Rozmnožovanie zvierat: Zaujímavosti a fascinujúce fakty

Na Zemi žije viac ako milión živočíchov. Vzhľadom i správaním sa odlišujú, to čo majú spoločné je rozmnožovanie. Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Tento proces zahŕňa rôzne etologické, fyziologické a morfogenetické deje a prebieha rôznymi spôsobmi, v závislosti od typu živočícha.

Typy rozmnožovania

Rozmnožovanie živočíchov môžeme rozdeliť na 2 základné typy:

Nepohlavné (asexuálne, vegetatívne) - nový jedinec vzniká priamo z materského organizmu, buď jeho rozdelením, alebo zo somatických buniek.
Pohlavné (sexuálne) - zahŕňa splynutie dvoch pohlavných buniek (gamét), ktoré vznikajú v špecializovaných rozmnožovacích orgánoch.

Nepohlavné rozmnožovanie nie je výhodné z hľadiska vývoja druhu, pretože nevedie k zvýšeniu genetickej variability. Všetci potomkovia sú geneticky identickí s materským jedincom, čo obmedzuje schopnosť druhu adaptovať sa na meniace sa podmienky prostredia. Napriek tomu sa vyskytuje u mnohých organizmov.

Nepohlavné rozmnožovanie

U prvokov prebieha nepohlavné rozmnožovanie hlavne prostredníctvom mitotického delenia, pri ktorom sa delí jadro aj cytoplazma bunky. Najčastejšou formou je binárne delenie, kde sa materská bunka rozdelí na dve dcérske bunky. Okrem binárneho delenia existuje aj polytómia a pučanie.

U mnohobunkových živočíchov existuje viacero spôsobov nepohlavného rozmnožovania. U živočíchov s vysokou regeneračnou schopnosťou, akými sú napr. mechúrniky a ostnatokožce, sa stretávame s delením materského organizmu na dve alebo aj viac častí. U polypovcov sa tento proces nazýva fisipária. Pučanie (gemipária) je ďalší spôsob, pri ktorom nový jedinec vyrastá z malej skupiny buniek na tele materského organizmu.

Príkladom nepohlavného rozmnožovania je aj pučanie u nezmarov, kde nový nezmar vyrastie na dospelom ako púčik.

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavné rozmnožovanie zahŕňa tvorbu špecializovaných pohlavných buniek, nazývaných gaméty: samičia pohlavná bunka (vajíčko) a samčia pohlavná bunka (spermia). Obe gaméty vznikajú redukčným meiotickým delením a sú haploidné. Ich splynutím vzniká diploidná zygota, ktorá je základom nového jedinca.

Oplodnenie

Oplodnenie (fertilizácia) je proces, pri ktorom dochádza k splynutiu gamét opačného pohlavného typu, konkrétne vajíčka a spermie. Tento proces vedie k vytvoreniu zygoty, čo je oplodnené vajíčko.

U živočíchov rozlišujeme dva spôsoby oplodnenia:

Vonkajšie oplodnenie - k splynutiu gamét dochádza mimo tela matky (vodné bezstavovce, ryby a obojživelníky).
Vnútorné oplodnenie - gaméty splývajú vo vnútorných pohlavných orgánoch matky (väčšina suchozemských bezstavovcov, plazy, vtáky, cicavce).

Pri vnútornom oplodnení majú samce často špecializované kopulačné orgány, ktorými prenášajú spermie do tela samice. Niektoré živočíchy, ktoré využívajú vnútorné oplodnenie, nemajú kopulačné orgány. Namiesto toho samce vytvárajú spermatofory, čo sú akési nosiče spermií.

Rozdiely medzi pohlaviami

Pohlavné znaky u živočíchov zohrávajú kľúčovú úlohu v ich reprodukčnom správaní a vo výraznom odlišovaní samcov od samíc, čím prispievajú k vzniku pohlavnej dvojtvárnosti (sexuálny dimorfizmus).

Primárne pohlavné znaky - sú priamo spojené s rozmnožovacím systémom (pohlavné žľazy, vývody, prídavné žľazy).
Sekundárne pohlavné znaky - zahŕňajú rôzne morfologické, anatomické a behaviorálne charakteristiky, ktoré prispievajú k rozmnožovaciemu úspechu (napr. sfarbenie, parohy, ozdobné perie, pachové žľazy).

Životný cyklus a rozmnožovacie stratégie

Každý tvor prechádza počas svojho života dvomi fázami: pred narodením a dospievaním. Mladý organizmus rastie a stáva sa z neho dospelý živočích. A životný cyklus sa opakuje. Výnimku tvorí hmyz, ktorý premenou prechádza až po narodení.

Pôrod a vývin mláďat

Niektoré živočíchy rodia živé mláďatá, iné začínajú život vo vajíčku.

Vajíčka

Vtáky začínajú svoj život vo vajíčku so žĺtkom, ktoré im poskytuje bohaté zásoby živín. Vajíčka nájdeme v rôznych tvaroch a veľkostiach. Najväčšie vajíčka kladie pštros dvojprstý (cca 15 cm, 1,5 kg), najmenšie patria kolibríkovi jemnému (menšie ako 1 cm). Aby sa vajíčko vyvinulo, musí mať teplotu okolo 37,5 °C, preto ich vtáky chránia vlastným telom a často sa striedajú pri zahrievaní. V horúcich oblastiach sa rodičia snažia vajíčka ochladzovať a zvlhčovať vodou. Tučniaky na Antarktíde si vajíčka kladú na nohy, aby sa nedotkli ľadu.

Živé mláďatá

Niektoré druhy, ako napríklad slonica, majú dlhú graviditu. Slonica porodí mláďa až po 2 rokoch, pričom novorodenec váži 120 kg. Najmenšieho novorodenca porodí klokan červený - mláďatko je dlhé necelé 3 cm a váži len pár gramov. Vak svojej mamy opustí za 11 mesiacov.

Špecifické rozmnožovacie stratégie

Príroda je plná neuveriteľných a niekedy až šokujúcich spôsobov rozmnožovania:

Krokodíly a korytnačky: Niektoré druhy plazov kladú vajíčka do piesku, ktorý má správnu vlhkosť. Korytnačky plávajú dlhé kilometre na pláže, vyhrabú jamu, nakladú vajíčka v kožovitom obale, zahrabú ich a odídu.
Krokodíl nílsky: Samička stráži svoje hniezdo s vajíčkami až do ich liahnutia.
Žaba pípa americká: Chráni svoje mláďatá nosením v špeciálnych jamkách na svojom chrbte.
Žaba tlamorodka zázračná: Prehltne 15 až 20 vajec a počas celého vývinu svojich mláďat neje. Keď sa zo žubrienok vyvinú malé žabky v jej žalúdku, otvorí ústa a žabky vyjdú von.
Morské čerty: V hlbokých oceánoch sa samec zahryzne do samice a postupne s ňou zrastie, až sa z neho stane trvalý „doplnok“, ktorý dodáva spermie.
Ploštice: Samec prepichne telo samice a spermie vstrekne priamo do jej dutiny.
Morské koníky: Samica odovzdá vajíčka samcovi do špeciálneho brušného vaku, kde ich samec oplodní a nosí, kým sa nevyliahnu.
Morské slimáky: Niektoré sú hermafrodity a pri párení si navzájom odovzdávajú spermie. Po akte niektoré druhy penis jednoducho odhodia a dorastie im nový.
Hroch obojživelný: Na prilákanie samičky rozmetáva exkrementy chvostom.
Dikobraz: Samec pokropí samicu močom, aby ju zaujal.
Chobotnice: Po párení samec často poslúži samičke ako zdroj energie a je ňou skonzumovaný.
Dažďovník obyčajný: Párenie prebieha za letu.
Užovky: Môžu meniť pohlavie po hibernácii.
Slimák banánový: Je hermafrodit a musí si vymeniť spermie s iným jedincom.
Ryba korytnačka škvrnitá: Je monogamný hermafrodit a môže meniť pohlavie.
Kardinály: Majú bilaterálnu gynandromorfia, čo znamená, že každá polovica tela má iné pohlavie.
Jašterice: Môžu meniť pohlavie v závislosti od teploty prostredia.

Rozmnožovanie v chove a jeho špecifiká

Úspešné rozmnožovanie zvierat v chove často vyžaduje hlboké poznatky o ich prirodzenom prostredí a správaní. Nedostatočné poznatky, nedbanlivosť a nezáujem o taxonomické problémy môžu viesť k neúspešným odchovom, vrátane kríženia podobných druhov.

Párenie pavúkov

Pre úspešné párenie pavúkov je kľúčové oboznámiť sa so základnými aspektmi:

Samica: Najlepšie je páriť 1 - 6 mesiacov po zvleku, keď je pohlavne dospelá. Dospelosť sa dá určiť podľa počtu zvlekov, veľkosti alebo podľa správania samca a samice pri párení.
Samec: Pohlavne dospelý samec má na konci makadiel bulbusy. Niektoré rody disponujú aj tibiálnymi hákmi, ktoré slúžia na zachytenie chelicer samice počas párenia.

Proces párenia: Samec si najprv vytvorí spermatickú sieť, do ktorej prečerpá sperma z makadiel. Následne sa snaží k samici priblížiť a „predstaviť“ sa jej pomocou vibrácií (bubnovanie) a seizmických pohybov. Samica môže jeho záujem opätovať alebo ho odohnať. Pri párení samec vnikne embolusom do pohlavného otvoru samice a vypustí sperma.

Podmienky na párenie: Vhodný čas je večer, pri teplote okolo 26 - 28 °C a mierne zvýšenej vlhkosti. Je dôležité samicu pred párením nakŕmiť, aby si ako zdroj živín nevybrala samca. Niekedy je vhodné samicu a samca nechať sa „spoznať“ v oddelených teráriách.

Metódy párenia:

Párenie v teráriu: Samica je vo svojom prostredí, samec sa k nej púšťa.
Párenie mimo terária: Samica môže byť menej útočná. Táto metóda umožňuje väčšiu kontrolu.
Kombinované párenie: Párenie začína v teráriu, ale dvierka sú otvorené pre voľnejší pohyb.
Párenie podržaním samice: Samica je držaná, aby samec mohol vykonať párenie. Vhodné pri požičanom samcovi.

Po párení samica vytvorí kokón v rozpätí 6 týždňov - 9 mesiacov. Počet vajíčok závisí od druhu a veku samice.

Vplyv prostredia na rozmnožovanie

Príroda sa riadi presnými pravidlami. Niektoré náhle zmeny (teplota) môžu spôsobiť nezvratné zmeny v organizme a schopnosti reprodukcie. Niektoré druhy sú špecificky viazané na svoj biotop a jeho porušenie, náhla zmena taktiež poškodzuje prípadnú plodnosť samíc alebo kvalitu samcov vhodných na párenie.

U niektorých druhov doteraz nevieme v podstate žiadne fenologické poznatky z prírody (zimovanie, zmeny v biotope počas roka, dospievanie samcov, samíc, obdobie párenia).

Vo voľnej prírode sú páky, aby nedochádzalo ku kríženiu alebo sa výrazne minimalizovalo, napr. prezygotický izolačný mechanizmus, ak rôzne populácie obývajú spoločný biotop.

Zmena prostredia a jej vplyv na živočíchy

Zaujímavosti o rozmnožovaní zvierat

Zvieracia ríša je, čo sa týka pohlaví a rozmnožovania, o niečo komplikovanejšia ako je to v prípade ľudí. Vyskytujú sa medzi nimi totiž rôzne variácie, napríklad hermafroditizmus, partenogenéza a mnohé ďalšie. Zaujímavé je aj sexuálne správanie v podobe rituálov niektorých druhov zvierat.

Nepohlavné rozmnožovanie v živočíšnej ríši

Reprodukcia je základom prežitia každého druhu. Väčšina zvierat sa rozmnožuje pohlavne, no niektoré druhy zvládajú aj nepohlavnú reprodukciu. Tento spôsob rozmnožovania umožňuje populáciám rýchlo rásť, pretože si nevyžaduje partnera. Zatiaľ čo nepohlavné rozmnožovanie je bežné u mikroorganizmov a rastlín, v živočíšnej ríši je pomerne vzácne. Existujú však druhy, ktoré sa prispôsobili a dokážu prežiť aj bez párenia.

Niektoré druhy žralokov sú schopné partenogenézy - vývoja embrya z neoplodneného vajíčka.
Komodské varany sa bežne rozmnožujú pohlavne, no v roku 2006 sa v anglickej zoo Chester narodilo 11 mláďat samici, ktorá nikdy nebola v kontakte so samcom.
Morské hviezdice sa môžu rozmnožovať pohlavne aj nepohlavne. Niektoré druhy dokážu regenerovať celé telo z odlomeného ramena.
Partenogenetické jašterice sa rozmnožujú výlučne nepohlavne, pričom ich potomstvo je klonom matky.
V roku 2012 zaznamenali vedci v zoologickej záhrade v Kentucky prvý prípad partenogenézy u pytóna barmského.
Daphnia (vodný blcha) sa rozmnožuje partenogenézou, keď sú podmienky priaznivé, a pohlavne, keď sú nepriaznivé.
Tieto sladkovodné ryby pochádzajúce z Mexika a Texasu existujú výlučne ako samice.
Niektoré druhy ôs dokážu produkovať samice bez oplodnenia.
U niektorých druhov mravcov sa kráľovné rozmnožujú nepohlavne, čím vytvárajú geneticky identické robotnice.
Vošky sú malé škodce, ktoré sa rýchlo množia a dokážu zničiť úrodu. Ich rozmnožovanie je výnimočné - rodia sa už tehotné, pričom v ich telách sa neustále vyvíjajú ďalšie generácie.

Nepohlavné rozmnožovanie je fascinujúcim evolučným mechanizmom, ktorý umožňuje niektorým druhom prežiť v nepriaznivých podmienkach. Aj keď má svoje nevýhody, ako napríklad nízku genetickú variabilitu, u niektorých druhov sa ukázalo ako efektívne.

Tri rôzne spôsoby, akými cicavce rodia - Kate Slabosky

Zaujímavé fakty o rozmnožovaní

Podľa štúdií uskutočnených Univerzitou v Štokholme, čím väčšie je zviera, tým menšia je veľkosť jeho spermií. Väčšie zvieratá majú menšie spermie veľmi nízkej kvality, aj keď sú hojnejšie. Naopak, u malých cicavcov, ako sú myši, generujú kvalitu pred kvantitou. Vedci to pripisujú skutočnosti, že veľké cicavce, pretože majú väčší rozmer z hľadiska ich reprodukčného systému, riskujú, že spermie nedosiahnu miesto určenia, čím sa zníži miera hnojenia.

Je vedecky dokázané, že najväčšie primáty majú veľmi malý reprodukčný systém. Preto nepotrebujú mať taký veľký penis, aby upútali pozornosť ďalších potenciálnych partnerov, považuje sa to za prirodzený vývoj. Existujú však aj iné druhy, ako sú šimpanzy, ktoré sú veľmi promiskuitné, čo vedie k tomu, že majú obrovské semenníky.

Vedeli ste, že v rámci dvorenia sa samec dikobraza vymočí na samicu, aby sa zamilovala? Toto je veľmi zriedkavé, ale úplne pravdivé. Je to súčasť podstaty hry dvorenia medzi týmito dvoma zvieratami.

Kopulácia u modrej veľryby trvá približne 90 minút. Modrá veľryba je najväčší cicavec na svete, preto majú aj najväčšie rozmnožovacie zariadenie na svete. Reprodukčný systém modrej veľryby môže merať na dĺžku asi dva metre.

V prípade pánd, samice sú v ruji len krátky čas raz do roka. Na rozdiel od pánd, tieto zvieratá (nie sú špecifikované v texte, ale pravdepodobne ide o nejaký morský živočích alebo hmyz) sú v ruji po celý rok, čo ich robí vzácnymi. Existujú dokonca údaje a vedecké podklady, ktoré vysvetľujú, že tieto môžu po oplodnení pokračovať vo vytváraní nových vajíčok, ktoré by mohli byť tiež oplodnené. To ich vedie k viacnásobnému tehotenstvu s príslušnými pôrodmi.

tags: #rozmnozovanie #zvierat #srandy