Rozmnožovanie rastlín metódou potápania
Rozmnožovanie rastlín je proces, kedy vzniká z materskej rastliny nový jedinec. Môže ísť o pohlavné (generatívne) a nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie. Pri pohlavnom rozmnožovaní ide o množenie semenom. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materskej rastliny.
Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom. Dcérske cibuľky opatrne odtrhneme rukou. Dôležité je, aby na každej zostalo niekoľko korienkov.
Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo. Na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva.
Vegetatívne rozmnožovanie
Záhradné rastliny tvoria špecializované útvary slúžiace k vegetatívnemu rozmnožovaniu. Rozmnožovacie cibuľky tvorí cesnak a cibuľa. Hľuzy tvorí georgína, zemiak. Hľuznaté rastliny sa rozmnožujú rozdelením hľuzy.
Odrezky sú jednoduchou a efektívnou metódou rozmnožovania stromov a krov, ktorá nevyžaduje špeciálne pestovateľské nádoby ani skleníky. Drevité odrezky sú neolistnené časti jednoročných výhonkov drevín, ktoré sa odoberajú počas zimného obdobia, keď rastliny prechádzajú vegetačným pokojom. Nie všetky druhy stromov a krov sa dajú jednoducho rozmnožiť touto metódou. Jednoduché na rozmnoženie: zlatovka, ríbezle, pajazmín, zob vtáčí, trojpuk a vajgela.
Ideálny čas na odoberanie odrezkov je od neskorej jesene do začiatku jari, kým rastliny nezačnú pučať. Príprava odrezkov: Výhonky narežte na kúsky dlhé 15 až 20 cm. Špeciálne úpravy: Spodnú časť odrezka môžete zrezať šikmo, aby ste ľahšie rozlíšili smer výsadby. Pôdu v záhone prekyprite a podľa potreby obohaťte kompostom. Odrezky zapichnite do pôdy vo vzdialenosti 10 až 15 cm od seba, pričom nad povrchom nechajte trčať iba 2 až 3 cm. Po výsadbe ich dôkladne polejte. Ak je pôda ťažká a ílovitá, radšej saďte do kvetináčov naplnených humóznou zeminou.
Odrezky na rozmnožovanie nesmú mať vyrašené púčiky a listy, pretože sa veľmi ťažko zakorenia a vyschnú. Drevnaté odrezky na zakoreňovanie berte vždy v zimných mesiacoch, a do pôdy ich rezkujte čím skôr, aby sa vám v ich spodnej časti vytvoril kalus a prvé korienky. Ak ste nestihli v zime narezať výhonky, tak drobné ovocie a okrasné dreviny si môžete rozmnožiť v mesiacoch jún až august bylinnými odrezkami.
Potápanie je vegetatívna metóda rozmnožovania, pri ktorej sa časti rastliny ponechajú pripojené k materskej rastline, zatiaľ čo si vytvárajú vlastný koreňový systém. Táto metóda je špecifická v tom, že nová rastlina je geneticky identická s rodičovskou a významne sa zvyšuje pravdepodobnosť jej prežitia, pretože má počas zakoreňovania nepretržitý prísun živín a vody.
Najjednoduchší spôsob, ako si namnožiť obľúbené černice, čučoriedky a maliny je takzvané potápanie. Ide o úplne jednoduchú metódu, ktorú ej najlepšie vyskúšať práve teraz - na jar. Vyberte si zdravý, silný a jednoročný (tohtoročný) výhonok, ktorý rastie nízko pri zemi a je ohybný. Na mieste, kde chcete výhonok zakoreniť, pripravte malú jamku s hĺbkou približne 10-15 cm. Zasypte ohnutú časť výhonku v jamke pripravenou zeminou. Na jeseň toho istého roka alebo na jar nasledujúceho roka (keď je už nová rastlina dostatočne zakorenená), opatrne odhrňte zeminu z jamky a skontrolujte, či sa vytvorili dostatočné korene.Ak má nová rastlina silný koreňový systém, môžete ju ostrými záhradníckymi nožnicami alebo nožom oddeliť od materskej rastliny.
Technika potápania je výhodná, pretože nová rastlina je počas zakoreňovania stále vyživovaná materskou rastlinou, čo zvyšuje úspešnosť zakorenenia.
Potápanie je veľmi jednoduchý spôsob získavania ríbezlí, viniča hroznorodého a ďalších ovocných drevín. Výhonky opatrne ohnete a drevnatou časťou prichytíte k pôde tak, aby nad povrchom pôdy ostali dva až tri púčiky. Takto ponorená časť do jesene v pôde zakorení a stačí výhonok od pôvodnej materskej dreviny nožnicami oddeliť a vysadiť na trvalé miesto do záhrady. Týmto spôsobom môžete získať aj druhy, ktoré sa ťažko rozmnožujú odrezkami, ako sú magnólia, moruša alebo egreše.
Potopené výhonky dobre zakorenia len v pôde, ktorá má kyprú, drobnohrudkovitú štruktúru. Pôdu treba v jeseni plytko zrýľovať a na jar ju len urovnáte, prihnojíte a čím skôr do pôdy ohnete výhonok, aby do jesene vytvoril dobrú koreňovú sústavu. Pôdu okolo ponorených častí pravidelne kyprite, odstraňujte buriny a vlhkosť v pôde udržujte nastielaním. Neskoro ponorené časti do jesene nevytvoria dobrú koreňovú sústavu, preto ich okolo materských drevín v pôde ponechajte až dva roky.
Pri tomto spôsobe rozmnožovania ponoríme výhonky okolo materskej dreviny do všetkých strán tak, že urobíme asi 10 cm ryhu, do ktorej výhonky celé umiestnime. Na niekoľkých miestach prichytíme k pôde a ak z púčikov začnú vyrastať letorasty, postupne ich prihrnieme kvalitnou zeminou, aby v nej do jesene vytvorili koreňovú sústavu. Zeminu sa snažíme premiešať rašelinou a riečnym pieskom, aby sme získali rýchlejšie zakorenenie.
Napriek tomu, že potápanie patrí medzi staré spôsoby rozmnožovania ovocných druhov, stále je často používanou techniku. Či už pre nenáročnosť, alebo stredne efektívny spôsob dopestovania vlastných krov.
Hoci potápanie sa bežne používa na množenie vonkajších kríkov a drevnatých rastlín, v interiéri sa dá úspešne aplikovať na viacero izbových rastlín. Tento postup sa osvedčil najmä pri popínavých a poliehavých druhoch, akými sú napríklad pothos (Epipremnum aureum) či filodendrony.
Na rozmnožovanie potápaním je potrebné zvoliť zdravú materskú rastlinu a vhodný substrát. Najprv treba vybrať mladý, ohybný výhonok, ktorý sa ohne k zemi alebo k samostatnému kvetináču s novým substrátom. Tento výhonok je potrebné mierne narezať v mieste, kde sa očakáva tvorba koreňov, a zafixovať ho v substráte pomocou drôtika, kamienkov alebo inej opory.
Aby bol proces úspešný, je potrebné vytvoriť vhodné podmienky. Kľúčové je udržiavať substrát mierne vlhký, ale nie premokrený, aby sa zabránilo hnilobe. Teplota by mala byť stabilná, ideálne medzi 20 až 25 stupňami Celzia. Dôležité je aj dostatočné osvetlenie - priame slnko by mohlo rastlinu vysušiť, preto je vhodnejšie jasné nepriame svetlo. Na podporu zakoreňovania je možné použiť rastový stimulátor, ktorý proces urýchli.
Novú rastlinu je možné oddeliť od materskej rastliny v momente, keď si vytvorí dostatočne silný koreňový systém. To zvyčajne trvá niekoľko týždňov až mesiacov, v závislosti od druhu rastliny a podmienok. Ak pri jemnom potiahnutí výhonok kladie odpor, znamená to, že korene sú dostatočne vyvinuté.
Aj keď sa potápanie môže vykonávať počas celého roka, najlepšie obdobie na tento spôsob rozmnožovania izbových rastlín je jar a skoré leto. V tomto čase rastliny prirodzene vstupujú do aktívnej fázy rastu, čo umožňuje rýchlejšie vytváranie koreňového systému a lepšiu schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam.
Úspešnosť rozmnožovania potápaním môže výrazne ovplyvniť aj výber substrátu. Ľahké a vzdušné substráty, ako sú rašelina zmiešaná s perlitom alebo kokosové vlákno, poskytujú výborné podmienky pre zakoreňovanie, pretože dobre zadržiavajú vlhkosť, no zároveň umožňujú dostatočné prevzdušnenie koreňov.
Táto metóda rozmnožovania rastlín je šetrná a prirodzená, keďže nová rastlina zostáva napojená na materskú, kým nie je pripravená na samostatný rast. Šanca na úspech je vysoká, pretože rastlina má dostatok živín a vlhkosti na vývoj zdravého koreňového systému.
Typy potápania
Jednoduché potápanie: Opísaný vyššie.
Viacnásobné potápanie (serpentínové): Ohne sa dlhší výhonok a na viacerých miestach sa zakope do zeme, pričom medzi zakopanými časťami zostávajú časti výhonku nad zemou. Takto sa môže získať viacero nových rastlín z jedného výhonku.
Vrstvené potápanie: Používa sa pri menej ohybných výhonkoch. Ohne sa časť výhonku a prikryje sa zemou, pričom vrchol výhonku zostáva vzpriamený.
Potápanie pri viniči
Dobrý deň. Za sporadických info som na rozsiahlej viničovej stene kra potopil na jar, z jeho kmienka odspodu asi 0,5m, niekoľko metrov dlhý veľmi životaschopný minuloročný letorast (u min. 50 ročného, veľmi veľmi životaschopného predpokladám samoroďáku, zeleného, veľmi chutného, sladkého ako med, slniečkom sfarbeného až do zlata) do cca 40 cm hĺbky, v tvare dlhšieho U v celkovej podzemnej dĺžke možno 40 - 50 cm, pod miesto potopenia som pridal trocha kompostu, vsiakol vedro vody a naprášil mykoréznu hubu, zalieval. Na konci nechal dve očká, pred miestom potopenia (tak 1,5 max. 2 m) všetko vyslepil. Z očiek na konci vzišli životaschopné letorasty: ponechaný hravo dosiahol výšku viničovej steny cca 4m a po vrchole vedenia pokračoval vodorovne ďalej. Z druhého očka vyrastajúcemu letorastu som včasným zakrátením nedovolil vyjsť vyššie ako cca 100 cm.
1. Čo ďalej? Ako je to s oddelením od materskej rastliny? 2. Tiež by som rád posunul budúci kmienok asi o pol metra bližšie ku stojke konštrukcie (teraz vychádza von asi 1m od nej), povedľa ktorej by som ho chcel viesť hore a postupne rozdeliť na dve poschodia (potápal som v rýchlosti počas iných prác, bolo toho na mňa veľa), kmienok bude potom tak pol metra od stojky, a teda menej zavadzať pri údržbe za viničom. Kedy to urobiť, bežné sadenice sa vraj presádzajú teraz niekedy, a či potom presunutú "sadenicu" zakrátiť na dve očká, alebo sa pokúsiť radšej vyhrabať bližšie k stojke dutinu a skúsiť ten kúsok do nej pretlačiť nový kmienok aj s dostatkom zeme okolo koreňov, a teda tak to pod zemou nejako k stojke priblížiť?
Výsledek závisí na více okolnostech, také na odrůdě. Nicméně předpokládejme, že se na výhonu v zemi kořeny skutečně vytvořily. 1. Novou rostlinu oddělíte od mateřské jednoduchým přestřižením onoho pohříženého výhonu od mateřské rostliny. 2. Nakládání s novou rostlinou je Vaše věc. Já bych nicméně doporučil rostlinu přesadit na požadované místo a pokud možno se vyhnul nestandardním postupům při jejím vedení. Alespoň zjistíte, jaké má nová rostlina vůbec kořeny a podle toho s ní budete dále zacházet (čím slabší kořeny, tím méně oček může zůstat). Přesadit je možno kdykoli mimo vegetaci, tedy od listopadu do konce března. Zejména s balem to není žádný problém, ale já jsem klidně sázel i prostokořennou révu v lednu a krásně roste (však se obvykle sází hlouběji) . Kdyby byly kořeny hodně slabé a plytce umístěné (v případě holomrazů by hrozilo jejich poškození, vydrží údajně jen -8), můžete je dát do větší hloubky, případně sazenici nechat na zimu v kontejneru např.
1. Správne som vyrozumel, že oddelenie môžem urobiť už tento rok? Oddeliť to v prípade riadneho zakorenenia mám v čo najnižšom bode? A medzi nódiami/článkami kdekoľvek? 2. Vedenie je teraz nepopísateľné bludisko, s obrovským množstvom úrody. V úmysle mám priblížiť sa ku spôsobu dvojstupňovému, čiže kmienok vo výške niekde 80 cm zalomiť po spodnom drôte na jeden smer (sever), postupne ho predlžovať: finálne rameno potom vyjde nejakých 2,5m, a neskôr s vertikálnym kmienkom, ak niekde pri zlome vyraší letorast, vyjsť takto aj na druhé poschodie. A celé to potom strihať na dve očká. V podstate celú túto polovicu konštrukcie zoberiem starému koreňu, ktorému ponechám už len prvú polovicu "steny". Doteraz celú tú plochu konštrukcie ťahal sám. Je zámer správny? 3. Ak by som presádzal, kľudne môže ísť takáto bezpodpníková sadenica nižšie aj o jedno dve očká, než bola v zemi doteraz?
Ad 1. Já bych to udělal co nejdříve a sazenici vyryl (právě kvůli tém kořenům). Oddělit to můžete kdekoliv. Ovšem platí, že "spojovací dřevo" je prakticky k ničemu. Co zůstane na nové sazenici, zřejmě odumře (řekl bych, že výživa výhonů probíhá jednosměrně). Co zůstane na staré sazenici může teoreticky ještě posloužit (ale pochybuji). Neboli asi nejlepší je "spojovací dřevo" zlikvidovat úplně. Ad 2. Tady se těžko doporučuje, to Váš vinohrad nevidím. Obecně je Vaše řešení jistě možné, ale záleží na detailech. Jen pozor na tzv. Ad 3. Klidně o 4 až 5 oček, pokud jsou vyzrálá, hnít nebudou.
Konštrukcia je stenovitá, 4m vysoká, 3m dlhá, s drôtovými vedeniami tak po 40 cm. Vinič by výsledne mal byť v tvare veľkého F, s kmienkom na okraji, dvomi vodorovnými ramenami nad sebou, dlhými po celej šírke konštrukcie a vo vzájomnej rozteči asi 1m. Ako potom postupovať po presadení, ak sa mám dopracovať k takémuto požadovanému F tvaru? Celý niekoľkometrový letorast zatiaľ ponechám až do februárového rezu? Potom tým rezom, v prípade bežného zakorenenia, rovno založím prvé rameno?
Na apikální dominanci nejsem úplně odborník, ale považuji za možné, že u rovných výhonů se uplatní silněji než u výhonů všelijak pokroucených. Rozdíl ale asi nebude úplně rozhodující. - je úplně jedno, kdy se řeže. Zřejmě jde o mrazuodolnou odrůdu a takové vinaři řežou od prosince do jara (kvůli vytížení pracovních sil). - délka ponechaného výhonu pak závisí od kořenů, ale ty budou sotva tak silné, aby to hned umožnilo založení prvního ramene.
1. Dobrá myšlienka, aj tak urobím, ďakujem veľmi: starým koreňom môžem vytvoriť horné rameno, koreň je na kraji oboch polí, čiže horné rameno bude mať nejakých 6m, dúfam že to nie je pridlhé takto ťahať, keď koreň doteraz ťahal plochu celú, a to dosť bujne. A novým koreňom (je v strede oboch polí) vytvorím T tvar so spodnými ramenami po 3m. Zatiaľ by som plochu ponechal v pôvodnom zalesnení, a postupne vývojom nového koreňa by som so starým ustupoval, až do finálneho tvaru.
2. Ako som písal, koreň je dosť bujný, nemá problém tvoriť dlhočizné letorasty: nebude preň problém zobrať mu polovicu doterajšej plochy? Trebárs aj prebujnením, tým potrebou ešte viac ho behom roka krotiť: na čo by mohol začať nepriaznivo reagovať?
3. Nemám predstavu aké korene nájdem, ale ani aké majú po správnosti byť. Našiel som náhodný obrázok koreňov, predpokladám že na ilustráciu vybrali obrázok so správnym zakorenením: dá sa povedať, aké dlhé rameno u takého zakorenenia by som mohol pri ponechanom 80 cm kmienku ponechať?
Ad 2. Něco to s keřem udělá, je to fakticky velké zmlazení. V této situaci se někdy doporučuje odřezání několika velkých kořenů, aby se vyrovnala podzemní a nadzemní soustava. Ale réva snese hodně, já bych to nedělal. V nejhorším budou prvních pár let silnější výhony.
Ad 3. Aby se vůbec dalo uvažovat o ponechání nějakého delšího výhonu, chtělo by to mít silné kořeny v balu aspoň tak 30 l. V případě prostokořenné sazenice jen pár oček, což ostatně doporučuji v každém případě.
Všetky rady sú cenné, ale povďačný som zostal za upozornenie na apikálnu dominanciu u viniča, keď som si lepšie všimol ten môj: skutočne letorasty spodnej časti cez 3m vysokej plochy viniča sú podstatne slabšie vyvinuté než tie horné, tiež úroda v tejto spodnej časti bola sporná... Nový ker som oddelil od materského výhonu tesne pred vstupom výhonu pod zem, a následne som urobil kompromis medzi 40cm posunutím vs. úplným presadením nového kra: asi 40 cm od nového kra som v smere jeho plánovaného posuvu priečne vykopal tak 70cm hlbokú jamu, a z jej dna smerom späť naširoko podkopal nový ker. Keďže smer plánovaného posuvu kra bol tiež smer pôvodného zadolovania, mal som po podkopaní a podhrabaní k dispozícii úplne celý koreň nového kra. Koniec som ešte asi o tri nódiá/uzly skrátil, jamu vyčistil, naspodok dal kompost, prisypal vrstvu zeme, zalial pol vedrom vody (aj keď na jeseň vraj netreba), ten skrátený koniec letorastu/koreňa som nasmeroval dole, aby bola rastlina čo najhlbšie, a rýľom postupne obrezal zem asi v 30 cm okruhu kra: takto vytvoril akýsi bal okolo kra. Toto celé som začal tlačiť v požadovanom smere do priečneho výkopu, kedy sa mi to celé podkopané postupne začalo bortiť zároveň smerom dole. Týmto som dostal ker na požadované miesto, a aj hlbšie. Žiaľ mykorhízne huby, vozené v aute, som pred pár dňami vyložil inde: zákon schválnosti. Tiež ma nenapadlo v rýchlosti práce dať zalievaciu rúru ku koreňu... Keby ešte nemrzlo, alebo na jar, by som to mohol odkopať a dať tam: tu sa rúry nedávali: stojí to za to? Prečo sa vôbec rúra dáva? Zrejme aby sa nepodporoval rast rosných koreňov na úkor spodných?
Čítajte tiež: Čas cesnaku! Získajte viac ríbezlí ZADARMO: Tajomstvo množenia rastlín pomocou POTÁPANIA
MARCOVÝ VÝSEV: Týchto 20 RASTLÍN vám zaručí úrodu snov! (Náš overený zoznam)
tags: #rozmnozovanie #potapanim #rasetliak