Rozmnožovanie škrečkov: Od párenia po starostlivosť o mláďatá
Ak máte doma samca aj samicu škrečka a prajete si odchovať mladé, je dôležité poznať ich reprodukčné návyky. Pochopenie správneho načasovania a starostlivosti je kľúčové pre úspešný odchov.
Vhodný čas na párenie a pôrod
Vhodný čas na párenie sa pre samicu škrečka opakuje približne každých 6 dní, preto je dôležité vystihnúť tento správny moment. U samcov na tom nezáleží. Párenie môže prebiehať agresívne, ale je to normálne správanie. Ak sa párenie úspešne uskutoční, samička porodí približne 5 až 10 mláďat za 15 až 20 dní od párenia. Pôrod môže trvať aj niekoľko hodín.
Pôrod a starostlivosť o novorodeniatka
Mláďatá vychádzajú z tela matky hlavičkou napred. Samička hneď prekusne pupočnú šnúru, ale inak nechá všetko na nich. Placenta vychádza neskôr. Každé novorodeniatko samička dosucha olíže. Nebráňte jej v tom, pretože mláďatká by bez tejto starostlivosti neprežili. Hneď po narodení mláďatá začnú sať mlieko.
Novonarodené mláďatá sú dlhé asi 1 cm, ružovej farby, bez srsti, slepé a hluché. V žiadnom prípade ich neberte do rúk, aby ste ich neohrozili. Už za 6 dní budú mať srsť a na 10. deň začínajú jesť tuhú stravu.
Vývin mláďat a potenciálne problémy
Bohužiaľ, nie všetky mladé sa dožijú 10. dňa života. Ak samička porodí príliš veľa mláďat, môže sa stať, že niektorému sa neujde dostatok mlieka a zomrie. Na 12. deň mladé už začínajú vychádzať z hniezda. Na 15. deň sa im rozlepia oči a v 25. dni sú schopné prežiť samostatne.
Rozdiel medzi škrečkom a chrčkom
V slovenskej literatúre sa môžeme stretnúť s rozdielnym výkladom názvov škrečok a chrček. Často sú nesprávne považované za synonymá. V skutočnosti, aj keď sú si škrečok a chrček veľmi podobní, sú medzi nimi výrazné rozdiely.
Jediným predstaviteľom chrčka je Chrček poľný - lat. Cricetus cricetus, ktorý sa vo voľnej prírode vyskytuje aj u nás. K votrelcom býva vo svojom teritóriu agresívny a na rozdiel od ostatných druhov, nie je vhodný na chov v domácich podmienkach. Chrček poľný je často nazvaný aj škrečok poľný, chrček obyčajný alebo chrček roľný. Patrí do rodu Cricetus a na Slovensku je zákonom chránený, teda nie je možné chovať ho doma ako miláčika.
Aby ste určili, či sa jedná o chráneného chrčka poľného alebo o klasického škrečka, nemusíte byť znalci. Chrček je totiž typický svojou väčšou stavbou tela, dĺžka jeho tela je až 28 - 34 cm! Škrečky sú podstatne menšie, najobľúbenejší škrečok džungársky má len 9 - 12 cm a škrečok Roborovského len dokonca 4 - 7 cm dlhé telo.
Chrček sa od škrečka líši aj svojím špecifickým zafarbením. Má hustú kožušinku, ktorá je na chrbte červenohnedá a na brušku čierna. Biele škvrny sa väčšinou nachádzajú na nose, lícach, krku, slabinách a nohách. Klasický škrečok roborovski má chrbát pokrytý pieskovou srsťou s červeným nádychom a bruško má biele.
Životný cyklus a správanie škrečka poľného
Chrčka poľného sa dá pri troche šťastia stretnúť vo voľnej prírode väčšiny Európy. Chrčky obľubujú nízke polohy poľnohospodárskej pôdy s jemnou hlinou. Sú to samotári, ktorí si pod zemou vytvárajú komplex podzemných chodieb a to nielen horizontálnych, ale aj vertikálnych. Pod zemou sa tiež nachádza sklad potravy, kam si odnáša v lícnych vačkoch potravu ako rôzne strukoviny, semiačka, koreňovú zeleninu a pod. Nepohrdne ani drobným hmyzom, či trávou.
Hlodavec žijúci vo voľnej prírode dosahuje 20-35 cm a s váhou 200-500 gramov patrí medzi najväčšie hlodavce. Škrečok poľný (Cricetus cricetus) je jediným druhom škrečka žijúcim na území Slovenska. Svojím vzhľadom a veľkosťou pripomína morča. Zo všetkých druhov našich hlodavcov je najpestrejšie sfarbený. V porovnaní s inými cicavcami má na tele tzv. prevrátené farby. Na spodnej strane je tmavý, na vrchnej svetlý. Brušnú stranu má čiernu, vrchnú žltohnedú. Pod belavými až žltohnedými lícami má červenohnedý pás. Na vrchnej strane má svetlé chĺpky, ktoré majú na konci tmavé špičky. Svetlé pásy na hlave a krku mu dodávajú zaujímavý a milý vzhľad.
Škrečok je zaujímavý najmä tým, že potravu z polí si v lícnych vakoch odnáša do svojich podzemných úkrytov, kde ju zhromažďuje v pozoruhodných množstvách. Životným prostredím škrečka je najmä nížinná poľnohospodárska krajina a kultúrne stepi. Je to nočný druh živočícha a zo svojich úkrytov vychádza len podvečer a v noci. Žije v podzemných dierach, ktoré si sám vyhrabáva. Pod zemou má rozsiahle, široko rozvetvené, niekoľko metrov dlhé komplexy chodieb používané na rôzne účely. Horizontálne chodby využíva ako obydlie, v ktorom má spálňu určenú na oddych, špajzu na ukladanie potravy a toaletu, kde odkladá trus. Vertikálne chodby, tzv.
Koncom augusta upadajú škrečky poľné do zimného spánku, ktorý je však prerušovaný, aby sa mohli najesť zo svojich zásob. Samičke sa rodí 4-12 mláďat, no tento počet veľmi rýchlo klesá. Samica rodí po 17 až 20 dňoch gravidity. Mláďatá sú slepé a holé. Mlieko pijú do 18. dňa a v 25-30 dni sa osamostatňujú. Pokiaľ majú dosť pôdy, môžeme zvieratá nechať prezimovať prirodzene. Prezimované škrečkovia sa ochotne rozmnožujú.
Škrečok patrí medzi samotárske živočíchy. Samec a samica neobývajú spoločnú noru, každý z nich si buduje vlastnú. V jarných mesiacoch, spravidla koncom apríla a v máji, sa škrečky prvýkrát pária. Samce začínajú vyhľadávať samice, aby sa s nimi v podzemnej nore spárili. Po akte párenia samica vyženie samca z nory a ten si hľadá novú partnerku. Samica býva gravidná asi 20 dní. Narodené mláďatá rýchlo rastú. Po 25 dňoch opúšťajú matkinu noru a živia sa samostatne. Už po troch mesiacoch sa môžu rozmnožovať. Samica sa po výchove prvých mláďat pári ešte dvakrát a vychová ďalšie mláďatá. Stavy škrečkov z roka na rok dosť kolíšu.
U nás sú škrečky polné chránené od roku 1992. Škrečok poľný sa dožíva odhadom 10 rokov. Aj napriek zimnému spánku cez zimu stratí asi tretinu svojej celkovej hmotnosti.
Škrečok zlatý a džungársky
V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný. „Stredný“ preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Škrečok zlatý je rozšírený západne od Kaspického mora a v oblasti, ktorá leží medzi Kaspickým a Čiernym morom. Je veľký asi 15 cm a dožíva sa od 2 do 4 rokov. Pri škrečkovi zlatom existuje veľa farebných mutácií.
Škrečok džungársky so svojimi 9 cm sa zaradil do skupinky trpasličích škrečkov. Jeho dĺžka života je kratšia ako u škrečka zlatého, sú to približne 2-3 roky. Na jeho sivohnedom chrbátiku sa tiahne tmavý úhorový pás. Boky tela, bruško a chvostík sú biele. Vyskytuje sa v dvoch poddruhoch. Prvý, Phodopus sungorus campbelli, je hnedý až sivý. Väčšinou sa neprefarbí do zimnej srsti. Druhým poddruhom je Phodopus sungorus sungorus. Jeho srsť je akoby zimná. Oba poddruhy škrečka džungárskeho sa v prírode vyskytujú v Kazachstane, Altaji, západnej Sibíri a v Mongolsku. V zajatí ich môžeme chovať aj v pároch. Mláďatá sa kotia holé a slepé, no už na 10. deň sú osrstené a na 11. deň sa im otvárajú očné mihalnice. Škrečky džungárske upadajú do zimného spánku len pri dlhodobejšom ochladení. Ku kupovanému krmivu pridávame aj ovocie a zeleninu.
Ďalšie druhy škrečkov
Škrečok Roborovského je najmenším žijúcim škrečkom, čím robí spoločnosť škrečkovi džungárskemu v jeho trpasličej skupine. Jeho veľkosť je len 5,5 cm a dĺžka ochlpeného chvosta 5-10 mm. Má robustné, no malé a krátke telíčko, veľkú, no krátku hlavičku a malé, okrúhle a len slabo ochlpené ušnice. Nohy sú krátke, chodidlá osrstené. Žije v Mongolsku, Rusku v oblasti susediacej s Mongolskom a v severnej Číne. Vyhýba sa vegetácií so súvislým porastom. Vyhrabáva si diery hlboké 500-1000 mm, ktoré vyúsťujú do rozšírených komôr a vystieľa si ich srsťou. Na chov v domácnosti je vhodný. Neodporúčam ho však veľmi neskúseným a malým chovateľom, kvôli jeho rýchlosti a vrtkosti.
Škrečok čínsky patrí do rodu sivých škrečkov (cricetulus). Sú to hlodavce s typickým štíhlym telom dlhým 8-12,5 cm. Rozoznávacím znakom tohto rodu je neosrstený chvost dlhý 25-106 mm. Ušnice sú krátke, pokryté hustými jemnými chĺpkami. Oči nie sú výrazne vypuklé ako pri džungárskych škrečkoch, ale sú stredne veľké. Povrch tela je sivý alebo tmavožltý, bruško je svetlosivé alebo biele. Škrečok čínsky obýva stepi, lesostepi i polopúšte severnej Číny. Je to hlodavec s typickou súmračnou aktivitou. Cez deň sa ukrýva v jednoduchých dierach. Živí sa semenami rozličných rastlín, ale skonzumuje i veľa hmyzu. Môže byť krátkosrstý aj dlhosrstý. Je o niečo menší ako divoko sfarbený škrečok zlatý.
Prečo by ste NEMALI CHOVAŤ ŠKREČKA
tags: #skrecok #polny #rozmnozovanie