Tritikale: Všestranná obilnina pre moderné poľnohospodárstvo
Tritikale (Triticosecale, Wittmack) je obilnina získaná hybridizáciou pšenice (Triticum) s ražou (Secale). Kríženec týchto dvoch „súperov“ - pšenice (Triticum) a raže (Secale) vyšľachtili v Nemecku koncom 19. storočia pod názvom „Triticosecale“, skrátene tritikale. Prvé tritikale bolo vyprodukované škótskym botanikom A. Stephenom Wilsonom v roku 1875, keď sa podarilo opeľovať pšenicu s ražným peľom. Až v roku 1888 bol získaný prvý plodný hybrid nemeckým šľachtiteľom W. Rimpau. Pôvodným cieľom výroby tritikale bola produkcia novej obilnej plodiny, ktorá kombinovala vynikajúcu agronomickú výkonnosť a kvalitu konečného použitia pšenice so stresovou toleranciou (biologickou aj abiotickou) a prispôsobivosťou raže. V roku 1969 bola registrovaná prvá odroda tritikale Rosner v Kanade, ktorá sa využívala na výrobu alkoholu. V roku 1982 sa presadila poľská odroda Lasko, čo bolo prelomom v tvorbe nových biologických materiálov tritikale. Bola vyšľachtená prof. Tadeuzsom Wolskim v Danko Hodowla Roslin, a tým nastalo aj masívnejšie šľachtenie tritikale. Tento kultivar si v nasledujúcich rokoch našiel priaznivcov vďaka svojim vlastnostiam. Kombinuje skromnosť nárokov raže s bohatosťou výnosov pšenice. V odrode triticale sú kombinované vlastnosti vysokej úrodnosti s kvalitou pšenice a toleranciou voči kvalite pôdy, či odolnosti voči chorobám, ktorú si tento hybrid prevzal od raže.
Tritikale je hybridná obilnina, ktorá vznikla krížením pšenice (Triticum) a raže (Secale). Cieľom tohto kríženia bolo spojiť výhody oboch plodín: výnos a kvalitu zŕn pšenice s odolnosťou a prispôsobivosťou raže. Tritikale je obľúbené v krmovinárstve a na výrobu múky, a pre jeho schopnosť rásť v menej úrodných pôdach. Tritikale je relatívne nová plodina, ale pestuje sa v rôznych odrodách, ktoré sa líšia podľa účelu použitia.
Vlastnosti a výhody pestovania tritikale
Tritikale je vhodné do menej výhodných pestovateľských podmienok, pretože dobre toleruje aj horšiu kvalitu pôdy, jej nižšiu kyslosť a nie je náročné ani na predplodinu. Postačí mu menej agrochemických vstupov, hnojív či pesticídov. A keďže je aj odolnejšie voči chorobám, vysievajú ho najmä v ekologickom systéme poľnohospodárstva a v znevýhodnených oblastiach Slovenska. Nezaskočia ju mrazy v podhorských oblastiach a klíči už pri teplote 2 až 3 stupne. Ale aj keď je odolnejšia voči zime ako raž, neznáša pridlho trvajúcu snehovú pokrývku, ani severnú expozíciu pozemku. Tritikale je veľmi odolné voči suchým podmienkam, čo z neho robí ideálnu plodinu pre oblasti s nepravidelnými zrážkami. Napriek tomu pravidelné zavlažovanie počas obdobia klíčenia a rastu klasov výrazne zvyšuje výnosy.
Podľa štatistiky tritikale v slovenských podmienkach dosahuje za posledné roky priemernú úrodu okolo 3,4 - 3,9 t.ha-1, no ak tejto obilnine poskytnete optimálne podmienky, dokáže prekvapiť hektárovými úrodami okolo 6 až 8 ton, pri intenzívnom pestovaní aj vyššími.
Využitie tritikale
Prednosti tritikale „zdedené“ po pšenici a raži ocenia najmä hospodárske zvieratá. Tento obilný druh produkuje väčší objem zelenej hmoty, ktorú využijete na zelené kŕmenie, seno či senáž. Súčasné odrody sú často šľachtené práve pre vysoký vzrast a bohaté olistenie. Vďaka nižšiemu obsahu lignínu a vlákniny, dobrej odolnosti voči listovým chorobám a vyššiemu obsahu dusíkatých látok starne tritikale v krmive na zeleno pomalšie. Zrno tritikale poskytne zvieratám vysoký obsah bielkovín (až 12,5 %) a priaznivé zloženie aminokyselín, najmä lyzínu. Z nutričného hľadiska je výhodou tritikale vysoký podiel frakcie bielkovín rozpustných vo vode a soliach. Samozrejme, obsah bielkovín kolíše podľa použitej odrody, pestovateľskej lokality, vývoja počasia aj spôsobu pestovania.
Skúsenosti z Veľkej Británie so skrmovaním tritikale ukazujú, že jeho podiel v kŕmnej dávke je najvýhodnejší, ak ho do nej pridáte 25 % pre dojnice, prasatá a ovce, 30 % pre brojlery a 35 % pre nosnice a hovädzí dobytok vo výkrme.
V zahraničí sa už tritikale presadilo aj v potravinárskom priemysle. Napríklad v Poľsku ho pridávajú do zmesi na chlieb a pečivo. Vo vyspelých krajinách využívajú výživové vlastnosti tritikale pre špeciálne diétne výrobky a racionálnu výživu (raňajkové cereálie, vločky, cestoviny). Výborne dopadli aj prvé pokusy Kanaďanov, keď z tritikale vydestilovali kvalitný alkohol, dokonca škótsku whisky.
Tritikale začína vďaka svojej bohatej nadzemnej biomase hrať významnú úlohu aj ako energetická plodina. Pre využitie v bioplynovej stanici je najvhodnejšie zberať ho v čase najväčšieho objemu porastu, teda v mliečnej zrelosti zŕn. No vhodné je aj pre produkciu bioetanolu, keďže výťažnosť tritikale je vyššia ako u raže.
Pestovanie a starostlivosť o tritikale
Príprava pôdy pre tritikale sa nelíši od prípravy pre ostatné oziminy. Ak chcete dosiahnuť vyššiu úrodu, najlepšie bude, keď tritikale vysejete po predplodinách ako sú ďatelinoviny, strukoviny a okopaniny. Vyhovuje mu plytké prekyprenie pôdy do hĺbky 8 až 18 cm, namiesto orby. Sejbové lôžko pripravte do hĺbky 5 - 6 cm vibračnými bránami s valcom v agregáte so sejačkou.
Optimálny termín sejby tejto oziminy je od polovice septembra do polovice októbra. Výsevok by sa mal pohybovať okolo 400 až 500, resp. 550 klíčivých zŕn na 1 m2, podľa podmienok.
Hnojenie prispôsobte stavu pôdy, zásobám živín, plánovanej úrode a agroklimatickým podmienkam. Obvykle je dávka fosforu P2O5 35 - 100 kg.ha-1, draslíka K2O 80 - 120 kg.ha-1 a rovnako dusíka. Hnojenie dusíkom má vplyv na obsah bielkovín, a preto ho dávkujte na jar v rámci regeneračného hnojenia (60 % N) a potom na začiatku steblovania pre produkciu (40 % N).
Mechanické ošetrovanie a ochrana proti burinám a škodcom je rovnaká ako pri pšenici či raži. Taktiež je pri tritikale dôležité určiť správny termín zberu, pretože má sklon k prerastaniu v klase. Podľa vlhkosti zrna zberajte vo fáze žltej zrelosti a voľte radšej dosúšanie. Pri pozberovej úprave postupujte opatrne, aby ste nezvyšovali straty vymrvením zrna a tiež predišli zapareniu.
Tritikale preferuje slnečné stanovište s dobrou cirkuláciou vzduchu. Pôda by mala byť dobre priepustná, no tritikale dokáže rásť aj na menej úrodných pôdach, ako sú piesočnaté alebo hlinité pôdy. Pred výsevom je dôležité prekypriť pôdu a zabezpečiť jej dobrú štruktúru.
Tritikale je náročné na živiny, najmä na dusík, ktorý podporuje rast zelenej hmoty a tvorbu klasov. Pred výsevom môžeš do pôdy zapracovať organické hnojivo bohaté na dusík, ako je kompost alebo hnoj. Organické hnojivá: Používanie organických hnojív, ako je kompost, zlepšuje štruktúru pôdy a zabezpečuje dlhodobý prísun živín.
Tritikale môže byť napadnuté škodcami, ako sú vošky, húsenice alebo hlodavce. Používanie prírodných pesticídov, ako neemový olej, alebo preventívne opatrenia, ako ochranné siete, môžu znížiť riziko napadnutia. Tritikale je vo všeobecnosti odolnejšie voči chorobám ako pšenica, no stále môže byť náchylné na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza.
Tritikale je pripravené na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú pevné na dotyk. Zvyčajne sa zberá 100-120 dní po výseve. Po zbere je dôležité tritikale dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná môžeš sušiť na slnku alebo v suchom, dobre vetranom priestore.
Odrody tritikale
Predovšetkým dbajte na výber vhodnej odrody pre vaše pestovateľské podmienky. Odporúčame najmä ozimnú slovenskú odrodu IS Titus. Je to skorá, intenzívna odroda tritikale vyšľachtená pre suchšie podmienky a má vysoký úrodový potenciál. V praxi je dobre overená aj nemecká odroda Cosinus, skorá s vysokým a stabilným výnosom. Vďaka tvorbe zelenej hmoty 40 - 50 t.ha-1 je vhodná na zelené kŕmenie, ako aj na energetické využitie. Ak nestihnete výsev na jeseň, stále máte možnosť osevu novej - prvej slovenskej odrody jarného tritikale IS Trivago.
Tritikale sa môže pestovať ako ozimné alebo jarné. Ozimné tritikale sa seje na jeseň, zvyčajne od septembra do novembra, aby prezimovalo a na jar rýchlo rástlo. Jarné tritikale sa pestuje na jar a zberá sa v lete. Je menej odolné voči chladu, ale má krátky vegetačný cyklus a vysoký obsah bielkovín.
tags: #slachtenie #a #pestovanie #tritikale