Pestovanie paradajok San Marzano: Od semienka po bohatú úrodu

Paradajky San Marzano patria medzi najobľúbenejšie odrody pre ich výnimočnú chuť, mäsitú dužinu a nízky obsah semien. Sú ideálne na prípravu domácich omáčok, polievok či pizze. Táto odroda je aktuálne dorastená do vhodnej odberovej veľkosti a môžete si ju ihneď objednať. Vynikajúca južanská odroda s krásnymi podlhovastými plodmi. Plody obsahujú málo vody, preto sú výborné na sušenie a nakladanie do oleja. Vhodné sú aj na priamy konzum, sú sladké. Vážia 130 - 150 g. Rastliny sú nízke až polovysoké. Pestujte s oporou kolíka, aby nedošlo k poliehaniu rastliny. Rastlina San Marzano 2 je silného vzrastu a produkuje množstvo zdravých podlhovastých plodov vhodných na priamu konzumáciu aj konzervovanie. Vyžaduje pridanie opory kvôli veľkej násade plodov. Paradajka tyčová - S. Marzano Gigante 3 je jedinečným prírastkom do vašej záhrady, ktorá prinesie nielen krásu, ale aj chuť do vašej kuchyne. Tento kultivar je známy svojou vysokou úrodnosťou a vynikajúcou kvalitou plodov, ktoré sú ideálne pre prípravu rôznych kulinárskych špecialít. Paradajky S. Marzano Gigante 3 sú stredne veľké až veľké, podlhovastého tvaru, s jemnou, mäsitou dužinou a sladkou chuťou. Rastlina je tyčového typu, čo znamená, že potrebuje oporu, aby mohla rásť do výšky. Tento typ rajčiaka je ideálny na pestovanie v záhrade aj v skleníku, čo z neho robí univerzálnu voľbu pre všetkých záhradkárov. S. Marzano Gigante 3 je odolný voči chorobám, čo zaručuje zdravé a bohaté úrody. Paradajky San Marzano (a ďalšie odrody - San Marzano 2 a San Marzano Nano) sú nehybridnou odrodou. Sú dlhé až 12 cm s hmotnosťou 80-120 gramov.

Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov, potrebujú dobrú starostlivosť. V miernych zemepisných šírkach sa paradajka San Marzano pestuje relatívne nedávno, čo bolo umožnené tvrdnutím, ktoré produkujú chovatelia. V súčasnosti sa chovali stovky umelých hybridov. Predpokladá sa, že dávajú väčší výnos a lepšie odolávajú chorobám a škodcom, ale nie všetci obyvatelia leta a záhradníci ich uprednostňujú. Faktom je, že plody nehybridných prírodných odrôd paradajok sú omnoho chutnejšie, obsahujú oveľa väčšie množstvo vitamínov a minerálov.

Odrody rajčiakov majú genetickú odolnosť voči nepriaznivým poveternostným podmienkam, pretože generácia po generácii sa pestovala v určitej oblasti. Paradajky dávajú plemenné potomstvo a dokonca ani začínajúci záhradník nebude mať problém získať osivo sám a zasiať ich budúci rok. Paradajky San Marzano sú schopné produkovať ovocie stabilne aj pri nízkych teplotách. Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny v prírode je táto vlastnosť odrody obzvlášť cenná. San Marzano je stredne skorá odroda paradajok. Prvú úrodu je možné získať 110 - 115 dní po zasiatí semien. Keďže sú rastliny neurčité, majú neobmedzený rast a sú schopné dosiahnuť výšku od 120 do 150 cm.

Opis ovocia: Podlhovasté paradajka s tvarom slivky zvaná „longo“, veľká, hustá a mäsitá, zhromaždená v zhluku. Plody sú približne rovnakej veľkosti. Hmotnosť plodu je asi 120 gramov a dĺžka je 12 cm. Zrelé paradajky majú intenzívnu červenú farbu, rovnomernú a hladkú, s jemnou a šťavnatou dužinou obsahujúcou malé množstvo semien. Plody majú vynikajúcu sladkokyslú chuť. Ideálne na čerstvú spotrebu v šalátoch a zeleninových rezoch. Dobré pre švy na zimu, najmä na konzervovanie celých plodov.

Výber vhodného miesta

Paradajky San Marzano milujú slnko. Preto je dôležité vybrať pre ne miesto, ktoré je dobre osvetlené a chránené pred vetrom. Ideálne sú miesta orientované na juh alebo juhozápad, kde budú rastliny dostávať aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Paradajky tak budú nielen rásť rýchlejšie, ale aj vytvárať viac cukrov - čo sa priamo prejaví na ich chuti. Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sem mali paradajky sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba.

Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.

Kvalitná pôda je základ

Paradajky San Marzano ocenia výživnú, dobre priepustnú pôdu s dostatkom organickej hmoty. Najvhodnejšia je mierne kyslá až neutrálna pôda (pH 6,0 - 6,8). Pred výsadbou odporúčame pôdu obohatiť kompostom alebo vyzretým hnojom. Dôležité je tiež zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa zabránilo podmáčaniu koreňov, čo by mohlo viesť k hnilobe. Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.

Na výsadbu je potrebné vopred pripraviť miesto, konkrétne na jeseň aplikovať organické hnojivá tak, aby počas zimy hnilo. Na jar musíte pôdu dodatočne spracovať minerálnymi hnojivami: chlorid draselný, dvojitý superfosfát, drevný popol. Počas vegetačného obdobia sa paradajky musia kŕmiť 4-krát. Odporúčame používať špeciálny substrát na rajčiny a papriky, a to vždy sparený. Zeminu je možné prepariť napr. horúcou vodou.

Predpestovanie sadeničiek a výsadba

Ak chcete mať silné rastliny, začnite s predpestovaním semien v interiéri 6-8 týždňov pred poslednými mrazmi. Semená vysievajte do výsevného substrátu približne 0,5 cm hlboko. Dbajte na dostatok svetla a tepla - ideálna teplota na klíčenie je okolo 22-25 °C. Keď sa objavia prvé pravé listy, môžete rastlinky presadiť do väčších kvetináčov. Paradajka San Marzano 2 sa vysieva od marca do apríla do kvalitného substrátu. Semená sadíme do hĺbky 0,5 cm pri teplote 15 - 25 °C. Doba klíčenia je zvyčajne 1 - 2 týždne (aj dlhšie). Počas klíčenia je treba udržovať teplo a mať dostatok svetla.

Po odznení mrazov, približne v polovici mája, môžete sadenice presadiť do záhrady alebo skleníka. Dodržujte rozostupy aspoň 50 cm medzi rastlinami a 70 cm medzi radmi. San Marzano je stredne skorá odroda paradajok. Prvú úrodu je možné získať 110 - 115 dní po zasiatí semien. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Kolík, resp. opora, musí byť pripevnený k rastline ešte pred sadením, prípadne bezprostredne po ňom, aby sa nepoškodil koreňový systém rastliny.

Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Po vypestovaní sadeníc ich presádzame na trvalé stanovisko v máji s odporúčaným sponom 70 x 40 cm. Rastlina vyžaduje oporu a pravidelnú zálievku, aby sa zabezpečil zdravý rast a bohatá úroda.

Najlepšie paradajky odrody Roma - Pestovanie paradajok odrody Roma zo San Marzana

Zalievanie a hnojenie

Paradajky San Marzano vyžadujú pravidelné a rovnomerné zavlažovanie - najmä počas suchých letných dní. Zalievajte ku koreňom a vyhnite sa namáčaniu listov, aby ste predišli plesňovým ochoreniam. Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu. Ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Na hnojenie môžete použiť prírodné hnojivá ako žihľavový výluh alebo tekuté hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, ktoré podporujú tvorbu plodov. Určite je vhodné aplikovať dlhoročne overené tipy na údržbu vašej záhrady krásnej a zdravej. Hnojenie: Rajčiny majú vysoké nároky na živiny, takže je vhodné ich pravidelne hnojiť. Najlepšie je použiť vyvážené hnojivo, ktoré obsahuje dusík, fosfor a draslík.

Pravidelné vyštipovanie a zaštipovanie

Paradajky San Marzano patria medzi tyčkové odrody, preto je dôležité ich tvarovať. Pravidelne vyštipujte bočné výhonky (tzv. „pazuchy“) - zaručí to, že rastlina nebude zbytočne investovať energiu do listov, ale do plodov. Počas sezóny tiež odporúčame vrchné zaštipnutie rastliny (po 4-6 súkvetiach), čím podporíte dozrievanie existujúcich paradajok. Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Pasenie sa uskutočňuje za účelom dosiahnutia najvyššieho výťažku.

Prevencia a ochrana pred chorobami

San Marzano paradajky sú síce odolné, no môžu ich potrápiť bežné choroby ako pleseň zemiaková, múčnatka či škvrnitosť listov. Prevencia je kľúčová - dbajte na správne rozostupy medzi rastlinami, aby bol zabezpečený dobrý prietok vzduchu, a vyhýbajte sa polievaniu listov. V prípade potreby môžete siahnuť po prírodných postrekoch na báze cesnaku, harmančeka či prasličky.

Tu sú najčastejšie choroby a škodcovia paradajok San Marzano a ako sa proti nim brániť:

Pleseň zemiaková (fytoftóra): Ide o veľmi agresívnu hubovú chorobu listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Ako ochrana paradajok proti plesni vám poslúžia preventívne postreky, ktoré by ste mali nasadiť ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie, napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Zrelé plody majú v okolí škvŕn zelenú farbu. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok. Škvrny postupne tmavnú a nadobúdajú hnedú až sivú farbu. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
Hniloba špičiek plodov: Hnilobu špičiek spoznáte podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Neskôr sa na škvrnách môžu vyskytnúť aj hubové ochorenia. Samotná hniloba má však príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov. Často sa vyskytuje najmä v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom - tieto látky brzdia príjmu vápnika.
Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia (najmä, keď sa po dlhotrvajúcom daždivom počasí náhle oteplí). Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré boli predpestované za oknom alebo v skleníku, kde neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu. Slnečný úpal postihuje stonky, ktoré vplyvom slnka zbelejú, skrehnú a ľahko sa polámu. Ohrozené sú aj plody paradajok, ktoré ostali náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Strapka západná: Drobný a štíhly, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky vyciciavajú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Ich prítomnosť odhalíte pomocou modrých lepových doštičiek. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
Pásavka zemiaková (mandelínka): Tento hmyz si nepochutí rád iba na zemiakoch, ale tiež na paradajkách a baklažánoch. V teplejších oblastiach Slovenska sa liahnu až dve generácie ročne z vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Larvy potom vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov. Na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu - napr. Match a Nomolt.
Molica skleníková (biela muška): Je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
Vošky: Sú nebezpečné, pretože sa dokážu extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek vaše paradajky napadol. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.

Zber a skladovanie

Paradajky San Marzano sú pripravené na zber, keď získajú sýtočervenú farbu a sú na dotyk jemne mäkké. Zbierajte ich pravidelne, aby ste podporili tvorbu nových plodov. Vhodné sú na okamžitú konzumáciu, konzervovanie alebo prípravu omáčok. Ak ich chcete skladovať, uložte ich na chladné a suché miesto - nikdy nie do chladničky, kde strácajú chuť. Už pár týždňov po výsadbe začína kvitnutie a už v polovici júla môžete získať prvé paradajky. Plodenie pokračuje až do jesene. San Marzano je odroda s vysokým výnosom. Kríky sú jednoducho posiate kefami s ovocím. Paradajky by sa mali zbierať, keď sú plne zrelé, pričom plody sa ľahko oddelia od stopky. Rajčiny je vhodné zberať v skorých ranných hodinách, keď sú ešte chladné.

Spracovanie paradajok San Marzano

Ak máte veľkú úrodu, môžete rajčiny skladovať rôznymi spôsobmi:

Sušenie: Sušenie rajčín je skvelý spôsob, ako si uchovať ich chuť na dlhšie obdobie.
Mrazenie: Rajčiny je možné mraziť, aj keď to môže ovplyvniť ich textúru. Mrazené rajčiny je dobré používať najmä na varenie a omáčky.

tags: #san #marzano #paradajky #pestovanie