Rozmnožovanie rastlín pomocou pšenice

Pestovanie rastlín je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen výber vhodných plodín a techník pestovania, ale aj pochopenie ich reprodukčných mechanizmov. V tomto kontexte sa môžeme zamerať na pšenicu, jednu z najvýznamnejších obilnín, a preskúmať, ako sa dá využiť pri rozmnožovaní rastlín. Hoci priamy vplyv pšenice na rozmnožovanie iných druhov nie je hlavnou témou, jej vlastné rozmnožovacie stratégie a jej úloha v ekosystéme nám môžu poskytnúť cenné informácie.

Pšenica ako základ poľnohospodárstva

Pšenica - kráľovná obilnín, patrí nielen na Slovensku medzi najpestovanejšie plodiny. Je základom výživy pre mnohé populácie a jej pestovanie má dlhú históriu. Pšenica zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny).

Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m2, t.j. 180 - 220 kg.ha-1. Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť. Odporúča sa využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15%. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť. Pšenicu sejeme do hĺbky 30 - 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov je 100 - 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať.

Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto hraje pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10 - 15 t.ha-1 alebo močovku či hnojovicu 10 m3.ha-1 pre udržanie založených odnoží ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), resp. porastu.

I z tohto dôvodu je vhodnejšie využiť behom vegetácie živiny uvoľňovaných z rozkladajúcej sa predplodiny (ďatelinoviny, strukoviny) či organického hnojenia (zelené hnojenie + slama, hnoj, kompost) zapraveného pred siatím pšenice či dokonca k predplodine. Vzhľadom k rozkladu pozberového zvyšku obilnín (s nedostatkom dusíku, resp. ošetrenie behom vegetácie okrem doby tvorby prvých listov je pšenica veľmi tolerantná k mechanickým zásahom.

Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Medzitým (vo fázy 1. - 3. listu) sú rastliny obilnín veľmi citlivé na vybránenie. Pri jarinách ma bránenie pred vzídením pre reguláciu burín väčší význam než u ozimín. Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takéhoto zásahu musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka.

Pri otázke spoločného výsevu pšenice s inými plodinami sú skôr známe kombinácie s hrachom kŕmnym - peluškou. Nevýhodou však je, že peluška diviaky láka. Vhodnou kombináciou hlavnej a pomocnej plodiny sa v tomto smere ukazuje sejba ozimnej pšenice so súčasnou sejbou horčice, ktorá diviaky, naopak, odpudzuje. Je to najmä kvôli špecifickým horčinám, ktoré sa okrem plodov nachádzajú aj v stonkách a listoch. Horčicu skôr poznáme z kuchyne ako významnú pochutinu, no jej agronomické výhody bývajú často nedocenené.

Okrem toho, že odpudzuje diviaky, je to plodina s výrazným fytosanitárnym (ozdravovacím) účinkom na pôdu. Je charakteristická tým, že účinne reguluje škodlivé činitele ohrozujúce pestovanie pšenice. Horčica vytvára veľké množstvo nadzemnej fytomasy, ktorá brzdí rast burín a zabezpečuje priaznivú mikroklímu porastu - pôda sa prehrieva menej a udrží sa v nej viac vody, čo je v súčasnom období globálneho otepľovania veľmi dôležité.

Počas teplej a vlhkej jesene, kedy hrozí prerastanie pšenice, pôsobí horčica na pšenicu utlmujúco - tá vytvorí kratšie, ale o to pevnejšie a vyzretejšie steblá, čo je ďalším predpokladom jej úspešného prezimovania. Horčica teda môže pôsobiť aj ako „bio“ regulátor rastu. V zime horčica plní aj dôležitú úlohu krytu, ktorý chráni mladé rastliny pšenice pred holomrazmi. Svoju úlohu však horčica neprestáva plniť ani na jar. Mulč z vymrznutých rastlín horčice zabraňuje nadmernému výparu vzácnej zimnej vlahy.

Zmiešaný porast, v ktorom tvorí hlavnú plodinu pšenica a pomocnú plodinu horčica, odporúčame založiť jedným prejazdom špecializovanej sejačky s variabilnými zásobníkmi osiva v štandardnom termíne sejby ozimnej pšenice, čiže od septembra do októbra, v závislosti od výrobnej oblasti. Medziriadkovú vzdialenosť pšenice je vhodné zvoliť na úrovni 25 cm a rastliny vysievať striedavým spôsobom tak, aby sa vždy medzi dvoma riadkami pšenice nachádzal riadok horčice. Pri tomto spôsobe zakladania zmiešaného porastu postačuje výsevok pšenice v množstve 80 - 90 kg/ha a pri horčici na úrovni 5 - 6 kg/ha.

Je polovičná dávka osiva predpokladom polovičnej úrody? Nie. Pšenica patrí medzi plodiny s vynikajúcou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou. Väčšia medziriadková vzdialenosť medzi rastlinami pšenice podporí tvorbu odnoží, čomu môžeme pomôcť prihnojením hnojivom s mikroprvkami v čase výsevu. Spravidla potom dochádza k navýšeniu počtu odnoží o 3 až 4 ks na rastline.

Okrem takéhoto spôsobu využitia horčice ju môžeme pestovať na jeseň ako plodinu na zelené hnojenie, alebo ako hlavnú plodinu na semeno s výsevom na jar.

Princípy rozmnožovania rastlín

Rozmnožovanie rastlín je kľúčový proces pre ich prežitie a šírenie. Existujú dva základné spôsoby rozmnožovania: pohlavné a nepohlavné (vegetatívne).

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavný rozmnožovací proces je najrozšírenejší a prirodzený spôsob rozmnožovania. Umožňuje rôzne genetické kombinácie, čím vznikajú rozdielne rastliny. Táto variabilita je v záhradníctve nevýhodná, ak chceme, aby si pestované rastliny uchovali určité vlastnosti. Jednotlivé rastliny rozmnožované semenami reagujú veľmi rozdielne.

Semená by sme mali zberať z rastlín hneď po dozretí a uskladňovať na suchom, tmavom a vzdušnom mieste. Určité semená sú životaschopné iba veľmi krátky čas, iné sa môžu uskladňovať veľmi dlho pri nízkych teplotách bez straty životaschopnosti. Pred vybraním semien by sa mali dužinaté plody namočiť do vody, aby dužina zmäkla. Jej cieľom je rozrušiť osemenie a umožniť príjem vody, čím sa urýchli klíčenie. Semená zmiešame so substrátom, naplníme ním nádobu a uložíme ju do pivnice alebo pareniska na 4 až 12 týždňov, kým semená nezačnú klíčiť.

Hybridy F1 vznikajú pri usmerňovanom krížení dvoch starostlivo udržiavaných geneticky čistých línií rovnakého druhu. Na získanie takéhoto osiva treba použiť komplexnú šľachtiteľskú techniku, a preto je omnoho drahšie. Vznikajú semená s vyššou životaschopnosťou než ich rodičia.

Vegetatívne rozmnožovanie

V praxi sa veľmi často používa vegetatívne rozmnožovanie. Pri ňom sa používajú rozličné časti rastlín, ktoré sú schopné zakoreniť v krátkom čase. Množenie izbových rastlín je skvelý spôsob, ako si rozšíriť svoju zbierku bez toho, aby ste museli kupovať nové rastliny. Tento proces nielen šetrí peniaze, ale je aj zábavný a poskytne vám možnosť vidieť, ako rastlinky rastú od samého začiatku.

Metódy množenia izbových rastlín zahŕňajú rôzne techniky, ktoré vám pomôžu rozšíriť vašu zelenú zbierku. Rozmnožovanie pomocou odrezkov je jednou z najjednoduchších a najčastejšie používaných metód množenia izbových rastlín. Množenie odrezkami zahŕňa odrezanie časti materskej rastliny, ktorá sa následne zakorení a začne rásť ako samostatná rastlina. Opatrne odrežeme stonku pod uzlom / kolienkom - táto časť je mimoriadne dôležitá, nakoľko z miest v uzle časom vyrastú korene. Ak sa rozhodneme pre množenie odrezkov v pôde, perlite alebo rašelinníku, udržiavame ich stále vlhké.

Delenie rastlín je ideálnou metódou pre rastliny, ktoré vytvárajú nové výhonky alebo odnože priamo z koreňového systému. Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí.

Niektoré rastliny, najmä sukulenty, sa dajú jednoducho rozmnožiť pomocou listov.

Rozmnožovanie pomocou semien a hľúz je zložitejšie a časovo náročnejšie, ale zároveň umožňuje začať od úplného začiatku.

Praktické aspekty rozmnožovania rastlín

Hovorí sa, že v živote nie je nič zadarmo. Dalo by sa však povedať, že jedna výnimka predsa existuje: z odrezkov si dopestujeme veľa nových sadeníc. Rozmnožovanie odrezkami je jednoduchý spôsob, ako získať väčšie množstvo obľúbených rastlín a najlepší spôsob množenia odrôd i kultivarov. Množiť môžeme len to, čo už pestujeme, prípadne čo objavíme v záhradách našich priateľov a rodiny, ak nám z toho dovolia niečo odštipnúť. Taktiež nie všetky druhy je možné množiť práve takto. Vo všeobecnosti ak je sadenica v záhradnom centre alebo v škôlke drahá, je pravdepodobné, že ju v domácich podmienkach z odrezkov nerozmnožíme. Stále je však dostatok úžasných rastlín, s ktorými to pôjde jednoducho. Vieme si takto tiež „poistiť“ nezvyčajné druhy pre prípad, že by zo záhona vypadli, napríklad menej známe šalvie Salvia microphylla alebo Salvia gregii. Prebytky rastlín navyše môžeme rozdeliť medzi priateľov.

Veľa záhradkárov sa cíti neisto v tom, kedy je najvhodnejší čas odoberať odrezky a aký typ odrezkov vziať. Pozrime sa najskôr na správne obdobie. Odobraté odrezky korenia dlho a zaberú na parapete malý priestor, ale budúcu jar budú pripravené na presadenie do kvetináčov, kde pekne porastú. Skoré jarné bujné výhonky sú bylinné, mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Neskôr trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú. Ide o polodrevité odrezky. Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú, drevnatejú a vtedy môžeme získať aj drevnaté odrezky. Platí, že čím drevnatejší je odrezok, tým pomalšie korení.

Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký, jednoducho odstrihneme výhonok niekoľko centimetrov od vrcholu. Avšak koľko, závisí od druhu, výšky výhonka a od toho, ako husto od seba sú listy. Vo všeobecnosti platí, že čím dlhší je odrezok, tým viac obsahuje sacharidových zásob, ktoré mu pomôžu prežiť, kým zakorení. Rozmnožujeme len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie. Niekedy, napríklad pri muškátoch a fuksiách, musíme odobrať rozkvitnuté výhonky.

Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku.

V tomto období roka niektoré rastliny nechcú veľmi rásť, iné korenia veľmi ľahko, hoci aj v pohári s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva. Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký. Sú aj druhy, ktoré sa o zakorenenie postarajú samy.

Akúkoľvek metódu množenia rastlín zvolíme, následná starostlivosť je základom prežitia a budúceho rastu. Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké. Postavíme ich na vnútorný okenný parapet, kde je menej svetla, a určite nie priame slnko. Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde.

Odrezky denne kontrolujeme. Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť. To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky. Kým odrezky v kvetináči vyzerajú čulo a zdravo, hoci nerastú, sme trpezliví a čakáme. Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča. Na výsadbu von do záhona či na rozdanie známym je najlepší moment vtedy, keď majú približne rovnakú veľkosť, ako majú rastliny predávané v záhradnom centre.

Rezkovanie môže vyzerať komplikovane, najmä pre tých, ktorí to ešte nikdy neskúšali. Tu sú odpovede na najčastejšie otázky. Ak môžeme, urobíme tak skoro ráno. To je najlepšie, pretože vtedy sú pevné, naplnené vodou. Čerstvo odobraté odrezky vždy vložíme do plastového vrecúška, aby sa obmedzila strata vody. Do substrátu ich pozapichujeme čo najskôr po odobratí. Toto sa rôzni, ale všeobecne sa dá povedať, že by na jednom odrezku malo byť 4 - 5 uzlov. Názvom „uzol“ sa označuje miesto na stonke, odkiaľ vyrastá list. Zo spodnej časti odrezka odstránime listy. Použijeme čistý ostrý nožík, ktorým urobíme čerstvý rez hneď pod listovým uzlom. Namixujeme si vlastný z viacúčelového substrátu a ostrého piesku (alebo zo záhradníckeho vermikulitu). Pre odrezky fuksií a iných rastlín obľubujúcich vlhkosť k substrátu primiešame cca 10 % piesku. Pre kry, levandule a ruže zvýšime podiel piesku či vermikulitu na 25 %. Záleží od veľkosti nádoby a veľkosti listov množenej rastliny. Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichneme najmenej 4 - 5 odrezkov a to tak, aby sa vzájomne nedotýkali, pokojne i po obvode kvetináča.

Biológia 8. ročník _ Rozmnožovanie rastlín

Ďalšie metódy rozmnožovania

Okrem rozmnožovania odrezkami existujú aj ďalšie metódy, ktoré umožňujú rozšíriť rastlinnú zbierku.

Delenie rastlín: Ideálna metóda pre rastliny, ktoré vytvárajú nové výhonky alebo odnože priamo z koreňového systému.
Rozmnožovanie pomocou listov: Niektoré rastliny, najmä sukulenty, sa dajú jednoducho rozmnožiť pomocou listov.
Rozmnožovanie pomocou semien a hľúz: Zložitejšie a časovo náročnejšie, ale umožňuje začať od úplného začiatku.

Pestovanie rastlín je krásna práca, ale musíme rátať s tým, že nie vždy a všetko sa nám okamžite dokonale podarí.

tags: #rozmnozovanie #rastlin #pomocou #psenice