Kompletný sprievodca pestovaním papriky zo semienok: Od výsevu po bohatú úrodu

Paprika je zelenina desiatok tvarov, farieb i chutí. Nie je nad to dopestovať si ju vo vlastnej záhrade. Rod paprika (Capsicum) zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatu (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov. Papriky, pochádzajúce z teplých oblastí Ameriky, si v našich klimatických podmienkach vyžadujú dôkladnú starostlivosť.

Pestovanie papriky zo semena je síce časovo náročnejšie ako kúpa hotových priesad, no prináša viacero výhod. V prvom rade máte plnú kontrolu nad výberom odrody - môžete si zvoliť sladké hrubostenné papriky, štipľavé chilli, skoré odrody do chladnejších oblastí alebo špeciálne farebné kultivary. Okrem toho je finančne výhodnejšie a umožňuje vypestovať väčšie množstvo rastlín za minimálne náklady.

Výber a príprava semienok

Dôležitým krokom je výber kvalitných semien. Sledujte dátum spotreby a klíčivosť, ktorá by mala byť minimálne 80 %. Staršie semená môžu klíčiť nerovnomerne alebo vôbec. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.

Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Namáčanie semien: Semená paprík namočte na 12-24 hodín do vlažnej vody. Tento krok urýchli ich prebúdzanie. Ako tip odporúčame pridať pár kvapiek peroxidu vodíka z domácej lekárničky. Vzchádzanie papriky sa dá urýchliť namočením semien do teplej vody (cca 25 °C). Po napučaní sa predklíčené osivo umiestni do pripraveného substrátu.

Na sociálnych sieťach sa čoraz častejšie objavujú rady, že semená papriky treba pred sejbou namočiť na 12 až 24 hodín do vody. Tento postup by mal podľa tvrdení jeho zástancov zmäkčiť osemenie a naštartovať rastový hormón. „Starí záhradníci, vrátane mňa, vysievali papriky bez predchádzajúceho namáčania. Osemenie papriky nie je tak tvrdé, aby ho klíčiace semienko nedokázalo roztrhnúť. Nie je ani natoľko nepriepustné, aby bránilo prieniku vody, čo spúšťa samotný proces klíčenia,“ vysvetľuje odborník. Zároveň dodáva, že hoci namáčanie semienok nie je škodlivé, v žiadnom prípade nie je nutným krokom. Semená papriky vyklíčia aj bez tejto predprípravy, ak majú správne podmienky.

Kedy a ako sadiť papriku zo semena?

Papriky je ideálne začať klíčiť už koncom januára alebo začiatkom februára. Pestovanie papriky zo semena si vyžaduje 8-10 týždňov predpestovania priesad pred výsadbou do záhona. Semená klíčia pri teplote 22-28 °C približne 7-14 dní a na silné priesady potrebujú dostatok svetla (minimálne 12-14 hodín denne). Kedy sadiť papriku zo semena závisí od oblasti, no najčastejšie sa vysieva od januára do marca tak, aby sa rastliny vysádzali po polovici mája. Optimálny čas na výsev papriky je február alebo začiatok marca. Semená papriky majú dlhšie dobu klíčenia, preto ju môžeme vysievať už koncom februára, prípadne začiatkom marca.

Paprika má dlhú vegetačnú dobu (120-150 dní), preto sa vysieva už v zimných mesiacoch. V južných oblastiach Slovenska môžete začať koncom januára alebo vo februári, v chladnejších regiónoch skôr v druhej polovici februára až začiatkom marca. Ak vysejete príliš skoro a nemáte dostatok svetla, rastliny sa budú vyťahovať a budú slabé. Naopak, neskorý výsev môže spôsobiť oneskorenú úrodu.

Príprava substrátu a výsev

Sadenie semien papriky sa vykonáva do ľahkého, sterilného výsevného substrátu. Bežná záhradná pôda nie je vhodná, pretože môže obsahovať zárodky plesní a škodcov. Substrát by mal byť priepustný, jemný a mierne vlhký. Použite ľahký, priepustný substrát určený na výsev semien. Ideálna je zmes záhradníckej zeminy, perlitu a trochy kokosového vlákna. Osivo papriky vysievame do výsevných misiek naplnených substrátom. Ten musí byť priepustný a výživný. Nepoužívame zeminu zo záhrady ani čistú rašelinu, volíme kvalitný výsevný alebo supresívny substrát. Neobsahuje veľa živín ani solí, na ktoré sú klíčiace papriky veľmi háklivé. Papriky vysievame do kvetináčikov, téglikov, výsevných misiek alebo do domáceho minipareniska. Pre úspešné klíčenie je ideálny výsevný substrát, no alternatívou môže byť aj perlit. Semienka v substráte zasypeme vrstvou s hrúbkou 4 až 5 mm a zľahka pritlačíme. Nádoby do vyklíčenia zakryjeme igelitovým vreckom alebo plastovým krytom, ktorý pomôže udržať vyššiu teplotu a vzdušnú vlhkosť.

Semená papriky následne rozosejeme na vrch substrátu. Výsevy musia byť rovnomerné, jednotlivé semienka sa nemajú dotýkať. Papriku nemusíme vysievať do riadkov, pretože mladé rastlinky budeme neskôr pikírovať. Po výseve semená zasypeme tenkou vrstvou substrátu a jemne ho utlačíme. Ideálna hĺbka vysievania je 0,5 až 1 cm. Semená vysievajte do hĺbky približne 0,5-1 cm. Substrát udržujte mierne vlhký, nie premočený. Nadmerná vlhkosť môže viesť k padaniu klíčnych rastlín (tzv. „padanie klíčnych rastlín“). Ak chceme predísť padaniu klíčiacich rastlín, treba zaliať semienko po sejbe, prípadne na začiatku vzchádzania rastlín prípravkom Magnicur energy.

Teplota a svetelné podmienky pre klíčenie

Pre klíčenie paprík je ideálna teplota 25-30 °C. Semená klíčia pri teplote 18 °C no hneď po vysiatí je dôležité udržať vysokú teplotu 26 až 30 °C cez deň a 20 až 22 °C v noci. Výsevnú misku je najlepšie umiestniť na slnečný parapet, ktorý nie je tesne pri vykurovacích telesách. Ideálne je umiestniť výsev na parapet nad radiátor alebo použiť vyhrievaciu podložku. Výsevy môžeme podporiť zakrytím fóliou pre lepšie udržanie vlhkosti. Zalievame rosením, inak hrozí vyplavenie semien. Po vyklíčení je dôležité zabezpečiť dostatok svetla - ideálne južné alebo juhovýchodné okno. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, doplňte rastlinám LED osvetlením s plným spektrom.

Mnoho záhradkárov sa mylne domnieva, že semená papriky potrebujú na klíčenie svetlo. Pravdou však je, že svetlo zohráva úlohu až v momente, keď sa objavia prvé háčiky hypokotylu, ktoré vynesú klíčne lístky nad substrát. Pri pestovaní priesad papriky a paradajok, veľmi dôležitým faktorom je dostatočný prístup svetla a udržiavanie teploty okolo 18 - 22 °C. Čím však teplota bude vyššia, tým viac svetla rastliny potrebujú. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte.

Pestovanie priesad papriky

Po vyklíčení semien, asi o 2 až 3 týždne po výseve, získame mladé rastlinky. Keď sa objavia prvé takzvané klíčne lístky, presádzajte vyklíčené semená do kelímkov s kvalitným substrátom obohateným o ZEMBIOTIKO. Tento bakteriálny prípravok podporuje rast koreňov, zvyšuje odolnosť rastlín proti stresu a zlepšuje využitie živín.

Pikírovanie papriky

V období dvoch klíčnych listov prichádza na rad pikírovanie. Pikírovanie je oddelenie jednotlivých rastliniek a ich presadenie do samostatných nádob. Tento proces podporuje rozvoj koreňového systému a bráni preťahovaniu rastlín. Pikírovanie papriky nie je síce nevyhnutné, ale podporuje silný koreňový systém a zdravý rast. Ideálny čas na pikírovanie je, keď rastliny tvoria 2 až 4 pravé listy. V tomto štádiu je koreňový systém už dostatočne vyvinutý, no stále jemný a ľahko manipulovateľný. Rastlinky opatrne vyberieme z misky a rozdelíme ich koreňové sústavy. Papriky presádzame do vopred pripravených nádobiek. Môžeme použiť malé kvetináče, tégliky od jogurtov a podobne. Do každého umiestnime 2 mladé rastlinky. Pri presádzaní manipulujte opatrne s koreňmi. Rastlinu presaďte o niečo hlbšie, ako rástla pôvodne - podporíte tým tvorbu silnejšieho koreňového systému. Nové miesto by malo byť pripravené s kvalitným substrátom a dostatkom priestoru pre ďalší rast. V tomto kroku použijeme plnohodnotný substrát, najlepšie s postupne sa uvoľňujúcimi živinami.

Starostlivosť o priesady

Získané priesady necháme rásť na svetlom parapete, zavlažujeme a pravidelne otáčame, aby mali vyrovnaný rast. Priesady paradajok a paprík potrebujú veľa svetla. Ak ich umiestnite na parapetnú dosku, pravidelne ich otáčajte. Pestovanie priesad papriky si vyžaduje dostatok priestoru pre koreňový systém. Zálievka by mala byť pravidelná, ale mierna. Paprika nemá rada premokrenie. Rastúce sadenice sú veľmi náročné na svetlo, preto je ideálne pestovať ich v interiéri na okennom parapete. Zálievku vykonávame, keď vrchná vrstva substrátu preschne; rastliny nesmú byť trvalo premokrené. Hnojenie začnite slabým roztokom tekutého hnojiva približne 2 týždne po pikírovaní. Prevencia plesní: Používajte pôdne probiotiká Fertiko s mykorhízou, ktoré podporujú zdravú mikroflóru pôdy a bránia rozvoju plesní. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, doplňte rastlinám LED osvetlením s plným spektrom.

Otužovanie sadeníc

Otužovanie sadeníc: Než sadenice vysadíte von, otužujte ich postupne. Otužovanie pripraví priesady na náhle zmeny teplôt vonku. Postupne vystavujte priesady nižším teplotám a priamemu slnku. Aspoň týždeň pred plánovaným vysádzaním by sa priesady mali otužovať, postupne ich vystavovať vonkajším podmienkam. Silné a otužené priesady sú kľúčom k úspešnému pestovaniu. Zdravá priesada pripravená na sadenie by mala byť pevná, neprerastená a ideálne s prvými nasadenými kvetnými púčikmi. Ak sa z dôvodu nepriaznivého počasia musia sadiť prerastené priesady, všetky kvety vrátane malých plodov je potrebné odstrániť, aby sa rastlina mohla sústrediť na rast.

Výsadba papriky na trvalé miesto

Sadenie papriky zo semena do záhona alebo skleníka prichádza na rad po pominutí rizika mrazov, teda po polovici mája (po tzv. „troch zamrznutých“). Pôda by mala mať minimálne 15 °C. Obľúbené je tiež pestovanie papriky v skleníku alebo fóliovníku. Papriky tu dozrievajú skôr. Sadenice presadíme z nádobiek do skleníka týždeň alebo dva po poslednom mraze, keď sa počasie ustáli na vyššej teplote. Priesada je vhodná na vysádzanie, keď je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a rastlina má dobre vyvinutú koreňovú sústavu. Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer.

Príprava pôdy a miesto výsadby

Pred výsadbou paprík je dôležité pôdu dôkladne pripraviť. Papriky vyžadujú výživnú, kyprú a dobre odvodnenú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH (6,0-7,0). Pôdu je vhodné obohatiť o kompost alebo dobre vyzretý hnoj. Ak je pôda príliš ťažká, pridáva sa piesok alebo rašelina na zlepšenie štruktúry. Paprika vyžaduje kvalitné pôdy s vysokým obsahom humusu a lokalitu chránenú pred vetrami. Darí najmä na ľahších hlinitopiesčitých pôdach s neutrálnou reakciou. Rastlina má pomerne veľké nároky na živiny. Miesto výsadby by malo byť slnečné. Pokiaľ nemá aspoň 6 hodín slnka denne, nekvitne a teda ani nerodí. Papriky by sa nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách (napr. paradajky, zemiaky) počas 3 až 5 rokov. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Mnohí záhradkári preferujú pestovanie papriky na čiernej netkanej textílii, ktorá podporuje výhrevnosť pôdy a zároveň bráni rastu burín.

Ako sadiť papriku

Priesady papriky vysádzame podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 30 až 60 cm od seba. Papriky vysádzajte do sponu približne 40 × 40 cm. Pôda by mala byť výživná, humózna a dobre priepustná. Pri výsadbe môžete pridať kompost alebo vyzretý maštaľný hnoj. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Koreňový bal vložíme do dostatočne veľkej jamy tak, aby bol niekoľko centimetrov pod úroveň pôdy. Môžeme pridať mykoríznu hubu, ktorá pomáha zlepšiť zdravotný stav rastliny a výnosnosť úrody. Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu. Pôdu prihrnieme a zalejeme vodou.

Starostlivosť o papriky počas vegetácie

Počas sezóny je kľúčová pravidelná zálievka. Paprika je náročná na vlahu, no netreba to príliš preháňať. Paprika má plytký koreňový systém, preto je citlivá na sucho. Zalievajte radšej menej často, ale výdatne. Nedostatok vlahy môže spôsobiť opadávanie kvetov. Paprika má na vlahu počas celej vegetácie značné nároky, ale medzi jednotlivými závlahovými dávkami je potrebné nechať pôdu dostatočne preschnúť, aby sa ku koreňom mohol dostať vzduch. Nedostatok vody spôsobuje tmavnutie vrchných listov. Naopak prebytok vlahy spôsobuje prílišné ochladzovanie pôdy a žltnutie rastlín. Polievame pravidelne, asi 2 až 3-krát za týždeň väčším množstvom vody.

Hnojenie a podpora rastu

Podpora úrody spočíva aj v správnom hnojení - preferujte hnojivá s vyšším obsahom draslíka. Prihnojovanie paprík je pre túto rastlinu veľmi dôležité. Hnojiť by sme mali každé 3 - 4 týždne hnojivami na papriku, aby sme doplnili potrebné živiny. Papriky sú plodiny druhej trate, čo znamená, že pred výsadbou je vhodné pôdu pohnojiť priemyselnými hnojivami s obsahom mikroprvkov. Na hnojenie paprík sa najčastejšie používa síran amónny vo forme liadku. Do paprík pestovaných v nádobách sa hodí organické hnojivo s postupným uvoľňovaním. Okrem hnojenia môžeme bohatej úrode pomôcť aj tým, že z papriky odstránime prvé kvety. Rastlinu zbytočne vyčerpávajú. Papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležlých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.

Zalamovanie a opora

Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti.

Pretože paprika patrí medzi druhy s takzvaným dichotomickým vetvením, jednotlivé výhonky zaťažené dozrievajúcimi plodmi sa bez opory môžu vylamovať. Preto je vhodné rastlinám v prípade potreby zabezpečiť oporu, napríklad pomocou kolíkov. Čím väčšie a mäsitejšie odrody pestujete, tým dôležitejšie bude vyviazať ich o pevný drevený kôl alebo oceľovú tyč.

Pestovanie papriky v nádobách a skleníku

Obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Výhodou je, že rastliny sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú produktívnejšie. Ak paprike doprajete dostatočne veľkú nádobu s dobrou drenážou, bude sa jej dariť nielen na balkóne, ale pokojne aj vo vnútri na okennom parapete. Pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku umožňuje dosiahnuť skoršiu úrodu a lepšie chráni rastliny pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami. Optimálna teplota na pestovanie papriky v skleníku je 24 až 28 °C cez deň a 16 až 20 °C v noci. V čase zberu plodov je dôležité vyhnúť sa vysokej vzdušnej vlhkosti, ktorá môže podporovať rozvoj chorôb. Po zbere je vhodné intenzívne vetrať. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením.

Zber úrody a prezimovanie

Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v takzvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou". Papriky sa dajú zberať po celé leto. Pravidelný zber navyše podporuje tvorbu ďalších plodov. Plody sa oberajú postupne, tzv. prebierkou, a nie je vhodné ich na rastlinách nechávať zbytočne prezrievať, pretože by to brzdilo tvorbu nových. Zberajú sa buď v technickej zrelosti (zelené až zelenožlté plody), alebo v botanickej zrelosti (plne vyfarbené podľa odrody - červené, žlté, oranžové).

Aj keď sa paprika zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina, s trochou úsilia sa vám ju podarí prezimovať v interiéri. Najľahšie je to s paprikami, ktoré pestujeme v nádobách. Rastliny skrátime na 10 až 15 cm. Pokiaľ je hlavná stonka príliš krátka a nízko nad zemou sa rozvetvuje, skrátime takto stonky, ktoré z nej vybiehajú. Prezimovať možno aj papriky vysadené voľne do pôdy. Stačí, ak ich po zbere úrody vykopeme s veľkým koreňovým balom a presadíme do kvetináča. Počas zimy držíme papriku v miestnosti s teplotou 15 až 20 °C. Aj v tomto období potrebuje veľa svetla, ideálne je nechať rastlinu priamo na okne.

Choroby a škodcovia papriky

Papriky sú počas vegetácie ohrozené viacerými ochoreniami. Z vírusových ochorení napáda papriku ružicovitosť, tabaková mozaika alebo pestrolistosť. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami. Používajte preto kvalitné a certifikované osivo. Papriky môžu byť napádané rôznymi škodcami a chorobami. Medzi bežné škodce patria vošky, roztočec chmeľový, strapky a molice. Je dôležité rastliny pravidelne kontrolovať a včas zasiahnuť. Vošky škodia priamym cicaním štiav a môžu prenášať vírusové ochorenia. Roztočce napádajú rastliny najmä pri nízkej vzdušnej vlhkosti. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Molica skleníková (biela muška) je tiež významným škodcom. Z chorôb sa pri paprikách častejšie objavujú hubové infekcie ako alternáriová škvrnitosť či botrytída, najmä pri vysokej vlhkosti. Vírusové ochorenia, ako napríklad vírus tabakovej mozaiky, tiež predstavujú hrozbu. Prevenciou je striedanie pestovateľských plôch a používanie certifikovaného osiva. Suchá škvrnitosť plodov nie je hubovým ochorením, ale defektom spôsobeným nedostatkom vlahy či výživy, často na pôdach s nadbytkom dusíka a draslíka, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika. Slnečný úpal zeleniny sa prejavuje poškodením listov, stoniek a plodov v dôsledku nadmerného slnečného žiarenia a vysokých teplôt.

Obľúbené odrody papriky

Existuje široká škála odrôd papriky, ktoré sa líšia farbou, tvarom, veľkosťou, chuťou a obsahom kapsaicínu (pálivosti). K obľúbeným odrodám patrí napríklad odroda PCR, ktorá má žltozelené, mierne pálivé a šťavnaté plody. V našich záhradách by nemala chýbať ani skorá odroda Slovakia. Odroda Rafaela F1 prináša veľmi chutné plody v krásnej tmavočervenej farbe. Veľmi prispôsobivá odroda je Slovana F1. Rastliny sú vyššie, plody sú pevné a majú zelenú farbu. Medzi najčastejšie pestované u nás patria:

• Paprika ročná (Capsicum annuum): Zahŕňa klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky a chilli papričky.
• PCR: Žltozelená, kosákovito prehnutá, mierne pálivá a šťavnatá odroda, vhodná na priamu konzumáciu.
• Slovakia: Skorá odroda typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi, vhodná do fóliovníkov.
• Baraní roh: Poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie s dlhými bledozelenými až zelenými plodmi.
• Dolmy F1: Odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom aj poľné pestovanie s hrubostennými, mäsistými plodmi.
• Kozí roh Branko: Paprika určená na poľné pestovanie s podlhovastými, zahnutými plodmi.
• Paprika jabĺčková (Alma): Sladká odroda s guľatými, mäsitými plodmi, ideálna na zaváranie.
• Corno Rosso: Je u nás menej známy typ papriky - volský roh. Plody dorastajú do dĺžky až 30 cm. Odroda pochádza zo Španielska, no výborne sa jej darí aj v našich podmienkach.

Výživová hodnota a spracovanie papriky

Paprika je hotovou zásobárňou vitamínu B, C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá, hlavne v čerstvom stave. Obsahuje tiež kapsaicín, karotény (vitamín A), vitamín K a mix rôznych minerálnych látok, ako je vápnik, draslík, zinok, železo a horčík. Zelená paprika je skvelý zdroj kyseliny listovej a vitamínu E. Vitamíny v paprike sú skvelé pre zdravý zrak. Karotenoidy chránia ľudskú sietnicu pred oxidačným poškodením, čím môžu znížiť riziko šedého zákalu aj makulárnej degenerácie.

Existuje množstvo spôsobov, ako si rýchlo a chutne spracovať väčšiu úrodu papriky. Môžete ju plniť, piecť, grilovať, sušiť aj zavárať, prípadne použiť čerstvú do zeleninových šalátov a sendvičov. Nižšie sú uvedené niektoré tipy na spracovanie:

• Papriková nátierka: Všetky papriky očistíme a nakrájame na menšie kúsky. Pridáme pretlak a spolu privedieme k varu. Papriky nasypeme k pretlaku, zasypeme soľou, podlejeme asi deci vody, zakryjeme a na miernej teplote dusíme do mäkka. Pokračujeme vo varení, kým nátierka nezmenší objem a nezhustne. Nakoniec ju dochutíme octom a trochou cukru.
• Nakladaná žltá paprika: Žltú papriku nakrájame na rezance. Vodu zmiešame s octom, cukrom a soľou a necháme prevariť. Nálev necháme vychladnúť a zalejeme papriku. Dochutíme octom a soľou.
• Paprika plnená fazuľovým krémom: Fazuľu prelisujeme do misy (prípadne rozmixujeme), pridáme zmäknuté maslo, soľ, biele korenie a citrónovú šťavu podľa chuti. Umytú papriku očistíme a rozkrojíme ju po dĺžke na hrubšie pásiky alebo necháme v celku a vyberieme iba jadro. Takto pripravenú papriku naplníme fazuľovým krémom.

tags: #semienka #papriky #pestovanie

Populárne príspevky:

• Rozmanité podoby ruží
• význam druhovo pestrých porastov
• pestovanie marihuany a zber úrody
• Sušenie bazy čiernej
• pestovanie koleusu v kvetináči