Miro Žbirka a legenda piesne „Biely kvet“
Pieseň „Biely kvet“ je neodmysliteľne spojená s menom Miroslava Žbirku a predstavuje jeden z jeho najväčších hitov. Málokto však vie, že jej pôvodný názov bol „Čierny kvet“.
Od „Čierneho kvetu“ k „Bielemu kvetu“: Prísna cenzúra a zrod megahitu
Miroslav Žbirka a autor textu Kamil Peteraj pôvodne vytvorili skladbu s názvom „Čierny kvet“. Napriek tomu, že žiadny taký kvet neexistuje a išlo o metaforu, táto verzia piesne mala takmer vyjsť na platni a dodnes by ju pravdepodobne všetci poznali v tejto podobe.
„Keď som ju spolu s Atlantídou prihlasoval na Bratislavskú lýru, tak som veril, že by mohla zarezonovať,“ spomína Žbirka. Bratislavská lýra bola v tom čase pod prísnou kontrolou vtedajšieho režimu. Každá skladba, ktorá tam mala zaznieť, musela prejsť schvaľovacou komisiou. A práve tu nastal problém. „Čierny kvet“ bol pre socialistickú republiku neprijateľný. V komunistickom Československu zjavne nemohlo byť niečo tak depresívneho.
Kamil Peteraj bol informovaný o rozhodnutí komisie, na základe ktorého musel zameniť „čierny kvet“ za „biely“. „Už je to taká malá legenda. Pôvodne sa tá pesnička volala Čierny kvet. Dnes je to z kategórie sci-fi, ale texty na platne kedysi schvaľovalo ministerstvo kultúry. Tam to aj odobrili, ale Bratislavská lýra mala svoju komisiu, ešte prísnejšie pravidlá a Čierny kvet jej prekážal. Aj v Atlantíde sme kríže vĺn menili na stĺpy vĺn,“ dodáva Žbirka. Dodnes má niekde odložený pôvodný text, do ktorého mu Kamil Peteraj cez telefón diktoval vynútené zmeny.
Napriek tomuto zásahu pieseň Bratislavskú lýru nevyhrala. Cenu si Miro Žbirka odniesol za skladbu „Atlantída“. Dalo by sa predpokladať, že tá sa potom okamžite stane hitom. „Atlantída“ sa však svojej slávy dočkala až neskôr, zato z „Bieleho kvetu“ sa okamžite stal megahit.
Miro Žbirka - Biely kvet (oficiálna nahrávka)
Cesta k sláve a nezabudnuteľné spomienky
„Keď som po Bratislavskej lýre prvýkrát prišiel do Prahy a vystúpil na Múzeu z metra, nemohol som vôbec prejsť Václavák - okamžite sa okolo mňa zhlukol dav ľudí a ja som len rozdával a rozdával autogramy. Vtedy som prvýkrát pochopil, čo to znamená mať megahit,“ spomína Žbirka. Práve táto pieseň priniesla Žbirkovi obrovskú slávu nielen na Slovensku, ale aj v Česku. To sa potvrdilo aj v roku 1983, keď získal Zlatého slávika.
Na „Biely kvet“ má Žbirka ešte jednu úsmevnú spomienku: „Raz pred koncertom v Banskej Bystrici som tú skladbu ako novú vec pustil kamarátovi. Jeho manželka si ju vypočula a zhodnotila - dobre, toto je taká do počtu, pusti ďalšiu.“
V 3. kole Bratislavskej lýry mal Žbirka aj ďalšie „želiezko v ohni“ - skladba „V slepých uličkách“ skončila na druhom mieste. Keby vyberal on sám, neváhal by. „Všetka česť Bielemu kvetu, ale V slepých uličkách je ozajstné eso. Vzniklo nad ránom na Bodrockej ulici číslo 4 na bratislavských Dolných Honoch, kde som vtedy býval. Akoby tá melódia musela neodbytne z hlavy von. Zachrípnutý a unavený po koncerte som v kuchyni vybalil gitaru a skladal.“
Aj Žbirka má rád zaujímavé pesničky z minulosti, no ako hovorí, „nedá sa žiť zo spomienok.“