Pestovanie mäsožravých rastlín v skleníku: Kompletný sprievodca

Mäsožravé rastliny patria medzi najtajomnejšie a zároveň najatraktívnejšie rastliny vďaka svojmu zjavu a špecifikám. Mnohých priťahujú, ale nie každý má dobrú skúsenosť s ich pestovaním. Pestovanie rastlín v skleníku je pre mnohých záhradkárov veľmi populárnou aktivitou, ktorá umožňuje pestovať rastliny, ktoré by inak v danom prostredí neprežili. Skleník poskytuje ideálne prostredie pre rastliny, ktoré sa nachádzajú v chránenej oblasti a majú stabilné klimatické podmienky.

Mäsožravé rastliny rastú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, v najrôznejších klimatických oblastiach a často v podmienkach s veľmi špecifickou mikroklímou, preto nie je možné zovšeobecniť ich nároky na pestovanie. Pri ich pestovaní je potrebné vychádzať z klimatických a geologických podmienok na prírodnej lokalite konkrétneho druhu. Mnohé druhy však rastú v takých podmienkach, ktoré, v určitom rozsahu tolerancie, sme schopní zabezpečiť na jedinom mieste a preto tam môžeme vytvoriť i pomerne druhovo bohatú kolekciu.

Malý domáci skleník pôsobí ako malá bublina perfektného prostredia, kde môžete regulovať teplotu, vlhkosť a svetlo. S robustnou štruktúrou skleníka dokážete chrániť vaše mäsožravé rastliny pred tvrdým počasím vonku. Ak máte málo priestoru, mini skleník je ideálne riešenie.

Výber a typ skleníka

Výber vhodného skleníka je kľúčovým faktorom pre úspešné pestovanie rastlín. Existujú rôzne typy skleníkov, ktoré sa líšia veľkosťou, materiálom a cenou. Záleží na spouste věcí: velikost, materiál, na jaké rostliny, celoroční nebo jen sezónní, kolik je kdo ochoten investovat, zakopat/nezakopat, s topením nebo bez (jaké topení, jaké jsou možnosti), jak ho vybavit, přívod elektřiny, vody, větrání atd.

Pre celoročné pestovanie rastlín, ktoré nie sú úplne stavané pre mráz, je nutné zainvestovať už pri pořídení skleníka do jeho izolácie. V takom prípade je vhodný polykarbonát 15mm a viac. Čo sa investuje do stavby, to sa ušetrí na vykurovaní v krátkom horizonte. Sklo je naopak zlý izolant, ako proti teplu, tak proti zime, a fólia nemá so skleníkom nič spoločné.

Skleník pre rastliny

Teplota a vykurovanie

Úplne iné teploty potrebuje kultúra druhov tropického, iné mierneho pásma. Tropickým druhom vyhovujú izbové teploty našich príbytkov, avšak s rozdielmi v zimnej teplote. Problémom sú letné teploty, najmä počas horúčav, keď v čiastočne uzavretých pestovateľských vitrínach za oknom dosahujú hodnoty vyššie, ako je rastlinné pletivo fyzicky schopné zniesť. Preto počas kritických dní je nevyhnutné vyriešiť situáciu kompromisom na úkor hladiny oslnenia - čiastočným pritienením.

Vykurovanie je najvýhodnejšie také, aké si kto môže dovoliť buď finančne, alebo technicky. Ideálne je napojenie vykurovania na domový obvod s plynovým kotlom. Akékoľvek vykurovanie elektrinou je relatívne nákladné, avšak veľa závisí od izolácie skleníka a energetických únikov.

Pri pestovaní všeobecne platí - čím nižšia teplota, tým menej svetla rastlina potrebuje. V zime, pri znížení svetelných podmienok by sa mala teplota pohybovať okolo 10 stupňov aj nižšie.

Svetlo

Rastliny v skleníku potrebujú dostatok svetla na to, aby mohli rásť. Takmer všetky druhy mäsožravých rastlín vyžadujú maximálne možné oslnenie. Výnimku tvoria 3 druhy pralesných tropických rosičiek, niektoré krčiažniky a niektoré tučnice, ktoré pestujeme na rozptýlenom svetle. Všetky ostatné druhy je potrebné umiestniť na parapet okna orientovaného optimálne na juhovýchod. Vhodná je i východná až západná expozícia.

V skleníkových podmienkach s nedostatkom svetla zvyčajne problém nebýva. Väčšina mäsožravých rastlín potrebuje veľké množstvo jasného, nepriameho svetla. V skleníku môžete umiestniť svoje rastliny na miesta, kde získajú najlepšie svetlo.

Zavlažovanie a vlhkosť

Rastliny v skleníku potrebujú dostatočnú vlhkosť, aby mohli rásť zdravo. Mäsožravky si obvykle vyžadujú kyslý, rašelinový substrát a minerály vody z vodovodu alebo studne tento substrát neutralizujú. Preto je dôležité pravidelne zalievať rastliny a udržiavať optimálnu vlhkosť prostredia. Pri všetkých mäsožravkách je vhodné používať dažďovú vodu, alebo, ak nemáme možnosť ju zachytiť, tak destilovanú. Zálievková voda musí byť mäkká, optimálne kvalitou blízka vode destilovanej. Najlepšie je vyrábať ju filtrom na princípe reverznej osmózy. Prípadne sa uhličitanová tvrdosť dá odstrániť prevarením. Vodu varíme asi 10 minút, necháme ochladiť a uhličitany sa vyzrážajú na dne.

Väčšina druhov vyžaduje substrát trvalo vlhký až mokrý. Preto sa bežné druhy pestujú v kvetináčoch postavených vo vode. V letnom období substrát podmáčame viac, v zimnom stačí, aby bol vlhký (najmä v chlade zimujúce druhy neprelievame).

Karzivírne rastliny milujú vysokú vlhkosť. Vlhkosť môžete zvýšiť vo svojom malom domácom skleníku umiestnením podnosu vody vo vnútri. Keď sa voda odparuje, dodáva vzduchu vlhkosť. Rastliny môžete tiež pravidelne zahmlievať, ale buďte opatrní, aby ste to nepreháňali.

Substrát a hnojenie

Karivorné rastliny potrebujú pôdu s nízkym obsahom živín. Pravidelná zalievacia pôda nestačí. Môžete použiť zmes machu sphagnum a perlitu. Tento typ pôdy dobre odteká a nemá všetky ďalšie živiny, ktoré tieto rastliny nepotrebujú.

Najbežnejším substrátom je čistá, hrubo vláknitá vrchovisková rašelina. Rašelina musí byť neupravená, s pôvodným kyslým pH. Najlepšia je s nízkym stupňom rozkladu (biela). V čistom stave, alebo prípadne v kombinácii s kremičitým pieskom (max. 1/3 objemu) ju používame pre väčšinu rosičiek, mucholapku, darlingtoniu, saracénie, väčšinu bublinatiek, genlisey, byblis, cefalotus a heliamfory. Mäsožravky presádzame na jar raz za 1-3 roky do čistej rašeliny (kyslej pôdy). Zmiešame ju s kremičitým pieskom v pomere 2:1. Môžeme primiešať aj trochu perlitu.

Mäsožravé rastliny rastú na pôdach veľmi chudobných na živiny v dostupnej forme a akékoľvek hnojenie je vylúčené. V roku, keď nepresádzame, môžeme na jar použiť okysľovač pôdy v slabšej koncentrácii. Pri pestovaní rastlín v skleníku je dôležité zvoliť vhodné rastliny, ktoré sa dokážu prispôsobiť skleníkovým podmienkam.

Rôzne typy substrátov pre mäsožravé rastliny

Vetranie

Dostatočné vetranie je dôležité pre udržanie zdravia rastlín v skleníku. Vetranie pomáha udržiavať optimálnu teplotu a vlhkosť v skleníku a zabraňuje vzniku plesní a chorôb rastlín. Plesňové choroby môžu byť skutočným problémom, najmä ak je vlhkosť príliš vysoká alebo cirkulácia vzduchu je zlá. Uistite sa, že váš malý domáci skleník má dobré vetranie.

Najznámejšie druhy mäsožravých rastlín vhodné do skleníka

Mucholapka podivná (Dionaea muscipula)

Pochádza zo Severnej Karolíny, z prostredia rašelinísk, a preto jej vyhovuje, ak stojí trvalo vo vode.
Znesie aj zimovanie vonku, ideálne teploty počas zimy by mali byť okolo 5 - 10 °C.
Môžeme ju zimovať aj inak - zaistiť jej umelé osvetlenie primeraného svetelného spektra, alebo ju vybrať zo substrátu a uskladniť v chladničke.
Mucholapky sú celkom v pohode, na zimu väčšinou zatahujú do substrátu a prídu o väčšinu alebo všetky listy, ale najaře vyraší.
Pasce sa po dvojitom stimulovaní chĺpkov zatvárajú. Nie je vhodné listy zaklápať naprázdno, rastlina sa vysiľuje.
Ak mucholapka začne tvoriť kvetnú stonku, je žiaduce odstrániť ju už v zárodku, pretože jej kvitnutie môže rastlinu vysiliť až tak, že uhynie.

Rosičky (Drosera)

Tento rod je mimoriadne bohatý na typy biotopov. Rosičky bežne predávané u nás nepotrebujú zmenený režim pre zimovanie, postačí im slnečné okno počas celého roka.
Je vhodné, ak majú vlhkejší vzduch, avšak nie všetky druhy znesú uzavreté vitríny s minimom pohybu vzduchu.
Výrastky, na ktorých sa objavuje „rosa“, sa nazývajú tentakuly a dokážu svojimi lepkavými sekrétmi korisť efektívne prilepiť na listy.
Najčastejšie sa môžeme stretnúť s rosičkou lopatkolistou (Drosera spatulata) a rosičkou vláskatou (Drosera capillaris). Veľmi atraktívne sú rosička dvojitá (Drosera binata) a rosička kapská (Drosera capensis).
Rosička kapská dokáže veľmi účinne lapať octomilky a otravné smútivky.
Čo sa týka kvitnutia, kvitnú bežne a bez problémov, často sa kvety aj opelia a poskytujú klíčivé semená.

Tučnice (Pinguicula sp.)

Patria k bezproblémovým, ľahko pestovateľným a vďačným rastlinám, navyše sa za starostlivosť odmenia pomerne atraktívnym kvitnutím.
Ide o bohatý rod z rôznych typov biotopov. V tropických, ale aj severských oblastiach nájdeme druhy, ktoré majú v období dormancie zhustený, priam sukulentný spôsob rastu listov.
Do bytových podmienok sú vhodnejšie bežne predávané hybridy s vyššou odolnosťou.
Čo sa týka pestovania, vyberieme im slnečné okno a rašelinový substrát a dbáme na to, aby stáli vo vode.

Sarracenie (Sarracenia sp.)

Sarracenie sa vyskytujú v prírode rôznorodo, čo sa týka ich foriem, ale aj podmienok. V predaji sú obvykle množené hybridné klony so zvýšenou odolnosťou a prispôsobením sa na bytové podmienky.
Často tieto rastliny môžeme pestovať celoročne aj v exteriéri. Sú veľmi odolné, majú zaujímavý vzhľad korunovaný veľmi atraktívnymi, pomerne veľkými kvetmi.
Napriek tomu, že ich pasce sú pasívne, a teda sa okrem svojej stavby nijako nepohybujú v záujme ulovenia koristi, dá sa povedať, že sú spomedzi všetkých spomínaných mäsožraviek najefektívnejšie.
Znesú mrazy, ale je potrebné sa pripraviť na to, že niektoré špirlice to nemusí vydržať. Problémom u mrazov môže byť vyschnutí substrátu mrazom a tým postupne i úhyn rastliny.

Krčiažniky (Nepenthes sp.)

Sú podstatne väčšie (sú to vlastne liany) a majú dva typy pascí - zemné a vzdušné. Pasce sa líšia svojou stavbou, aj s ohľadom na efektívny lov koristi, či už lezúcej, alebo aj lietajúcej.
Pre svoj život potrebujú vyššiu vlhkosť vzduchu, okolo 70 - 80 %. Z tohto dôvodu sú pre ne vhodné vitríny a skleníky, avšak dajú sa kúpiť aj druhy a krížence, ktoré prospievajú aj na obyčajnom panelákovom okne.
Na nedostatok vzdušnej vlhkosti reagujú zasychaním a netvorením pascí.
Ako substrát je pre ne vhodná zmes hrubej vláknitej rašeliny, perlitu, dubovej kôry, niekedy sa pridáva aj molitan či polystyrén na odľahčenie. Rašelina je v substráte krčiažnikov nevhodným materiálom.

tags: #sklennik #pestovanie #masozravych #rastlin