Pestovanie zeleniny na severnej terase: Sprievodca úspešnou úrodou
Vypestovať si zdravú zeleninu, svieže vňate a rôzne druhy korenín mimo záhrady nie je zložité. Tento trend ide ruka v ruke s rastúcim záujmom o zdravšie, udržateľné a vegetariánske stravovanie. Vlastnoručne vypestovaná zelenina chutí inak - nielen preto, že je čerstvá, ale aj preto, že za ňou stojí úsilie a radosť. Pestovaním na balkóne prispievate k zdravšiemu životnému prostrediu a znižujete závislosť od priemyselne vyrábaných potravín. Vypestovaná zelenina z črepníka je čerstvá, plná vitamínov a bez zbytočných chemikálií. Vaša malá záhrada môže začať rásť práve teraz!
Pestovanie zeleniny si mnohí spájajú so záhradou, záhonom či skleníkom. Pravdou však je, že aj bez záhrady si môžete vypestovať chutnú a zdravú zeleninu - priamo na balkóne, terase alebo parapete. Dnešné možnosti pestovania v črepníkoch sú široké a vďaka kvalitným substrátom, výživám a prispôsobeným odrodám môže byť mestské pestovanie rovnako úspešné ako to záhradné. Nie každý balkón je rovnaký - rozhodujúcim faktorom pri pestovaní zeleniny je množstvo slnečného svetla, ktoré naň počas dňa dopadá. Práve orientácia balkóna na svetové strany určuje, aké rastliny sa na ňom budú cítiť dobre a ktoré budú skôr živoriť. Rastliny, ktoré potrebujú veľa slnka, ako paradajky či paprika na severnom balkóne neprežijú, zatiaľ čo listovej zelenine sa tam bude dariť výborne. Vďaka správnemu výberu podľa svetovej strany môžete dosiahnuť bohatú úrodu aj na malom priestore, bez sklamania a plytvania.
Správne miesto a orientácia
Pre zeleninu a ovocie na balkóne voľte slnečné miesto najlepšie s južnou alebo západnou expozíciou. Severná strana je nevhodná. Doprajte rastlinám aspoň 4 až 5 hodín priameho slnečného svitu denne. Rastliny, ktoré potrebujú veľa slnka, ako paradajky či paprika na severnom balkóne neprežijú, zatiaľ čo listovej zelenine sa tam bude dariť výborne. Rastliny, ktoré potrebujú veľa slnka, ako paradajky či paprika na severnom balkóne neprežijú, zatiaľ čo listovej zelenine sa tam bude dariť výborne. Rastliny, ktoré potrebujú veľa slnka, ako paradajky či paprika na severnom balkóne neprežijú, zatiaľ čo listovej zelenine sa tam bude dariť výborne.
Rastlinám sa najviac darí na balkóne alebo terase, ktorá má južnú alebo východnú orientáciu. Na západnej strane vám zeleň síce tiež porastie, bude ale potrebné venovať sa výdatnejšej zálievke, pretože pri slnečných dňoch tu silne páli slnko. Severná strana je nevhodná, svetlá a tepla je tu pomaly.
Východ: Pri pravidelnej zálievke sa tu bude dariť rajčiakom, paprike, listovým šalátom, reďkovke, fazuli tyčovej, petržlenu aj hrachu. Západ: Ostré poludňajšie slnko niektoré rastliny veľmi vysiľuje, preto je vhodné myslieť na ich tienenie. Na západných balkónoch sa najviac darí reďkovkám, ríbezliam či mesačným jahodám. Juh: Začnite s pestovaním rajčiakov, papriky, egrešov a ríbezlí. Zjednodušte si to nákupom predpestovaných priesad. Sever: Pre najmenší počet slnečných hodín sa tu zelenine nebude veľmi dariť. Môžete však skúsiť ázijské druhy listových zelenín (mibuna, mizuna).
Výber vhodnej nádoby a substrátu
Jedným z kľúčov k úspešnému pestovaniu zeleniny v črepníkoch je správny výber nádoby. Základné pravidlo znie: čím väčší objem, tým lepšie. Dôležité je aj to, aby mal črepník odtokové otvory - prebytočná voda musí mať kam odtekať, inak by mohli korene zahnívať. Pri výbere črepníka na pestovanie zeleniny myslite na to, že čím menší bude, tým nižšia rastlina v ňom narastie. Rovnako platí - čím menší črepník, tým kratšia vegetačná lehota. Nádoby z pálenej hliny „dýchajú“ a umožňujú výmenu vzduchu medzi koreňovým systémom rastliny a okolím. Sú však náchylnejšie na poškodenie a rýchlejšie starnú. Plasty sú ľahšie a lepšie sa udržiavajú.
Na dno nádoby - ešte pred nasypaním substrátu - treba dať drenážnu vrstvu (2 až 4 cm), ktorá bude odvádzať prebytočnú závlahovú vodu, substrát sa nerozbahní a zároveň bude chrániť korene pred utopením. Vhodným drenážnym materiálom sú drobné kamienky či nahrubo rozdrvené úlomky z hlinených kvetináčov, keramzit, prípadne kúsky polystyrénu.
Správny substrát musí byť štruktúrny a vzdušný, s vysokým obsahom organickej hmoty. Zemina v nádobe sa nesmie „zliať“ a spiecť ani pri opakovanom polievaní a vysychaní. Môžete použiť vlastný kompost, ale vhodnejšie je zakúpiť si komerčne dostupné substráty. Ich kvalita sa v posledných rokoch výrazne zlepšila, sú dostupné v mnohých variantoch, často špeciálne namiešané pre potreby určitej skupiny rastlín.
Kvalitný pestovateľský substrát musí zadržiavať vodu, byť porézny (aby mal vzduch prístup ku korienkom) a musí dobre viazať aj uvoľňovať živiny. Substrátu treba zabezpečiť dostatok štartovacích živín, pravidelné prihnojovanie bioroztokmi, primeranú a nekolísavú závlahu, vzdušnosť (zabezpečíme kyprením alebo mulčovaním) aj drenáž. Vhodné sú špeciálne substráty na zeleninu, ktoré sú obohatené o kompost a organické hnojivá.
Správna závlaha a výživa
Dostatočná závlaha je kľúčová. Zalievanie prispôsobte expozícii a vegetácii - plne vyvinuté rastliny spotrebujú viac vody ako čerstvo vysadené sadenice. Zalievajte až vtedy, keď je povrch substrátu suchý. Nebojte sa skúsiť vlhkosť zeminy prstami. Zalievajte radšej menej často a viac, počkajte, až začne voda vytekať drenážnymi otvormi na dne črepníka. Nadbytočnú vodu z misky vylejte. Do substrátu pridajte hydrogél, rastliny vydržia bez vody až tri krát dlhšie ako zvyčajne.
Rastliny v črepníkoch sú odkázané na vašu zálievku - nemajú ako čerpať vlahu z hĺbky. V horúcich letných dňoch je potrebné zalievať aj dvakrát denne, najlepšie ráno a večer. Voda by mala byť odstáta, nie príliš studená. Dôležité je pravidelné kontrolovanie rastlín - odstraňujte suché listy, zaštipujte bočné výhonky (najmä pri paradajkách) a kontrolujte prípadné škodce.
Substrát zavlažujeme zvrchu, najlepšie ráno. Pri polievaní sa snažíme nezmáčať listy, aby sme nevytvorili podmienky na rozvoj chorôb. Závlahová voda by mala byť odstáta, preslnená, prevzdušnená a tej istej teploty ako substrát. Ideálna je dažďová voda, ale len vtedy, ak nebývame v priemyselnom centre (tu je dážď kyslý a zamorený exhalátmi). Úpravu a skvalitnenie vody z vodovodu zabezpečíme jednoducho - jeden až dva dni pred závlahou ju napustíme do nádrže (vedra, krhly) a umiestnime na balkón. Ak vodu napúšťame do nádrže cez umelo vytvorenú kaskádu alebo tzv. vodnú stenu, prevzdušní sa a uvoľní sa chlór, navyše, zvýši sa aj vlhkosť vzduchu na balkóne.
Univerzálna rada na hnojenie neexistuje. Pri pestovaní v črepníkoch je koreňový systém zeleniny obmedzený a nároky na výživu sú vyššie. Aj tak zaobchádzajte s hnojivovou zálievkou opatrne. Zelenine budú stačiť nižšie dávky hnojiva ako vašim surfíniám. Šalát sa uspokojí so slabšou výživou ako cuketa v plnej plodnosti. Prihnojujte iba vo fáze vegetatívneho rastu. Pred výsadbou môžete do substrátu primiešať prírodné hnojivo - peletovaný kravský hnoj.
Vo vegetačných nádobách má zelenina málo živín, preto nesmieme zabúdať na prihnojovanie. Vo vegetačných nádobách má zelenina málo živín, je teda závislá od prihnojovania. Môžeme použiť silno zriedené tekuté bezbalastné hnojivá so stopovými prvkami a s fosforečnanom draselným. Podľa náročnosti jednotlivých rastlín na živiny asi mesiac po vysadení priesad ich môžeme raz za jeden-dva týždne prihnojiť silno zriedeným tekutým biohnojivom. Výhodou je, ak si môžeme pripraviť zákvas z burín (žihľava, lebeda, merlík a iné), a tým po zriedení hnojíme. Rovnako však môžeme vyrobiť výluh zo zakúpeného dobre kompostovaného hnoja či kompostu. Najjednoduchšie je použiť pomaly sa rozpúšťajúce špeciálne biohnojivo (predáva sa aj vo forme tyčiniek, ktoré sa zapichnú do substrátu).
Po výsadbe rastliny pravidelne prihnojujte. Vhodné sú tekuté organické hnojivá (napr. na báze morských rias alebo žihľavy), ktoré podporujú rast a tvorbu plodov.
Čo pestovať na severnom balkóne?
Pre najmenší počet slnečných hodín sa tu zelenine nebude veľmi dariť. Môžete však skúsiť ázijské druhy listových zelenín (mibuna, mizuna). Na severnom balkóne sa bude dariť napríklad listovej zelenine ako je šalát, špenát, rukola, mangold. Môžete tiež skúsiť bylinky, ktoré preferujú polotieň, ako je mäta, medovka, ligurček, pažítka či petržlenová vňať.
Odporúčané plodiny a odrody
Zeleninové priesady, ktoré sú vhodné na pestovanie v nádobách na balkónoch a terasách, bežne zoženiete v záhradníctvach a hobbymarketoch. Obvykle ide o kompaktnejšie a pestovateľsky menej náročné šľachtence, ktoré prinášajú zeleň a zároveň bohato plodia. Na svojom balkóne, či terase si tak môžete vytvoriť porast, ktorý dobre vyzerá, aj prináša úžitok. Možností je skutočne veľa, o mnohých pravdepodobne ani netušíte.
Na menšom balkóne, či terase môžete pestovať opakovane rodiace rajčiny, zeleninové a štipľavé papriky, uhorky, baklažány, cukety, či tekvice. Mnohé tieto rastliny už v záhradníctvach kúpite kvalitne zakorenené, s kvetmi alebo prvými plodmi, nie je potrebné si ich prácne pestovať zo semien. V dobre zásobených predajniach so sortimentom do záhrad sú dokonca k dispozícii rôzne odrody, vďaka čomu si môžete voľbu spestriť napríklad o rajčiny a papriky rôznych tvarov. Informácie o konkrétnych odrodách získate priamo zo štítkov, ktoré sú súčasťou predávaných rastlín. Takisto sa môžete informovať u personálu predajní. K dispozícii sú navyše rôzne rastové formy - popínavé rastliny, s kríkovitým, plazivým alebo prevísajúcim rastom. Veľkou prednosťou týchto rastlín je, že nepotrebujú veľa miesta, väčšinou rastú smerom nahor, nie veľmi do šírky. Zaujímavou pridanou hodnotou je tiež ich pôvod, vďaka čomu budete mať na balkóne alebo terase zastúpené rôzne krajiny sveta.
Okrem vymenovaných rastlinných druhov sa na pestovanie na balkónoch, či terasách hodí aj šalát, kôpor, pažítka, petržlen, reďkovka alebo kaleráb.
Paradajky
Paradajky sú skutočnou hviezdou pre každú balkónovú záhradku. Medzi odrodami nájdete trpasličie, určené priamo na balkón, prípadne iné odrody nižšieho vzrastu. Vybrať si môžete aj z rôznych farebných variet červených, oranžových či žltých (odrody Venus, Vilma, Bajaja, Aztek). Sadenice presádzame vonku, až keď pominú riziká nočných mrazov. Paradajky potrebujú slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Taktiež potrebujú hnojenie počas celej doby rastu, kvitnutia a plodenia. Polievanie je potrebné, až keď je pôda zvrchu presušená. V extrémne teplých dňoch vyžaduje paradajka zálievku aj 2x denne. Špeciálne balkónové odrody majú vysokú výnosnosť aj napriek nízkemu vzrastu.
Jahody
Jahoda je pre mnohých z nás chuťou detstva. Dopriať si ju teraz môžete aj z vlastnej úrody. Siahnuť po tých klasických odrodách babičkinej záhrady asi nemá zmysel, pretože síce zarodia hojne, ale len počas pár jarných týždňov. Dobrou správou je, že existujú odrody, ktoré vám budú rodiť postupne, od jari do jesene. Aj medzi týmito stálerodiacimi druhmi máte na výber podľa veľkosti plodov či farby kvetov. Krása jahôd kvitnúcich od bielej až po tmavoružovú spraví váš balkón nie len užitočným, ale aj estetickým miestom. Pri pestovaní na balkóne sa vyhnete najväčším problémom záhradkárov - hnilobe, slimákom a vtákom. Zálievka je potrebná až po preschnutí vrchnej vrstvy substrátu. Ak chcete poriadnu úrodu, musíte hnojiť počas celej doby pestovania.
Bylinky
Bylinky ponúkajú obrovské spektrum možností. Výber vôní a chutí sa počíta v desiatkach. Bylinky sú veľmi vhodnými kandidátkami na balkón, pretože sú pestovateľky nenáročné a ako pomocníci pri varení sa uplatnia v každej kuchyni. Ligurček, pažítka a petržlenová vňať - To je trojica, ktorá bude prosperovať aj na tienistom balkóne. Rozmarín, majoránka, kôpor a oregano naopak potrebujú veľa slnka. Bazalka sa zmestí medzi trpaslíčie paradajky a navzájom si z pohľadu alelopatie budú pomáhať. Navyše bazalkové semená zoženiete v zaujímavých mixoch rôznych príchutí a farieb (zelená a fialová).
Bylinky majú svoje nezastupiteľné miesto nie len pri varení. Mnohé svojou sladko-sviežou chuťou už tradične patria k osviežujúcim nápojom leta či do čajových zmesí. Medovka aj mäta majú okrem „tradičných“ základných odrôd aj mnoho mladších „súrodencov“. Tí nás vedia prekvapiť tým, že spájajú ich vlastnú vôňu a chuť napríklad s arómou citrónu, čokolády, grepu či dokonca žuvačky. A tie rozdiely sú nie len vizuálne, ale skutočne aj vôňové a chuťové. Medzi „sladkými“ bylinkami nesmieme zabudnúť spomenúť aj levanduľu a materinu dúšku, ktorú tiež nájdeme okrem tradičnej aj ako hybridnú odrodu s citrónovou arómou. Ak si chcete uchovať mätu a medovku na zimu, odporúčam mrazenie alebo výrobu sirupov. Výborne budú ladiť s bazou a tiež s takmer akýmkoľvek bobuľovým ovocím. Pri sušení strácajú veľa zo svojej krásnej arómy. Levanduľa a materina dúška sa hodia ako na sirup tak aj na sušenie. V každom prípade, akúkoľvek formu spracovania oceníte aj v zimných mesiacoch pre liečivé účinky, ktorými každá z týchto bylín disponuje.
Paprika
Paprika je takou tradičnou „kamarátkou“ paradajky. Z pohľadu pestovateľa by som povedala, že vyžadujú takmer identické podmienky pre pestovanie a starostlivosť. O čosi menší výber však máme v možnostiach špeciálnych odrôd určených pre balkóny, avšak papriky nedorastajú do veľkých rozmerov, takže na pestovanie v kvetináčoch je vhodná väčšina odrôd papriky aj chilli papričiek. Najviac odporúčam odrodu Hamík, ktorá rodí drobné oranžové plody, ktoré sú už na oko sympatické. Sú sladké a takmer bez semien, obľubujú ich aj deti. Medzi nové balkónové odrody patria aj červená Rela a žltá Yala. Pokiaľ obľubujete pikantné, v nádobách sa darí aj chilli papričkám či baraním rohom. Základ úspechu je kvalitná, hnojením vyživovaná pôda a balkón s dostatkom slnečného svetla.
Hrach
Hrach patrí medzi strukoviny a tie sa v tradičnom záhradkárstve radia medzi plodiny tretej trate. To znamená, že sú nenáročné na pôdne živiny. Naopak, v spolupráci s pôdnymi baktériami viažu do pôdy atmosférický dusík a preto sú vhodnou predplodinou pre plodovú zeleninu. Na balkóne skoro zjari je oproti letu oveľa menej možností, čo pestovať. Preto je dobrou správou, že aj hrach, plodinu, ktorá dobre odoláva slabším mrazom, vieme vypestovať v nádobách. Stačí nám 25 cm hlboký kvetináč a opora. Semená sadíme do hĺbky 5 cm v rozostupoch 10 cm. Hrach má rád dostatok vlahy, preto udržujeme pôdu stále vlhkú. Vybrať si môžete z obyčajných, cukrových a dreňových odrôd. Cukrové aj dreňové odrody sa konzumujú celé, vrátane struku.
Tekvice, cukety a uhorky
Tekvice, cukety a uhorky majú podobné pestovateľské nároky. Všetky tri typy rastlín sa dajú ľahko vypestovať zo semien, ktoré rýchlo vyklíčia. Ide o teplomilné rastliny, ktoré môžu ísť vonku, až keď nehrozí spálenie nočným mrazom. Na balkón sú vhodné predovšetkým cukety. Rozlišujeme síce mnoho odrôd, ale pokiaľ ide o estetiku na tanieri, stačí odlíšiť zelenú a žltú. Cuketa vytvára mohutný koreňový systém, preto potrebuje hlbokú nádobu, napríklad vedro. Pokiaľ dostatočne hnojíte a zalievate, výnosnosť rastlín je vysoká, preto úplne postačí aj jedna či dve sadenice a máte záruku sebestačnosti na celé leto a jeseň. Tekvice sú na rozdiel od cukiet ťahavé, preto potrebujú vytvoriť oporu, či pomocnú „dráhu“ zo špagátu. Pozor však na kombináciu rastlín: ani na záhrade nie je možné pestovať cukety a tekvice v blízkosti, pretože pri opeľovaní sa rastliny skrížia a môžete byť nemilo prekvapení zberom „cuketotekvíc“.
Listová zelenina
Zelené lístky ako základ šalátu, do smoothie či na ozdobu taniera s hlavným jedlom? Tak to vás určite poteší, že listová zelenina patrí medzi najuniverzálnejšie balkónové rastliny. Sú takmer bezúdržbové. Stačí sadiť a pravidelne polievať. Na chvíľku sa zastavím pri slove sadiť: keďže po odtrhnutí listu z koreňa ďalší list nenarastie, je nutné pomedzi už rastúce lístky pravidelne dosievať nové semená, napríklad v týždenných intervaloch. So sejbou môžete začať už v skorej jari a pokračovať až do neskorej jesene. Výber je skutočne veľký. Môžete sa rozhodnúť pre jednodruhový šalát, ale väčšiu rozmanitosť nájdete v praktických baleniach mixov: zmes zelených a fialových, hladkých aj kučeravých druhov. Obľúbený je tiež jemný šalát valeriánka poľná, ľudovo polníček. Zjari môžete siať špenát. Keďže pri vyšších denných teplotách vybieha do kvetu, po jeho pozbieraní využijete nádoby pre iné teplomilné zeleniny či bylinky. Korenistá rukola je tiež vhodná na výsev od jari až do jesene.
Uhorky
Uhorky sú rovnako ako paradajky a papriky milovníčky slnka. Vďaka vysokému obsahu vody dobre osviežia v horúcich dňoch v limonáde alebo spestria chuť raňajkového chlebíka. K vlastnej balkónovej úrode stačí okrem slnka dostatok vlahy a pravidelné hnojenie. Pri výbere správneho miesta na posadenie musíme brať do úvahy fakt, že uhorka je popínavá rastlina, teda bude vyžadovať oporu, napríklad mriežku. Na priamy konzum vyberáme z odrôd ľudovo zvaných šalátoviek, ktoré nemajú pichľavú kožu a majú menej jadierok. Zaujímavosťou v rodine uhoriek je kalabasa indická.
Reďkovka
Reďkovka je pre mňa zeleninový posol jari. Má krátku vegetačnú dobu, ale keďže neznesie vyššie denné teploty, poslúži ako jarná predplodina. To je výhoda, pretože zjari mnoho kvetináčov na balkóne ešte len zíva prázdnotou a spoza okna sa na nich usmievajú teplomilné priesady. Z jedného 30 cm hrantíka viete nazbierať pomerne veľa plodov. Vyskúšala som pre pestrosť okrem klasických ružových aj fialové, biele a žlté, ale najviac ma oslovila podlhovastá dvojfarebná odroda French Breakfast. Mala najkratšiu vegetačnú dobu, asi 25 dní. Reďkovky sadíme do dvoch riadkov s odstupom 5 cm.
Ako pestovať šťavnaté paradajky kdekoľvek: v záhrade, na balkóne alebo v kvetináčoch – začnite sadiť hneď teraz!
Tipy pre úspešné pestovanie
Priesady - dopredu si určíme, či budeme priesady pestovať sami, alebo aspoň prvý rok si ich zakúpime. Zeleninové sadenice nakupujte vždy v osvedčených záhradníctvach, dobre však zvážte kúpu akciových rastlín. Na pestovanie vo vegetačných nádobách si vždy vyberajte odrody na to určené, ktoré sa vyznačujú kompaktnejším rastom. Nesnažte sa umiestniť do nádob druhy a odrody, ktoré sú určené na pestovanie vo voľnej pôde.
Spolu s priesadami si zabezpečte aj priestranné (nikdy nie veľmi malé) a stabilné vegetačné nádoby, čerstvý záhradnícky substrát a keramzit. Črepník voľte taký, ktorý sa smerom nadol nezužuje, čiže je rovnako široký v hornej aj dolnej časti. Využiť môžete aj rôzne retro nádoby, výsadba získa zaujímavejší charakter.
Zelenina vyžaduje aj pri pestovaní v nádobách dostatok svetla (4-5 hodín slnečného svetla denne), tepla a miesto chránené pred vetrom. Osvedčená je južná alebo západná strana. Zalievať treba pri pestovaní v črepníkoch počas leta ráno aj večer, vždy ku koreňom, nie na listy.
Na podporenie rastu a bohatej úrody môžete aplikovať aj hnojivo, odporúčam si vybrať niektoré z tých, ktoré sú na prírodnej báze. Počas hlavnej sezóny je dobré prihnojovať zeleninu formou zálievky, aspoň raz týždenne. Nezabudnite, že substrát v nádobe by nikdy nemal úplne vyschnúť, zároveň je treba vyhnúť sa premokreniu.
Pravidelne kontrolujte zdravotný stav vysadených zelenín, ak je to potrebné včas zasiahnite, aby ste napadnutú rastlinu ochránili pred úplným zničením. Priebežne odstraňujte suché, žltnúce alebo poškodené listy, plody sa snažte zberať odstrihávaním aby ste pri trhaní rastliny nepoškodili. Popínavým rastlinám (uhorky) doprajte pevné opory. Bohatú úrodu z vysadených rastlín získate len za predpokladu pravidelnej starostlivosti.
Nastielanie či mulčovanie povrchu substrátu má ochranný aj estetický účinok. Ušetrí závlahovú vodu (netreba tak často zalievať), potláča rast burín a chráni povrchovú štruktúru substrátu pred tvorbou nebezpečného prísušku, ktorý dusí korene rastlín.
Kombinujte napríklad zeleninu s okrasnými letničkami. Takéto spojenie viacerých rastlín do jednej väčšej nádoby pomáha zvýšiť obranyschopnosť rastlín proti napadnutiu škodcami, ako je napríklad výsadba paprík s kapucínkou. Papriky sú často napádané škodcami v podobe vošiek, kapucínka väčšia ich ale odpudí. Okrem nej je možné využiť napríklad levanduľu, ale tú pestujte v samostatnej nádobe.
V uzavretých priestoroch (napr. balkón) je dobré rastliny pravidelne vetrať. Ak sa rozhodnete pre pestovanie zo semien, začnite so sejbou už vo februári či marci. Použite výsevný substrát, miniskleníky alebo plastové nádobky s priehľadným krytom. Ak si kúpite priesady, najlepším časom na ich výsadbu do črepníkov je apríl až máj - v závislosti od druhu a počasia. Vždy ich sadíme do vlhkého substrátu, najlepšie podvečer alebo v zamračenom dni, aby rastlina nebola vystavená šoku z tepla a slnka.
Pestovanie zeleniny v črepníkoch je praktické, dostupné a mimoriadne obohacujúce. Aj bez záhrady si môžete vytvoriť malú zeleninovú oázu plnú chutí, vôní a farieb.
tags: #severna #terasa #pestovanie #zeleniny