Pestovanie šípovej miniruže: Komplexný sprievodca od výsadby po zber

Ruža, kráľovná kvetov, je ozdobou mnohých záhrad. Ak si však chcete do záhrady či na balkón vysadiť ruže, mali by ste vedieť, že bez vašej starostlivosti sa im nemusí dariť. Či už ide o voľne rastúcu šípovú ružu (Rosa canina) alebo trpasličie formy minirúž (Rosa chinensis), každá si vyžaduje špecifický prístup. Ruže sú krásne a romantické. Nielen v záhrade, ale aj v byte dokážu vyčariť rozprávkovú atmosféru.

Charakteristika a využitie šípovej ruže

Červené šípky už tradične patria k základnej výbave domácej bylinkovej lekárne. Ruža šípková (Rosa canina) sa niekedy nazýva aj ruža psia (z latinského slova caninus), čo údajne súvisí s tým, že ju starí Rimania používali proti besnote. V jednom plode nájdeme hneď niekoľko semien obalených chĺpkami, ktoré sú ukryté pod pevnou dužinou uzavretou pod lesklou červenou šupkou.

Na liečebné účely a na kuchynské využitie sa najčastejšie používa voľne rastúca ruža šípková alebo jej príbuzná ruža vráskavá. Šípky sú bohaté na vitamín C, A, K a na vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú zastúpené vápnik, fosfor, horčík, draslík a železo. Energetická hodnota zrelých šípok dosahuje takmer 230 kcal. Okrem vysokého podielu cukru, pektínu a vlákniny obsahujú menší podiel bielkovín. Šípkový čaj je známy svojimi vysokými obsahmi vitamínu C a antioxidantov, čo môže mať pozitívny vplyv na imunitný systém a zdravie kože. Môže tiež pomôcť s trávením a pôsobiť ako mierny diuretikum.

Pestovanie šípovej ruže v záhrade

Pokiaľ si chceme vypestovať vlastné šípky tej najvyššej kvality, určite sa oplatí si na záhradu vysadiť jeden alebo dva kríky. Šípková ruža má biele alebo ružové kvety, ktoré dotvoria vzhľad prírodnej záhrady. Pestovanie šípkovej ruže môže byť jednoduché, pokiaľ dodržujete niekoľko základných krokov.

Výber stanovišťa a príprava pôdy

Najlepšie porastie na plnom slnku alebo v polotieni v hlbšej, mierne vlhkej a na vápnik bohatej pôde. Ruže prirodzene patria do exteriéru. Zasadenie do voľnej pôdy na primerane slnečné stanovište sa im bude páčiť najviac. Pred výsadbou je dôležité pripraviť pôdu. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev. Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria. Šípkové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavané dvory alebo záhrady oplotené vysokými múrmi.

Výsadba šípových ruží

Ruža sa bežne vysádza ako predpestovaná sadenica. Ruže do voľnej pôdy možno vysádzať od októbra do konca mája, pokiaľ pôda nie je zamrznutá. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar. Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností. Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona ale najmenej 25 cm od neho.

Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.

Zálievka a hnojenie

Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie najmä v období sucha. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety. Polievanie počas leta je vhodné vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza.

Šípkové ruže môžu byť hnojené na jar, kedy začínajú rásť, a neskôr v lete. Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Prihnojovanie by sa malo vykonávať nasledovne:

1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.

Rezanie šípových ruží

Rezanie šípkovej ruže je dôležité pre udržanie jej tvaru a podpory zdravého rastu. Hoci sa môže ruža nechať rásť voľne bez akejkoľvek starostlivosti, ker sa dá v predjarí prerezať podobne ako iné okrasné ruže. Udrží sa tak v dobrej kondícii a nebude ani po rokoch preplnená suchým drevom. Rez ruží sa líši podľa skupiny. Staré drevo ruží stráca vitalitu a schopnosť kvitnutia. Zdravá dreň je v mieste rezu biela alebo zelenkavá. Nahnedlá dreň nie je zdravá a je nutné ju odrezať. Rez by mal byť šikmý, vykonávame ho pár milimetrov od púčika, ktorý smeruje von z kra, aby zostalo vnútro dostatočne osvetlené. Výnimkou, keď striháme na vnútorný púčik, je rez prevísajúcich ruží, kde je rast do vnútra žiaduci.

Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky. Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez. Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.

Zber a spracovanie šípok

Na sušenie sa šípky zberajú vo chvíli, keď majú plne vyfarbenú, ale ešte stále pevnú šupku. Pokiaľ zbierame šípky do džemov, omáčok alebo do sirupov, oplatí sa počkať na prvý mráz. Šípky potom obsahujú viac cukru. Pevné plody sušíme ideálne v sušičke na ovocie alebo v rúre pri teplote do 60 °C. Uchovávame ich v plátennom vrecúšku na suchom mieste, alebo ich uložíme do pohára so strmeňovým uzáverom. Pokiaľ si zo šípok pripravujeme liečivý čaj, nezabúdajme, že obsahujú drobné chĺpky, ktoré sú dráždivé.

Pestovanie miniruží v črepníku

Miniruže sú lákavou ponukou už aj v bežných supermarketoch. Predávané ruže majú v nádobách veľmi málo miesta a substrátu. Dá sa povedať, že len živoria, a pokiaľ sa z nich chcete tešiť dlhšie, treba presádzať. Aj napriek tomu, že rastlina práve kvitne. Miniruže sú vlastne trpasličie formy označené aj ako ruža čínska (Rosa chinensis).

Výber a presádzanie minirúž

Pri výbere sa zamerajte na celkovú kondíciu rastliny. Rastliny sú často skladované v nie celkom vyhovujúcich podmienkach, čoho následkom sú polámané lístky i stonky. Puky či kvety bývajú zaschnuté, zvädnuté. Preto siahnite po rastline, ktorá vyzerá zdravo. Hľadajte ružu s ešte nerozvinutými pukmi. Predajcovia a logisti zrejme ešte nemali vychytané všetky "muchy" a tak sa stávalo, že radosť z ružičiek trvala len veľmi krátko. Niekde na ceste medzi rodným skleníkom a príbytkom zákazníka rastlinky utŕžili značnú traumu a samé si s ňou nijak nevedeli poradiť. Kvety sú v dnešnej dobe tovar a podľa toho sa s nimi nakladá. Sú pestované v high-tech špeciálnych podmienkach s nádychom futurizmu a s množstvom chémie.

Po prinesení domov zvoľte nádobu väčšiu asi o šírku dvoch prstov a kvalitný substrát. Na dno nasypte drenážnu vrstvu. Korene rastliny pri presádzaní mierne narušte, aby mali tendenciu rozrásť sa do čerstvého substrátu. Ruže vhodné na pestovanie v nádobách sú miniatúrne ruže, popínavé, veľkokveté a kyticové ruže. Nádoba by mala mať odtokové otvory na odtok prebytočnej vody. Je lepšie kúpiť si hneď dostatočne veľký hrniec, napr. objem 10 alebo 15 litrov. Kytičkovým ružiam sa bude dobre dariť v 8 až 10 litrovom kvetináči. Miniatúrne ruže možno pestovať v nádobách s objemom 5 až 8 litrov. Pre malé nádoby sú ideálne miniruže a drobné polyantky. Do väčších nádob sa hodia anglické typy. Podmienkou je dostatočný objem substrátu a dobrý odtok vody. Vhodná zemina je zmes hlinitého kompostu a rašelinového substrátu v pomere 1:1, doplnená kvalitným hnojivom.

Starostlivosť o miniruže v črepníku

Ružiam vyhovuje svetlé stanovište, ale chráňte ich pred silným, ostrým svetlom. Svetlo síce podporuje zdravý rast, násadu kvetov a krásu listov, ale úpal, naopak, škodí. Dostatok svetla je nutnosť. Rastliny počas svojho krátkeho života znášali umelé osvetlenie. Zotavenie z teplotných šokov počas prevozu a pobytu v obchode zvládnu najlepšie, ak im necháte pár dní v chladnejšom prostredí. Potom ich môžete preniesť na teplejšie miesto. Pravidelné rosenie (aj viackrát denne) rastlinkám uľahčí zotavenie sa z šoku. Suché a teplé prostredie je presne to, čo ich zabíja.

V malej nádobe sa len ťažko udržiavajú priaznivé podmienky a dostatok vlahy. Okrem pravidelného polievania rastlina uvíta, keď raz týždenne ponoríte nádobu do vody podobne, ako v prípade zalievania orchideí. Polievame výrazne menej než je bežné. V spojení s vyššou vlhkosťou prostredia a nižšou teplotou dbáme na to, aby koreňový bal nepreschol. Neprelievame! Ak je možné, presadíme rastlinu do samozavlažovacieho kvetináča a prvý raz normálne zalejeme. Ruže v nádobách vyžadujú pravidelnú zálievku, najmä v lete, a každé tri roky by sa mali presádzať do väčších nádob alebo vymeniť substrát.

Ruže uvítajú pravidelne prihnojovanie tekutým hnojivom na podporu kvitnutia. Dôležitý je pravidelný rez. Vždy odstráňte odkvitnutý kvet dostatočne hlboko. Miniruže skracujte po celom obvode, aby sa zachovala ich celistvosť. Nedbajte na postavenie púčikov. Odstráňte zvädnuté kvety, aby ste podporili tvorbu nových, ktoré sa budú tvoriť až na jeseň. Pri opakovanom kvitnutí je rastlinka už v "pohode" a podľa konkrétneho druhu sa môžeme tešiť aj z vône kvetov.

Ročná starostlivosť o ruže

Ak chceme, aby bola naša ruža krásna, zdravá a vitálna, musíme sa o ňu dobre starať počas celého roka. Kľúčom k zdraviu ruží je správna starostlivosť, pretože len vďaka starostlivosti predchádzame chorobám. Ak pridáme pri výsadbe kompost, ruže zrezávame, polievame a hnojíme, odvďačia sa nám nielen zdravím, ale aj bohatým kvitnutím.

Jar

Po uplynutí zimných mrazov, keď už nečakáme veľké výkyvy teplôt, môžeme odstrániť zimný kryt ruží. Ak sme pri zimnom kopcovaní ruží použili zeminu, môžeme ju rozhrnúť v záhone. Ak sme však pri kopcovaní použili ihličie, zo záhona ho odstránime. Vysadené ruže zbavíme vyschnutých častí a starých kvetov, v ktorých by mohli prezimovať škodcovia. Nabrúsenými nožnicami odstránime všetky poškodené časti rastliny. Na jar doprajeme ružiam hlbší rez. Ak ruže zostrihneme na jar, počas roka budú krajšie a budú mať pevnejšiu stavbu. Dĺžku výhonov môžeme ponechať na 4 až 5 očiek. Tento rez však nerobíme pri popínavých ružiach. Od apríla začíname ruže hnojiť. Existuje viacero možností - tekuté (priamo v zálievke) alebo granulované hnojivo a vždy sa riadime konkrétnym návodom. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať ihneď.

Leto

V lete už robíme len menšie estetické úpravy v podobe skrátenia silných výhonov približne o 15 cm, slabé výhony môžeme skrátiť viac. Tu však platí pravidlo, že ruže kvitnúce jedenkrát ročne, botanické ruže a popínavé ruže nestriháme vôbec. Plané výhonky vyrastajúce zo zeme odstránime. Choré výhony odstránime - striháme ich až po zdravé drevo. Rez by mal byť mierne šikmý, aby sa v jeho mieste vďaka dažďovým kvapkám nedarilo hubovým ochoreniam. Napadnuté listy odstránime a spálime, v žiadnom prípade ich nehádžeme do kompostu. Kríkové ruže, určené na rez, striháme ešte v puku. Ruža vďaka tomu vydrží vo váze dlhšiu dobu. Odkvitnuté súkvetia pravidelne odstraňujeme. Vďaka tomu bude ruža stále kvitnúť a nebude míňať svoju energiu na rast plodov. Občas pôdu okolo rastliny prekypríme, aby bola dostatočne prevzdušnená. Stačí plytšie prekyprenie. Majme však na pamäti, že prekyprením sa dostanú na povrch semená burín, ktoré pri dobrých podmienkach vyklíčia. Po prekyprení preto skontrolujme záhon a odstráňme nežiadúcu burinu. Počas leta je najlepší čas na zálievku večer, keď už nesvieti slnko a teplota klesne, vtedy voda rýchlejšie vsiakne do pôdy. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, väčšina z nich sa používa opakovane. Pri dlhom období vysokých teplôt tvorí ruža menšie, kratšie kvitnúce kvety a jej listy sú jemne zvlnené. Plne zakorenené zdravé ruže znesú až tri týždne horúčav bez toho, aby im to uškodilo.

Jeseň

Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu. Počas suchého obdobia doprajeme ružiam zálievku. Koncom októbra ju však v závislosti od počasia znižujeme, vhodná zálievka je zhruba raz mesačne. Vysoké kríkové ruže, mnohokveté a veľkokveté ruže môžeme zrezať o jednu tretinu. Koncom jesene prihŕňame korene kompostom, kôrou alebo pilinami do výšky približne 20 cm. Je vhodné zvoliť taký materiál, ktorý môžeme v jari zapracovať do záhonov. Odkvitnuté súkvetia ruže pravidelne odstraňujeme. Opadaných listov sa zbavujeme, odstránime ich zo záhonov, aby sa v nich neusadili spóry húb. Počas celého obdobia sledujeme, či sa na ruži neobjavia príznaky chorôb, alebo škodcovia. Ak spozorujeme výskyt škodcov alebo rozbiehajúce sa choroby, mali by sme konať okamžite. Všetky postreky aplikujeme podľa návodu, nezabúdajme, že sa väčšina z nich používa opakovane.

Zima

V období bez mrazov môžeme ružiam dopriať miernu zálievku. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží sa musí chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne. Počas teplých zím môžu byť ruže v nádobách ponechané vonku. Bez izolácie vydržia teploty až do -10 °C, je však lepšie nevystavovať chúlostivé kvety ťažkej skúške. Pred zimou sa ruže mierne skrátia a umiestnia do nevykurovanej miestnosti alebo sa obalia jutovinou a črepníky sa ochránia pred mrazom. Na jar po prezimovaní sa ruže hlboko zrežú na podporu rozkonárenia.

Tabuľka 1: Prehľad starostlivosti o ruže v nádobách

Rozmnožovanie ruží

Tak ako každá rastlina, aj ruže je možné sadiť zo semienka. Tento spôsob je však zdĺhavý a často sa využíva iba pri získavaní nových odrôd pri šľachtení. Najčastejšie ruže rozmnožujeme odrezkami a týmto spôsobom si môže ruže vypestovať naozaj každý. Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roku, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov.

Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene. Odrezané časti by mali byť 10 - 20 cm dlhé a obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta kde na stonke vyrastajú listy, puky). Po odstrihnutí je treba odrezky vložiť do vody. Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach). Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm. Odstránime väčšinu listov a prípadne aj puky, ponecháme vrchný pár listov. Pripravené odrezky zatlačíme 5 cm do substrátu, polejeme, zakryjeme pre udržanie vlhkosti a uložíme na miesto mimo priameho slnečného žiarenia. Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.

Naša zrejme najstaršia čitateľka, 84 ročná Anka z Liptova, poslala zaujímavý tip, ktorý sa v ich rodine dedí z generácie na generáciu. Stonku ruže zrežeme len mierne do šikma a do rezu vtlačíme jedno semienko jačmeňa. Nevedno, aký proces tam prebehne, pravdou však je, že ruža "pustí" vďaka nemu korene a takto sa dá rozmnožiť. Ten istý spôsob sa dá aplikovať aj na kaktusy a sukulenty.

Ochrana ruží pred chorobami a škodcami

Pravidelne kontrolujte ružu na škodcov a choroby. Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Medzi najčastejšie choroby ruží patrí čierna škvrnitosť. Táto choroba síce rastlinu nezabije, ale oslabuje ju a znižuje jej schopnosť prezimovať. Pri prvom náznaku čiernych škvŕn na listoch je vhodné listy odstrániť a zničiť (neukladať na kompost). V tomto štádiu je dobré aplikovať postrek. V rámci prevencie je ideálne odstraňovať všetky listy opadnuté na jeseň. Múčnatka na ružiach vedie k vzniku charakteristických bielych škvŕn. Roztoče rýchlo ničia kvety, ak nie sú kontrolované. Pravidelne kontrolujte záhradu v kontajneroch na prítomnosť chorôb a škodcov. Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú šťavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.

tags: #sipova #miniruza #pestovanie

Populárne príspevky:

• Moderné plastové kvetináče
• exotická dekorácia s kaktusom
• Kompletný sprievodca pestovaním sóje
• Viac o farmaceutických službách Lekárne Orchidea
• návod na pestovanie marhule zo semena