Rozmnožovanie živočíchov vo vode

Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu.

Spôsoby rozmnožovania

Vo vodnom prostredí sa živočíchy rozmnožujú rôznymi spôsobmi, pričom existujú dva hlavné typy: rozmnožovanie pomocou ikier (oviparita) a rodenie živých mláďat (viviparita). Niektoré druhy sa vyznačujú aj ovovivipariou, teda vajcoživorodosťou.

Ryby kladúce ikry (Oviparita)

Oviparita je najbežnejšou metódou reprodukcie rýb, pričom väčšina druhov akváriových rýb spadá do tejto kategórie. Spôsoby kladenia ikier sú rozmanité:

Kladenie ikier na povrch: Mnoho druhov akváriových rýb kladie ikry na rôzne povrchy, ako sú rastliny, kamene, drevo alebo substrát. Tieto ikry sú zvyčajne malé, prilepené k povrchu a rodičia ich starostlivo strážia.
Tvorba hniezd: Labyrintky, ako sú bojovnice, guramy či kolizy, si na rozmnožovanie stavajú penové hniezda. Samček ich vytvorí pred dvorením, uloží do nich ikry, oplodní ich a stará sa o ne až do vyliahnutia poteru.
Nosenie mláďat v ústach: Niektoré druhy, napríklad papuľovce, si po vytretí nosia ikry v ústach a poter vypúšťajú až po mesiaci.
Rozptýlenie ikier po dne: Existujú ryby, ktoré si pre kladenie ikier nevyberajú špecifické miesta. Samička rozptýli ikry počas plávania po dne a samček ich následne oplodní.

Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbeliejú a je potrebné ich z akvária odstrániť, aby sa nerozkladali a neohrozovali ostatné.

V prírode je obyčajne väčšia „tma“ a ikry sa kladú pod listy, do rastlín, na dno alebo do jaskyniek. Ikry, ktoré nie sú oplodnené, časom zbeliejú, a je ich treba z akvária vybrať, pretože by sa zbytočne rozkladali a tým ohrozovali zvyšné.

Tetrám sa často pre ich záujem o ikry, kladie ako prekážka, z nášho chovateľského pohľadu rošt - filter, ktorý oddeľuje ikry od ostatných rýb. Netýka sa to však iba tetier, pre tetry je však použitie trecieho roštu príznačné. Rošt môže byť položený na holom dne po celom obsahu. Počas trenia padajú ikry na dno, kde sa nachádza rošt, ktorý je trochu nadvihnutý nad dno, aby na ikry rodičia nedosiahli. Samozrejme rošt môže byť položený aj inak, podstatné je aby sa dospelé ryby ku ikrám nedostali, alebo mali túto úlohu sťaženú. Materiál, z ktorého je vyrobený, je takisto rôzny, závisí od veľkosti rýb, ikier pre ktorý má byť použitý. Používajú sa rôzne najčastejšie pletivá pre záhradkárov apod.

Ako substrát pre niektoré druhy poslúžia jemnolisté rastliny, steny nádrže, listy rastlín, kamene na plochu, alebo strop kamenných „jaskyniek“, atď.

Pre niektoré druhy rýb sa pripravujú rôzne výluhy.

Ryby rodiace živé mláďatá (Viviparita a Ovoviviparita)

Viviparita je druhou metódou reprodukcie rýb, pri ktorej sa mláďatá vyvíjajú vo vnútri tela samice a tá ich následne porodí. Živorodé ryby sú v akvaristike menej časté, patria sem napríklad gupky, mečúne alebo molly.

U živorodých rýb existujú dva spôsoby vývoja poteru:

Vývoj poteru v tele samice: Všetky živiny pre vyvíjajúci sa poter prijíma samica.
Oplodnenie ikry v tele samice (Ovoviviparita): Týmto rybám sa hovorí ovoviviparózne ryby. K oplodneniu ikier dochádza v tele samičky, kde sa ikra vyvinie. Vývoj poteru prebieha v ikre bez živín od samice; poter dostáva živiny zo žĺtka ikry.

V oboch prípadoch nedochádza k následnej starostlivosti o potomstvo, mladé ryby často predstavujú pre dospelých jedincov rýchly zdroj potravy. Mláďatá sú však schopné od prvej chvíle plávať.

Živorodky sú schopné množiť sa niekoľkokrát do roka alebo pravidelne, napríklad raz za niekoľko týždňov.

Živorodým druhom, okrem gudeovitých, spermie v tele samičky prežívajú aj mesiace - samček oplodní samičku a tento prenos genetickej informácie je životaschopný dlhé časové obdobie, obyčajne 3 - 4 vrhy, bol však zaznamenaný aj prípad 11 vrhov.

Pôrodnička je nádoba, uzavretý priestor, prípadne akvárium, v ktorom sa rodí poter. Sú vhodné pre živorodky. Existujú dva typy: pri prvom narodené rybky opúšťajú telo matky a prepadávajú cez lišty do spodnej časti pôrodničky, kam sa samička nemá šancu dostať, alebo pri druhom rybky opúšťajú matku do voľnej vody - v tomto prípade musí byť samozrejme toto akvárium bez rýb, inak čerstvo narodené rybky čoskoro požerie. Oba typy pôrodničiek na vode plávu - pohybujú sa na hladine.

Ako lepšia alternatíva použitého materiálu ku takýmto pôrodničkám je použitie sieťoviny, podobne ako pri trecom rošte. Pletivo stačí zošiť napr. saturnou do želaného tvaru a zabezpečiť napr. polystyrénom, aby pletivo nepadlo na dno. Výhoda takéhoto riešenia je zjavná - pletivo môže byť oveľa väčšie ako v obchode zakúpenej pôrodničke, a celkovo je šité takpovediac na mieru. Zakúpené pôrodničky z obchodu som však malými vrtákmi prevŕtal, aby medzery pre únik plôdika boli ešte širšie.

Živorodky sú z hľadiska rozmnožovania vhodné pre začiatočníka. Dá sa pre ne pri rozmnožovaní uplatniť vyššie spomínaná pôrodnička, ale aj vlastnými prostriedkami zošité sito. Rozmnožujú sa pri troche snahy veľmi ochotne.

Mečovka mexická je takmer vždy voči svojim mladým kanibal, platy sú na tom obdobne, len pávie očká zväčša vlastné potomstvo ušetria. Keď dospejú a začnú sa rozmnožovať, cyklus pôrodov sa opakuje zhruba po 4 - 5 týždňoch ako u väčšiny živorodiek. Gupky a platy môžu mať až 100 mladých, dospelá mečúnka aj 200.

Ide o živorodé druhy, takže rodia živé mláďatá, v brušnej časti sa nachádza škvrna plodnosti, ktorá svedčí o pohlavnej zrelosti samičiek. Jedno oplodnenie samcom môže vystačiť aj na 3 - 4 vrhy. Počas dní pred pôrodom sa škvrna zväčšuje a tmavne.

Blackmolly - tmavá vypestovaná forma Poecilia shenops je trochu ťažšie odchovateľná rybka, pretože vyžaduje o niečo teplejšiu vodu a nevidno na nej škvrnu plodnosti. U blacmoll pri ich potomstve máme možnosť vidieť presadzovanie sa génov prírodnej povahy, pretože nie všetky mladé budú celé čierne ako pravdepodobne sú rodičia. Ide o to, že blacmolla je vyšľachtená forma, ktorá nie je celkom biologicky ustálená. Dokonca sa môže stať, že niektoré jedince sú v mladšom veku strakaté a neskôr im čierny pigment pribúda natoľko, že celkom zčernejú. Aj pre blackmolly je vhodné sito na ich rozmnožovanie, resp.

Rozmnožovanie špecifických druhov rýb

Rozmnožovanie cichlíd je zrejme jedno z najzaujímavejších medzi rybami. Napríklad samička ostriežika purpurového si vyhliadne vhodnú jaskynku, napr. kokosový orech, kde dokáže držať v papuli svoje mladé celé hodiny. Samozrejme prebehlo trenie. Najmä u amerických druhov sa páry musia nájsť samé, často vydržia spolu aj celý život. Niektoré druhy kladú ikry na substrát, napr. na plochý kameň, na podnebie kameňa apod. Zospodu kladie ikry napr. princezná - Neolamprologus brichardi. Tento druh je pomerne neznášanlivý voči sebe, takže dominantné páry eliminujú svoju konkurenciu, a potom sa plnou silou pustia do rozmnožovania. Keď začnú, často v pomerne pravidelných intervaloch prinášajú nové generácie. Ich ikry sú slabo ružové, pomerne veľké, počet ikier je 20 - 100.

Veľa druhov cichlíd patria medzi tzv. papuľovce (tlamovce). Čiže sú to také druhy, ktoré svoje potomstvo uchovávajú vo svojej papuľke, avšak papuľovce nájdeme aj medzi inými taxónmi, napr. aj medzi druhmi rodu Betta. Ich rodičovský inštinkt je však často dosť slabý, je to samozrejme druhovo špecifické, napr. Neolamprologus brichardi, väčšina amerických cichlíd svoje potomstvo urputne bráni, na rozdiel od napr. malawijských rodov Pseudotropheus, Maylandia, Melanochromis, Labidochromis. Ikry držia poctivo v papuli, nechajú ich stráviť žĺtkový vak, pripravia ich na opustenie ústnej dutiny matky, vypustia ich. Niekedy sa stane, že ich ešte nejaký čas opäť pozbierajú a tento jav sa môže opakovať, no keď už tak nespravia, ich rodičovský inštinkt ide veľmi rýchlo bokom. Samec, v podstate po oplodnení iba chránil samičku, ale teraz svoje mladé väčšinou pokladá za votrelcov, prípadne za spestrenie menu. Samička je na tom podobne, ona sa ale skôr „pomýli“.

Typické kaprozúbky (halančíky) nakladú ikry, ktoré v prírode jednoducho neskôr vyschnú. Impulz na vývoj zárodku donesie so sebou až opätovný dážď na začiatku obdobia dažďov. Simulácia tohto procesu je aj základom úspechu pri ich rozmnožovaní v zajatí, v našich nádržiach. Čiže po trení v akváriu je nutné ikry vybrať a umiestniť na suchom mieste. Po druhom špecifickom čase ikry vyberieme, umiestnime do vhodnej nádrže a zalejeme vodou. Vtedy začne pokračovať reprodukcia až po vyliahnutie mladých rýb.

Samičky panciernika Corydoras aeneus zbiera oplodnené ikry a dočasne ich nesie pod prsnými plutvami, ktoré má zložené do tzv. taštičky. Neskôr ich lepí na sklo a na rastliny. Pancierniky sa rozmnožujú v hejnách, patria sem druhy obľubujúce nižšiu teplotu. Známa je pomôcka ku stimulácii - nitenky a každodenné znižovanie hladiny vody a výmena vody za čerstvú studenú vodu, čo simuluje nadchádzajúce obdobie dažďov - obdobie hojnosti. Pancierniky si zväčša vlastné ikry veľmi nevšímajú, odporúča sa však, ich premiestňovať.

Najčastejšie sa v akváriách vyskytujúci prísavník Ancistrus cf. cirrhosus sa rozmnožuje v dutinách, alebo pod kamene. Chovatelia si pomáhajú napr. sklenenou fľašou, novodurovou trubkou apod. Samček si svoju samičku zvyčajne vyberie. Svoje ikry samec do istého času stráži, avšak nemá toľko prostriedkov ako veľké dravé druhy, ani nie je tak húževnatý.

O skalároch - Pterophyllum scalare sa vraví, že vyžadujú tlak vody - vysoký vodný stĺpec. Avšak mal som možnosť vidieť ich odchovávať aj vo veľmi malých nádržiach nie vyšších ako 25 cm. Keďže v domovine sa vytierajú zvyčajne na listy vysoko rastúcich rastlín, môžeme im poskytnúť ako trecí substrát napr. otvorený kus z PET fľaše. Skalár, pokiaľ nakládol ikry, tak ich chráni, aj sa o ne stará, hneď ako sa rozplavávajú mladé, začne ich zvyčajne nemilosrdne požierať.

Labyrintky žijú obyčajne v preteplených oblastiach, kde sa nachádza veľmi veľa súčastí vo vode: rýb, rastlín, organických zvyškov, driev apod. Dospelé jedince dýchajú atmosférický kyslík. Veľa druhov labyrintiek tvorí penové hniezdo - pri ochrane ikier využijú svoju schopnosť naberať atmosférický vzduch. Penové hniezdo je tvorené čiastočkami vzduchu, ktoré ryby premelú v ústnej dutine. Na vode pláva. To znamená, že hniezdo pre ikry pláva na hladine, nie je vhodné aby v akváriu bolo silné prúdenie vody - to by mohlo poškodiť stavbu penového hniezda. Ako podpora preň slúžia napr. plávajúce rastliny Riccia, Salvinia, Myriophyllum, Lemna apod. Hniezdo obyčajne stavia samec, niektoré druhy alebo jedince je treba po trení z nádrže odloviť, iné nie. Týmto spôsobom sa rozmnožujú guramy, bojovnice, kolizy. O kolizách - Colisa je známe, že ich poter je jeden z najmenších, preto sa odporúča udržiavať hladinu vody počas jeho vývoja pod 10 cm. Sú veľmi náchylné na zmenu teploty a na chlad, preto je vhodné zabezpečiť výborné utesnenie krycím sklom alebo niečím iným, a udržiavanie rovnakej teploty vody, a vzduchu nad hladinou ak medzi krycím sklom a hladinou je nejaký priestor. Filtrovanie by malo byť veľmi slabé alebo žiadne a prúdenie vody minimálne, alebo žiadne. Kritické obdobie je doba tvorby labyrintu. Dochádza k tomu po 50 dňoch a toto obdobie je kritické, vtedy je vhodné ešte viac zvýšiť obozretnosť, aby sme prípadné straty minimalizovali. Pred rozmnožovaním bojovníc Betta splendens môže v ich správaní dôjsť ku prejavu džentlmenstva. Vtedy sok pri fyziologickej potrebe soka nadýchnuť sa, čaká na to aby mohol pokračovať v súboji.

Rozmnožovanie vodných bezstavovcov

Slimáky

Slimáky nie sú iba čističmi akvária, ale aj fascinujúcimi tvormi, ktoré sa môžu úspešne rozmnožovať v rôznych podmienkach. Niektoré slimáky sa rozmnožujú vo vode, iné v jej blízkosti. Niektoré druhy dokonca rodia živé mláďatá. Rôzne druhy slimákov sa okrem spôsobu rozmnožovania líšia aj počtom mláďat a aj dopade ich reprodukcie na akvárium.

Spôsoby rozmnožovania slimákov

Kladenie vajíčok na rôzne povrchy pod vodou: Mnoho druhov slimákov kladie zvyčajne biele alebo priehľadné vajíčka na kamene, korene, rastliny alebo iné povrchy v akváriu. Tieto vajíčka sú obvykle prilepené a jasne viditeľné. Po istom čase (zvyčajne 1-3 týždne) sa z vajíčok vyliahnu malé slimáky. Exotické slimáky ako sú neritiny, clithony, či niektoré druhy piskoriek sa však liahnu len v brakickej (poloslanej) vode, ktorú potrebujú larvy slimáčikov na svoj zdravý vývoj. Preto sa stáva, že v sladkovodnom akváriu síce vajíčka nakladú ale malé slimáčiky sa už nevyliahnu.
Kladenie vajíčok nad vodu: Veľmi známy druh slimákov - ampulárie sú zaujímavé tým, že dýchajú atmosférický kyslík a aj preto kladú väčšie strapce bielych alebo ružových vajíčok nad hladinu. Strapec musí byť vo vlhku, no nie vo vode, aby sa mladé slimáčiky neutopili.
Živorodé slimáky: Slimáky Brotia rodia priamo živé slimáčiky, no aj medzi príbuznými druhmi môžu byť väčšie rozdiely v počtoch mláďat. Pagodula máva jedno mladé, Herculea desiatky. Tylomelania kladú jedno biele vajíčko (guľôčka s priemerom 4-5 mm), z ktorého sa takmer okamžite vyliahne malý slimáčik.
Hermafroditné druhy: Mnoho slimákov je hermafroditných, čo znamená, že majú oba pohlavné orgány a môžu sa páriť s inými slimákmi rovnakého druhu. Tento spôsob rozmnožovania umožňuje akcelerovať proces a zvýšiť šance na úspešné rozmnoženie.

Počet potomkov sa môže líšiť v závislosti od druhu, veku a podmienok v akváriu. Niektoré slimáky môžu mať len jedno mladé raz za niekoľko týždňov, zatiaľ čo iné druhy ich môžu mať stovky. Pre akvaristov je však dôležité udržiavať populáciu slimákov pod kontrolou, aby nedošlo k nadmernému množeniu.

Extrémne premnoženie slimákov je však nežiadúce, ale treba určite povedať, že je najbežnejšie len pri troch druhoch. Najčastejšie ide o kotúľky - Planorbella duryi alebo vežovky malajské - Melanoides tuberculatus, ktoré si môžeš do akvária zavliecť na rastlinách alebo iným spôsobom. Tretím druhom, ktorý sa môže premnožiť, sú ampulárie, ale pri tomto druhu sa množenie dá regulovať odstraňovaním hniezd.

Krevety

Krevety Japonica (Caridina Japonica) sú mimoriadne prospešné pre každé akvárium, pretože sú najlepšími požieračmi rias. Ich väčšia veľkosť (až 5 centimetrov) im umožňuje jesť riasy, ktoré väčšina ostatných kreviet jesť nemôže. Sú tiež veľmi nenáročné na starostlivosť a kvalitu vodných parametrov.

Krevety Japonica zaviedol do akvaristiky Takashi Amano začiatkom 80-tych rokov. Sú priesvitné, pokryté červenohnedými bodkami, ktoré môžu vyzerať ako prerušovaná čiara červenkastej farby. Samice sú vo všeobecnosti oveľa väčšie ako samce a môžu dorásť až do 5-6 cm. Tiež samice môžu mať "sedlo" (embryonálne vajíčka).

Starostlivosť o krevety Amano je pomerne jednoduchá. Dokážu prijať širokú škálu parametrov vody. Jedia vlasové riasy, kefové riasy, väčšinu druhov vláknitých rias. Sú neagresívne, ale ak sú hladné, môžu odtlačiť iné krevety od krmiva.

Vo voľnej prírode žijú krevety Japonica na pobreží, kde sa ich larvy (alebo Zoa) vypustia a vynesú do mora. V mori sa živia riasami a planktónom, kým nie sú pripravené premeniť sa na svoju malú zrelú formu po približne 40 až 50 dňoch.

Krevety Amano môžu niesť stovky až tisíce vajíčok v závislosti od veľkosti a veku samice. Inkubačná doba vajec trvá od 4 do 5 týždňov. Po vyliahnutí sú prvým štádiom pelagické larvy, ktoré sa môžu množiť a rásť iba v brakickej vode.

Pre chovateľov je dôležité pripraviť chovnú nádrž pre larvy s vhodnou slanosťou vody (32-35 PPT). Samica sa tesne pred vyliahnutím prenesie do malej nádrže, kde sa vyliahnu vajíčka. Larvy sa kŕmia každých 5 hodín. Voda sa mení každé 2-3 dni. Po 25. až 30. dni sa môže začať znižovať slanosť vody. Po transformácii na malé kópie dospelých kreviet je dôležité postupne ich adaptovať na sladkú vodu.

Moje zlaté rybky nakladli vajíčka! - Sprievodca chovom zlatých rybiek na ručné trenie

tags: #rozmnozovanie #zvierat #vo #vode