Prídavné mená v slovenskom jazyku
Prídavné mená sú plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý pomenúva vlastnosti osôb, veci, predmetov, javov. V slovenčine ich značíme číslom 2.
Z hľadiska všeobecného lexikálneho významu patria adjektíva do roviny základných kvalitatívnych pomenovaní spolu s podstatnými menami, slovesami a príslovkami. Sú najužšie späté so substantívami a spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam. Na základe sémantického významu patria medzi autosémantické (plnovýznamové) slová, majú teda aj lexikálny, aj gramatický význam. Podľa morfologických vlastností sú adjektíva ohybný slovný druh, ohýbajú sa skloňovaním. Na základe syntaktického kritéria patria adj. medzi autosyntaktické slovné druhy (vo vete fungujú ako vetné členy.
Prídavné mená pomenúvajú statické príznaky substancií. Pod statickým príznakom sa rozumejú: priame vlastnosti substantív (dobrý človek, vysoký dom), vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným substanciám, dejom alebo okolnostiam (drevený stôl - stôl z dreva, srdcová cieva - cieva srdca), vlastnícky vzťah (otcov kabát - kabát otca, sestrina kamarátka - kamarátka sestry).
Pri významovej odkázanosti prídavné meno obohacuje významový obsah, ale zároveň zužuje významový rozsah podstatného mena (škola - vysoká škola - vysoká škola pedagogická). Významová zladenosť príd. a pod. sa prejavuje v spojení substantíva a adjektíva. Proces prechodu adjektíva k substantívam bez derivácie a bez zmeny formy nazývame substantivizácia.
Pri morfologickom tvare triedny (učiteľ), hlavná (stanica), tokajské (víno) namiesto kategórie zhody pri adjektívach nastúpili morfologické kategórie menného rodu, čísla a pádu. Spodstatnené adjektíva.
Podstatne menej je prípadov prechodu opačným smerom od subst. k adj., t.j. adjektivizácie subst., pričom niektoré subst. nadobúdajú charakter adj., niekedy až nesklonných. Dochádza tu k oslabenému chápaniu samostatnosti označeného javu - jav sa začína chápať ako vlastnosť (chudák chlap, potvora žena, mrcha deň). Tieto subst. majú v týchto spojeniach funkciu nezhodného prívlastku, nenadobúdajú kategórie adj., a sú expresívnejšie. Okrem toho je medzi nimi aj ten rozdiel, že pri neživotných subst. sa zvyčajne používajú len ohybné podoby.
Vzájomná tvarová odkázanosť adjektíva na subst. sa vyjadruje morfologickou kategóriou zhody (kongruencie). Základným konštituentom zhody je práve morfologická kategória rodu. Kongruentné tvary adjektíva niekedy môžu náhradne rozhodovať o zaradení trvale nesklonných substantív do príslušného menného rodu (francúzsk-y chargé d`affaires, vážen-á madam, bravčov-é karé, prázdn-e kupé).
Kategóriu zhody nemajú len prídavné mená, ale aj adjektívne zámená (môj, aký, žiadny), radové a druhové číslovky (prvý, dvojaký, mnohoraký), a časť násobných čísloviek typu trojnásobný, viacnásobný a slovesné príčastia (hučiaci, volajúci; vyskočivší, naliavší; spadnutý, vyvolaný).
Za základné klasifikačné kritérium pri triedení adj. sa považuje kombinované sémanticko-slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy sa adj. delia na:
Rozdelenie prídavných mien
I. Vlastnostné adjektíva (proprietatívne) - zámenným korelátom je zámeno aký, taký.
II. Privlastňovacie adjektíva - ich jadro tvoria neodvodené čiže slovotvorne nemotivované adjektíva.
Skupinu akostných adj. tvoria sa od nich sufixami nové adj., tzv. Akostné adj. sa ďalej členia na čisto akostné (kvalifikačné) a akostno-vzťahové.
Čisto akostné (kvalifikačné) adjektíva
Pomenúvajú také vlastnosti, ktoré buď bezprostredne vyplývajú z empirického poznania a opísania skutočnosti (ostrý, kyslý, žltý), alebo zo subjektívneho hodnotenia (pekný, veselý, pomalý).
Kvalitatívne adjektíva
Nestupňujú sa, lebo vyjadrujú krajnú vlastnosť: bosý, holý, slepý. Tvoria rovinu vlastnosti nižšej abstrakcie.
Akostno-vzťahové adjektíva
Sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a de-verbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci).
Všetky akostné adj. majú v súčasnosti už len tzv. dlhú podobu. Krátke čiže menné tvary majú iba adj. dlžen, vinen, hoden. Krátke tvary môžu stáť len v prísudku (Nie som nikomu nič dlžen.) alebo doplnku (Necítil sa vinen.).
Osobitné postavenie má adj. rád - nerád. Nemá paralelnú podobu a nikdy sa nepoužíva ako prívlastok.
Tvoria jadro celého súboru adj. Sú to sekundárne, vždy odvodené vlastnostné prídavné mená. Označujú statické príznaky substancií. Tieto adj.
Vzťahové adjektíva
Vzťahové adj. sa tvoria aj deriváciou (predovšetkým príponami - vyše 90%), aj kompozíciou. Väčšou produktivitou sa vyznačuje tvorenie adj. skladaním. Zložené adj. vyjadrujú vzťah k danému deju. Najrozšírenejšie sú také určovacie zložené adj., ktoré vyjadrujú v prvej časti bližšie určenie, vlastnosť druhého prvku.
Okrem zlučovacieho a určovacieho typu rozlišujeme ešte zrazeniny (tie si v prvej časti zachovávajú relačnú morfému a majú obrátený slovosled, napr. schopný života - životaschopný, hodný úcty - úctyhodný) a posesívne adj. (niekto alebo niečo má vlastnosť vyjadrenú zloženým základovým slovom, ide zväčša o adjektívno-substantívny základ).
Vzťahové adj. sa vnútorne členia na dve samostatné skupiny:
- Klasifikačné - vyjadrujú číry vzťah, často len vo veľmi všeobecnej súvislosti s javom, ktorý pomenúva fundujúce slovo odvodeného adj., napr. krupicový, vajcový, strelný. Nedajú sa stupňovať.
- Vzťahovo-akostné - primárne vyjadrujú vzťah a v tomto pôvodnom význame sa nestupňujú, sekundárne však aj vlastnosť a vtedy pri posunutí významu nadobúdajú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania: raketový (motor) - raketový (= prudký) štart, drevený (stôl) - drevený (=meravý) tanečník.
Druhotné (živočíšne) prídavné mená
Tvoria významnú a pomerne početnú skupinu vzťahových adj. Tvoria sa od všeobecných subst. pomenúvajúcich prevažne zvieratá alebo osoby (skutočné i fiktívne), preto sa nazývajú aj zvieracími alebo živočíšnymi adjektívami.
Tvoria sa predovšetkým príponou -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi, napr. lev - leví, -ia, -ie; netopier - netopierí, -ia, -ie.
Čiastočne závislým variantom konverzného slovotvorného formantu -í, -ia, -ie je príponový slovotvorný formant -ací. Tvoria sa ním druhové adj. k názvom zvierat stredného rodu zakončených na -a (jahňa - jahň-ací, kozľa - kozľ-ací). Podobne je to i pri slove knieža - kniež-ací.
Pri odvodzovaní druhových adj. sa v slovotvornom základe realizuje alternácia vokál/nula, a to e/0 (pes - psí, srnec - srnčí) alebo o/0 (orol - orlí, voš - vší).
Pri tvorení druhových adj. sa niekedy vedľa seba vyskytujú slovotvorné varianty tvorené od toho istého základu aj konverzným formantom -í, aj príponovým formantom -ací (rybí/rybací).
V niektorých prípadoch sa druhové adjektívum netvorí formantom -í/-ací, ale formami vzťahových adj. -ský, -ový (kôň - konský), resp. adj. tvorené obidvoma typmi formantov jestvujú popri sebe v rovnakej platnosti (vôl - volí/volský, pstruh - pstruží/pstruhový).
Ich zámenným korelátom je opytovacie zámeno čí, čia, čie.
Privlastňovacie adjektíva
Sú desubstantíva, tvoria sa len od názvov substancií chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Od maskulín sa tvoria príponou -ov/-a, -o (bratov, Jurajov, psov), od feminín sa tvoria príponou -in/-a, -o (susedkin, Aničkin, veveričkin).
Privlastňovacie adj. sa tvoria len k menám mužských a ženských osôb a zvierat. Od neutier je tvorenie vylúčené. Netvoria sa ani od všeobecných a vlastných subst., ktoré majú podobu adj.
Pomerne zriedka sa privlastňovacími príponami -ov/-in tvoria adj. k názvom zvierat (ak ide o jednotlivé zviera alebo o personifikáciu: psova (Dunčova) búda, medveďov brloh). Ak je majiteľ veci bližšie určený privlastňovacím zámenom, existujú dve možnosti vyjadrenia: môjho otcova roľa - roľa môjho otca, tvojej matkina záhrada - záhrada tvojej matky. Druhý spôsob vyjadrenia má knižnejší, oficiálnejší ráz.
Stupňovanie prídavných mien
Stupňovanie je lexikálno-gramatická kategória adjektíva. Stupňujú sa len akostné adj., aj to nie všetky. Formy jednotlivých stupňov možno pokladať za súčasť lexémy príslušného adjektíva, nie za osobitné lexikálne jednotky.
Možnosť stupňovania ako kritérium klasifikácie adj.
- Stupňované - majú stálu kategóriu stupňovania, napr.
- Stupňovateľné - nadobúdajú kategóriu stupňovania pri posunutí významu. Ich základný význam je síce vzťahový a v takomto význame sa preto nedajú stupňovať: drevený (stôl) = stôl z dreva, detské (šaty) = šaty pre deti, živý (tvor) = tvor, ktorý žije.
- Nestupňovateľné - nemôžu mať kategóriu stupňovania, nikdy sa nestupňujú. Stupňovanie je vylúčené pri privlastňovacích a druhových adj. Z akostných adj. sa nestupňujú tie, čo vyjadrujú krajný príznak, ktorý je kvalitatívne nepremenný, absolútny (živý, mŕtvy, nebohý, nemý, slepý, bosý, holý, nahý, zdravý, chorý, cudzí, číry, prázdny), sekundárne adj. (tehlový, gaštanový, oceľový), adj., ktoré sú súčasťou odborného termínu alebo vlastného subst.
Stupňovanie môže byť:
- Syntetické - tvorí sa pomocou prípon alebo predpôn.
- Analytické (opisné, viacslovné) - 2. a 3. stupeň sa tvorí spojením základnej podoby adj. s 2. a 3. stupňom prísloviek veľa (mnoho) a málo: viac, najviac - menej, najmenej.
Základným a bezpríznakovým typom skloňovania je vzostupné relatívne syntetické stupňovanie. Ostatné typy (zostupné, absolútne, analytické) sú príznakové, resp. sa vôbec nerealizujú.
Kategória stupňovania je vždy trojčlenná, má tri gramémy: pozitív, komparatív, superlatív.
Pozitív
Je 1. stupeň, je to stupeň základný, významovo i formálne bezpríznakový.
Komparatív
Je 2. stupeň čiže porovnávací. Vyjadruje väčšiu mieru vlastnosti substancie ako iná, ku ktorej sa prirovnáva. Tvorí sa pridaním formantu -ší alebo -ejší k tvarotvornému základu adj. Formant -ší je dvojmorfémový, skladá sa z modifikačnej morfémy -š a z relačnej morfémy skloňovacieho typu cudzí: -í, -ia, -ie. Tento format sa používa pri adj. neodvodených a pri ktorých tvarotvorný základ sa končí na jednu spoluhlásku (okrem sykaviek a v niektorých prípadoch aj na p, m, t), napr. mladý, chudý, suchý, divý, starý, tupý, strmý, bohatý; na dnes už neživé derivačné morfémy -k-, -ok-, -ek- a ktoré pri tvorení komparatívu vypadávajú.
Pri niektorých adj. sa dlhá samohláska alebo dvojhláska v tvarotvornom základe adj. skracuje (úzky, blízky, biely) - vokalická kvantitatívna alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál. Formant -ejší je trojmorfémový, pôvodný formant -ší je rozšírený o interfigovanú morfému -ej-. Pri takýchto adj. alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál je tu obmedzená len na jediné pomenovanie (čierny - černejší; ie/e). Táto alternácia sa postupne likviduje a dvojhláska -ie- sa ponecháva (čiernejší). Takisto sa realizujú konsonantické alternácie typu: d/ď, t/ť, n/ň, l/ľ (dutý, krásny, rýchly).
Pri niektorých neodvodených adj. sa komparatív tvorí nepravidelne. Ide o tzv. nepravidelné stupňovanie. Majú ho tieto adj.: dobrý - lepší, zlý - horší, malý - menší, veľký - väčší, pekný - krajší. Komparatívny tvar sa tvorí zo supletívneho základu. Supletivizmus je pri adj. častejší ako pri subst. (človek - ľudia).
Superlatív
Je 3. stupeň, je to stupeň najvyšší. Vždy sa tvorí úplne pravidelne pomocou predpony naj-, ktorá sa pridáva ku komparatívu (najmilší, najhrubší).
Skloňovanie prídavných mien
Skloňovanie prídavných mien je sústava relačných morfém na realizáciu zhody adj. s nadradeným subst. Pre skloňovanie adj. a adjektívalií sa používa termín kongruentné skloňovanie, ktoré sa vyznačuje tým, že podoba tvaru je určovaná tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované (vysoký strom - rod, číslo, pád adj. vysoký je určovaný tvarom subst. strom, ktoré je zasa determinované adj.).
V súčasnej slovenčine jestvuje len tzv. zložené skloňovanie adj. s charakteristickými dlhými relačnými morfémami, ktoré sú výsledkom stiahnutia (kontrakcie) koncovej samohlásky menného základu adj. a prvej slabiky zámena (dobra jeho → dobrého).
Adjektíva majú osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické (tvarovo totožné). Celkove je v slovenčine možných 23 modifikácii zhody adj. s nadradeným subst., a to 15 v singulári a 8 v pluráli.
Podľa zakončenia adj. v N sg. sa rozlišujú tieto skloňovacie vzory:
- Pekný - tvrdé zakončenie.
- Cudzí - mäkké zakončenie.
- Páví - druhové vlastnostné adj.
Vzor pekný
Je tvrdý vzor a je spomedzi všetkých vzorov adj. skloňovania. Zahŕňa substantíva, ktoré vznikli substantivizáciou adj., a adjektíva, ktoré majú v N sg. relačnú morfému -ý, -á, -é/-y, -a, -e (aký, ktorý, každý, iný, taký, samý, prvý, piaty, vyvolaný, schválený, ustatý, zaplatený). Skloňovanie adj. vzoru pekný je v súčasnej spisovnej slovenčine ustálené. Pádové prípony sa skracujú pod vplyvom rytmického krátenia. Konsonanty d, t, n, l sa pred vokálmi -í, -i, -e vyslovujú tvrdo.
Vlastné mená inoslovenského pôvodu sa v spisovnej slovenčine skloňujú ako adj. Niektoré vlastné mená sa neskloňujú ako adj. ale ako subst. (Tolstoj - Tolstoja namiesto Tolstého, Trubeckoj - Trubeckoja namiesto Trubeckého).
Vzor cudzí
Je mäkký vzor a zahŕňa svojím skloňovaním primárne i sekundárne vlastnostné adj., subst. vzniknuté ich substantivizáciou, komparatívy i superlatívy adj. a adjektíva, ktoré majú v N sg. relačnú morfému -í, -ia, -ie. Vzory pekný a cudzí sú vlastne variantmi toho istého typu. Rozdiel je len v pravopise a v tom, kde je v prípade tvrdého vzoru pekný dlhý vokál é, á, ú (pekného, -á, -ú) je v mäkkom vzore cudzí dvojhláska ie, ia, iu.
Vzor páví
Je mäkký vzor, teoreticky je neuzavretý a produktívny. K druhovým adj. s príponou -í, -ia, -ie patria adj. utvorené od názvov zvierat a iných živočíchov alebo bytostí zakončené na -ík, (brhlík, červík, kamzík, kolibrík). Nastáva tu striedanie í/i v koreňovej slabike pred slovotvornou príponou (brhličí, červičí). Zároveň sa tu realizuje aj konsonantická alternácia k/č pred slovotvornou príponou -í. Rovnako treba uplatňovať obidva druhy alternácie aj pri tvorení živočíšnych adj.
Zákonitosť striedania á/a sa rozširuje i na ďalšie prípady uvádzaním dvojtvarov (vták - vtáčí/vtačí), ako i na striedanie ú/u (kohút - kohútí/kohutí).
Podľa vzoru páví sa skloňujú druhové (živočíšne) adj. utvorené príponou -í, -ia, -ie od zvieracích subst. (lev - leví), od niekoľkých osobných (skutočných aj fiktívnych) subst. (človek - človečí, baba - babí, striga - stridží, obor - obrí) a výnimočne aj od subst. označujúcich veci (v umeleckom a hovorovom štýle), napr. socha - soší, smrek - smrečí.
V skupine adj. vzoru páví sa vyskytujú aj adj. odvodené od subst. Pretože po spoluhláske j nemôže byť z foneticko-fonologických príčin dvojhlásky ia, ie, iu pádové prípony obsahujúce vokály sa skracujú: papagájeho, papagájemu, papagája (N sg. feminína), papagáju. Adj., ktorých tvarotvorný základ sa končí na ď, ť, ň, ľ, napr. hadí, kohútí/kohutí, vraní, včelí zachovávajú mäkkosť spoluhlásky vo všetkých pádoch.
Definícia prídavného mena s príkladom // aktivita v triede
Zoznámenie sa s prídavnými menami zapamätateľným spôsobom. Zapojením všetkých zmyslov sa podstata látky lepšie zapíše. To isté platí o vlastných zisteniach a záveroch aj o poučení sa na vlastnej chybe. Na to všetko je dobré dať deťom priestor.
„Prines mi, prosím, farbičku.“ (Dieťa prinesie nejakú farbičku.) „Ďakujem, ale to nie je farbička, ktorú som chcel(a).“ Prines mi, prosím, farbičku. Pri ďalšom rozhovore kladieme dôraz na slová pridávať a meno / pomenovanie. „Takže k podstatným menám pridávame iné pomenovania, ktoré ich bližšie opisujú! Aké ďalšie slová by to mohli byť? „Môžeme k jednému podstatnému menu pridať viacero takých slov? Náš ďalší gramatický symbol zastupuje slová, ktoré pridávame k podstatným menám, aby sme ich lepšie opísali. Je to tiež trojuholník, lebo tieto prídavné slová patria do rodiny pomenovaní, teda sú to tiež mená. Tento trojuholník je stredne veľký a modrý. „Na aké otázky prídavné mená odpovedajú?
V tejto chvíli môže dieťa doplniť definíciu prídavných mien, ak je to potrebné. Vláčik / Had: Vytvoríme čo najdlhšieho hada / čo najdlhší vlak z prídavných mien k jednotlivým podstatným menám, ktoré si vyberieme. Tvoje dnešné prídavné mená: Aké prídavné mená na sebe dnes pociťuješ (ako sa dnes cítiš)? Aké prídavné mená máš oblečené? Aké prídavné mená sú dnes v počasí? Hodina bez prídavných mien: Snažíme sa počas stanoveného času dohovoriť sa bez použitia podstatných mien. Poštár: Rozložíme / rozmiestnime kartičky s rôznymi slovami (obsahujúcimi všetky slovné druhy). Zapoj zmysly!: Jeden hráč si zaviaže šatkou oči, druhý pripraví rôzne podnety pre rôzne zmyslové vnemy (predmety, jedlo, hudba). Hráč so zavretými očami pomocou prídavných mien opisuje, čo cíti (napr.: mäkké, drsné, voňavé, hlučné, jemné…
Pozrime sa na prídavné mená podrobnejšie! Ale najprv si prejdeme, čo si dieťa z predošlého bádania o prídavných menách pamätá. Táto práca by mala byť o niečo jednoduchšia a rýchlejšia ako pri podstatných menách, pretože sme stále v rodine mien, takže bude reč o tých istých gramatických kategóriách - rode, čísle a páde. „Nájdi rozdiel medzi slovami pekný, pekná, pekné!“ Dieťa príde svojím spôsobom na to, že rozdiel je v rodoch (mužský, ženský, stredný). „A teraz, aký je rozdiel medzi pekný dom - pekné domy, pekná krajina - pekné krajiny, pekné mesto - pekné mestá?“ Lístočky kladieme tak, aby bolo jednotné číslo vľavo, množné číslo vpravo a rody pod sebou (v ľubovoľnom poradí). Dieťa príde na to, že rozdiel je v gramatickej kategórii čísla. Všimneme si, že sa prídavné mená podobajú v rode aj v čísle na podstatné mená, ktoré nám bližšie opisujú. „Podstatné mená majú aj pády, skloňujeme ich. Skloňujeme aj prídavné mená?“ Skúsime skloňovať predošlé spojenia vo všetkých pádoch. Ak je treba, vezmeme si na pomoc zoznam pádov s pádovými otázkami. Rýchlovka / Doplň vlastnosť!: Na striedačku a čo najrýchlejšie jeden hráč vymýšľa podstatné mená, druhý k nim hovorí prídavné mená - prvé, čo mu napadne.
Predstavíme si druhy prídavných mien, stupňovanie a opäť sa porozprávame o vzoroch. „Aký je rozdiel medzi slovami tmavý - tmavší - najtmavší?“ (Dieťa vlastnými slovami opíše stupňovanie ako postupný nárast intenzity / sily / veľkosti…)Ak sa nechytí na túto prvú trojicu, skúšame ešte ďalšie príklady: veľký - väčší - najväčší, malý - menší - najmenší. Požiadame dieťa, aby nakreslilo / spravilo (spôsobom jemu blízkym) tri schody / stupne označené číslicami 1., 2., 3. (Pozor, nepoužívame stupne víťazov, pretože 3. je najmenší a 1. je najväčší, no stupňovanie prídavných mien pripomína stúpanie po schodoch, kde 1. „Všimni si, ako prídavné mená menia svoj tvar na jednotlivých stupňoch.“ Slová si môžeme písať, ale môžeme si ich vyskladať aj z pohyblivej abecedy (drevené písmenká) . Dieťa si všíma, že na prvom stupni je len základné prídavné meno. Označíme (podčiarkneme, zakrúžkujeme, zvýrazníme…) v ňom koreň slova farbou prvého stupňa. Slová na druhom stupni priberajú ku koreňu slova príponu -ší / -ejší. Pridáme ju k základu a označíme farbou druhého stupňa. Slová na treťom stupni priberajú ešte aj predponu naj-. Je takmer nemožné, aby konštruktivisticky dieťa prišlo „samo“ na pomenovania akostných a vzťahových prídavných mien, preto musíme zvoliť trochu odlišnú stratégiu. Ďalej si pripravíme lístočky s pomenovaniami „akostné“, „vzťahové“ a „privlastňovacie“ a necháme dieťa priradiť pomenovania ku skupinám slov. Pri privlastňovacích prídavných menách je takmer isté, že dieťa názov priradí správne - to bude jeho moment úspechu. Keď dieťa názvy priradí (či správne alebo nesprávne), opýtame sa, prečo ich tak priradilo, čo ho k tomu viedlo. Odpovede môžu byť rôzne - od neviem (teda intuícia) až po vlastné divoké analýzy. V tejto chvíli môžeme prezradiť „definície“ druhov prídavných mien.
Teraz si overíme pochopenie. Na ploche ponecháme lístočky s názvami (môžeme premiešať ich poradie) a pozbierame na jednu kopu lístočky s príkladmi prídavných mien zo všetkých troch skupín a premiešame ich. Necháme dieťa roztriediť prídavné mená do skupín. Nakoniec pridáme do hry špeciálnu podskupinu slov: motýlí, páví, orlí, včelí, slimáčí, leví, medvedí… „Pozor, toto je špeciálna podskupina! Čo majú tieto prídavné mená spoločné? Čím sa líšia od ostatných privlastňovacích prídavných mien?“ Dieťa svojimi slovami vysvetlí, že súvisia so zvieratami. „Ako sa teda táto podskupina bude nazývať?“ Ak je treba, ďalšie otázky smerujeme tak, aby dieťa mohlo odpovedať, že sú to zvieracie privlastňovacie prídavné mená. „A ako sa na ne pýtame? Ako sa opýtaš napríklad na slovo pávie v spojení pávie pero (medvedí brloh, orlie hniezdo, včelí plást)?“ Správna odpoveď je čí / čia / čie? Ak to dieťa neodhalí, pokračujeme ďalšími navádzacími otázkami: „Brloh je medvedí, lebo vyzerá ako medveď alebo patrí medveďovi? Plást je včelí, lebo vyzerá ako včela alebo patrí včelám?“ Dieťa by malo odpovedať, že zvieratám to patrí. „A keďže je to podskupina, do ktorej z tých troch skupín, s ktorými sme pracovali doteraz, patria zvieracie prídavné mená?“ Podrobnejšie navádzacie otázky použité vyššie napovedajú, že ide o privlastňovacie prídavné mená.
Tu budeme postupovať podobne ako pri vzoroch podstatných mien. Najprv si pripomenieme, čo to vzor je vo všeobecnosti a čo to znamená pri slovných druhoch. „Pamätáš sa na vzory podstatných mien?“ „Predstav si, že aj prídavné mená majú svoje vzory!“ „Akými vlastnosťami by sa mohli prídavné mená podobať nejakým vzorovým prídavným menám?“ (Ak dieťa nevytuší, že je to rod, číslo a pád, navigujeme ho k správnej odpovedi ďalej.) „Aké vlastnosti dokážu prídavné mená na sebe meniť? V tejto chvíli predstavíme vzory prídavných mien (pekný, cudzí, páví, otcov, matkin) a skúsime, či dieťa analogicky podľa pravidiel pri podstatných menách dokáže samo vydedukovať pravidlá. Vyzveme dieťa, nech vyskloňuje slovo páví vo všetkých možných tvaroch (teda v jednotnom aj v množnom čísle v spojení podstatným menom mužského rodu životným aj neživotným, s podstatným menom v ženskom rode aj v strednom rode). V zápätí alebo neskôr (napr. ďalší deň) môžeme vyvodzovať pravidlá. Pridáme jednu špecialitu. „Zvieracie privlastňovacie prídavné mená sú špeciálne tým, že majú povolené porušovať jedno pravidlo slovenského jazyka. Počúvaj, ako znejú!“ Zámerne zvýrazňujeme dĺžku dvoch dlhých slabík za sebou v slovách: páví, motýlí, kohútí, čmeliačí, delfíní, diviačí, chrobáčí, líščí, netopierí. Slabiky si môžeme aj graficky zaznačiť: ● = krátka slabika, - = dlhá slabika (napr. delfíní zaznačíme takto: ● - -, diviačí: ● - -). Opäť sa pozrieme na skloňovanie.
