rozmnožovanie ovocných stromov a krov
Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami, avšak ovocné kry a niektoré pravokorenné druhy sa dajú úspešne množiť odrezkami.
Rozmnožovanie odrezkami
Rozmnožovanie rastlín pomocou odrezkov je rýchly a jednoduchý spôsob ako zadarmo získať viac rastlín. Týmto spôsobom môžete značne znížiť vaše náklady vynaložené na záhradu. Jediná rastlina vám vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby ste ohrozili jej zdravie, plus ak máte susedov so záhradami môžete si odrezky vymieňať. Výhodou oproti pestovaniu zo semena je rýchlejší rast, kvitnutie, rast plodov ale najmä fakt, že ide o klon z materskej rastliny, takže presne viete čo pestujete. Drevité odrezky sú neolistnené časti jednoročných výhonkov drevín, ktoré sa odoberajú počas zimného obdobia, keď rastliny prechádzajú vegetačným pokojom. Ideálny čas na odoberanie odrezkov je od neskorej jesene do začiatku jari, kým rastliny nezačnú pučať.

Typy odrezkov:
- Odrezky so zeleným drevom: sú mladé stonky, ktoré začínajú dozrievať (v ich prvom roku). Vhodné sú napr. pre levanduľu, africkú fialku, kráľovskú begóniu.
- Polo-zrelé odrezky: sú tvrdšie a viac vyzreté (stále však v ich prvom roku).
- Odrezky zo starého dreva: sa odoberajú zo zdrevnatených stoniek, ktoré majú viac ako jeden rok. Môžu sa odoberať od jari do jesene.
Príprava a výsadba odrezkov
Z drevín treba vybrať také výhonky, ktoré nie sú príliš drevnaté, ale ani príliš bylinné. Odrezky je lepšie odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva. Odrezky odlamujeme tak, aby ich drevnatá časť bola dlhá asi 10cm. Zvyšnú nevyzretú, bylinnú časť odrežeme. Potom odstránime všetky listy v spodnej polovici odrezku. Výhonky narežte na kúsky dlhé 15 až 20 cm. Spodnú časť odrezka môžete zrezať šikmo, aby ste ľahšie rozlíšili smer výsadby. Odrezky potom ošetríme ponorením asi 1 centimetra ich spodnej časti do zakoreňovacieho prášku alebo kvapaliny s obsahom rastlinných hormónov.

Ošetrené odrezky potom napicháme do priepustného substrátu v úplnom tieni. Priame slnko by ich zabilo. Do jednej nádoby vysaďte len niekoľko kusov, aby sa navzájom nedotýkali listami. Je výhodné prestrieť si predtým na substrát agrotextíliu a uchytiť ho hrubším drôtom ohnutým to tvaru písmena "U". Do agrotextílie potom narežeme dierky a odrezky picháme do nich. Proces zakoreňovania trvá minimálne 4-6 mesiacov a jeho dĺžka závisí do teploty, vlhkosti aj druhu zakoreňovaných rastlín. My zvykneme začať so zakoreňovaním rezkov vonku, mimo skleníka, v júli a pokračujeme aj v auguste. Počasie však umožňuje začať aj v júni, niekedy aj máji. Pôdu v záhone prekyprite a podľa potreby obohaťte kompostom. Odrezky zapichnite do pôdy vo vzdialenosti 10 až 15 cm od seba, pričom nad povrchom nechajte trčať iba 2 až 3 cm. Po výsadbe ich dôkladne polejte. Ak je pôda ťažká a ílovitá, radšej saďte do kvetináčov naplnených humóznou zeminou.
Štepenie stromov (vrúbľovanie za kôru a kopuláciou)
Príklady rozmnožovania odrezkami
- Ríbezle a egreše: Nielen okrasné, ale aj ovocné kry sa veľmi jednoducho rozmnožujú drevitými odrezkami a ríbezle nie sú výnimkou. Koncom mája zaštipnite nové výhonky, aby ste podporili rozvetvovanie. Dbajte na dostatočné zavlažovanie a od júna aplikujte rýchlo pôsobiace hnojivá.
- Ruže: Na jeseň odoberte 30 cm odrezky stonky s hrúbkou ceruzky a zasaďte ich na vybrané miesto. Počuli ste už o rozmnožovaní ruží odrezkami, ktoré zapichnete do zemiaku? Je to výborný spôsob, ako získať novú rastlinu. Odrezok dlhý aspoň 30 cm očistite od spodných listov a tŕňov, zapichnite ho do zdravého zemiaku. Vyhĺbte hlbokú ryhu a do nej vysaďte zemiakové hľuzy s ružovými rezkami.
- Vajgélia: Odoberte 12 cm mäkkého dreva počas neskorej jary/skorého leta, zasaďte do vlhkého substrátu a prekryte fóliou.
Potápanie
Potápanie je spôsob rozmnožovania, pri ktorom sa výhonky materskej rastliny ohnú do zeme a tam zakorenia, pričom zostávajú spojené s materskou rastlinou až do úplného zakorenenia. Tento spôsob je vhodný pre druhy a odrody s horším zakoreňovaním odrezkov. Najčastejšie sa používa pri egreši, ríbezliach, lieskach, černiciach, viniči hroznorodom, rakytníku rešetliakovitom, dulách a ďalších druhoch. Obyčajne sa robí v predjarí, ale vhodné je tiež zelené potápanie, ktoré je aktuálne po dostatočnom zdrevnatení letorastov, napríklad pri egreši v júli po obraní úrody. Podstatou je ohnutie výhonu do jamky s hĺbkou 0,1 až 0,2 metra tak, aby jeho vrcholová časť vyčnievala nad pôdu. V jamke výhon v mieste ohybu upevníme dreveným háčikom a jamku zasypeme úrodnou pôdou.

Očkovanie
Očkovanie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania listnatých drevín, pri ktorom sa na vhodný podpník prenáša jedno očko (puk so štítkom alebo pásikom kôry, prípadne aj štítkom dreva) odrody toho istého alebo príbuzného druhu. Prenáša sa menšia časť ušľachtilej rastliny, styčné plochy kambia podpníka a štítka s očkom sú v pomere k prenášanej časti väčšie ako pri vrúbľovaní a očko je lepšie chránené pred vysychaním. Používa sa najmä pri množení odrôd, ktoré nie je možné množiť zo osiva - pri ovocných drevinách, ružiach a mnohých odrodách okrasných stromov a krov.
Podmienky a termíny očkovania
Podmienkou očkovania sú dobre vyvinuté spiace puky a podpník požadovanej kvality vo fáze aktívneho rastu. Očká sa odoberajú zo zdravých letorastov alebo výhonkov z uznaných vrúbľových materských stromov. Z letorastov sa odstraňuje nevyzretá vrcholová časť a z listov sa ponechávajú len časti stopiek dlhé 5-10 mm. Samovoľné odpadnutie stopiek listov 2-3 týždne po očkovaní je indikátorom úspešnosti očkovania.
Podľa termínu očkovania poznáme:
- Očkovanie na bdiace očko (V-VI): Prenášajú sa vlaňajšie ”očka” a očko po zrastení s podpníkom a následnom zrezaní podpníka ešte v danom vegetačnom období vypučí a vytvorí sa letorast. V našich klimatických podmienkach sa však mladý ušľachtilý výhon horšie vyzrieva a môže počas zimy vymrznúť, preto sa očkovanie na bdiace očko vykonáva zriedkavo.
- Očkovanie na spiace očko (VII-IX): Puk vypučí až na jar nasledujúceho roka po zrezaní podpníka. Má byť vykonané čo najneskôr, aby nemohlo dôjsť k jeho nežiadúcemu vypučaniu. Očká sa získavajú z nových letorastov.
Techniky očkovania
Podľa spôsobu práce delíme očkovanie na:
- Klasické (T-rez): Špeciálnym očkovacím nožom sa nareže kôra podpníka vrátane lyka do tvaru písmena T a do vzniknutej štrbiny sa vsunie očko so štítkom. Vykonáva sa v období prúdenia miazgy (VII-VIII).
- Forkertovo očkovanie (chip-budding): Na podpníku sa urobí zárez až do dreva a do neho sa vloží vyrezané očko. Pri tomto spôsobe môže podpník už strácať miazgu - často sa používa pri preočkovaní neujatých očiek. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu, lebo nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. Čiže skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji. S úspechom pritom môžeme takto rozmnožovať nielen všetky jadroviny, ale aj kôstkoviny, ktoré sa ťažko rozmnožujú vrúbľovaním.

Vrúbľovanie
Vrúbľovanie je spôsob nepriameho vegetatívneho rozmnožovania, pri ktorom sa prenáša časť jednoročného výhonu alebo letorastu (odlisteného alebo so sredukovanou listovou plochou) s niekoľkými pukmi resp. očkami (zvyčajne 1-5) z vrúbľa (letného, častejšie však zimného) ušľachtilej požadovanej odrody na vhodný podpník. Ovocné stromy sa vo veľkovýrobe množia najmä očkovaním na spiaci púčik v 2. Niektoré druhy sa tiež rozmnožujú vrúbľovaním. Deje sa tak počas zimy, ak máme podpníky namnožené v skleníku, alebo vonku v prírode. V prírode vrúbľujeme v predjarí, hneď na začiatku pučania podpníkov. Dôležité je, aby boli vrúble počas vrúbľovania v štádiu absolútneho pokoja (nesmú byť ani trochu napučané). Režeme ich preto uprostred zimy a ukladáme do piesku v chladnej pivnici.
Odber vrúbľov a spôsoby vrúbľovania
Výhony, z ktorých sa získavajú vrúble sa odoberajú z uznaných materských vrúbľových stromov v období vegetačného pokoja (december až január). Vyberáme dobre vyzreté výhony. Výhony uskladňujeme v označených a evidovaných zväzkoch v chladných miestnostiach (teplota 0-5 °C). Vrúble niektorých okrasných druhov rýchlo vysychajú a preto ich rezné rany parafínujeme a ukladáme ich do bední s pieskom.
Spôsoby vrúbľovania:
- V období vegetačného kľudu: kedy podpník ešte nemá miazgu, používame vrúbľovanie napr. kopulácia (spojkovanie), anglická kopulácia, plátkovanie, do rázštepu, sedielkovanie, vrúbľovanie na klin, vrúbľovanie na koziu nôžku.
- V období kedy v podpníku prúdi miazga: sa môžu použiť všetky predchádzajúce spôsoby a tiež vrúbľovanie za kôru, do boku, Tittelov spôsob vrúbľovania.
Všetkým spôsobom vrúbľovania je spoločný základný kopulačný rez. Tento rez má byť dlhý asi 30 mm pri hrúbke výhonu 10 mm (pomer dĺžky rezu k šírke rezu 3:1).

Kopulácia (spojkovanie)
Podmienkou pre použitie spojkovania je rovnaká hrúbka podpníka a vrúbľa. Najprv sa v požadovanej výške zreže šikmým a hladkým rezom podpník, čím vznikne pretiahnuto elipsovitá rezná rana. Šikmým a hladkým rezom sa zreže aj vrúbeľ tak, aby sa najspodnejší púčik vrúbľa nachádzal v hornej štvrtine časti vrúbľa nachádzajúcej sa oproti reznej rane. Vrúbeľ sa potom skráti tak, aby mal 2-5 púčikov, priloží sa reznou ranou na reznú ranu podpníka a pevne sa priviaže. Miesto vrúbľovania sa zatrie štepárskym voskom tak, aby sa do rany nedostala voda, vzduch a patogénne organizmy. Voskom sa zatiera rezná rana na vrchole vrúbľa.
Štepenie stromov (vrúbľovanie za kôru a kopuláciou)
Vplyv podpníka na vrúbeľ
Afinita je schopnosť zrastenia podpníka a vrúbľa a závisí od botanickej príbuznosti rastlín, anatomickej stavby pletív a biochemických aspektov.
Tabuľka: Vplyv podpníka na vrúbeľ
| Typ kombinácie | Charakteristika | Odporúčanie |
|---|---|---|
| Slabo rastúci podpník - slabo rastúca odroda | Stromy silno a skoro rodia, slabo rastú, majú krátku životnosť | Neodporúča sa |
| Slabo rastúci podpník - stredne silno rastúca odroda | Najvhodnejšia pre rast a rodivosť | Najvhodnejšie |
| Slabo rastúci podpník - silno rastúca odroda | Vrúbeľ sa často vylamuje, vzniká veľký zával | Neodporúča sa |
| Stredne silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda | Znížená rodivosť | Neodporúča sa |
| Stredne silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda | Rodivosť sa odďaľuje, rast koruny je bujnejší | Môže byť |
| Silno rastúci podpník - slabo rastúca odroda | Znížená rodivosť | Neodporúča sa |
| Silno rastúci podpník - stredne až silno rastúca odroda | Bujný rast, dlhoveké stromy, rodivosť je neskoršia ale trvá do vysokého veku | Môže byť |
tags: #rozmnozovanie #ovocnych #stromov #odrezkami
