Rozmnožovanie suchozemských korytnačiek a starostlivosť o ne

Korytnačka grécka je jedným z najobľúbenejších druhov suchozemských korytnačiek chovaných v domácnostiach. V tomto článku sa podrobne venujeme jej rozmnožovaciemu cyklu, ako aj jej prirodzenému prostrediu a výskytu, starostlivosti a ďalším dôležitým aspektom. Milovníci korytnačiek sú týmito takmer najstaršími živočíchmi našej planéty očarení, aj napriek tomu, že to nie sú zvieratá vhodné na maznanie.

Rozmnožovací cyklus korytnačiek

Korytnačky suchozemské sa vedia v zajatí úspešne rozmnožovať. Korytnačky vo voľnej prírode žijú samostatne, nie v uzatvorených skupinách a stretávajú sa viac-menej len v období párenia. U európskych druhov korytnačiek (zelenkastá, stepná, širokoštítová a žltohnedá) nastáva obdobie párenia hneď po odzimovaní na jar. Len zazimovaný jedinec je pripravený na párenie. Africké druhy korytnačiek (leopardia, ostrohatá, skalná) nezimujú, no aj ich obdobie párenia je na jar.

Dvorenie (tokanie)

Význam dvorenia je nielen v spoznávaní správneho pohlavia a vlastného druhu, ale aj pri skúšaní samíc, či sú pripravené na párenie. V niektorých prípadoch je to spúšťač ovulácie. Korytnačky v prírode používajú veľmi vyvinutý čuch, ktorým samce okrem vyhľadávania samíc dokážu rozlišovať aj svoj druh.

Najčastejším spôsobom tokania u suchozemských korytnačiek sú nárazy samcov do panciera samíc, hryzenie končatín samíc alebo kývanie hlavou. Týmto spôsobom prebieha prvá prirodzená selekcia. Ak je samička pripravená na párenie a nie je nablízku samec, aktívne vyhľadáva iné jedince (aj samice) a typickými pohybmi napodobňuje párenie.

Súboje medzi samcami slúžia na odohnanie potenciálnych konkurentov zo svojho teritória. Pri niektorých druhoch je súboj súčasťou stimulácie na párenie (napr. Astrochelys radiata, Astrochelys yniphora). Dostatočne veľká plocha a vhodné úkryty pre porazených sú pre bezpečnosť zvierat bezpodmienečné.

Párenie

Prechod od tokania k vlastnému páreniu je plynulý. Samec počas celého tohto aktu prenasleduje samicu, hryzie ju do predných nôh a silou naráža do panciera. V niektorých prípadoch sa môže stať, že pritom príde k poraneniu samíc. Hryzenie samcov má pravdepodobne ten význam, že samička je donútená vtiahnuť si hlavu a predné končatiny pod pancier, pričom sa jej chvost a otvor kloaky uvoľní. To je impulz na párenie.

Keď to samec dosiahne, presunie sa cez zadnú časť karapaxu samice a pazúrmi sa pevne zachytí okraja panciera. V takejto polopostavenej polohe dostáva svoj chvost pod chvost samice, pričom obidva otvory kloaky sa nachádzajú oproti sebe. Samček pri párení vydáva piskľavé a škrekľavé zvuky. Párenie trvá priemerne 5 - 10 minút.

K oplodneniu vajíčok dochádza vo vnútri samice, ale sú prípady, kedy si samica uchovala sperma vo vnútri tela k neskoršiemu oplodneniu (niekedy aj niekoľko rokov). Samičky korytnačiek majú úžasnú schopnosť podržať si v sebe spermie niekoľko mesiacov až rokov a oplodniť vajíčka až keď ona sama uzná za vhodné, preto je možné, že oplodnenú znášku dá aj samička, ktorá sa toho roku so samcom nepárila.

Gravidita a znáška

Podstatná časť gravidity prebieha bez výrazných zmien, až v poslednej fáze gravidity sa môže výrazne zmeniť správanie samičiek. Prvým príznakom býva výrazné obmedzenie aktivity, väčšinou sa zdržiavajú na teplých a chránených miestach. V tejto fáze môže dochádzať k napádaniu iných jedincov vo výbehu, ak sa priblížia do tesnej blízkosti. Obzvlášť odmietavo, dokonca niekedy až agresívne reagujú niektoré samice na pokusy o párenie.

Počas tohto obdobia bývajú dosť prieberčivé pri kŕmení a výrazne sa zníži aj ich celkový príjem potravy. S blížiacou sa znáškou aktivita samice rastie. Typické pre túto fázu je neúnavný pohyb po výbehu, často môže pôsobiť dosť nekoordinovane. Počas toho samica neustále zastavuje a oňucháva terén, hľadajúc vhodné miesto na kladenie vajíčok. Pomocou predných končatín odkrýva vrchnú vrstvu substrátu. K niektorým miestam sa opakovane vracia a kontroluje ich.

Spomínané správanie sa objavuje u väčšiny druhov, avšak existujú prípady, kedy sa nemusí objaviť vôbec. Stáva sa to hlavne pri suchozemských korytnačkách chovaných nepretržite pri konštantných umelých podmienkach. Keďže sa gravidita korytnačiek odohráva bez akýchkoľvek vonkajších zmien, spoľahlivé informácie o samotnej dĺžke gravidity nie sú. Zhruba tri týždne po párení, teda okolo apríla až mája, prichádzajú vo vonkajších výbehoch prvé znášky.

Po nájdení vhodného miesta a vyhĺbení hniezdnej jamky začína samička so znáškou. Deje sa to bezprostredne po dostavbe hniezda. Blížiace sa znášanie charakterizujú čoraz dlhšie prestávky pri hrabaní. Často môžeme pozorovať aj chvenie panvových končatín. Najmä v tomto štádiu sa môže objaviť silnejší výtok hlienu z kloaky. Po spozorovaní všetkých týchto príznakov môžeme očakávať znášku vo veľmi krátkom čase.

Väčšina suchozemských druhov znáša vajíčka cez deň. Ak sú denné teploty príliš vysoké, môžu znášať už v ranných hodinách. V ďalšej etape znášky môžeme pozorovať, ako si samice prudko zaťahujú hlavu pod pancier a rovnako rýchlo ju opäť vyťahujú. Toto sa opakuje niekoľkokrát po sebe. V tomto štádiu sa v kloake objavuje prvé vajíčko, ktoré môže opäť vkĺznuť do kloaky. To sa stáva často pri prvom vajci v znáške, kedy ešte nie je kloaka dostatočne uvoľnená.

Pred vytlačením vajíčka si samica oprie jednu nohu o okraj jamky. Po tom, ako sa dostane prvé vajce do hniezda, samica ho zadnými končatinami ihneď napravuje do správnej pozície na okraj jamky. Takto starostlivo umiestňuje každé znesené vajce. Po vytlačení posledného vajíčka pristupuje samica k zahrabaniu hniezda. Pôdu nad hniezdom samica dokonale utlačí tak, že svoj pancier niekoľkokrát pevne pritlačí k povrchu. Európske druhy korytnačiek znášajú vajíčka v počte 2 - 12 kusov podľa veľkosti každého druhu. Znášku môže tvoriť 1 až 150 vajec, v závislosti od druhu korytnačky a veku samice. V priebehu roka môžu byť 2 - 3 znášky. Po znesení vajec sa samička o znášku viac nestará.

Inkubácia a liahnutie

Inkubácia je najspoľahlivejšia v inkubátore, pre tento spôsob je potrebné znášku nájsť a vyhrabať, pričom najideálnejšie je nepoužívať žiadny nástroj na vyhrabávanie, iba ruky, pretože môže dôjsť k poškodeniu a neopatrnému otočeniu vajec. U plazov totiž chýba chaláza, ktorá existuje u vtákov a fixuje embryo v pôvodnej polohe. Pri oplodnených vajíčkach sa po niekoľkých dňoch inkubácie objavuje pod škrupinou biela škvrna, ktorá zobrazuje polohu zárodočného terčíka.

Vajíčka vyžadujú pri svojom vývoji relatívne vysokú teplotu a predovšetkým jej malé pozvoľné výkyvy. Kontrola vajec v inkubátore by mala prebiehať pravidelne aspoň raz za týždeň. Vajíčka je potrebné z jamky vybrať a premiestniť do inkubátora pri teplote 30 - 31 °C a vlhkosti až 100%. Teplota substrátu musí dosahovať teplotu 28 °C až 32 °C. Teplota môže ovplyvniť aj sfarbenie panciera, veľkosť a vzrast a pomer samičiek a samcov. Pri nižšej teplote sú jedince väčšie a silnejšie, pri väčšej sú deformované. Pri nižších teplotách sa liahnu samce, pri 30 °C zmiešané pohlavia a nad 31 °C samičky.

Na konci inkubácie začína liahnutie. Vlastné liahnutie sa začína, keď mláďa vaječným zubom prerazí plodové obaly a vaječnú škrupinu. Prvým zvonka viditeľným príznakom je asi jeden milimeter veľká vydutina na vajci, na ktorom sa nachádza hviezdicovitá vlasová trhlinka. Po krátkom čase sa na tom mieste objavuje malá dierka. V tejto fáze sa proces liahnutia môže ešte raz zastaviť, mláďa zostane ešte jeden až dva dni vo vajíčku a zatiahne žĺtkový vak do brušnej dutiny. Pri vyliahnutí je potom vidieť len malý zvyšok.

Doba liahnutia trvá 1 - 3 dni. V inkubátore sa po vyliahnutí malé korytnačky môžu nechať do doby, kým sa im žĺtkový vak na spodnej časti panciera celý nevstrebe. To môže trvať týždeň. V tomto čase korytnačka ešte nemusí prijímať stravu, pretože všetky živiny získava práve zo žĺtkového vaku. Pri umelom chove musíme teda zabezpečiť vajíčkam vhodné podmienky na vývoj.

Po vyliahnutí prenesieme mláďa do terária, kde mu zabezpečíme čerstvú vodu. Pancier korytnačky je ešte mäkký, preto ho položíme na sterilný substrát kvôli prípadnému zaneseniu infekcie do nezaceleného otvoru, cez ktorý prijímala počas vývinu potravu. Ak nezačne hneď prijímať potravu, nemusíme sa ničoho obávať. Potravu ešte prijíma zo žĺtkového vaku. Mladé korytnačky starostlivo kontrolujeme, pretože sú viac náchylné na choroby, ako dospelé jedince. Nesprávny chov môže viesť k poškodeniu panciera.

Druhy suchozemských korytnačiek a ich výskyt

Existuje celkom 313 druhov korytnačiek a viac ako 200 poddruhov. Od malých vodných korytnačiek, ktoré obývajú jezierka a rybníky až po obrie morské aj suchozemské korytnačky - taká je rozmanitosť druhov týchto plazov, ktorí obývajú našu planétu viac ako 220 miliónov rokov. Aj napriek vysokému veku, ktorého sa dožívajú najmä veľké korytnačky, je mnoho druhov v dnešnej dobe ohrozené vyhynutím. Korytnačky žijú na všetkých kontinentoch mimo polárnej oblasti. Nájdeme ich v tropických lesoch, jazerách a močiaroch, rovnako ako v púšťach, brakických vodných plochách a moriach.

Korytnačka grécka (Testudo hermanni)

Korytnačka grécka je jedným z najobľúbenejších druhov suchozemských korytnačiek chovaných v domácnostiach. Korytnačka grécka sa delí na dva hlavné poddruhy:

1. Testudo hermanni hermanni Gmelin: Vyskytuje sa na stredomorských ostrovoch, ako sú Sicília, Korzika, Sardínia a Baleárske ostrovy, ako aj na krajnom severovýchode Španielska až po Apeninský polostrov. Často sa vyskytuje v oblastiach, pre ktoré je charakteristické stredomorské podnebie.
2. Testudo hermanni boettgeri Mojsisovics: Obýva severné pobrežie Jadranu a Balkán. Je to väčší poddruh gréckej korytnačky. Samce môžu dorásť do 31,4 cm a samice do 35,7 cm.

Korytnačka grécka obýva oblasti so stredomorským podnebím. Korytnačka grécka sa vyskytuje na Balkánskom polostrove, vrátane európskej časti Turecka, ako aj na Apeninskom polostrove, Sicílii, Korzike, Sardínii, južnom pobreží Francúzska, na Baleárskych ostrovoch a na krajnom severovýchode Španielska. Najčastejšie sa vyskytuje do výšky 600 m n. m. Korytnačka grécka uprednostňuje suché a kamenisté oblasti s trávnatou vegetáciou a nízkymi stromami, zarastené trávou a nízkou vegetáciou, ako sú napríklad opuncie a figovníky. Tento plaz je podľa právnych predpisov o ochrane živočíšnych a rastlinných druhov chránený. To všetko sa robí s cieľom zachovať jeho populáciu v jeho prirodzenom prostredí.

Chov suchozemských korytnačiek v domácich podmienkach

Ak si chcete zaobstarať korytnačku ako domáceho miláčika, mali by ste si dôkladne preveriť jej pôvod a vyvarovať sa kúpe chráneného druhu z voľnej prírody. Navyše nie každý druh je vhodný na domáci chov. Tropické druhy nie sú vhodné pre začiatočníkov, pretože ich chov je veľmi náročný. Korytnačky s nižšími nárokmi - ako je korytnačka ozdobná, klopavka pižmová a korytnačka egyptská alebo tuniská sú pre laikov oveľa vhodnejšie.

Korytnačky sa dožívajú zvyčajne veľmi vysokého veku a môžu tak byť verným dlhoročným spoločníkom. Menšie korytnačky môžu žiť až 70 rokov a stredne veľké až 120 rokov. Morské korytnačky sa nedožívajú tak pokročilého veku, ale sú tiež veľmi dlho žijúcimi živočíchmi. Korytnačka grécka sa môže dožiť až 100 rokov. Aby sa korytnačka grécka dožila vysokého veku, potrebuje správne podmienky chovu.

Terárium a výbeh

Suchozemské korytnačky bývajú malé a pomalé, napriek tomu rady skúmajú okolie a potrebujú preto dostatok priestoru. Samotné terárium nie je pre tento druh úplne vhodné. Potrebujú rozmanito vybavený výbeh, kde môžu šplhať, hrabať a vyhrievať sa. Pravidlo pre optimálnu veľkosť terária je dĺžka a šírka panciera v centimetroch krát päť. Čím väčšie zviera je, tým väčšie potrebujú terárium. Terárium pre grécku korytnačku by malo byť dostatočne veľké, najlepšie 8-krát dlhšie ako pancier, ktorý je dlhý približne 30 cm. Odporúča sa zvoliť otvorený typ terária, t. j. zásuvku.

Vybavenie terária:

• Pôda: Spodná časť terária by mala byť vybavená podkladom, ktorý je bezprašný. Ideálny je jemný štrk, riečny piesok alebo mulčovacia kôra a je možné ju doplniť lístim alebo senom. Substrátom môže byť rašelina, ktorá po pravidelnom zalievaní pripomína prirodzené prostredie.
• "Vaňa": Korytnačky majú rady kúpanie a vaňu využijú tiež ako pitný zdroj. Preto nezabudnite vodu vo vani často meniť. Bazén s vodou by mal byť dostatočne veľký, aby sa doň korytnačka zmestila, ale dostatočne plytký, aby mohla voľne dýchať.
• Úkryt: V teráriu by mali byť úkryty, kam sa môže zviera ukryť, keď spí alebo keď sa príliš zahreje.
• Miesto kŕmenia: Korytnačky rady jedia stále na rovnakom mieste.
• Teplota: Terárium by malo byť rozdelené na dve tepelné zóny. Do jednej z nich musí dopadať veľa slnečného svetla (35 - 40 °C), zatiaľ čo zvyšok priestoru môže mať teplotu 23 - 26 °C.
• Osvetlenie: Nevyhnutná je zrkadlová lampa s výkonom 40 - 60 W a žiarivka vyžarujúca 8 - 10 % UV-B svetla, ktoré je nevyhnutné pre tvorbu vitamínu D. Pomáha korytnačke lepšie absorbovať vápnik a fosfor. UVB pomáha telu korytnačky vytvárať vitamín D3, ktorý je potrebný pre prácu s vápnikom. Keď UVB chýba (alebo je slabé, zle umiestnené, staré), riziko problémov s kosťami a pancierom rýchlo rastie. Nesvieťte cez sklo, UVB cez neho neprejde tak, ako potrebujete. Počítajte s výmenou UVB zdrojov, aj keď stále svietia. Intenzita UVB časom klesá.

Kŕmenie suchozemských korytnačiek

Strava gréckych korytnačiek by sa mala čo najviac približovať ich prirodzenej strave. Absolútne žiadne krmivo pre psov alebo mačky. Vyhýbajte sa aj ovociu a zelenine, pretože sú pre korytnačky príliš kalorické. Nevhodná je najmä zelenina ako šalát, špenát, rebarbora a kapusta, pretože obsahuje šťavelany, ktoré môžu spôsobiť odvápnenie kostí a rachitídu. Základom stravy by mali byť lúčne rastliny, ako je púpava, nevädza poľná, repka olejná a seno. V zime je dobré dávať korytnačkám sušené lúčne rastliny a seno.

Korytnačky sú vegetariánske a ich strava je zložená z rôznych bylín, zeleniny a ovocia. Korytnačky majú rady veľa rastlín, ktoré bežne rastú na záhradke alebo na lúke. Okrem toho im môžete tiež ponúknuť zeleninu, s ovocím by ste však mali byť veľmi opatrní kvôli obsahu fruktózy a podávať ho len ako občasnú maškrtu. Korytnačky majú tiež rady seno, ale uprednostňujú čerstvé krmivo. Dokonca aj v zime by mali dostávať čerstvé bylinky alebo šaláty. Vzhľadom k vysokej kontaminácii šalátov zo supermarketov pesticídmi odporúčame vlastné pestovanie.

Pre dostatočný príjem vápnika by mali dostávať tiež vaječné škrupiny, vápenný prášok alebo neošetrenú sépiovú kosť. V praxi sa preto riešia dve veci súčasne: UVB režim a pravidelná suplementácia vápnika. U dospelých bylinožravých korytnačiek často stačí rozumné dávkovanie párkrát týždenne, u mláďat v raste alebo samíc v období znášky sa režim obvykle sprísňuje. Všeobecne platí, že kŕmenie celými rybami, tj. vrátane kože, kostí a čriev, je úplne dostatočné pre zásobovanie organizmu korytnačky vitamínmi a vápnom. Ak chováte suchozemské korytnačky vo voľnom výbehu, nebude potrebné ich nijako zvlášť na zimný spánok pripravovať. Pri posype krmiva vápnikom ľahko dôjde k predávkovaniu a následnému ochoreniu korytnačky.

Zimovanie

Ďalším dôležitým bodom v chove korytnačiek je zimný spánok. Neovplyvňuje však všetky druhy. Kým európske korytnačky vyhľadávajú na zimu úkryt, teplá klíma v domovine marockej korytnačky dovolí zvieratám byť aktívny aj v zime. Naproti tomu európske korytnačky - v závislosti od počasia - na konci októbra alebo novembra - upadajú do zimného spánku, z ktorého sa prebúdzajú, akonáhle sa vonku oteplí. Iba v prípade, že je zviera choré, by mal chovateľ od zimného spánku úplne upustiť alebo ho posunúť na neskôr.

Vzhľadom k tomu, že prípravy na zimný spánok začínajú už v septembri, mali by ste si tieto zvieratá zaobstarať najneskôr v auguste. Tri mesiace pred zimnou hladovkou je dôležité korytnačky prezrieť, či nemajú parazity alebo nie sú choré. Vzorku stolice odovzdajte k vyšetreniu odbornému veterinárovi. Choré alebo slabé zviera zriedka prežije zimné hladovanie, preto je také vyšetrenie životne dôležité, a ak je to potrebné, zimovanie musí byť odložené.

V teráriu treba mesiac pred začiatkom zimného spánku obmedziť dobu osvetlenia na približne štyri hodiny denne. Súčasne by mala byť klíma v noci chladnejšia, pretože zvieratá potom postupne znižujú príjem potravy až ju nakoniec prijímať prestanú. Podľa druhu korytnačky je potrebné pred zazimovaním nastaviť špeciálnu teplotu a dobu osvetlenia. Počas troch až päťmesačného zimného spánku by zvieratá nemali byť rušené a maximálne dvakrát by ste ich mali zvážiť, aby ste si uistili, že je všetko v poriadku.

tags: #rozmnozovanie #suchozemskych #korytnaciek

Populárne príspevky:

• Objavte, ako premeniť plastové rúry a kvetináče.
• Výzvy a riešenia prepojenia plodín a populácie
• Funkčný a estetický prvok pre exteriér
• Viac o tomto keri
• Pestovanie zeleniny s ohľadom na prírodu