Sukulenty: Nenáročné rastliny s dužinatými listami v tvare srdca
Sukulenty sú všestrannou a obľúbenou voľbou pre pestovateľov rastlín. Tieto rastliny sú známe svojimi hustými listami, ktoré zadržiavajú vodu, a ktoré majú rôzne tvary a farby.
Pomenovanie sukulenty pochádza z latinského slova „succus“, čo v preklade znamená šťava. Odzrkadľuje to teda ich schopnosť udržiavať vodu a živiny v listoch.
Sukulenty majú už napohľad dužinaté listy. Pri ich stlačení z nich často krát vystrekne tekutina. Aj keď sukulenty dokážu prežiť v suchých podmienkach, ich vzhľad pôsobí väčšinou dužinato a sviežo. Je to vďaka listom, ktoré zhromažďujú vodu. Sukulenty pracujú podobne ako pijak, vodu dokážu rýchlo z prostredia či zo zeme absorbovať a následne si ju v listoch uchovať na dlhšie obdobie.
Každá sukulentná rastlina má schopnosť udržiavať v zdužnatených častiach vodu spolu s dôležitými živinami. Zásoby z listov sukulenty vyživujú aj pri dlhotrvajúcich obdobiach sucha. Takéto obdobie v prírode môže trvať niekoľko dní, týždňov, mesiacov a dokonca aj rokov.
Sukulenty sú rastliny, ktoré sú známe tým, že dokážu prežiť aj dlhé obdobia sucha. Prežiť dokážu aj vo vysokých horúčavách a pri dlhodobom či priamom dopade slnečných lúčov na ich povrch. Zvládnu tiež kolísajúce teploty. Dalo by sa preto povedať, že sú rastlinami, ktoré prežijú v rôznych podmienkach, pričom nevyžadujú náročnú starostlivosť.
Sukulenty sú ideálne pre ľudí, ktorí hľadajú rastliny nenáročné na údržbu. Darí sa im na slnečnom mieste, napríklad na parapete alebo na chránenom mieste v záhrade. Sukulenty potrebujú málo vody, pretože ukladajú vodu do svojich hustých listov. V lete im môže stačiť zálievka raz za dva týždne, v zimných mesiacoch potrebujú ešte menej vody. Je dôležité, aby bola pôda dobre odvodnená, aby sa zabránilo hnilobe koreňov.
Pôvod a adaptácia sukulentov
Sukulenty pochádzajú zo suchých, teplých oblastí, ako je Afrika a Južná Amerika, kde sa prispôsobili drsným podmienkam tým, že ukladajú vodu do svojich listov.
Niektoré sukulenty sa nazývajú tzv. kaudiciformné, pretože majú kaudex, čo je stonková hľuza nad zemou (a v období sucha pod zemou). Niektoré z týchto rastlín sú geofytické, takže obdobie sucha vyčkávajú pod zemou. V kaudexe sú vlastne všetky živiny, ktoré rastlina potrebuje, aby prežila obdobie bez listov a keď naprší, vytvorí nadzemnú časť so stonkami, listami a prípadne aj vykvitne.
Pachycauly sú tiež rastliny so zhrubnutou stonkou, ktorá je disproporčne veľká a odnoží / konárov je iba zopár na celej rastline, alebo sú príliš malé. Niektoré stromy vytvárajú pachykaul, až keď sú dospelé. Pachykauly sa ťažšie rozmnožujú.
Trichómy sú drobné šupinky alebo vlásky na povrchu listov niektorých rastlín. Trichómy môžu mať rôzne funkcie. U bromélií tvoria sukulentnú časť rastliny. Cez ne tillandsie a niektoré iné bromélie, napríklad Aechmea, získavajú vodu a aj ju tam udržiavajú. Okrem toho ich aj chránia pred priamymi slnečnými lúčmi. Trichómy dávajú listom striebristý nádych.
Ako sme si už spomenuli pri kaudexoch, geofyty sú rastliny, ktoré obdobie sucha prečkávajú pod zemou bez zelených častí. Patria sem hľuzoviny i cibuľoviny. Takže cibuľa, cesnak, či tulipány sú sukulenty tiež. Veľmi zaujímavými geofytmi sú živé kamene - Lithopsy, ktoré naozaj vyzerajú ako kamienky, čím sa chránia pred spásaním.
Niektoré rastliny uchovávajú vodu v stonke. Táto stonka väčšinou nedrevnatie, v niektorých prípadoch však áno, napríklad pri tučnoliste - Crassula ovata, ktorá má sukulentné aj listy. Pokiaľ má rastlina sukulentné listy, väčšinou sú zhrubnuté a plné dužiny. Niekedy môžu mať tvar až guľatý, napríklad ako Starček / Senecio Rowleyanus.
Niektoré rastliny pôsobia ako sukulenty kožovitými listami, pokiaľ ale nemajú dužinu, sú to len xerofyty. Sem by sme mohli zaradiť napríklad niektoré dracény, ktoré boli predtým nazývané Sansevieria (poznať ich však môžete aj ako svokrine jazyky).
Niektoré sukulenty majú na listoch tzv. epidermálne okno, čo je priesvitná časť povrchu listu. Epidermálne okienko majú napríklad lithopsy, alebo aj starček Senecio rowleyanus. Fenestraria rhopalophylla je dokonca podľa toho pomenovaná, keďže tento jav sa nazýva fenestrácia. Zaujímavé je, že toto okno majú i niektoré mäsožravky krčiažniky - Sarracenia, Darlingtonia a Cephalotus a tiež niektoré peperómie (aj tie sú často sukulentné).
Obľúbené druhy sukulentov
Medzi známe druhy patrí Aloe vera, ktorá má okrem krásneho vzhľadu aj liečivé vlastnosti, Echeveria s krásnymi pastelovými farbami a Crassula.
Aloe vera je jedným z najznámejších sukulentov, ktorý pochádza z Arabského polostrova, zatiaľ čo Echeveria a Crassula pochádzajú z Mexika a Južnej Afriky.
Echevérie (Echeveria) sú veľmi obľúbené, ktoré sú podobné ako skalnice. Majú pravidelné listové ružice s širokú škálu farieb. Ich listy sa bezproblémovo zakorenia po odlomení, čo ich robí obľúbenými medzi pestovateľmi.
Havorcia (Haworthia) je rastlina, ktorá má menšie listové ružice. Držia pri zemi alebo na malom kmienku. Listy sú rozličného tvaru i farieb, často s bielymi hrboľmi. Kvety sú bielozelenej farby a vyrastajú na dlhej stopke. Sú vhodné pre začiatočníkov. Darí sa im v polotieni, a treba im dopriať drenážnu vrstvu. Obľubujú priepustný substrát a povrch zasypaný vrstvou drobného štrku. Zálievku mu doprajte odstátou vodou, obmedzte ju počas letnej vegetácie.
Litopsy majú drobný rozkošný vzhľad. Známe a obľúbené sú však pre farebnosť ich listov a kvetov. Je nutné dodržiavať podmienky ich rastového cyklu. Začínajú rásť u nás asi v polovici apríla. Vtedy ich polievajte mäkkou odstátou vodou až do polovice októbra. Kvitne koncom leta.
Tučnolist je obľúbený sukulent, ktorý si dopestujete i z odrezkov. Vyžaduje svetlé miesto.
Ceropegia, alebo po slovensky lampášik, to je láska v kvetináči. V angličtine sa lampášiku hovorí šnúrka zo srdiečok, pretože listy majú ich tvar. Ceropegia patrí medzi milé ťahavé sukulenty, takže si za posledné roky našla obľubu nielen v skleníkoch u pestovateľov raritných rastlín, ale aj v bežných domácnostiach. Svojimi krásnymi listami dokáže zútulniť priestor a taktiež je vďaka nim vhodným darčekom z lásky, napríklad na Valentína.
Ceropegia woodii, alebo Lampášik woodyho, patrí do čeľade Apocynaceae (zimozeleňovité). Názov lampášik si vyslúžila pre malé fialové kvety, ktoré pripomínajú drobné lampáše. Pochádza z Južnej Afriky, žije v horách medzi skalami. Objavil ju John Medley Wood z africkej botanickej záhrady. Mnoho ľudí lampášik pre jeho srdiečkové listy považuje za symbol lásky. Čo sa týka názvu, momentálne je uznané, že táto rastlinka sa nazýva Ceropegia linearis ssp. woodii. Ďalším poddruhom je napríklad C. linearis ssp. Tento ťahavý sukulent má hrubšie listy, v ktorých si drží vodu. V prírode prevísa a plazí sa zo skál. Výhony môžu mať dĺžku viac ako meter. Listy majú tvar srdiečka, zvrchu majú mramorový vzor a zospodu sú fialové. Pestuje sa aj panašovaná forma, jej listy majú viac bielych častí a pri dostatku svetla sú sfarbené do ružova. Kvety sú tiež fialové a vyzerajú ako lampášiky.
Lampášik má veľmi zaujímavé kvety. Sú v nich drobné chĺpky, ktoré uväznia muchu vo vnútri a pohnú sa, aby muchu vypustili až keď sa na nej zachytia čiastočky peľu. Preto je pre mušky ťažké túto rastlinku opeliť.
Poznáme niekoľko kultivarov so zaujímavým vzhľadom.
Crassulaceae sú jednou z najväčších čeľadí, plných sukulentov (vo väčšine čeľadí sú okrem sukulentov aj iné rastliny). Tučnolist je najznámejšou rastlinou, hovorí sa že prináša šťastie a peniaze.
Starček rowleyho je sukulent, ktorý vyzerá ako malé hrášky na šnúrke. Jeho listy sú úplne guľaté a tvoria bohaté previsy. Poznáme veľa druhov sedum, no burrito nad nimi vyčnieva. Táto ťahavá rastlinka z Mexika je viac ako zaujímavá.
Echeverie a sempervivá sú tzv. skalné ruže. Ich dužina sa používa na liečenie bolesti ucha. Echcevérie pestujeme ako izbovky, sempervivum prežije zimu vonku. Veľmi sa na seba podobajú.
Najznámejšie kalanchoe je Kalanchoe blossfeldiana, ktoré veľmi často a dlho je schopné kvitnúť.
Kto by nepoznal zamio? Je to jedna z najmenej náročných rastlín, vhodná aj do tieňa. Obľúbený nájomník obchodných centier a kancelárií, ktorý prežije aj tvrdšie podmienky. Jediné, čo neprežije, je preliatie.
Lithopsy sa momentálne tešia veľkej obľube. Vyzerajú ako kamienky - vďaka tomu získali aj svoju prezývku živé kamene. Ďalším živým kameňom je Pleiospilos, ktorého trčí zo zeme o trošku viac. Zaujímavý je ich spôsob života, keď cez štrbinku medzi listami vyrastá ďalší pár listov a staré listy uschnú.
Predtým známe ako Sansevieria, teraz na základe genetického porovnania dracény. Niektoré druhy sú sukulentné, najmä tie, ktoré majú cylindrické (tučné) listy. Tieto rastlinky sú veľmi podobné.
Aloe vera je najznámejšie aloe, ktoré sa preslávilo svojou liečivou silou. Odporúčame však doma aloe priamo z rastliny nejesť, keďže na konzumáciu sa musí spracovať.
Z hawortií je najobľúbenejšie zebrina, ktorá má biele pásiky na listoch. H. cooperi je známa pre jej priesvitné listy, ktoré sú takmer celé pokryté epidermálnym oknom.
Jej latinský názov je pomerne zložitý - Beaucarnea recurvata. Typická rastlina s kaudexom. Veľmi nenáročná. Vedeli ste však, že jej názov slonia noha nie je správny? Typický príklad pachykaulu.
Rastú v Afrike a Austrálii. Ich kmeň mení hrúbku v závislosti od množstva prijatej (či odparenej a využitej) vody.
Rastliny, známe ako lampášik. Najznámejšia (a najkrajšia) je Ceropegia woodii, ktorá má panašované listy v tvare srdiečok. Okrem toho je prevísavá.
Tieto rastlinky ľudia pestujú pre ich nádherný kvet. Má to však jeden háčik - tento kvet veľmi smrdí.
Znalci už vedia, že dendróbium patrí medzi orchidey. Niektoré orchidey sú sukulenty. Dendróbiu k tomuto slúžia internodiálne pahľuzy, ktoré sa ťahajú pozdĺž stonky. Táto zaujímavá rastlina je tropická, pije vodu, ako by nemala hľuzu a polievať ju treba snáď každý druhý - tretí deň.
Zopár príkladov rastlín s hľuzami. Ich starostlivosť je klasická ako o iné bežné izbové rastliny.
Perský cyklámen je príklad rastliny s kaudexom, aj keď nenápadným. Táto rastlina má veľmi zaujímavé kvety, väčšinou - ako inak - cyklámenové, prípadne biele, ružovkasté či červené a listy s mramorovaným panašovaním.
Starostlivosť o sukulenty
Starostlivosť o sukulenty je rozmanitá. Záleží od konkrétneho druhu. Väčšinu však potrebujú veľa rozptýleného svetla a málo vody. Prekvapivo, niektoré sukulenty často znesú i rosenie, voda im však nemôže dlho zostať v záhyboch, mohla by sa začať šíriť hniloba.
Keďže sukulenty nemajú radi vlhkú pôdu, je vhodné ich pestovať v črepníkoch alebo v kvetináčoch so suchšou pôdou alebo pôdou so skalkami, štrkom či kôrou stromov. Dariť sa im bude aj na záhradnej skalke.
Substrát používame špeciálny, určený pre kaktusy a sukulenty. Sukulentom sa dobre darí v kvetináčoch z terakoty, keďže v nich ľahšie preschne substrát. Povinnosťou sú drenážne otvory na spodku kvetináča, kadiaľ odteká prebytočná voda.
Lampášik je najlepšie umiestniť na miesto s rozptýleným svetlom. Veľmi silné priame slnečné lúče by mu mohli spáliť listy, takže napríklad na južnej strane dávame rastlinku radšej mimo ich odsahu. Čím viac svetla má, tým sú listy krajšie vyfarbené a väčšie.
Lampášik polievame vtedy, keď jeho pôda úplne preschne. Nikdy ho nepolievame zvrchu, ale nalejeme vodu do podmisky, necháme ho v nej položený pár minút až hodinu, nech sa napije a potom prebytočnú vodu vylejeme. Ak si nie sme istí, či už máme lampášik poliať, radšej počkáme ešte pár dní, pretože lepšie znesie sucho, než preliatie.
Ceropegiu presádzame na jar raz za 1 až 2 roky do kvalitného substrátu pre kaktusy. Odporúčame substrát Profík pre kaktusy a sukulenty. Tento substrát je dobre priepustný. Lampášik má pomerne plytké korene, preto ho sadíme skôr do nádob v tvare misky - širokej a plytšej.
Ceropegiu hnojíme od jari do jesene hnojivom na kaktusy. Postupujeme podľa návodu na hnojive, ktoré si zvolíme.
Ako a kedy polievať sukulenty pre začiatočníkov | Tipy na zalievanie sukulentov pre začiatočníkov
Rozmnožovanie sukulentov
Odstrihneme ľubovoľne dlhý koniec stonky, odstránime zopár listov bližšie pri reze a môžeme ho buď dať zakoreniť do nádoby s vodou, ktorú meníme zhruba raz do týždňa, alebo ho zapichneme priamo do substrátu na sukulenty. Ten musíme udržiavať vlhký, stačí ho rosiť raz za deň. V období sucha sú občas na výhonoch malé korienky, ktoré čakajú na zasadenie. Tiež sa môžu priamo na výhonoch nachádzať už malé hľuzy, ktoré tiež stačí iba zasadiť. Vzdušné hľuzy stačí vtlačiť do substrátu, v ktorom rastlinka rastie bez toho, aby sme ich oddelili.
Pre sukulenty pestované v domácnostiach je však odporúčané ich jemne zalievať v pravidelných intervaloch podľa konkrétneho typu sukulentu.
tags: #sukulent #drobne #srdieckove #listky