Sivoň potočný: Podrobný sprievodca chovom a rybolovom
Sivoň potočný (latinsky: Salvelinus fontinalis) je lososovitá ryba, ktorá sa pôvodne vyskytovala vo východnej časti Severnej Ameriky. Neskôr bol nasadený na mnohých miestach sveta, a to nielen v Európe, ale aj v niekoľkých štátoch Južnej Ameriky, miestami v Afrike a aj na Novom Zélande. Na územie Československa bol sivoň potočný dovezený koncom 19. storočia zo Severnej Ameriky (1890). Jeho introdukcia do miestnych vôd prebehla úspešne a dnes ho považujeme za súčasť našej ichtyofauny.
Charakteristika sivoňa potočného
Sivoň patrí medzi lososovité ryby. Tvarom tela i usporiadaním plutiev sa sivoň do značnej miery podobá pstruhom. Jeho telo má prúdnicový tvar, z bokov je mierne sploštené, predovšetkým u samcov. Na hlave je výrazné oko, čeľuste pokrývajú drobné zúbky. Drobné šupiny sú pevne vrastené v koži.
Sfarbenie a typické znaky
Základné sfarbenie tela je zelenkavé, žltavé škvrny sú na bokoch guľaté a smerom k chrbtu prechádzajú do mramorovania. U živšie vyfarbených jedincov upúta aj oranžové sfarbenie brucha a oranžové plutvy na spodku tela, ktorých predný okraj je zvýraznený čiernobielym pruhom. Svetlé škvrny na tmavšom podklade sú pre sivoňa potočného unikátne a sú dostatočné na to, aby bola vylúčená akákoľvek zámena s inými druhmi lososovitých rýb. Brucho je belavé, chrbát a boky sú zelenosivé, plutvy sivé, párové plutvy a análna plutva majú výrazný biely lem. Na bokoch sa nachádzajú bledo ohraničené žltkasté a červenooranžové bodky. Žltkasté škvrny sa na chrbte menia na typické mramorovanie. Škvrny prechádzajú aj na chrbtovú, tukovú a chvostovú plutvu.
Pohlavný dimorfizmus je výrazný, samce majú silnú spodnú čeľusť ukončenú hákom a na spodnej časti bokov sa objavuje typické oranžové sfarbenie. Na bokoch mladých rýb sa nachádzajú juvenilné škvrny.
Rozmery a rast
Sivoň rastie o niečo pomalšie než pstruh, dožíva sa nižšieho veku a dorastá aj menších rozmerov. Priemerná dĺžka je 20 až 35 cm, obvyklé maximum je do 45 cm a rekordné hodnoty okolo 55 cm. Priemerná hmotnosť sa pohybuje od 0,2 do 0,4 kg, s obvyklým maximom do 1,2 kg a rekordnými hodnotami okolo 2,5 kg. Na Slovensku bežne dorastá do 30 - 40 centimetrov a hmotnosti 0,3 - 0,5 kilogramu. Rastové maximá sú do 55 centimetrov a dvoch kilogramov. Dožíva sa 3 až 5 rokov, zriedka viac. V pôvodnej domovine môže dosiahnuť hmotnosť až 6,5 kg a dožiť sa okolo 15 rokov.
Losos verzus pstruh: SKUTOČNÉ rozdiely
Biológia a ekológia
Sivoň je rybou obývajúcou čisté, chladné a na kyslík bohaté vody, stojaté aj tečúce. Je extrémne odolný voči tvrdým prírodným podmienkam. Znáša veľmi nízke teploty, dlhodobé zamŕzanie hladiny jazier, značnú kyslosť vody (bežne prežíva aj pri pH 5,3 a z Ameriky je uvádzaný extrém až pH 4,1) a veľmi obmedzené zdroje potravy. Náročný je len na množstvo kyslíku vo vode. Vyskytuje sa aj vo veľkých nadmorských výškach a môže prenikať až do pramenných oblastí, vyššie než pstruh. Často je v takých lokalitách jedinou prežívajúcou rybou. V podmienkach Slovenska vhodné podmienky nachádza predovšetkým v tokoch a jazerách pstruhového pásma. Dokáže osídliť aj pramenné časti tokov, ktoré nevyhovujú ani pstruhovi potočnému.
Potrava a správanie
V zbere potravy je sivoň pomerne aktívny. Jazerná populácia sa obvykle zdržuje v hĺbke a za potravou vypláva večer k brehom a k hladine. V tečúcich vodách sa sivoň chovaním pripomína pstruha obyčajného, je teritoriálny a loví potravu žijúcu na dne alebo unášanú prúdom vo všetkých vrstvách vodného stĺpca. Ako druh z vôd chudobných na potravu je sivoň veľmi nevyberavý a živí sa akoukoľvek živočíšnou potravou, v ktorej dominujú vodný bezstavovce od planktónu cez kôrovce až po larvy vodného hmyzu. Zbiera aj náletový hmyz a loví menšie rybky, ale na rozdiel od pstruha menej často prepadá kanibalizmu. Potravu prijíma po celý rok, jeho apetít stúpa k večeru.
Rozmnožovanie
Sivoň pohlavne dospieva v 2. - 3. roku života. K výteru dochádza na jeseň, podobne ako u nášho pstruha obyčajného, v našich podmienkach prebieha od októbra do decembra. Ako väčšina lososovitých rýb sa aj sivoň vytiera v plytkých prúdoch, kde samica hĺbi akési hniezdo v štrkovitom dne a následne doň oplodnené ikry zahrabáva. Inkubácia ikier závisí od teploty vody, ale obyčajne sa dá povedať, že je dlhá, v extrémnom prípade (územie Kanady) aj cez pol roka. U nás sa plôdik liahne niekedy koncom zimy, v marci až apríli. Počet ikier nie je veľký a závisí od veľkosti ikernačky. Kolíše od stovky ikier u zakrpatených populácií až po asi 5 000 ikier u samíc vážiacich okolo 2 kg. Samica kladie 500 - 3 000 oranžových ikier do hniezda vytlčeného v štrkovom dne toku. Ikry sú žlté až oranžové vo veľkosti 4,5 - 5 mm. Rozmnožovanie sivoňa je v našich voľných vodách vzhľadom na malú prežívajúcu populáciu vzácne. V prirodzených podmienkach po nakladení ikier do pripraveného hniezda tieto zakrýva jemným nánosom štrku. Ikry sa teda inkubujú v tme a sú veľmi citlivé na slnečné žiarenie. Lososovité ryby nemajú vajcovody. Keď ikry vo vaječníku dozrejú, uvoľnia sa priamo do dutiny brušnej a onedlho nasleduje samotné kladenie ikier.
Ojedinele pritom dochádza ku kríženiu oboch druhov (sivoňa a pstruha potočného) a vznikajú pozoruhodne sfarbené krížence označované ako "tigrie" alebo "tigrovité" ryby. Sú neplodné a občas sa s nimi na našich vodách môžeme stretnúť. Po pstruhovi potočnom zdedia aj pomalší rast. Majú unikátnu kresbu na bokoch a nedajú sa zameniť s iným druhom.
Chov a význam
Na Slovensku výskyt tejto krásne sfarbenej ryby zo Severnej Ameriky závisí od umelého zarybňovania. Vysádzanie sivoňa do bežných pstruhových revírov je ovplyvňované skôr situáciou na trhu rybích násad a za prínos pre zachovanie pôvodných spoločenstiev týchto vôd sa pokladať nedá. Sivoň potočný sa z rovnakých dôvodov ako pstruh dúhový nehodil na zarybňovanie. Problémy boli aj s jeho chovom, pretože samce pohlavne dospievali v prvom roku života a v dôsledku poranení v súbojoch zaplesneli a mnoho z nich hynulo. Preto bol ich chov postupne znižovaný. Pre zlepšenie tejto situácie sa skúša medzidruhové kríženie medzi sivoňom potočným (Salvelinus fontinalis) a sivoňom alpským (Salvelinus alpinus) alebo sivoňom obrovským (Salvelinus namaycush), ktoré pohlavne dozrievajú vo vyššom veku.
Tento druh je vhodný do studenovodného rybnikárstva. Rastie však pomalšie ako preferovaný pstruh dúhový, preto sa chová iba okrajovo. Sivoň potočný je veľmi chutná ryba. Jeho mäso je v porovnaní so pstruhom o trošku tuhšie. Niektorým sa môže zdať aj suché, čo však záleží najmä od spôsobu jeho prípravy. Je veľmi chutný v kombinácii so zeleninou, obzvlášť s červenou repou. Na pultoch našich obchodov sa s ním nestretnete až tak často, pokiaľ by ste ho však chceli ochutnať, na Slovensku sa nachádza viacero fariem, ktoré sa jeho chovu venujú.
História introdukcie na Slovensko
Podobne sivoň potočný (Salvelinus fontinalis) bol dovezený s prvými zásielkami pstruha dúhového (1880) a vysadený do niekoľkých lokalít. Do polovice minulého storočia sa zachovali pôvodne dovezené populácie v potoku Štiavnička v Jánskej doline, v Tepličke pri Žiline, v Štrbskom plese a v potoku Vricko napájajúcom pstruhárstvo Kláštor pod Znievom. Z rôznych príčin sa tieto pôvodné populácie vytratili (odber vody na vodovod, znečistenie a pod.).
Začiatkom roka 1967 doviezol Československý rybársky zväz z Kalifornie 10-tisíc ikier sivoňa, ktoré sa počas prepravy začali liahnuť, takže sa podarilo dochovať iba niekoľko exemplárov. V pstruhárstve Demänová dorástlo do pohlavnej dospelosti iba päť samíc, ktoré sa stali základom chovu sivoňa na Slovensku. V dôsledku blízkej príbuzenskej plemenitby sa začali vo štvrtej generácii prejavovať negatívne vlastnosti a zvýšili sa straty na ikrách. Preto museli byť začiatkom osemdesiatych rokov privezené jednoročné jedince z Česka.
Športový rybolov
Sivoň americký sa chovaním ani veľkosťou príliš nelíši od bežných jedincov potočnej formy pstruha a obvykle je lovený pri love pstruhov či už prívlačou alebo muškárením. Len málo revírov hostí početné populácie tohto druhu, ale aj tam, kde sivoň prevláda, nepoužívajú rybári žiadne špecifické náradie alebo lovné techniky. S ohľadom na spôsob výživy tejto ryby by vôbec najúspešnejší mal byť lov na mokré mušky a nymfy.
Možný výber náradia pre lov sivoňa amerického
- Prívlač: Prút dĺžky 180 až 270 cm, dĺžka závisí hlavne od rozlohy a prístupnosti revíru, odhodová hmotnosť prúta môže kolísať od 2 - 10 g do 5 - 20g. Vlasec 0,12 - 0,20 mm splývajúci s farbou vody, pletená šnúra sa obvykle neodporúča. Nadväzce 0,10 - 0,18 mm. Ako nástrahu môžeme použiť všetky dostupné typy umelých nástrah v menšej veľkosti. Ideálne sú rotačné blyskáče do veľkosti č. 2, menšie voblery vo farbe čereble alebo pstruha a v súčasnosti veľmi populárne gumené nymfy.
- Muškárenie: Volíme väčšie vzory suchých a mokrých mušiek. Vzhľadom na dravosť sivoňa sú vhodné aj menšie strímre.
Lovná miera a doba hájenia
Sivoň potočný má stanovený individuálny čas ochrany od 1. januára do 15. apríla a najmenšiu lovnú mieru 25 centimetrov (v čase písania článku je uvedená lovná miera 23 cm a doba hájenia 1.1.-15.4., ale pre Slovensko je platná mierka 25cm).
Losos verzus pstruh: SKUTOČNÉ rozdiely
tags: #sivon #potocny #pestovanie