Umelé papradie na aranžovanie: Kompletný sprievodca starostlivosťou a pestovaním
Paprade patria medzi najstaršie rastliny na svete, žili už pred 360 miliónmi rokov a vyvinuli sa zo zelených rias. Majú zložitý rozmnožovací cyklus a nie sú schopné sa rozmnožovať pohlavne, nekvitnú a nemajú plody. Paprade majú korene, podzemnú stonku - podzemok a listy. Na spodkoch listov sa nachádzajú výtrusnice s výtrusmi, ktoré sa v lete roztrusujú do okolia.
Paprade vo všeobecnosti potrebujú humóznu vlhšiu pôdu v polotieni a v zime ocenia snehovú prikrývku. Väčšina z nich pochádza z lesov, takže sú zvyknuté celoročne rásť v napadanom lístí a surovom humuse. Ten ich chráni pred vysušením a pred mrazom.
Nefrolepka - obľúbená izbová papraď
Papraď Nefrolepka je vlhkomilná rastlina nenáročná na starostlivosť a v domácnostiach sa jej zvykne krásne dariť. Okrem toho, že zazelená každý priestor, dobre svojimi listami čistí vzduch od formaldehydu, xylénu a toluénu. Nie, papraď nie je jedovatá.
Nephrolepis je približne 30 druhov rastlín patriacich do čeľade Neprolepidaceae. Patria medzi papraďorasty. Najčastejšie sa u nás pestuje Nephrolepis exaltata, po slovensky Nefrolepka vznešená, ktorá je po anglicky prezývaná Boston Fern. Pochádza z Južnej Ameriky, Polynézie a Afriky a teda rastie v tropických oblastiach. Niektoré druhy nefrolepky dokážu dorásť do obrovských rozmerov.
Listy nefrolepky vznešenej môžu za ideálnych podmienok dosiahnuť dĺžku 2,5 metra, ale existujú aj iné druhy nefrolepky, ktorých listy môžu mať až 4 metre. Do určitej dĺžky rastie vzpriamene a potom listy začnú prevísať smerom nadol. Na spodnej strane listov sa nachádzajú výtrusnice.

Starostlivosť o Nefrolepku
- Svetlo: Mnoho papradí je tieňomilných, no počas jesene a zimy nefrolepke bude najlepšie, keď ju umiestnime na rozptýlené svetlo mimo dosahu priamych slnečných lúčov. Ideálne je napríklad miesto na východnej strane, kde slnečné lúče svietia len nejaký čas počas ranných hodín.
- Zálievka: Zeminu by sme mali stále udržiavať vlhkú, ale zároveň nenechať nefrolepku stáť vo vode. Polievame ju zospodu do podmisky alebo ozdobného kvetináča, ideálne mäkkou vodou.
- Vzdušná vlhkosť: Dôležitá je aj vzdušná vlhkosť, ktorú dosiahneme rosením, zvlhčovačom či miskou s kamienkami zaliatymi vodou.
- Presádzanie: Nefrolepku presádzame každý rok na jar do kvetináča, ktorý má o 1 až 2 centimetre väčší priemer, než ten predošlý.
- Hnojenie: Papraď hnojíme od jari do jesene hnojivom pre izbové rastliny, alebo špeciálnym hnojivom pre paprade.
- Množenie: Papraď sa množí rozsádzaním pri jarnom presádzaní.
Prestal som zabíjať papradie, keď som sa toto dozvedel
Prírodný zavlažovací systém pre paprade v záhrade
V záhrade sa často nájdu nevyužité rohy, ktoré sú príliš suché a vyžadujú si úplne zbytočnú údržbu. Existuje však technika, vďaka ktorej doprajete akejkoľvek rastline dlhodobo viac vlahy, a to úplne prirodzeným spôsobom. Môžete takto pestovať napríklad paprade.
V lesoch často vidieť, že aj na pomerne suchých miestach rastú rastliny preferujúce humóznu a vlhkú pôdu. Tajomstvom ich úspechu je rozkladajúce sa, tzv. tlejúce, drevo a akýkoľvek ďalší nahromadený organický odpad, teda vznikajúci humus. Drevo sa totiž počas rozkladu mení na mäkký materiál nasávajúci vodu ako špongia. Ak je pritom úplne alebo čiastočne skryté v zemi, jeho vysychanie sa spomaľuje a v lete, keď dlho neprší, môžu rastliny z neho čerpať vlahu. Je to prirodzený spôsob, ktorým príroda zavlažuje bez hadíc a faktúr za vodu. Les rozhadzuje svoje drevo po zemi, zakrýva ho listami a ihličím a aj stovky rokov si vytvára takýto „zavlažovací systém“.

Vytvorenie papraďového zákutia s využitím organickej hmoty
Ak sa rozhodnete vytvoriť si takéto papraďové zákutie alebo výsadbu z iných rastlín, ktoré majú rady humóznu pôdu, stačí vykopať dieru a naplniť ju organickou hmotou. Diera by mala byť taká hlboká, aby sa do nej vošlo všetko nepotrebné drevo, čo chcete „pochovať“, a aby sa naň zmestila ešte vrstva kompostu či kvalitnej zeminy i samotná rastlina s celým balom. Šírku jamy určí fakt, či sadíte jednu rastlinu alebo skupinu.
Môžete použiť buď nahnité drevo, ak nejaké máte, alebo aj čerstvé - vetvy, polená, neošetrené trámy, palivové drevo. Pri čerstvom dreve sa efekt dostaví neskôr, ale o to dlhšie bude trvať. Počas prvých rokov sa rastlina dokonale zakorení a pôda v jej okolí bude stále kvalitnejšia. Ak je vybrané miesto z ostatných hľadísk pre daný druh vhodné, porastie tam bez akejkoľvek ďalšej starostlivosti aj naďalej. V priebehu prvých rokov zakoreňovania samozrejme ocení zálievku aj udržiavanie povrchu pôdy mulčom, pretože korene sa budú nachádzať ešte pomerne plytko. Paprade sa časom zakorenia vo veľkých hĺbkach, vďaka čomu budú sebestačné aj v suchých obdobiach roka.
Vhodné a nevhodné materiály do výsadbovej jamy a na mulčovanie
Výborným mulčom je štiepka z listnatých stromov, slama, vetvičky, drevené uhlie alebo pokosená tráva. Dokonca môžete na povrch dať aj veľké kusy dreva, celé hrubé konáre a napodobniť tak prostredie pralesa. Zdokonalíte tým aj estetickú stránku danej časti záhrady. Nikdy však nepoužívajte jedovaté železničné podvaly a iné chemicky ošetrené drevo. Neodporúčame ani umelé mulčovacie textílie, jednoducho nič také, čo sa v záhrade prirodzene nevyskytuje. Ak chcete okolie rastlín zbaviť buriny, vložte pod mulč kartón bez farebnej potlače a plastových pások. Kôru alebo štiepku z ihličnanov použite len v prípade, že vysádzate kyslomilné druhy. Treba si však uvedomiť, že ak sa dané miesto nenachádza v blízkosti živých ihličnanov, kyslosť sa z pôdy v priebehu pár rokov zasa stratí. Pôda sa regeneruje a smeruje pri tom vždy k neutrálnemu pH. Pre väčšiu harmóniu a na dosiahnutie trvalej bezúdržbovosti treba radšej vyberať rastliny, ktoré kyslú pôdu nepotrebujú.
Do jamy nie sú vhodné piliny, hobliny, slama ani papier. Tieto materiály môžete použiť ako mulč na povrch. Ide totiž o uhlíkaté materiály, ktoré na svoj rozklad potrebujú dusík z okolitej pôdy a ten potom môže chýbať rastlinám pri raste. Vo vrstve mulča to nie je taký problém ako pri koreňoch. Navyše, ak do povrchovej vrstvy pridáte pokosenú trávu, bude dodávať dusík. Veľké kusy dreva v jame neprinášajú podobné komplikácie preto, lebo sa pod zemou rozkladajú omnoho pomalšie ako jemná slama a piliny. Dusík sa stihne doplniť prirodzenou cestou a rastlina je spokojná. Ak chcete pridať dusík navyše, môžete zalievať zákvasom zo žihľavy či z kostihoja, riedeným močom, alebo do pôdy (pod mulč) pridať odležaný, mierne nakompostovaný hnoj.

| Materiál | Použitie do jamy | Použitie ako mulč | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Hnité/čerstvé drevo (vetvy, polená) | Áno | Áno (veľké kusy) | Prirodzený zavlažovací systém, pomalý rozklad |
| Kompost/kvalitná zemina | Áno | Áno | Zlepšuje úrodnosť pôdy |
| Štiepka z listnatých stromov | Nie | Áno | Výborný mulč |
| Slama, vetvičky, drevené uhlie | Nie | Áno | Dobré mulčovacie materiály |
| Pokosená tráva | Nie | Áno | Dodáva dusík |
| Piliny, hobliny, papier | Nie | Áno (na povrch) | Spotrebúvajú dusík z pôdy pri rozklade |
| Jedovaté/chemicky ošetrené drevo | Nikdy | Nikdy | Škodlivé pre rastliny a pôdu |
| Umelé mulčovacie textílie | Nikdy | Nikdy | Neprirodzené pre záhradný ekosystém |
| Kôra/štiepka z ihličnanov | Nie | Áno (pre kyslomilné) | Krátkodobo okysľuje pôdu |
Dlhodobé benefity a budovanie záhradného ekosystému
Tento spôsob výsadby je ideálne riešenie pre všetky druhy bylín i drevín pochádzajúcich z lesov alebo z ich okrajov, najmä pre rastliny, ktoré rastú v tieni či polotieni. Takže paprade sú rozhodne vhodnými kandidátmi na tento spôsob výsadby. Hodí sa aj vtedy, keď viete, že nemáte dosť času na časté zalievanie, pretože v priebehu prvých rokov zakoreňovania samozrejme ocení zálievku aj udržiavanie povrchu pôdy mulčom, ale potom sa stane sebestačnou.
Ide o to, že daná časť záhrady môže byť v čase výsadby extrémne vyčerpaná, takže pôda je tu extrémne chudobná. Doplnením organickej hmoty a výsadbou rastlín sa obnoví úrodnosť a kolobeh živín. Nie je to teda len dočasné riešenie, ale trvalá náprava malého záhradného ekosystému. Po celé ďalšie desaťročia sa pôda bude zlepšovať a udrží si kvalitu a vlhkosť bez vašej neustálej starostlivosti. Ak ste pri zakladaní postupovali premyslene, o dva roky sa už o toto miesto nebudete musieť vôbec starať.
Keď už začnete tvoriť, neobmedzujte sa iba na vysádzanie papradí a iných druhov do „drevenej“ diery. Vedľa môžete zakopať starú vaňu, napustiť ju vodou, do ponoreného kvetináča so štrkom zasadiť vodnú rastlinu, vložiť dosku, po ktorej sa vyšplhajú vodné živočíchy a máte „malý instantný tieň“. Žaby sa vám odvďačia reguláciou počtu slimákov. Kopa klád, vetiev a listov obrastená papraďou je zasa skvelým úkrytom pre ježkov a užovky. Užovka sa postará o premnožené hlodavce, ale pre človeka nie je nebezpečná. Keď získate ďalšie drevo, môžete pokračovať v tvorbe zaujímavých zákutí z rôznych trvaliek, krov a papradí.
Paprade, ktoré rastú na múrikoch, majú veľmi dlhé a hlboké korene vedúce do dutín a škár.
tags: #umele #papradie #na #aranzovanie
