Pestovanie sibírskej cibule: Nenáročná trvalka s mnohostranným využitím

Kráčajúca cibuľa, ako ju ľudovo nazývajú, je trváca rastlina, ktorá sa rozmnožuje sama. Navyše má jedlé nielen cibule, ale aj listy a plody, teda pacibuľky. Na jednom mieste vám vydrží až 7 rokov. Cibuľa poschodová (Allium cepa var. proliferum) sa u nás zatiaľ nepestuje tak často. Čo je ale škoda, pretože sa jej v našich podmienkach veľmi darí, je to trvalka a rozmnožuje sa sama. Bez väčšej námahy tak viete mať úrodu aj po dobu 7 rokov.

Cibuľa kráčajúca, ako ju ľudovo nazývajú, je krížencom medzi cibuľou kuchynskou a cibuľou zimnou. Vytrvalá cibuľa dorastá do výšky až 150 cm. Jej názov naznačuje, že rastie v poschodiach. To znamená, že na kvetnom stvole sa vytvoria pacibuľky, z ktorých vyrastajú ďalšie steblá a na nich ďalšie pacibuľky. Tento druh cibule vytvára obyčajne dve až tri poschodia. Rastlina nie je len úžitková, pôsobí aj veľmi dekoratívne.

Prečo sa nazýva "kráčajúca"?

To, prečo sa tento druh nazýva odborne cibuľa poschodová, už viete. Prečo však kráčajúca? Pacibuľky v našom podnebí klíčia ešte keď sú na rastline. Avšak za normálnych okolností sa pod ťažkou váhou pacibuliek ohne celý ston, pacibuľky sa tak dostanú do zeme, kde zaklíčia a vyrastú z nich nové rastliny. Cibuľa tak po vašej záhrade akoby "kráčala".

Nenáročné pestovanie

Cibuľky pravdepodobne nedostanete bežne v obchode, ide o relatívne veľkú raritu. Avšak na Slovensku existuje mnoho pestovateľov, ktorí vám ochotne zopár cibuliek darujú alebo vymenia za niečo iné. Cibuľky sadíme na vzdialenosť minimálne 20 cm na jeseň. Klíčiť začnú ešte pod snehom a na jar z nich budete mať už plnohodnotné rastliny, ktoré sa budú samé rozmnožovať počas siedmych rokov. Táto cibuľa pri raste potrebuje oporu.

Sibírska cibuľa je mrazuvzdorná a veľmi skoro klíči. Ak sa pustíte do jej pestovania, nebudete ľutovať. Môžete ju zbierať po celý rok, pretože rastie pomaly aj pod snehovou pokrývkou. Sibírska cibuľa sa najľahšie rozmnožuje delením trsov, čo je veľmi jednoduché a rýchle. Okrem toho majú trsy tendenciu byť z roka na rok vitálnejšie.

Sibírska cibuľa vyžaduje hlinitú, piesočnato-ílovitú pôdu bez burín, ktorá je dobre odvodnená a nie príliš vlhká. Mala by však obsahovať dostatok humusu a ďalších potrebných živín (najmä vápnika) a odporúča sa, aby bola neutrálna alebo mierne zásaditá. Pred výsevom alebo výsadbou sibírskej cibule musia byť záhony dobre pripravené, pretože rastlina môže na vybranom mieste vydržať viac ako desať rokov. Pôda by sa preto mala opeliť, pohnojiť a obohatiť kompostom alebo vápenatým hnojivom.

Ak ste sa rozhodli pestovať semená sibírskej cibule, vysaďte ich buď počas zimných mesiacov v skleníku, alebo skoro na jar (približne od konca marca alebo apríla) priamo na vonkajšie miesto. Vyrastú však aj vtedy, ak sa ich rozhodnete vysiať v druhej polovici leta (koncom augusta alebo v septembri). Odporúčaná hĺbka výsevu v tomto prípade nie je väčšia ako 1 až 2 cm. Riadky by mali byť od seba vzdialené približne 20 až 30 centimetrov a semená by ste mali vysievať vo vzdialenosti 3 až 5 centimetrov.

Keď sibírska cibuľa zvládne výsadbu, mali by ste udržiavať pôdu bez buriny, aby sa jednotlivým rastlinám darilo. Vo všeobecnosti však táto zelenina nie je obzvlášť náročná na starostlivosť. Pokiaľ ide o zalievanie, malo by byť pravidelné, ale pôda nesmie byť premočená. Stačí rastliny zalievať menej. Hnojenie nie je za bežných podmienok potrebné a odporúča sa najmä pri pestovaní sibírskej cibule v kvetináčoch alebo debničkách.

Využitie sibírskej cibule

Mladé listy používame ako pažítku, napríklad do šalátov alebo polievok či do pomazánok. Malé pacibuľky môžete využiť pri zaváraní alebo fermentovaní s inou zeleninou. Spodné cibuľky, ktoré sú veľké asi ako šalotky, používame ako bežnú cibuľu. Majú však ostrejšiu chuť.

Sibírska cibuľa sa môže používať podobne ako pažítka alebo jarná cibuľa vypestovaná z vybraných odrôd kuchynskej cibule. V kuchyni sa preto používa najmä čerstvá, napríklad na posypanie chleba s maslom alebo zemiakov. Veľmi často sibírska cibuľa obohacuje recepty vo forme šalátov, nátierok alebo polievok.

Cibule sibírskej cibule sa zbierajú počas celého vegetačného obdobia. Väčšina cibúľ sa odrezáva alebo orezáva v jarných mesiacoch, zatiaľ čo v lete sa odporúča nechať rastliny pred ďalším zberom trochu odpočívať. Ak máte v záhrade dostatok sadeníc, môžete využiť aj mladé cibuľky, ktoré sú veľmi chutné.

Od druhého roku sa začínajú objavovať aj kvety sibírskej cibule. Ich duté stonky však nie sú vhodné na zber, preto sa zvyčajne odlamujú, aby sa rastliny zbytočne neopotrebovávali. Môžete ich však nechať aj opätovne vysiať, čím získate ďalšie semená vhodné na pestovanie tejto chutnej zeleniny.

Karamelizovaná cibulka | Těhotnej kuchař

Rozlíšenie druhov cibule

Ak vás už nebaví pestovať klasickú kuchynskú cibuľu alebo chcete do svojej záhrady pridať novú rastlinu, ktorú môžete použiť na prípravu chutných jedál, vyskúšajte pestovanie sibírskej cibule. Tá sa vysádza pre svoje nati, ale použiť sa dajú aj cibule. Aj keď si možno myslíte, že rozlíšiť jednotlivé druhy cibule je veľmi jednoduché, v skutočnosti dochádza k určitým nejasnostiam. Preto je dobré hneď na začiatku poznamenať, že sibírska cibuľa sa vzťahuje na cibuľu ozimnú (Allium fistulosum), ktorá je medzi ľuďmi známa aj pod názvom popolník alebo slez. Je to trvalka, ktorá pochádza z juhovýchodnej Sibíri (preto je známa ako sibírska zimná cibuľa), takže je mrazuvzdorná a v zime môže zostať na záhonoch.

Zdrojom problémov je však skutočnosť, že niektorí ľudia nesprávne označujú cibuľu sibírsku ako cibuľu prerastavú (Allium x proliferum), ktorá je krížencom cibule zimnej a cibule kuchynskej. Tento druh zeleniny sa vyznačuje prítomnosťou cibule, ktorá je približne 2 až 5 centimetrov dlhá a široká približne 1 až 3 centimetre. Z nej potom vyrastá pevná dutá stonka, z ktorej sa postupne vyvíjajú jednoduché listy s plnými okrajovými čepeľami. Kvety sa objavujú vo vrcholovom kvetenstve známom ako metlina. To obsahuje asi 50 až 100 kvietkov so žltkastými okvetnými lístkami.

Cibuľa kuchynská, latinsky Allium cepa, je cibuľová zelenina z rodu amarylkovitých, kam okrem iného radíme aj cesnak alebo pažítku. Rastlina je dvojročná až vytrvalá, ale bežne sa v záhrade pestuje ako jednoročná. Na spodnom konci robustnej dutej stonky nájdeme dužinatú cibuľu s vrstvami. Listy sú sediace, jednoduché a priliehajú k stonke. Cibuľa pravdepodobne pochádza zo strednej Ázie, avšak konkrétne miesto pôvodu nie je známe, pretože sa táto rastlina pestuje po celom svete už po stáročia.

Existuje mnoho odrôd cibule, ktoré sa líšia chuťou, farbou cibule, veľkosťou alebo dobou zberu. Medzi bežné druhy patria:

Cibuľa šalotka - variant cibule kuchynskej.
Cibuľa zimná (Allium fistulosum) - pestovaná najmä v Ázii, známa aj ako sibírska alebo seka.
Jarná cibuľka - nejde o samostatný druh, ale o názov zeleniny zberanej v mladosti.

V obchodoch sa najčastejšie stretneme s cibuľou bielou, červenou, rezanou, so šalotkou či cibuľkou jarnou. Všetko menované však patrí pod druh Allium cepa.

Zber a skladovanie

Cibuľa zimná dokáže odolávať mrazu až do - 20 °C. Môžete ju preto pestovať aj vo vyšších polohách bez obáv o jej zamrznutie. Rastie v mohutnejších trsoch, pestuje sa na mladé cibuľky aj s vňaťou alebo len vňať, ktorú počas vegetačného obdobia môžete postupne zrezávať.

Zrelú cibuľu spoznáme podľa zaschnutej vňate. Tá začne žltnúť a poliehať. Keď je vňať úplne suchá, je cibuľa pripravená na zber. Najskôr zberáme cibuľu vysadenú už na jeseň. Termín zberu je obvykle máj až jún. Ako poslednú zo záhonov zbierame cibuľu z priamej jarnej výsadby. Tú zberáme od konca júla až do septembra. Čím neskôr bude zelenina zo záhona zozbieraná, tým vhodnejšia bude na uskladnenie. Pozor však na premrznutie.

Cibuľu na uskladnenie vyberajte po zaschnutí zelenej časti. Pred uskladnením očistite od pôdy a nechajte ju voľne rozloženú, aby sa jej povrch vysušil. Pred odložením do debničiek alebo vzdušných vriec ju prekontrolujte a poškodené cibule vytrieďte. Skráťte tiež korienky. Skladujte pri teplote mierne nad nulou na suchom mieste.

tags: #sibirska #cibula #pestovanie