Kompletný sprievodca pestovaním hlivy ustricovej v domácich podmienkach

Pestovanie hlivy ustricovej v domácich podmienkach je pomerne jednoduché a pri troche snahy to zvládne každý. Táto jedlá huba sa stáva čoraz populárnejšou nielen pre svoju nenáročnosť, ale aj pre svoje výnimočné nutričné a zdravotné benefity. Hliva ustricová je drevokazná huba, ktorá sa vo voľnej prírode živí rozkladom dreva listnatých stromov. Jej plodnice dorastajú do priemeru 5 až 20 cm a majú mäsitú štruktúru. Je bohatá na bielkoviny (až 25 %), vlákninu, vitamíny a minerály a má priaznivé účinky na zdravie.

Hliva ustricová obsahuje antioxidanty, ako sú polyfenoly a vitamín C, ktoré pomáhajú neutralizovať voľné radikály a znižujú tak oxidačný stres v tele. To môže viesť k ochrane buniek pred poškodením, zníženiu zápalov a zníženiu rizika vzniku rôznych chorôb, vrátane srdcových ochorení a rakoviny. Hliva ustricová výrazne znižuje hladinu tzv. „zlého“ LDL cholesterolu v krvi a naopak zvyšuje hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu, čo znižuje riziko srdcovocievnych ochorení. Zároveň má protizápalové, antibakteriálne, antioxidačné a imunomodulačné účinky, vďaka čomu je vyhľadávanou superpotravinou.

Dôvodov, prečo vsadiť práve na hlivu ustricovú, je hneď niekoľko. Táto nenápadná huba posilňuje imunitný systém, zvyšuje tvorbu červených krviniek a zároveň znižuje cholesterol v krvi, má vysoký obsah vlákniny, antiseptické účinky a slúži ako prevencia proti niektorým chorobám. S nízkou energetickou hodnotou je dokonca vhodná aj pri chudnutí. Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie.

Pozoruhodný je aj ich relatívne vysoký obsah minerálnych látok. Je to asi 10 % zo sušiny. Obsah cukrov je len 0,9-2 % na čerstvú hmotu, čo predstavuje veľmi nízku kalorickú hodnotu, a to len 45 kalórií na 100 g plodníc. Veľmi zaujímavý je obsah biologicky aktívnych látok, najmä vitamínu B2 a B12, menej vitamínu C, ďalej obsahuje kyselinu škoricovú, vanilínovú a kumarovú. Pozoruhodný je aj ich vplyv na odbúranie cholesterolu. Japonským vedcom sa dokonca podarilo na pokusných zvieratách potvrdiť v hlive ustricovej prítomnosť antitumorových a imunostimulačných látok.

Možnosti pestovania hlivy ustricovej

Hlivu je možné pestovať extenzívne, aj intenzívne. Intenzívnym spôsobom ju pestujeme na slame vo vreciach, extenzívne na pňoch listnatých drevín vonku. Taktiež potreby na pestovanie sú pre väčšinu pestovateľov ľahko dostupné. Medzi záhradkármi sú obľúbené predovšetkým šampiňóny, no do popredia sa dostáva aj vitamínmi nabitá hliva ustricová. Sadba hlivy ustricovitej je vhodná pre pestovanie vo vreci a predstavuje praktický spôsob, ako si dopestovať obľúbenú hlivu v domácich podmienkach. Pri pestovaní na slame alebo inom vhodnom lignocelulózovom substráte vo vreci vytvára ideálne podmienky na prerastanie a následnú tvorbu plodníc. Pestovanie hlivy ustricovitej vo vreci je obľúbené najmä pre svoju jednoduchosť, dostupnosť materiálov a možnosť dopestovať si čerstvé huby bez potreby záhrady.

Pestovanie hlivy ustricovej na dreve (extenzívne)

Ak ste sa rozhodli pestovať hlivu na pňoch a klátoch, budete potrebovať malé miestečko v záhrade. Huba bude rásť na dreve tak, ako rastie voľne v prírode. Táto moderná metóda je dostupná bez zbytočnej námahy a pomôcok. Extenzívne pestovanie hlivy je veľmi jednoduchý spôsob pestovania. Výhodou je dlhodobé plodenie, dekoratívnosť húb na záhrade a takmer bezprácna likvidácia kmeňov listnatých stromov. Nevýhodou je, že kultúra najviac plodí v dobe, keď rastú huby v prírode.

Výber dreva

Vhodnými drevinami na pestovanie hlivy sú orech, buk, topoľ, osika aj breza. Naopak, nevhodné sú ihličnany, agát, hruška, jaseň a kôstkoviny s výnimkou spomínanej čerešne. Problémy by mohol robiť aj dub, ktorý má tvrdé drevo a vysoký obsah trieslovín. Drevený klát by mal mať priemer aspoň 20 cm, pretože drevo s menším priemerom by rýchlejšie vyschlo. V prípade tvrdých drevín budete na prvú úrodu čakať dlhšie než pri mäkkých. Okrem správneho výberu dreviny je dôležité, aby drevo bolo zdravé a čerstvé, teda maximálne pár mesiacov po výrube. Vyhnite sa poškodenému, starému, suchému a nahnitému drevu bez kôry. Niektoré zdroje hovoria, že drevo by ste mali po výrube nechať odležať tri mesiace, ale podľa odborníka je to mýtus. Hliva bude rásť na klátikoch dlhých 30-80 cm, samozrejme len z listnatých stromov. Drevo by nemalo byť zoťaté dlhšie ako pol roka.

Očkovanie klátikov

Spôsobov, ako naočkovať pník, je viacero. Podstatou je, aby sa sadivo dostalo do kontaktu s drevom a hliva mohla cezeň prerastať. Pri modernej kolíčkovej metóde sa do dreva rovnomerne po celom jeho povrchu zboku cez kôru navŕtajú otvory. Ich priemer by mal byť približne 8 mm a vrt by mal byť o 3 až 5 mm dlhší ako dĺžka dreveného kolíka, ktorý do otvoru zatlčiete. Do vyvŕtaných otvorov sa vloží kúpená zrnitá sadba hlivy a kolíky sa zatlčú do otvoru tak, aby boli „utopené“. Potom sa zapečatia voskom. Postačí aj ten z obyčajnej sviečky. Očkovať môžete aj klát vhodnej dreviny s koreňmi v zemi, ktorý zostal po výrube v teréne. Na očkovanie počkajte do konca apríla, najneskôr do konca septembra. Klát musí byť starý maximálne rok. V tomto prípade sa očkujú korene, z ktorých opatrne odstránite kôru. Sadbu opatrne zahrňte hlinou.

Pri klátikovom spôsobe pestovania si zo stromových kmeňov hrubších ako 154 cm narežeme klátiky 20-30 cm dlhé. Veľmi vhodné je drevo topoľové alebo bukové, ale môže byť aj z vŕb, osík, briez a dubov. Najvýhodnejšie je drevo čerstvé, prípadne zo stromov maximálne 5 mesiacov zoťatých, a to najlepšie koncom zimy. Optimálnym termínom zakladania kultúry je začiatok leta. Čerstvá násada podhubia pri teplotách plus 2 až plus 10 °C vydrží 4 aj viac týždňov, pri teplote 20 °C však iba 14 dní. Klátiky podhubím očkujeme tak, že na ich hornú reznú plochu položíme asi 1 cm hrubý kotúčik narezaného podhubia a priložíme naň ďalší klátik. Postupujeme do výšky 3-4 klátikov, pričom spodný a horný koniec klátikového stĺpika naočkujeme podobne, prekryjeme a konce priklincujeme asi 5-cm hrubým dreveným kotúčikom. Klátikový stĺpik môžeme spevniť bočným sklincovaním na styku rezných plôch. Naočkované klátiky vložíme do vhodného priestoru na prerastanie podhubia.

Umiestnenie a starostlivosť

Naočkované poleno vložte do igelitového vreca s približne pollitrom vody a zaviažte. Raz za dva týždne ho otvorte, nechajte vyvetrať, prípadne doplňte vodu. Naočkovaný klátik zakopte do polovice do zeme. Trvalý kontakt so zeminou mu zabezpečí vlahu. Ideálne bude miesto, kde je tieň a vlhko, napríklad pod kríkom alebo na severnej strane pozemku. Niektorým pestovateľom sa osvedčilo aj pestovanie naležato - drevo len položia na zem. V čase sucha ich občas môžete poliať. Prvú úrodu zvyčajne čakajte nasledujúci rok po naočkovaní. Klátiky je potom potrebné umiestniť do vreca a nechať 2-3 mesiace prerastať. Potom sa klátiky zapustia z 1/3 do zeme v časti záhrady, ktorá leží v tieni. Ak je veľké sucho, je potrebné klátiky pravidelne kropiť vodou.

Pestovanie hlivy ustricovej na substráte (intenzívne)

Najjednoduchším riešením na vypestovanie chutnej hlivy je kúpiť zlisovaný, naočkovaný substrát v už hotovom balíčku. Je ľahko dostupný, nájdete ho v záhradkárskych predajniach alebo na internete. Substrát si viete zaobstarať od 3 do 17 kilogramov. Musíte si však dať pozor na to, aby kupovaný substrát nebol starší ako jeden rok. S balíčkom netreba nijako manipulovať. Stačí ho len umiestniť do voľného kúta s izbovou teplotou od 20 do 25 °C a počkať si. Akonáhle sa z otvorov balíčka začnú objavovať malé zhluky plodníc alebo tenké biele vlákna mycélia, pripomínajúce pavučinu, je to signál na začatie druhej fázy. Balíček už treba preniesť na miesto s nižšou teplotou a vyššou vlhkosťou. Ideálna je pivnica, kde by sa teplota mala pohybovať pod 18 °C.

Príprava priestorov

Miestnosť v ktorej plánujeme pestovať hlivu ustricovú by mala udržiavať vysokú vlhkosť vzduchu, stabilnú teplotu 8 - 15 °C, mala by mať okno na ventiláciu a prepustenie prirodzeného slnečného svetla (je možné nahradiť umelým osvetlením) a mala by mať ľahko umývateľné povrchy (napr. keramická dlažba, leštený betón a iné povrchy bez dreva a iných drsných povrchov, v ktorých by mohli byť usadené spóry a zárodky neželaných mikroorganizmov). Väčšinou sa na pestovanie hlivy používajú pivnice, či garáže s oknom a prirodzeným svetlom. Hlivu ustricovú je možné pestovať aj v exteriéri (napríklad na klátoch dreva), no v tom prípade je nutné zabezpečiť vhodné prostredie a zvoliť si vhodné ročné obdobie. Aby sme sa vyhli budúcej kontaminácii substrátu rôznymi plesňami či hmyzom, miestnosť, v ktorej budeme hlivu ustricovú pestovať je nevyhnutné vyčistiť. V prvom rade je potrebné saponátom vyčistiť podlahu, prípadne keramické obklady a následne dezinfikovať steny tekutými dezinfekčnými postrekmi na báze chlóru alebo alkoholu.

Výber a príprava substrátu

Hliva ustricová ako aj iné druhy hlivy rastú na širokom spektre organických materiálov (slama, seno, piliny listnatých drevín, suché lístie, kartón, kávový odpad alebo iné druhy organických zvyškov obsahujúcich celulózu a lignín), z ktorých rozkladom čerpajú živiny. Organický materiál by mal byť čerstvý (nie starší ako 1 rok), nemal by byť znečistený, plesnivý alebo zvlhnutý zlým skladovaním. Veľmi dôležitým faktorom je frakcia, na akú je substrát rozdrvený/nasekaný, pretože je tým ovplyvnená rýchlosť s akou vlákna mycélia prenikajú do substrátu, akou získavajú živiny a akou vytvorí hliva plodnice. Napríklad slama by mala byť v ideálnom prípade nasekaná na cca 1 - 2 cm dĺžku. V prípade kávového odpadu je naopak problém s príliš malou frakciou, ktorá sa má pri väčších množstvách tendenciu zhutňovať a preto je ju vhodné zmiešať napr. s nasekanou slamou. Hliva ustricovitá pri tvorbe plodníc vyžaduje rozptýlené svetlo, vyššiu vlhkosť a chladnejšie prostredie, čo pomáha dosiahnuť zdravý rast húb. Pri pestovaní vo vreci sa používa najmä slama, prípadne aj piliny alebo drevná štiepka podľa zvoleného postupu pestovania.

Na pestovanie si pripravte vhodný substrát, napríklad slamu, piliny alebo drevnú štiepku, a polyetylénové vrece. Sadbu používajte podľa odporúčaného postupu tak, aby sa rovnomerne rozmiestnila v pripravenom substráte. Aby mala hliva ustricová k dispozícii čistý substrát bez zárodkov iných húb, plesní a baktérií, ktoré by jej konkurovali, či znehodnotili hlivu, je substrát potrebné pred samotným naočkovaním hlivy sterilizovať. Substrát vložte do nádoby (hrniec alebo kotol s pokrievkou) s vodou tak, aby bol celý ponorený, vodu zohrejte na 80 až 85 °C a udržujte túto teplotu cca. 30 min. Aby substrát ostal pod hladinou horúcej vody, môžete ho zaťažiť mriežkou alebo sitkom. Všetky operácie, ktoré nasledujú po sterilizácii substrátu, by ste mali vykonávať v čistej miestnosti (ideálne v pripravenej kultivačnej miestnosti) s vydenzifikovanými povrchmi, pretože inak by mohla všetka vaša doterajšia práca vyjsť nazmar.

Substrát je potrebné nechať po pasterizácii odtiecť od prebytočnej vody. Ak stlačíme substrát v dlani mala by sa z neho vytvoriť kompaktná hrudka, no vytiecť by malo len pár kvapiek, takže ho nechajte po pasterizácii dostatočne dlho odtiecť. Substrát necháme po pasterizácii a odkvapkaní vychladnúť na izbovú teplotu (chladnutie môžeme urýchliť tým, že substrát rozhrnieme na čistom, vydenzifikovanom povrchu). Po vychladnutí môžeme do substrátu primiešať hnojivo (drvený vápenec alebo sadrovec) v objeme cca. 5% z objemu substrátu. Pokiaľ nemáme vrece zo silného PE môžeme slamu spariť v nejakej nádobe, prípadne namočenú slamu môžeme spariť v hrnci na zemiaky.

Očkovanie substrátu

Pripravený substrát môžeme naočkovať hlivou ustricovou. Sadba hlivy je predávaná naočkovaná na obilnom zrne alebo na iných živných médiách. Naočkovanie takejto sadby znamená, že ju jednoducho rovnomerne premiešame s pripraveným substrátom v pomere uvedenom na obale (väčšinou 2-3% k objemu substrátu). Ak pridáme do substrátu viac sadby hlivy ustricovej, jej mycélium prenikne celým substrátom rýchlejšie, čím sa zabráni kolonizovaniu inými plesňami, baktériami, či hmyzom a produkcia plodníc sa mierne zvýši. Sadbu vo vrecku tlakom ruky rozdrobíme. Vychladnutú slamu premiešame so sadbou a všetko vrátime naspäť do vreca a stlačíme rukou. Vrece opäť uzavrieme špagátom. Jedným litrom sadby naočkujeme asi 25 kg mokrej slamy (substrátu) - t.j. asi dve vrecia o priemere 30 cm a výške 70 cm.

Plnenie vriec a inkubácia

Po zaočkovaní sadbou hlivy môžeme substrát vložiť do plastových (PE) vreciek/vriec, pričom do každého môžeme vložiť 4 až 10 kg substrátu. Najvhodnejšie sú dlhé a úzke vrecká (70 - 90 cm dĺžka a 20 - 40 cm šírka), do ktorých substrát dôsledne utlačíme. Ideálne sú pevné a priehľadné vrecká, pretože akékoľvek napadnutie plesňami je ihneď viditeľné a kontaminované vrecko môžeme odstrániť z inkubačnej miestnosti. Plastové vrecká následne uzavrieme šnúrkou (prípadne zošívačkou) a narobíme do nich dierky cca. s priemerom 1-2 cm, ktoré rozmiestnime cikcakovito 10 až 15 cm od seba. Dierky zabezpečujú ventiláciu a dýchanie huby. Inkubácia (obdobie od naočkovania po začiatok vytvárania plodníc) trvá zvyčajne 17 až 27 dní.

Vrece s naočkovaným substrátom uložíme do miestnosti (v tejto fáze je jedno, či je v miestnosti svetlo alebo tma, nie je vhodné, aby na vrecia svietilo slnko) s teplotou okolo 20°C. Pokiaľ máme v miestnosti teplotu nižšiu ako 15°C a máme naočkované viac vriec, tak ich uložíme k sebe a pri nižších teplotách ich môžeme aj prikryť. Je potrebné teplotu kontrolovať, aby nepresiahla 30°C, Podhubie prerastá substrátom najlepšie pri 27°C. Dobre spracovaný substrát pri optimálnej teplote je prerastený za 14 dní. Či je substrát prerastený poznáme podľa rovnomerne zbeleného povrchu. Pokiaľ sa rast podhubia zastaví ešte v neprerastenom stave, je potrebné uvoľniť horný špagát, prípadne zväčšiť otvory v dolných rohoch vreca. Po 4 dňoch od naočkovania je možné vidieť prvé belavé vlákna hlivy kolonizujúce substrát. Po cca. 3. týždňoch hliva úplne prerastie substrát, ktorý celý zbelavie a vtedy je pripravená vytvárať plodnice, pretože sa jej míňajú živiny a to je pre hubu signál aby začala tvoriť plodnice, ktorými by sa vo voľnej prírode rozmnožovala.

Kávová usadenina ako substrát

Zaujímalo vás niekedy pestovanie húb v kávovej usadenine? Ide o pomerne jednoduchý spôsob sadenia hlivy ustricovej. Nájdete ju na dne dopitej šálky, alebo v kávovom zásobníku. Ak si doma pripravujete kávu cez papierový filter, nevadí. Pokojne ho do Growkitu pridajte tiež. Ak však nemáte k dispozícii takéto množstvo kávového odpadu, skúste osloviť lokálnu kaviareň alebo pražiareň kávy. Určite vám kávovú usadeninu radi darujú. Základným pravidlom je, že kávová usadenina, ktorú budete do Growkitu pridávať nesmie byť ani sypká, ani tekutá. Ideálna je vtedy, ak si ju vezmete do ruky a podarí sa vám vytvarovať guľôčku. Zamiešajte 100g kávovej usadeniny s celým balením sadby hlivy v priloženom vrecúšku. Poriadne zaklopte vedierko s vrchnákom. Nezabudnite otvory nechať prelepené mikroporéznou páskou počas celej doby pestovania. Založenie hlivy ustricovej môžete využiť aj ako skvelú aktivitu s deťmi. Takto pripravený Growkit umiestnite na miesto mimo priameho slnečného žiarenia pri izbovej teplote. A to je všetko, čo je na začiatok potrebné urobiť.

Ak kávovú usadeninu v nasledujúcich dňoch začína pokrývať biela vrstva - je to dobré. Hliva je na dobrej ceste. Znamená to, že začína rásť. Ak sa vo vedierku neobjavuje biela “prikrývka”, doprajte usadenine viac vlahy. Ideálne ju navlhčite vodou z rozprašovaču. Určite sa vyhnite priamemu zalievaniu a už vôbec usadeninu nemiešajte, aby ste neporušili vznikajúce hlivové vlákna. Hnedá usadenina by mala byť už celá biela. Nejde o žiadnu zlú pleseň, ktorá by usadeninu mala kontaminovať. To, čo možno niekomu môže pripomínať tvaroh, je len hliva ustricová, ktorá pomaličky prerastá cez kávovú usadeninu a tvorí si svoje vlastné podhubie. Teraz je na čase pridať druhú vrstvu, opäť 100g čerstvej, kávovej usadeniny. Hlive bude trvať zhruba 5 - 6 dní, kým prerastie cez novú vrstvu. Ak je opäť usadnina pokrytá bielou vrstvou hubového mycélia, znamená to, že je hotovo. Jednoducho pridávajte 100 gramové vrstvy kávovej usadeniny, ako sme písali vyššie. Tento postup opakujte dovtedy, kým Growkit naplníte až po okraj. Potrvá to zhruba 4 - 5 týždňov.

Nikdy neodstraňujte mikroporéznu pásku na otvoroch vedierka. Je akurát priedušná, aby zaistila hlive ideálnu klímu na jej rast. Udržuje stálu vlhkosť v nádobe a zabraňuje vniknutiu plesní a hmyzu zo vzduchu. Ak sa v Growkite objaví pleseň inej farby ako bielej, teda napríklad zelenej, znamená to nedostatok vlhkosti vo vnútri a že sa dobre darí okolitým plesniam. A to nechceme. Vlákna hlivy tak nie sú dostatočne silné, aby tie farebné okolité plesne prerástli a týmto sa proces rastu sťažuje. Ak to je možné, pokúste sa čistou lyžicou farebnú pleseň odstrániť. A kávovú usadeninu opäť postriekajte vodou z rozprašovača. Keď Growkit naplníte až po okraj, môže niekedy trvať aj 2 - 3 týždne, kým huby prerastú cez pásku. Pokiaľ chcete tento proces rastu o trochu urýchliť, dajte celý GrowKit do chladu (buď do chladničky alebo vonku - ak samozrejme nie je leto). Vďaka tomu vám hliva vyklíči skôr. Pamätajte však, že pestovanie hlivy ustricovej vyžaduje určitú trpezlivosť.

Ak sa na bielom mycéliu objaví hnedá tekutina, nepodliehajte panike. Nie je to nič zlé. Práve naopak. Ide o výsledok enzýmovej aktivity hlivy. Ak sa chystáte na niekoľko dní na výlet a hliva z Growkitu ešte “nevykukla”, vložte ho do chladničky. Spomalíte tým proces rastu a proces pestovania opäť začnete, keď sa vrátite domov. Pozor, ak už hliva začala vyrastať, určite ju už potom nedávajte do chladničky, pretože práve naopak, jej rast ešte podporíte.

Rast a zber plodníc

Po schladení prenesieme vrecia späť do miestnosti. Fóliu vriec narežeme rezmi v dĺžke asi 1 - 2 cm a množstve 10 - 20 rezov na jednom vreci. Je možné plniť substrát do vriec s už vystrihnutými otvormi o priemere 5 - 10 mm a počte 10 - 20 otvorov. Týmito otvormi vyrastajú plodnice. Zo zárodku sa postupne vytvárajú klobúky a „nožičky". Klobúky majú oválny tvar a na spodnej strane lupene. Plodnice rastú v trsoch a postupne v niekoľkých vlnách. V domácich podmienkach zberáme 3 - 4 úrody, ktoré v optimálnych podmienkach by mali prebehnúť za 2 - 3 mesiace. Priestory dobre vetráme a vlhkosť vzduchu prípadne zvyšujeme kropením podlahy. Hliva potrebuje vyššiu vlhkosť, rozptýlené svetlo, čerstvý vzduch a miesto bez priameho slnečného žiarenia. Pri tvorbe plodníc jej vyhovuje chladnejšie prostredie. Pre hlivu ustricovú je vhodnejšia jar a jeseň, zatiaľ čo teplomilnejším druhom bude viac vyhovovať leto.

Tvorbu plodníc môžeme podporiť aj znížením teploty v miestnosti na 6 - 10 °C počas 2-3 dní (napríklad pootvorením okien počas noci ako simuláciu chladného jesenného počasia) a následne teplotu v miestnosti opäť zvýšime na 8 - 18 °C. Pre tvorbu plodníc je už potrebné aj svetlo (8 - 12 hodín denne nepriameho svetla), pričom intenzita svetla má efekt na ich rast (málo svetla spôsobuje predĺženie stopiek plodníc, zatiaľ čo hlavičky plodníc ostávajú menšie). Plodnice húb sa začnú vytvárať na miestach, kde sme vytvorili dierky. Plodnice sa vytvárajú 4 až 10 dní v závislosti od podmienok. Hlivu môžeme začať zbierať akonáhle sú plodnice dostatočne veľké (zvyčajne 3 - 5 dní po tom, ako sa objavili prvé hlavičky huby). Plodnica hlivy je zrelá, keď klobúčik získa svetlejšiu farbu a je plochý. Kvalita plodníc však časom stráca kvalitu, takže nečakajte kým prezrejú a zbytočne nezačnú produkovať spóry. Po prvej vlne tvorby plodníc môžeme plastové vrecko úplne rozrezať (ak je v kultivačnej miestnosti dostatočná vlhkosť a vetranie). Ďalšia vlna vytvárania plodníc nasleduje po cca. 9. Zrelé plodnice hlivy produkujú miliardy mikroskopických spór, ktoré môžu spôsobovať respiračné ťažkosti a preto je ich vhodné zberať ešte pred tým, ako dozrejú a začnú ich produkovať vo veľkom. Pestovanie hlivy má svoje špecifiká, ktoré si osvojíte najmä vlastnými skúsenosťami. Ak Vám niečo nevýjde na prvý krát, snažte sa analyzovať v čom bol problém a ako by ste mohli proces pestovania vylepšiť. Skúšajte rôzne druhy sadby, substráty a rôzne teplotné, a svetelné podmienky, pretože len tak budete schopní pestovanie hlivy zdokonaliť.

Trsy plodníc zberáme vždy celé, bez ohľadu na to, že sú v trsoch malé plodničky. Zberáme vždy otočením trsu z vreca. Ak ste už prvú úrodu úspešne zožali, substrát nechajte 2-3 týždne oddýchnuť na rovnakom mieste, a potom ho na dva dni opäť premiestnite na miesto s teplotou od 20 do 25 °C. Teplotný šok naštartuje rast ďalších plodníc a spustí kolobeh, ktorý môžete opakovať aj 3 až 4-krát, v závislosti od veľkosti substrátu. Kvalitné plodnice sú mladé, pevné, nie príliš rozvinuté. Zberáme ich vykrútením alebo odrezaním z pníka. V priebehu dvoch jesenných mesiacov zozbierame plodnice hlivy asi z troch plodných vĺn. Skladovanie plodníc: Plodnice hlivy môžeme skladovať v chladničke pri teplote + 4°C maximálne 5 dni.

Tabuľka porovnania intenzívneho a extenzívneho pestovania

Kuchynské využitie hlivy ustricovej

Hliva ustricová je zdravá a v kuchyni aj veľmi všestranná - pripravíte z nej polievku, guláš, omáčku, praženicu, ale napríklad aj sekanú. Z konzumného hľadiska je zaujímavá nutričná hodnota hlivy ustricovej. V priemere sa svojím 3,5 až 5% obsahom bielkovín skôr podobá hodnotnej zelenine ako mäsu, hoci niekedy sa huby nadsadene nazývajú aj „lesné mäso“. Bielkoviny sa však v hubách nachádzajú vo forme nie celkom jednoducho stráviteľnej. Na zlepšenie stráviteľnosti má často najväčší vplyv ich spôsob kuchynskej úpravy, teda jemné nakrájanie, prípadne až rozomletie a dobré tepelné spracovanie. Kuchárske využitie hlivy ustricovej je pestré. Môže sa z nej pripraviť viedenský alebo parížsky rezeň, chutná je hliva dusená na masle, na víne, na horčici, na divoko. Originálne chutí zapečená v alobale v pahrebe so slaninou a cibuľou. Dá sa z nej pripraviť ražniči, palacinky, ba i šalát s olejom, majonézou alebo s tatárskou omáčkou. Chutná je aj pripravená na ihle, v polievke a vítaná je čerstvá, použitá do novoročnej kapustnice. Plodnice hlivy ustricovitej je možné použiť vo všetkých úpravách v akých sa hríby všeobecne používajú.

tags: #pestovanie #hlivy #ustricovej #caka

Populárne príspevky:

• Vlastnosti a výhody drevených kvetináčov
• Gypsomilka na svadbu
• Ako úspešne prevádzkovať kvetinárstvo
• Viac o rozmnožovaní rastlín
• Rýchlorastúca moruša kríčková: Sprievodca pestovaním