Rozmnožovanie včely medonosnej a život v spoločenstve

Včela medonosná (latinsky Apis mellifera) patrí k živočíchom, ktoré človek chová odpradávna. Je to blanokrídly hmyz a jej prapôvodnou vlasťou je oblasť Orientu. Včela medonosná sa vyvinula mutáciou včely východnej asi pred 10 000 rokmi. Z celého hmyzu je včela medonosná najviac ekonomicky využívaná. Telo každého včelieho jedinca je tvorené z 3 častí, a to hlava, hruď a zadoček. Sú spojené zúžením, ktoré zaisťuje pohyblivosť jednotlivých častí. Včely žijú v početných spoločenstvách, ktoré sa nazývajú včelstvá. Jedno spoločenstvo obsahuje asi 40 000 až 70 000 jedincov.

Včelstvo ako superorganizmus

Včelstvo je zo sociologického hľadiska rodina tvorená matkou a jej potomkami - robotnicami a trúdmi. Spoločne žijú pohromade najmenej dve generácie včiel a je medzi nimi aktívna súčinnosť. Osamelá včela o krátky čas zahynie, aj keby mala dostatok potravy, lebo je odkázaná na pomoc svojich družiek. Spôsob života včiel vyžaduje dokonalú deľbu práce a spoluprácu celého včelstva. Vo vrcholnom štádiu rozvoja tvorí včelstvo jedna matka, 40 000 - 60 000 robotníc a 300 - 600 trúdov (obdobie mesiacov máj, jún, júl).

Typy včiel vo včelstve

Podľa činnosti, ktorú vykonávajú, ich delíme na včely robotnice, samce - trúdy a včeliu kráľovnú, samicu - matku.

Matka (kráľovná)

• Matka, nazývaná aj kráľovná, je najväčšia včela v úli.
• Jej hlavnou úlohou je neustále klásť oplodnené vajíčka do plástov, z ktorých sa vyvíjajú ďalšie včely.
• Zabezpečuje obnovu včelstva.
• Zvyčajne nevylietava z úľa a starajú sa o ňu robotnice.
• Žije od jedného do siedmich rokov.
• Denne nakladie až 1 500 vajíčok, pričom kráľovná šíri okolo seba zvláštnu vôňu - feromón, ktorý zabraňuje larvám robotníc vyvinúť sa na novú kráľovnú.
• Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien.

Robotnice

• Robotnice sú samičky, ktoré sa nerozmnožujú.
• V úli vykonávajú takmer všetku prácu: stavajú nové plásty, čistia a upratujú úľ, starajú sa o larvy, prinášajú do úľa nektár, peľ a vodu, chránia úľ pred nepriateľmi.
• Žijú iba 6 až 8 týždňov.
• Počas svojho života však vykonajú obrovské množstvo práce, od ktorej závisí fungovanie celého úľa.
• Robotnice majú žihadlo s včelím jedom. Po jeho vpichnutí včela - robotnica väčšinou zahynie.

Trúdy

• Trúdy sú samce včely medonosnej.
• Ich hlavnou úlohou je oplodniť mladé matky.
• V úli sa nezapájajú do bežných prác ako robotnice a živia sa zo zásob, ktoré do úľa prinášajú práve ony.
• Žijú v úli do jesene, potom ich robotnice vyženú, pričom pohlavné orgány trúdov ostávajú v genitáliách samíc ako zátka uzatvárajúca spermie.

Vývojové štádiá včiel

Životný cyklus včely sa začína, keď kráľovná nakladie do každej bunky plástu po jednom vajíčku. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice a matky, z neoplodnených trúdy. Vývoj včely prebieha formou dokonalej premeny (metamorfóza). Od vajíčka po dospelý hmyz prechádza viacerými štádiami.

1. Vajíčko: Životný cyklus včely sa začína, keď kráľovná nakladie do každej bunky plástu po jednom vajíčku.

2. Larva: Za tri dni sa z vajíčok vyliahnu malé larvičky, ktoré sú prvé tri dni kŕmené materskou kašičkou. Neskôr ich kŕmia peľom a nektárom. Počas nasledujúcich ôsmych dní larvy rýchlo rastú, niekoľkokrát sa lienia. Larva vyliahnutá z vajíčka ešte vôbec nie je podobná včele. Telo larvy tvorí hlava a 13 článkov. Pokožka larvy má bielu lesklú farbu. Larva sa do tohto zámotku zapriada po zaviečkovaní bunky. Larválne vývojové štádium matky trvá 5 dní, robotnice 6 a trúda 7 dní.

3. Predkukla: Po ňom včely larvu, ktorá sa z pôvodnej polohy vzpriami, zaviečkujú. Štádium vzpriamenej larvy trvá pri matke a robotnici 2 dni, pri trúdovi 3 dni.

4. Kukla: Kukla je štvrtým štádiom vývoja včely. Nasledujúce štádium kukly, z ktorej sa vyvinie dospelé imágo, trvá pri matke 6 dní, pri robotnici 10 a pri trúdovi 11 dní. Pri priaznivej vývojovej teplote (35 stupňov Celzia) trvá celkový vývoj matky 16 dní, robotníc 21 dní a trúdov 24 dní. Nižšia teplota má za následok predĺženie času vývoja.

Prirodzené rozmnožovanie včelstva - rojenie

Prirodzené rozmnožovanie včelstva je rojenie. Keď kráľovná zostarne a feromón zoslabne, začnú robotnice budovať bunky, v ktorých vychovajú niekoľko budúcich kráľovien. Stará matka nakladie do postavených materských buniek vajíčka. Tesne pred tým, ako sa vyliahnu nové matky, stará matka odletí a zoberie si cca 30 000 robotníc. Tento roj sa volá prvoroj. Mladé matky si zoberú takisto niekoľko včiel, no už menej. Tieto roje sa volajú poroje. V tomto poroji môže byť aj niekoľko neoplodnených matiek. Keď všetky matky odletia a v úli zostane posledná, táto zostáva v úli. Ako každá matka, aj táto sa spári a zostane v úli.

Roj sa usadí na blízkom strome. Vtedy možno vidieť konáre husto pokryté stovkami včiel. Z roja ako prvé vyletia pozorovateľky, ktorých úlohou je vybrať a vyhliadnuť vhodný priestor pre nové hniezdo. Tam potom odvedú celý roj. V novom hniezde postavia robotnícke plásty so šesťhrannými komôrkami, do ktorých kráľovná začne klásť malé belavé vajíčka. V starom úli sa zatiaľ narodí prvá kráľovná, ktorá pomocou robotníc zabije ostatné a vydá sa s trúdmi na svadobný let. Po ňom sa vracia späť do úľa. Trúdy sa nazad nedostanú, pretože robotnice ich dnu nepustia: buď ich pobijú, alebo jednoducho vyženú. Kráľovná potom kladie po celý život až 2500 vajíčok každý deň.

Umelé rozmnožovanie včelstiev

Moderné včelárenie rojenie potláča a už uplatňuje umelé rozmnožovanie. S umelým rozmnožovaním je to jednoduchšie. Môžete si vytvoriť rodinu, kedy chcete (samozrejme, že len do začiatku júla). Jedným z problémov, že prirodzené rojenie sa potláča aj tým, že pridáte nadstavok. Keď je včelstvo silné, matka mladá, zima skôr skončila a neskôr začína, tak musíte pridávať nadstavky. A tým pádom je tam viac včiel. Na zimu však nemôžete zazimovať tri nadstavky. Ale, ak dáte viac plodníkov, tak môžete vytvárať mladé rodiny.

Mladá rodina sa nazýva odloženec. Táto rodina sa tak nazýva, kým neprežije jednu zimu. Ak si chcete vytvoriť novú rodinu, zoberte na jar pár plástov, tak 3-6. Samozrejme z tých silnejších včelstiev. Musia byť na ňom mladušky a plod viacerých typov. Tieto plásty so včelami preložíte do jedného nadstavku. Nezabudnite tam dať aj plásty z medníku. Plásty z plodníka dávajte podľa obdobia. Takisto aj počet plástov. Na jar viac, cez leto menej. Ak dávate skoro na jar, riskujete, že vám neprežije úľ. Najlepší mesiac je máj, ten je pre neskúsených aj skúsených. Ale, kto by chcel skôr, tak môže byť aj apríl, no tým zoslabíte včelstvá. Plásty berte z viacerých úľov.

Postup pri zakladaní odloženca

1. Na 1-2 dni zavrite úľ. Keď ho otvoríte, niektoré včely sa vrátia, no mladušky zostanú a začnú stavať materské bunky.

2. Buď si zaobstaráte matku, alebo tú tam dajte hneď na začiatku, keď premiestnite plásty. Matku dajte do materskej klietočky.

3. Môžete preniesť čerstvo nakladené vajíčko z najlepšej rodiny, pretože treba, aby včely nepichali, neboli agresívne, mali dobrý stavebný pud. To dáte do jednej materskej bunky a včely si ho už vychovajú. Aj keď je možné, že aj v normálnej bunke si vypestujú matku. Plásty z plodníka musia mať v bunkách vajíčka, larvy a kukly. Rýchlejšie sa tak chytí včelstvo.

4. Plásty z medníka postriekajte vodou. Pretože, keď budú včely zavreté, budú potrebovať vodu.

5. Nezabudnite dať aj prázdne zastavané plásty (tie môžete do vody aj namočiť) a aj plásty s medzistienkou, aby mali čo stavať.

Metóda Dr. Gerharda Liebiga pre chov mladých rodín

Dr. Gerhard Liebig, včelár a dlhoročný vedecký pracovník včelárskych vied na Univerzite v Hohenheime, opisuje svoje postupy, ktoré sú vhodné pre podmienky podobné južnému Slovensku, kde je znáška veľmi zriedkavá. Intenzívne sa vedecky zaoberal aj aplikáciou organických kyselín v boji proti klieštikovi. Touto metódou sa každoročne vytvorí viac ako 100 mladých rodín, ktorých vývoj je až do konca prezimovania sledovaný a vyhodnocovaný.

1. Deň X (medzi 20. aprílom a 10. májom): Vytvorenie odloženca vybratím plástov s plodom z viacerých produkčných rodín (zo sediacimi včelami). Odloženec sa vytvorí zozbieraním 8-10 takýchto plástov. Chovné včelstvo je včelstvo, ktoré vychová budúce matky. Založenie silného odloženca je kľúčové. Slabším rodinám sa neodoberie žiaden plást s plodom, silnejším sa môžu odobrať dva. V jednom experimente bolo z 20 silných produkčných včelstiev odobratých 20 plástov s plodom, čím sa vytvoril jeden odloženec v dvoch nádstavkoch. Všetky uličky sú zaplnené včelami a pri dne sa tvorí pôsobivý strapec včiel. Včely sú v "chovnej nálade" a vytiahnu aj 50 materských buniek.

2. Odoberanie plástov s plodom: Podľa ročného obdobia sa z produkčnej rodiny odoberú 2-3 plásty s plodom a na nich sediacimi včelami (ale bez matky!). Dôležité je, aby boli zaviečkované a trochu otvoreného plodu. Odloženec si z otvoreného plodu vytiahne materské bunky a keď všetko vyjde, tak asi po 4 týždňoch bude nová matka klásť plod. Odloženec treba umiestniť mimo letového dosahu včiel.

3. Starostlivosť o chovné včelstvo a oplodňovacie jednotky: Z chovného včelstva sa vytvoria oplodňovacie jednotky (tzv. oplodniačiky) s rámikmi toho istého rozmeru ako u produkčných včelstiev. Každá oplodňovacia jednotka sa vytvorí z jedného zásobného plástu, jedného plástu so včelami a 8 prázdnych vydrátovaných stavebných rámikov. Pri tvorbe oplodňovacích jednotiek môžeme matku pokojne vypustiť z klietočky, včely jej nič nespravia, keďže po pobyte v chovnom včelstve si nie sú cudzie. Oplodňovacie jednotky umiestniť na nové miesto min. 3 km ďaleko.

4. Kŕmenie a zazimovanie: Dbať na to, aby bol dostatočný prísun krmiva. Bez krmiva nebudú včely stavať plásty. Od polovice augusta do polovice septembra dostane každý odloženec 2 x 10l sirupu 3:2 (3kg cukru a 2l teplej vody). Mladé rodiny dosiahnu v októbri veľkosť okolo 10 000 včiel - veľkosť rodiny k zazimovaniu nezávisí od toho, aké silné rodiny sa na začiatku vytvárajú. Je dôležité dodržať termín medzi 20. aprílom a 10. májom, pretože v tomto čase produkčné včelstvá maximálne plodujú. Ak sa začne neskôr (napr. 2. júna, s prvým plodom liahnutým 23. júna), mladé rodiny nestihnú do zazimovania tak zosilnieť, aby prezimovali.

Komunikácia včiel - včelí tanec

Včely si podávajú správy o hojnosti potravy, aj o smere a vzdialenosti od úľa. Robotnice, ktoré sa vracajú zvonku do úľa, tancujú dorozumievací tanec a podľa tvaru kriviek, ktoré pri ňom opisujú, podľa ich veľkosti a smeru sa ostatné včely dozvedia potrebné údaje. Orientačným bodom je slnko, a to aj vtedy, ak je za mrakom. Včelí tanec informuje ostatné včely o novom zdroji potravy. Tancujú uhol, ktorý zviera smer k potrave a poloha slnka.

Význam včely medonosnej

Včela medonosná je náš najužitočnejší hmyz. Človek ju chová pre med, vosk, včelí jed, propolis a včeliu kašičku. Jej najväčší význam však spočíva v opeľovaní kvetov a hospodárskych rastlín. Vďaka včelám sa môžu vytvárať plody a semená mnohých rastlín. Bez ich činnosti by bola príroda aj poľnohospodárstvo oveľa chudobnejšie. Včely pri hľadaní a zbieraní nektáru mimovoľne opeľujú kvety a prispievajú tak k ich oplodňovaniu. Pri zbieraní nektáru z kvetov zostáva na chĺpkoch nôh zachytený peľ, ktorý sa pri návšteve ďalších kvetov prilepí na ich lepkavú bliznu. Vtedy nastáva opelenie.

tags: #rozmnozovanie #vcely #medonosnej

Populárne príspevky:

• popínavé rastliny s červenými kvetmi
• Tipy pre pestovanie hortenzií
• Návod na kyticu z detského oblečenia
• Všetko o krušpáne do záhrady
• Tipy na výsadbu trvaliek do zatienených častí záhrady