Pestovanie Saracénie: Krása a nenáročnosť mäsožravky

Saracénia (Sarracenia), známa aj pod názvom džbánová rastlina, je fascinujúca mäsožravá rastlina, ktorá chytá svoju kořisť do gravitačných pascí pripomínajúcich lievik. Tieto krásne a zaujímavé mäsožravky sú vhodné aj pre začiatočníkov, nakoľko sú pomerne nenáročné na pestovanie.

Pochádzajú zo severoamerického kontinentu, konkrétne zo Severnej aj Južnej Karolíny. V prirodzenom prostredí rastú na vlhkých a kyslých pôdach a vyhovuje im mierne podnebné pásmo.

Charakteristické znaky a druhy Saracénie

Na prvý pohľad sú to celkom obyčajné rastliny, no zdanie klame. Na rozdiel od bežných izbových rastlín dokážu chytiť a následne stráviť menšie živočíchy, hlavne lietajúci a lezúci hmyz. Využívajú na to pasce, ktoré sú rôznej farby, tvaru aj sfarbenia.

Rod Sarracenia zahŕňa osem hlavných druhov a mnoho kultivarov, ktoré sa líšia farbou, veľkosťou a tvarom pascí. Niektoré dosahujú výšku až do 1 metra, ale existujú aj menšie druhy (S. minor) a druhy rastúce vo forme prízemnej ružice (S. purpurea).

Sarracenia purpurea (Saracénia purpurová): Je trvalá mäsožravá rastlina, nenáročná na pestovanie. Vytvára prízemné ružice listov bronzovej alebo červenkasto-zelenej farby. Listy sú duté, zaoblené a pripomínajú predĺženú nádobu. V listoch v tvare džbánu sa v prirodzenom prostredí zachytáva dažďová voda. Hmyz alebo drobné organizmy sú priťahované vôňou a farebnosťou listov.
Sarracenia psittacina (Saracénia papagája): Jej stonky rastú poliehavo po zemi, nie vzpriamne ako pri iných druhoch Saracénie.
Sarracenia leucophylla
Sarracenia flava var.

Kvitnú krásnymi veľkými kvetmi, ktoré môžu byť purpurovej alebo červenej farby a vyrastajú na dlhých stonkách.

Mechanizmus lovu Saracénie

Saracéniám sa hovorí aj pytliacke jamy. Cez maličké priezory vo vrchnej časti pasce preniká svetlo a tak korisť nemá z pasce strach. Vnútornú stranu pokrývajú klzké šupinky a tie sú tak klzké, že hmyz, ktorému nerobí problém liezť po skle jednoducho po nich nevylezie a klesne nadol.

Tam sa nachádzajú tráviace žľazy, ktoré pomocou enzymatických olejov hmyz rozložia. Vo vode sa hmyz rozkladá buď pomocou tráviacich enzýmov, ktoré vylučuje rastlina, alebo je rozklad pasívny a je výsledkom bakteriálnej aktivity. Rastlina následne absorbuje živiny, najmä dusíkaté zlúčeniny.

Veľké saracénie sú schopné okrem hmyzu „skonzumovať“ napríklad aj malé hlodavce. Korisť lákajú vôňou nektáru v krčahoch.

Podmienky pre úspešné pestovanie Saracénie

Saracénia vyžaduje špecifické podmienky, ktoré napodobňujú jej prirodzené prostredie. Aj keď je nenáročná, dodržiavanie týchto podmienok zabezpečí jej vitalitu a krásu.

Osvetlenie

Saracénia má rada maximálne priame slnečné osvetlenie. Potrebuje maximálne možné osvetlenie. V interiéri vyberáme slnečné stanovište, ideálne na okennom parapete.

ĽAHKO PESTOVATEĽNÁ TROPICKÁ RASTLINA NEPENTHES MIRANDA

Teplota

Rastlinám vyhovuje letnenie vonku, kde znášajú vysokú teplotu do 35°C (pri maximálnom slnečnom osvetlení môžu byť aj vyššie) s nočnými poklesmi na 15-20°C. Běžná pokojová teplota je vhodná, avšak pestovanie v rašelinisku, na balkóne, na vonkajšom okennom parapete (všade vonku pod holým nebom) je veľmi výhodné a rastlinám prospieva.

Vzdušná vlhkosť

Majú rady čerstvý vzduch, nie je vhodné rastliny dávať do sklenených gúľ alebo paludárií. Toto je dôležité si zapamätať, keďže názov článku môže zvádzať k myšlienke pestovania v skle, čo ale pre Saracénie nie je ideálne.

Zálievka

Rastliny by mali stáť stále vo vode. Zalievajú sa podmokom. Ideálna výška vodného stĺpca je cca 1-2 cm. Dbáme na pravidelné zalievanie - dažďovou vodou, prípadne prevarenou, odstátou či destilovanou. Udržujte pôdu stále vlhkú pomocou destilovanej alebo dažďovej vody.

Zemina a hnojenie

Pestujú sa v čistej rašeline alebo v substráte zloženom z rašeliny, piesku a dreveného uhlia, alebo s prímesami piesku, kôry, perlitu. Väčšina mäsožravých rastlín rastie na pôdach chudobných na živiny, a preto Saracénia nepotrebuje hnojenie.

Ak nemajú možnosť si hmyz nachytať, rastliny sa môžu počas rastovej sezóny „prihnojovať“ hmyzom. Ak možnosť majú, hmyz si ulovia sami. Pasce kvetov zbytočne nedráždime, ani neprikrmujeme mŕtvym hmyzom - rastliny to vysiľuje.

Zimovanie Saracénie

V zimnom období pri znížení svetelných podmienok rastliny vyžadujú zníženie teploty na 0-10°C. Vyššie teploty v zimnom období rastliny príliš vysiľujú a môže dôjsť k poruchám rastu, až nakoniec k úhynu rastlín. Pri spomínanej zimnej teplote 0-10°C rastliny prežívajú kľud a môže dochádzať až k strate listov, čo je však v danom období bežný jav.

Na zimu je vhodné obmedziť zálievku a hladinu udržovať s výškou vodného stĺpca cca 0-1 cm. V zimných mesiacoch (s úbytkom svetla) rastlinu zalievajte len minimálne. Zazimovávanie Saracénie nie je úplnou nevyhnutnosťou, ale odporúča sa hlavne preto, že podporuje kvitnutie v nasledujúcej sezóne. Rastlina býva potom vitálnejšia a odvďačí sa kvetom. Na zimovanie je vhodná chodba s teplotou 10-15°C, vyššia teplota už nie je vhodná.

Rozmnožovanie Saracénie

Rozmnožuje sa generatívne (semenami) aj vegetatívne (delením trsov). Pri generatívnom množení potrebujete semená z rastlín, ktoré zakvitli. Saracénia zakvitne väčšinou len po správnom zimovaní, kvety potom môže nasadiť už v marci.

Pred výsevom musia semená prejsť stratifikáciou, čiže obdobím chladu počas 6-8 týždňov. To podporí klíčivosť. Semená sa vysievajú na povrch substrátu a vyklíčia cca za 4 týždne.

Choroby a škodcovia

Saracénia môže byť napadnutá hubovitými chorobami, náchylnejšie na napadnutie plesňami sú menšie rastliny. Prevenciou je dobrá cirkulácia vzduchu.

Zo živočíšnych škodcov ju môžu napadnúť puklice, ktoré škodia cicaním štiav. Ochranou je ich mechanické odstraňovanie, prípadne dôkladné umytie rastlín.

tags: #sarracenia #pestovanie #v #skle