Rozmnožovanie plavúňa obyčajného a jeho význam

Plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum L. / Lycopodiaceae), známy aj pod názvami ako čertov spár, jelení mach, vlčia noha, či vidlačky, je trváca, nekvitnúca a plazivá bylina s rozkonárenou stonkou husto obrastenou čiarkovitými listami. Je to zaujímavá výtrusná rastlina, ktorá patrí medzi najstaršie zelené rastliny na Zemi. Plavúň obyčajný je trváca vždyzelená výtrusná rastlina s dlhou plazivou byľou, ktorá môže merať aj vyše jedného metra. Z nej vyrastajú kratšie vidlicovito rozkonárené a vzpriamené vetvičky, husto porastené drobnými čiarkovitými listami. Na ich vrchole sa tvoria dva až tri žlté výtrusnicové klasy. Tieto produkujú jemný výtrusný prach, ktorý sa v minulosti využíval v lekárnictve alebo ako bleskový prášok v pyrotechnike.

Plavúň obyčajný je rozšírený v Európe od paleozoika (prvohôr). Celkové rozšírenie je kozmopolitné, ale predovšetkým cirkumboreálne, vyskytuje sa v chladnejších oblastiach Európy, Ázie, Severnej Ameriky a dokonca aj v horách Afriky a Južnej Ameriky. Druh u nás hojne roztrúsený vo svetlých ihličnatých, zriedkavejšie zmiešaných lesoch, na suchých pasienkoch a rašeliniskách okrem nížin a pahorkatín, v Tatrách do 1 700 m, v nižších polohách zriedkavý. Preferuje kyslé, humózne a na živiny chudobné pôdy, typicky rastie vo svetlých ihličnatých lesoch, najmä v borinách a smrečinách, na vresoviskách, rúbaniskách, lesných okrajoch a horských lúkach.

Rozmnožovanie plavúňa obyčajného

Popisuje sa ako rastlina výtrusná, čo znamená, že sa rozmnožuje prostredníctvom výtrusov, nie semien. Plavúne nekvitnú, nemajú kvety v zmysle klasických kvitnúcich rastlín. V lete sa na konci sýtozelených stoniek objavujú výtrusonosné listy usporiadané do klasov, ktoré sú výrazne svetlejšie, žltkastej farby.

Výtrusnicové klasy sú na 5 - 10 cm dlhých, riedko listnatých, na konci vidlicovito rozkonárených stopkách, spravidla po 2. Spravidla 2 (3,- 5, ojedinele 1) s sporofylmi zakončenými vláskovitou osťou, na okraji jemne zúbkatými, nachádzajúce sa na 4 - 18 cm dlhých stopkách porastených menšími, kopijovitými, ± priliehajúcimi žltozelenými listeňmi, zakončenými tiež vláskovitou osťou. Spóry sa tvoria v júni až auguste. Zrelé výtrusy sa vyklepávajú do pláteného vrecúška, alebo sa odrežú celé klasy, ktoré sa po dozretí výtrusov vo vreci vymlátia.

Samotné rozmnožovanie plavúňov je veľmi zaujímavým, ale pomerne zložitým javom. Prebieha v dvoch fázach - pohlavnej, ktorej sa odborne hovorí gametofyt a nepohlavnej s názvom sporofyt.

1. Gametofyt (pohlavná fáza): Pohlavná generácia vyrastá pod zemou z vyklíčených výtrusov, ktoré sa vytvorili v už spomínaných žltkastých výtrusných klasoch. Zaujímavosťou je, že v tejto fáze má rastlina charakter nižších stielkatých rastlín, to znamená, že nevytvára orgány podobné vyšším rastlinám - koreň, stonka, list, cievne zväzky. Na stielke sa postupne vytvoria samčie a samičie pohlavné orgány, ktoré produkujú samčie a samičie pohlavné bunky.
2. Sporofyt (nepohlavná fáza): Po oplodnení samičej bunky pohlavná fáza prechádza do nepohlavnej a z tejto bunky vyrastajú tmavozelené cievnaté rastliny s výtrusným klasom na vrchole.

Proces klíčenia výtrusov, tvorby stielky s pohlavnými orgánmi je veľmi dlhý a môže trvať aj niekoľko rokov! Na dôvažok, v tejto fáze je potrebná aj externá spolupráca húb. Extrémne pomalý životný cyklus, kedy vývoj od výtrusu po dospelú rastlinu môže trvať aj 20 rokov. Popri tomto zdĺhavom a komplikovanom systéme reprodukcie si rastlina vyvinula aj jednoduchší systém na zachovanie druhu prostredníctvom samostatného vegetatívneho (nepohlavného) rozmnožovania. Výtrusonosné listy sa oddeľujú od materskej rastliny výraznými stopkami.

Využitie a toxicita

V ľudovom liečiteľstve sa najviac využíva jej výtrusný prášok, známy ako plavúňový prášok či čertova múka. Tento prášok má jedinečné vlastnosti a využíval sa nielen v medicíne, ale aj v technike.

Liečebné využitie plavúňov siaha až do 16. storočia. Vysušené spóry, ktoré sa zbierali vytriasaním, sa v ľudovej medicíne používali ako zasýpací prášok na hojenie rán, vyrážky, vredy, podráždenú či popálenú pokožku. Používajú sa na zasypanie rán, kožných vyrážok, zapálenej a zaparenej pokožky u detí a na ošetrenie popraskanej pokožky. Prášok slúži aj ako obaľovací materiál pri výrobe piluliek. Vnútorne sa droga užíva vo forme prášku v dávkach od 1 do 2 g trikrát denne pri ochoreniach močových ciest a pečene. Pomáha aj pri žalúdočných, črevných a obličkových ťažkostiach, ako aj pri nervových ochoreniach.

Výtrusy obsahujú až 50 % tuku, organické kyseliny, cukor a alkaloidy. Spóry tvoria z polovice tuk, ďalej obsahujú sporonín (20 %), hydroxykávovú kyselinu, malé množstvo alkaloidov a sacharózu. Spóry obsahujú 40 - 50 % mastného oleja, v ktorom prevažujú nenasýtené mastné kyseliny (okolo 70 %, hlavne kyselina olejová, linolová a hexadecénová).

Droga Lycopodium sa vo farmácii využíva ako pomocná látka, ako konspergens (pokrývajúca látka) pri príprave piluliek, ako zložka zásypov. Lycopodium sa využíva aj v kozmetike ako súčasť suchých šampónov, púdrov a na fixáciu farbív.

V priemysle a technike sa vysoko horľavé výtrusy používali v pyrotechnike na tvorbu svetelných efektov (bleskový prášok vo fotografii), v zlievarenstve ako separačný prostriedok a vo fyzike na vizualizáciu zvukových vĺn. Historické využitie horľavých výtrusov v divadelných efektoch na vytvorenie ilúzie ohnivého dychu.

Tabuľka 1: Obsah účinných látok vo výtrusoch plavúňa obyčajného

Toxicita

Celá rastlina s výnimkou výtrusov obsahuje rad toxických chinolizidínových a lykopodínových alkaloidov, medzi ktoré patria predovšetkým lykopodín, klavatín a klavotoxín, ktoré sú zodpovedné za jej jedovatosť. Vňať plavúňa obyčajného je jedovatá. Požitie spôsobuje nevoľnosť, vracanie, hnačku, závraty a vo vážnych prípadoch môže viesť k poškodeniu nervového systému, svalovej paralýze až zástave dýchania. Výtrusy sú považované za viac-menej neškodné pri vonkajšom použití, ale nemali by sa vdychovať. Vnútorné užívanie plavúňa sa dnes neodporúča kvôli prítomnosti toxických alkaloidov.

Ochrana plavúňa obyčajného

V dôsledku zhoršujúceho sa životného prostredia a rekultivácií je táto rastlina v prírode čoraz zriedkavejšia a v mnohých krajinách musí byť zákonom chránená. V SR a ČR je rastlina chránená, na území Slovenska je ohrozená. Zber celej rastliny je na Slovensku zakázaný. Výtrusy sa môžu zbierať len ručne, v malom množstve, a to zo zrelých výtrusníc na konci leta (júl až september). Plavúň obyčajný si našiel svoje miesto aj medzi chránenou flórou Slovenska, ktorej zoznam je uvedený v príslušnej vyhláške k zákonu o ochrane prírody. Tu je určená aj spoločenská hodnota rastliny vo výške 14€ za jedinca. Je však vedená v Červenom zozname cievnatých rastlín Slovenska v kategórii takmer ohrozených druhov (NT), čo odráža jej ústup z mnohých lokalít.

tags: #rozmnozovanie #plavun #obycajny

Populárne príspevky:

• Čarovná rastlina zvaná Physalis
• Kde predať, ako zbierať a sušiť lipový kvet
• Recenzia matraca Dormeo Aloe Vera
• Zdravie rododendronov po zime
• symbolika kvetov