Pestovanie šalvie lekárskej a mäty piepornej: Kompletný sprievodca

V bylinkách viete nájsť celú prírodnú lekárničku. Za touto pomocou nemusíte chodiť do prírody a prehľadávať lesy, aby ste našli to, čo hľadáte. Mnohé z nich možno úspešne pestovať priamo doma, či už v záhrade, na balkóne alebo dokonca v interiéri. Tieto rastliny nielenže oživia priestor sviežim vzhľadom a arómou, ale dodajú aj skvelú chuť vašim jedlám a ponúknu mnohé zdravotné benefity.

Bylinky patria medzi najkrajšie a najvďačnejšie rastliny v záhrade. Nie sú len korením do polievky - bylinky sú darom prírody, ktorý spája vôňu, chuť a zdravie v jednom. Liečivé bylinky patria k najstarším formám prírodnej terapie. Ich pestovanie je nenáročné a prináša nielen úžitok, ale aj upokojujúcu energiu. Niektoré bylinky sú tak krásne, že sú ozdobou samy o sebe.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis)

Šalvia lekárska je známa pre svoje pozitívne účinky na zdravie. Salvere znamená po latinsky liečiť. Šalvii sa hovorí tiež babské ucho či posvätná bylina. Už od antiky je symbolom večného života. Šalvia je bylinka, ktorá si získala srdcia záhradkárov po celom svete. Okrem toho, že je nenáročná na pestovanie a prispôsobivá rôznym podmienkam, môže váš záhon alebo kvetináč obohatiť o pestrú škálu farieb.

Šalvia je trvácny poloker a patrí do čeľade hluchavkovitej, dorastá až do výšky 1 metra a jej pestovanie je možné ako v interiéri, tak aj v exteriéri. V čase kvitnutia má veľké, modrofialové kvety. Hoci je šalvia známa najmä svojimi zelenými listami, existuje mnoho odrôd, ktoré sa líšia farbou.

• Šalvia lekárska (Salvia officinalis): Tradičná odroda s typickými zeleno-sivými listami.
• Šalvia muškátová (Salvia sclarea): Dvojročná rastlina, ktorá bohato kvitne. Je silne aromatická až opojná, vonia akoby po levanduli a muškáte. Obsahuje látky obmedzujúce potenie.
• Šalvia lúčna: Nemá liečivé účinky, je skôr okrasná.
• Šalvia hájna: Okrasná trvalka vo viacerých farbách kvetu, je nektarodarná.

Ako ju dopestovať?

Pestovanie šalvie je veľmi jednoduché a vhodné aj pre začínajúcich záhradkárov. Vysievanie šalvie zo semena je podobné ako pri mäte a medovke. Šalviu (ročnú a dvojročnú) dopestujete poľahky zo semena. V interiéri, do kvetináčov, ju vysievame v polovici marca a na záhon cca v polovici mája, keď už nie je šanca výskytu prízemných mrazov. Semená šalvie vkladajte do zeme do hĺbky cca 1 - 2 cm, s rozostupom 40 - 60 cm. Ak nechcete pestovať šalviu zo semena, môžete zvoliť jeden zo spomínaných spôsobov.

Trvalku šalviu môžete vypestovať tiež z odrezkov, alebo kúpiť mladé sadenice. Šalvia sa najčastejšie množí pomocou odrezkov, ktoré môžete získať na jar alebo v lete. Odstrihnite 10 cm dlhý výhonok, odstráňte spodné listy a zasadte ho do vlhkej pôdy.

Substrát pre šalviu lekársku

Rastlina šalvie nie je citlivá ani náročná na výber konkrétnej pôdy, dôležitá je však priepustnosť tejto pôdy. Šalvia preferuje dobre priepustnú a mierne suchú pôdu. Ako sme už spomínali aj vyššie, šalvia má rada substrát, ktorý je ľahký, piesočnatý až hlinitý. Vhodná je napríklad hlinito - piesočnatá pôda alebo bohatá vápenatá pôda. Zabezpečte jej pôdu, ktorá nie je príliš bohatá na organické látky - šalvia lepšie prosperuje v pôdach s nižším obsahom živín. Pôda by mala byť vápenatá a priepustná, s dobrou drenážou.

Kde šalviu umiestniť?

Šalvia je vhodnou rastlinkou na pestovanie vonku aj v kvetináči. Šalvia potrebuje slnečné stanovište, kde bude vystavená priamemu slnku aspoň 6 hodín denne. Šalvia priam zbožňuje slnečné lúče. Šalvia je ideálnou bylinkou pre tých, ktorí hľadajú rastlinu s nízkymi nárokmi na starostlivosť a zároveň chcú pridať do svojej záhrady trochu farby a vône.

Pestovanie šalvie lekárskej v kvetináči

Šalvia sa skvele jej bude dariť aj v kvetináči. Tento poloker dorastá do výšky až 80 cm, preto voľte skôr väčšiu nádobu na pestovanie. Do jedného kvetináča vždy patrí iba jedna rastlina. Šalvii sa darí aj vo veľkom kvetináči a keď ju umiestnite na slnečné stanovisko, podporíte tým aromatickosť celej byliny. Nádoby dôkladne izolujte polystyrénom zo všetkých strán vrátane dna a vrchnú časť prikryte rovnako, ako bylinky na záhonoch.

Zálievka, kvitnutie a strihanie

Šalvia je veľmi odolná voči suchu, takže nepotrebuje časté zalievanie. Polievajte ju, keď je pôda úplne suchá, aby ste predišli hnilobe koreňov. Radšej znesie suchšiu pôdu ako premokrenú. Šalvia nevyžaduje intenzívne hnojenie. Stačí jej raz za sezónu pridať mierne množstvo organického hnojiva alebo kompostu. Listy zbierajte tesne pred rozkvetom púčikov, čiže v období od mája do septembra. Prvý zber je vhodný v máji až júni a druhý až koncom leta, v auguste. Zbierame listy bylinky dvakrát do roka, v máji a v júli. Listy pretriedime, vyhodíme tie, ktoré boli napadnuté škodcami alebo sú iným spôsobom zdeformované. Na jar a počas leta môžete šalviu pravidelne zastrihávať, aby ste podporili hustý rast. Zároveň rez zabraňuje prílišnému preťahovaniu výhonkov a udržuje rastlinu kompaktnú a zdravú. Šalviu je potrebné prestrihávať na jar, aby mohla vytvoriť viac nových listov. Odkvitnuté stonky môžete zrezať hneď, aby nezdrevnateli. Na jar šalviu zrežte - odstráňte suché, staré a poškodené listy a výhony. Staršie kríky môžete zrezať aj nižšie, ako tie mladšie. Šalviu môžete rezať priebežne aj počas roka - odkvitnuté stonky môžete zrezať hneď, aby nezdrevnateli. Šalvia je v našich podmienkach celkom odolná voči chladu, no v oblastiach s veľmi nízkymi teplotami ju môžete ochrániť prikrývkou alebo ju premiestniť do chráneného prostredia, napríklad do skleníka. Dôležité je prikryť ju pred zimou lístím, čečinou či textilom, pre vytvorenie aspoň tenkej vrstvy izolácie. V druhej polovici októbra je posledná vhodná doba na to, aby ste si časť byliniek zo záhonu presadili do kvetináčov a preniesli do vnútra. Skontrolujte, či bylinky prenášané do vnútra nie sú napadnuté molicami či ďalšími škodcami a chorobami. Koniec októbra je posledným obdobím, kedy je možné trvalé bylinky vysadiť. Z trvalých, drevnatejších byliniek vydržia naše zimy takmer všetky - veľmi odolná je levanduľa, šalvia lekárska, materina dúška a ďalšie.

Liečivé účinky šalvie lekárskej

Šalvia sa v liečiteľstve využíva už od nepamäti, a my sa vôbec nečudujeme! Šalvia má veľmi silné protizápalové a dezinfekčné účinky, pôsobí proti hnačkám, zlepšuje trávenie, činnosť žlčníka a pečene. Veľmi účinne pôsobí ako kloktadlo pri zápaloch v ústnej dutine, hrdle a pri angíne. Odstraňuje zápach z úst a znižuje hladinu cukru v krvi.

Čo vieme zo šalvie vyrobiť?

Šalvia má silnú korenistú vôňu a horkastú chuť, preto sa s ňou musí koreniť opatrnejšie. Najčastejšie sa používajú čerstvé listy, na sušenie sa zbierajú pred kvetom. Kvet sa často používa na zdobenie jedál, šalátov a múčnikov. Pre výraznú chuť i vôňu stačí použiť pri korenení jedál na jednu porciu len jeden až dva lístky. Medzi najznámejšie produkty zo šalvie radíme šalviovú tinktúru. Listy šalvie umyjeme, osušíme od vody a vložíme do skleneného zaváraninového pohára. Tinktúra je výborná na boľavé hrdlo. Pitie čaju zo šalvie lekárskej by nemalo byť dlhodobé, lebo obsahuje menej vhodný tujón. Šalvia je ideálnou bylinkou pre tých, ktorí hľadajú rastlinu s nízkymi nárokmi na starostlivosť a zároveň chcú pridať do svojej záhrady trochu farby a vône.

Využitie v kuchyni: Listy šalvie majú výraznú chuť a často sa používajú pri príprave jedál, najmä v stredomorskej kuchyni.

Mäta pieporná (Mentha × piperita)

Druhou najobľúbenejšou rastlinou, ktorá vám bez problémov vyrastie aj na balkóne je latinsky Mentha × piperita alebo Mäta pieporná, do ktorej názvu sa často zatúla o jedno r naviac. Mnoho ľudí hovorí o mäte ako o burine, pretože sa veľmi rýchlo rozrastá dlhými podzemkami. Mäta je osviežujúca bylinka s mnohými liečivými účinkami. Jej intenzívna vôňa je nezameniteľná. Oceníte ju, ak obľubujete bylinkové čaje, svieže lístky využijete aj na ozdobenie a dochutenie dezertov alebo do osviežujúcich letných nápojov. Jej kvety skrášlia záhon a vydržia svieže aj vo váze s vodou.

Ako ju dopestovať?

Mäta (Mentha) je nenáročná, trváca rastlina. Rastline vyčleňme dostatok miesta, prostredníctvom podzemkov sa totiž rýchlo šíri do okolia a môže byť invazívna. Ideálne je premiestniť ju von až keď pominú aj posledné mrazy. Tip: Mätu si ľahko rozmnožíme aj pomocou vrcholových odrezkov.

Substrát pre mätu piepornú

Mäta má rada vlhkú, humóznu pôdu a polotieň. Znesie aj tienisté miesta, no v slnku má intenzívnejšiu vôňu. Vyhovuje jej svetlý polotieň, humózna a vlhká, nie zmáčaná pôda. Pestovať ju môžeme aj na slnečných miestach, potrebuje tu mať ale trvale vlhkú pôdu.

Pestovanie mäty piepornej v kvetináči

Mäta sa dá bez problémov pestovať aj v kvetináči hoci najlepšie prospieva vo voľnej zemi. Nemusíte sa však báť, žeby v kvetináči zahynula. Mäta v kvetináčoch môže vysychať rýchlejšie ako tie v zemi, preto pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a podľa potreby zalievajte. V zime sú vhodné mrazuvzdorné bylinky (napr. materina dúška, tymián, yzop).

Zálievka, kvitnutie a strihanie

Mäta pieporná potrebuje neustálu zálievku. Lepšie zvláda “mokré nohy” ako vysušenú zeminu. Mäta kvitne od júla do septembra a pravidlo zberu listov a vňate pred kvetom platí aj tu. Mäta nevyžaduje veľa pozornosti. Priebežne by sme ju mali obmedziť v raste alebo zmladiť veľmi rozrastené trsy. Platí to aj pre rastliny, ktoré pestujeme v kvetináčoch. V lete rastlina rozkvitne, kvety sú lákadlom pre včely a ďalší užitočný hmyz, preto ich neodstraňujeme. Po odkvitnutí mätu tesne nad pôdou ostriháme. Zakrátko vyženie množstvo nových výhonkov so sviežimi listami. Počas suchších letných dní jej doprajme doplnkovú zálievku, pôda by mala byť stále mierne vlhká.

Najviac aromatické sú čerstvé listy. Zberáme ich jednotlivo podľa potreby, od jari do neskorej jesene. Rezať môžeme aj asi 20 cm dlhé mladé výhonky, rastlina rýchlo vytvorí ďalšie a pekne sa zahustí. Ak sa rozhodneme pre sušenie, sušíme ich v teplej a dostatočne vzdušnej miestnosti. Suché listy uskladňujeme vo vzduchotesných nádobách. Mäta je rýchlorastúca bylinka, ktorá potrebuje pravidelné zalievanie. V interiéri je dôležité dbať na to, aby ste ju príliš nezalievali, keďže prebytočná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu. Bylinky odporúčam od októbra do februára nehnojiť a zalievať iba tak, aby bol substrát mierne navlhnutý. Bylinky sú zvlášť v zime náchylné na premokrenie. Jedine mäta a medovka znesú viac vody. Stála vyššia teplota v byte nie je prekážkou. Vo vykurovaných bytoch býva v zimnom období suchý vzduch, ktorý bylinky nemajú rady. Pomôžeme im tak, že do plytkej misky, prípadne taniera uložíme okruhliaky. Na okruhliaky nalejeme vodu tak, aby neboli potopené a postavíme na ne kvetináče s bylinkami.

Liečivé účinky mäty piepornej

Mäta je obdivovanou a veľmi často používanou bylinkou pri liečení. Používa sa na tráviace problémy, bolesti hlavy a na prečistenie dýchacích ciest. Mäta bola taká cenná, že v starovekom Ríme slúžila ako symbol pohostinnosti. Z mäty piepornej sa kosí celá nadzemná časť ráno alebo večer.

Čo vieme z mäty vyrobiť?

Čerstvé listy mäty môžeme konzervovať mrazením. Listy umyjeme, nadrobno nasekáme, vložíme do téglikov a čo najrýchlejšie do mrazničky. Mäta sa dá využiť tradičným aj netradičným spôsobom. Poslúži napríklad aj na dochutenie omáčok, polievok, zmrzlín a pudingov, jemne okorení mäso, ryby a rôzne plnky. Jej intenzívna vôňa je nezameniteľná. Oceníte ju, ak obľubujete bylinkové čaje, svieže lístky využijete aj na ozdobenie a dochutenie dezertov alebo do osviežujúcich letných nápojov.

Medovka lekárska (Melissa officinalis)

Medovka lekárska je trvalá, nenáročná bylinka s jemnou citrónovou vôňou a chuťou, ktorá je ideálna na prípravu osviežujúceho čaju. Medovka je obdivovanou a veľmi často používanou bylinkou pri liečení. Pri pestovaní doma zvládne rôzne podmienky, no je náročnejšia na teplo, preto odporúčame pestovať ju na slnečnom mieste.

Pestovanie a starostlivosť

Priemerná doba klíčenia semien medovky je 25 dní, no môže si dať aj viac času. Dôležité je čerstvo vyklíčenú rastlinu nepresúvať von, pokiaľ vonku ešte hrozia akékoľvek mrazy. Ideálne je premiestniť ju von až keď pominú aj posledné mrazy. Ak si chcete namixovať substrát samostatne, medovka preferuje piesočnatú, dobre priepustnú zem. Pokiaľ zvolíte aj klasický substrát, nič tým nepokazíte, dávajte si však pozor na to, aby nebol príliš ťažký. Medovka lekárska nie je prieberčivá ani na vonkajšie podmienky - môžete ju pestovať v polotieni aj na priamom slnku. Medovka lekárska sa dá pestovať vonku v zemi aj v kvetináči. Pokiaľ pestujete medovku v kvetináči, je dôležité zvoliť hlbší. Medovka v kvetináči si vyžaduje pravidelnú zálievku.

Zálievka, kvitnutie a strihanie

Medovka kvitne v priebehu júla až augusta. Z medovky lekárskej sa zbierajú vňať a listy 2 - 3 x v roku, a to v júli, koncom septembra a začiatkom októbra. Zber je dôležité vykonávať predtým, než medovka vykvitne. Bylinky odporúčam od októbra do februára nehnojiť a zalievať iba tak, aby bol substrát mierne navlhnutý.

Liečivé účinky medovky lekárskej

Medovka je známa svojimi upokojujúcimi účinkami, pomáha pri strese, úzkosti a podporuje trávenie. Z medovky lekárskej sa používajú vňať a listy.

Všeobecné tipy pre úspešné pestovanie byliniek

Pestovanie liečivých byliniek je trend, ktorý si nachádza cestu do stále väčšieho počtu domácností. S trochou starostlivosti si môžete dopestovať vlastné čerstvé bylinky po celý rok.

Tabuľka 1: Prehľad obľúbených byliniek a ich nárokov na pestovanie

Výber miesta a pôdy

Väčšina liečivých byliniek, ako napríklad rozmarín, levanduľa, tymián, šalvia a oregano, preferuje slnečné miesta. Zabezpečte im miesto, kde budú dostávať minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Niektoré druhy, ako napríklad mäta, medovka alebo petržlen, znesú aj polotieň. Liečivé bylinky majú rady pôdu, ktorá dobre odvádza prebytočnú vodu a neostáva dlho mokrá. Príliš ťažká, ílovitá pôda môže spôsobiť hnilobu koreňov a spomalenie rastu. Ak je pôda vo vašej záhrade ílovitá, pridajte do nej piesok alebo perlit na zlepšenie drenáže a prevzdušnenia. Optimálne pH pre väčšinu byliniek je medzi 6,0 až 7,0. Bylinky v záhrade milujú slnko, teplo a voľnú pôdu. Záhon na bylinky by mal byť na južnej alebo juhozápadnej strane - tam majú ideálne podmienky. Po výsadbe pôdu jemne utlačte a zalejte - ale nie nadmerne.

Zálievka a hnojenie

Najlepšie je zalievať bylinky ráno, aby mali rastliny dostatok času počas dňa vyschnúť. Niektoré stredomorské bylinky, ako rozmarín, tymián, šalvia a levanduľa, sú prispôsobené suchým podmienkam a nepotrebujú časté zalievanie. Pri týchto bylinkách dbajte na to, aby pôda vyschla medzi jednotlivými zálievkami, pretože premočenie pôdy môže spôsobiť hnilobu koreňov. Liečivé bylinky nepotrebujú veľké množstvo hnojív, pretože príliš veľa živín môže znížiť obsah éterických olejov a chuť. Raz za 4-6 týždňov stačí pridať organické hnojivo (napr. kompostový čaj alebo hnojivo na bylinky).

Prerezávanie a zber

Pravidelné prerezávanie je kľúčové pre udržiavanie zdravých a hustých byliniek. Strihanie podporuje tvorbu nových výhonkov a zabraňuje tomu, aby rastliny príliš prerástli a stratili tvar. Zber čerstvých byliniek je zároveň možný počas prerezávania. Bylinky strihajte nad listovým uzlom - tým povzbudíte rast nových výhonkov. Zbierajte len zdravé rastliny, bez škvŕn, plesní či poškodenia hmyzom. Bylinky sú živé rastliny, ktoré sa neustále obnovujú. Podporuje rast a zahusťovanie. Zabraňuje drevnateniu. Predchádza chorobám. Zlepšuje kvalitu úrody.

Pestovanie v kvetináči

Ak nemáte záhradu, liečivé bylinky môžete ľahko pestovať v kvetináčoch na balkóne, terase alebo dokonca na parapete. Drenáž je kľúčová - dbajte na to, aby mali nádoby dostatočné odtokové otvory, ktoré zabezpečia, že prebytočná voda odtečie a korene nebudú premočené. Bylinky v kvetináčoch môžu vysychať rýchlejšie ako tie v zemi, preto pravidelne kontrolujte vlhkosť pôdy a podľa potreby zalievajte. Pre tých, ktorí majú len kúsok priestoru, sú závesné systémy geniálne riešenie. Aj obyčajný parapet sa môže premeniť na malú oázu. Ak máte radi ekologický prístup, môžete pestovať bylinky v recyklovaných nádobách - staré plechovky, čajníky, drevené debničky či sklenené fľaše. Stačí im zabezpečiť drenáž a otvor pre odtok vody.

Ochrana pred škodcami

Bylinky sú často odolné voči škodcom, ale môžu byť napadnuté voškami, molicami alebo slimákmi. Na ochranu pred voškami môžete použiť prírodné insekticídy, ako je neemový olej, alebo roztok z vody a mydla. Na stonkách alebo listoch mäty sa môže vyskytnúť hrdza mätová. Často je to dôsledok nevhodných pestovateľských podmienok. Vznik bielych škvŕn zasa spôsobuje septorióza.

tags: #salvia #a #mata #pestovanie

Populárne príspevky:

• Viac o tavoľníku japonskom
• všetko o pestovaní broskýň zo semien
• prečo si vybrať vankúš s úpravou Aloe Vera
• Hĺbkové čistenie a starostlivosť o pleť
• Všetko o kvetoch a kvetinových službách v Čadci